Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1921.

I. volební období.

3. zasedání.

Tisk 917.

Už od laňského roku je pozorovať nesporne na Slovensku nadržovanie úradov maďarským velkostatkárom. Každé mzdové hnuťie robotníctva zemedelského býva úrady využité ako hnuťie politického a štátu nepriateľského a na miesto, aby úrady sprostredkovaly ve prospech tisícov zemedelských robotníkov, stavia celý úradný, četnický a vojanský aparát do služieb uvedených cudzích velkostatkárov.

Už od novembra laňského roku organizacia zemedelských robotníkov požiadala vládu, aby sprostredkovala medzi zamestnavatelmi a robotníctvom ohladne uzavretia kolektivnej smluvy. Nadržovánim úradov vôči velkostatkárom sa stalo ale, že velkostatkári všetkie vyjednavania sabotovali a tam, kde bola docielená dohoda a ujednané body z obidvoch strán podpisané, tieto jednoducho ignorujú.

Na základe týchto smútnych faktov došlo miestami ku stávkam, lebo robotníctvo žiadalo sjednanie a dodržovanie kolektívnej smluvy. Tu sa ale staly veci, ktorých v žiadnom civilisovanom štáte neni k zaznamenaniu. Úrady, súdy, štátni návladní, četníctvo a vojsko daly sa do služieb velkostatkárov a zatýkaly hromadne dôverníkov, robotníkov a i tajomníkov organizacií zemedelských robotníkov. Od 20. aprila až do 10. júna 1921 bolo zatčených a uvržených do žalárov 1200 osôb. Zo zatčených ani jednomu nemôže sa dokázať žiadny zločin, ba ani prečin, ale len proste to, že si chceli zlepšiť mzdové a pracovné podmienky, Zatčení sú ponechaní mesiace v žalároch, bez toho, aby sa s nimi riadne vyšetrovánie vedlo a konečně po dlhej dobe bez odškodnenia ako nevinní z velkej části sú prepustení.

Sedriálne trestnice, štátne zastupitelstva v Bratislave, v Nitre, Baňskej Bystrici a Trenčine by mohly poslúžiť tisíci spisy o tomto neslýchanom a nezákonnom pronásledovaní hnutia robotníckého.

Pri tom ale nie len, že by zostalo pri zatykáni, ale zatčení bývajú kolbami pušiek bití, bodáky pichaní, ba docela bez všetkých príčin použili četníci zbrane strelné. Chceme z tisícov pripadov poukázať na nekolik:

"V Leviciach bolo zatčené celé vedenie miestnej skupiny zemedelského robotníctva. Oba miestni úřadnici robotníckej organizacie boli na úmyslne falošné udánie jednoho poručíka, ktorý bol vo styku s Horthym, zatčení a 10 týždňov držani vo väzbe. Poneváč miestne väznice nestačily pre zatčených, boli tito internovaní i v kasárnach."

"V Piešťanoch na sjazd maďarsko-židovských velkostatkárov dostanovil sa zástupca župana z Nitry dr. Štefánik, ktorého, ako vyznačeného hosta odvezli títo páni zo stanice v kočáre t. zv. gumáku. Menovaný zástupca župana a vedľa toho hlavný slúžny dr. Procke hovorili na sjazde velkostatkárov proti požiadavkom robotníkov a večer, na dôkaz priatelstva s velkostatkármi zúčastnili sa slavnostnej hostiny, kde sa dlho do noci šampanisovalo, za to ale v Piešťanoch v predmiestí Orbišti pri vypuknutí stávky četníci zbili 15 robotníkov kolbami, až mnoho z nich zostali bez vedomia ležať na zemi preto, že nechceli pracovať. Robotníčka Viláriusová Anna, která stála predo dvermi svojho bytu a nalézá sa ve vysokom stupni požehnaného stavu, bola kolbou do spodnej čiasti tela udrená; druhy četník hnal sa po nej bodákom a na šťastie, že mala v ruke džbán, prebodnul len plach džbánu, takže zranenie nebolo ťažké. Visum repertum o dotyčnej je v ruko poslanca Karola Svetlíka. Oproti tomu nechal hlavný slúžný dr. Procke zatknúť všetkých dôverníkov robotníctva, medzi ními i predsedu odborovej rady Karola Hornanského, predsedu dôverníckeho sboru Čimo Timota a tajomníka zemedelských robotníkov Michala Gregušku. Keď druhého dňa tajomník zemedelských robotníkov z Hlohovca Felcán prišiel, aby vyšetroval veci, bol 20ti četníkmi odveden na stanicu a do dnes od dňa 8. mája t. r. aj s výš menovanými celkom nevinne držaný je vo väzbe."

"Vo Spanciciách povolali četníci Jána Chovanca, zemedelského robotníka do kancelárie velkostatku, tam ho zbili tak, že ho museli jeho súdruhovia vodou krísiť zo mdlôb."

"V Dolnej Krupe bol zbity podobným spôsobom robotník Josef Manduk."

"V Dolnom Fedímeši prišli zatýkať robotníka Fecka četníci preto, že sa domnievali, že on vyhlásil stávku. Keď k tomuto zjavu dostavilo sa niekolko robotníkov, vystrelili četníci do ľudu a dvoch z ních ranili. Menovaný Fecko bol bitý cez reťazy na rukách, až krvácal; četnící ho vyzuli z bôt a bili po chodidlách."

"V Želiezovci je velkostatok Fr. Scholierovej. Keď tato snižila mzdy o 15 až 20% bez toho, že by pred tým s robotníctvom jednala, protestovali proti tomuto robotníci. Riaditeľ velkostatku Schapringer, ktorý po prevrate organisoval bandy proti československému vojsku, vzal si na pomoc 50 četníkov, aby hnutie potlačil. Keď deputácia robotníctva šla do kancelárie vyjednávať, rozohnali ju četníci kolbami. Boli v tejto deputácii aj ženy; četníci ženu robotníka Hajnoviča udreli kolbou po ruke, na ktorej držala malé nemluvne. Nemluvne spadlo na zem; na to četníci dobili menovanú ženu tak, že vo mdlobách zostala ležať na zemi. Jednej druhej žene roztrhali celé šaty."

"Dôverník zemedelského robotníctva Štefan Infner vo Vrabloch, preto, že súdy na ňom žiadnej viny po trimesiačnej väzbe neshledali, bol ministrom pre správu Slovenska od počiatku februára internovaný v poštovej stanici v Bratislave. Do dneskajšieho dňa nie je prepustený."

"Zvláštne barbársky pripad udal sa 17. mája t. r. pri doprave šiesti zemedelských robotníkov z Míchalovce do Košic. Robotníci boli zatčení na oznámenie velkostatkára "že stávkujú". Všetcia šiesti boli zviazaní jedným dlhým reťazom. V Michalovciach na nádraží boli uvedení prehľadnutí poslancom Krejčim, ktorý shladal, že reťaz se vrezal hlboko do mása na rukách, a že teto boly až čierne. Uvedení četníci pochádzali z Košic."

Toto je len niekoľko malých ukáziek z ohromného množstva a isté je, že každý prípad, o kterom máme dôklady v ruko, je tak hrôzny a skoro neuveritelný.

Na základe všetkých týchto uvedených faktov je paterno, že na Slovensku zúri teror proti robotníctvu z vládných kruhov, keď nie nariadený, tedy aspoň trpený.

Podpísaní pýtajú sa preto:

- Je vláda ochotná naríadiť okamžitú zmienu tohoto režímu a uznávať plné právo a ľudskú dôstojnosť každého robotníka na Slovensku?

V Prahe dňa 2. augusta 1921.

Antonín Svraka, Josef Průša, Drab, Teodor Matuščák, J. Polach, Link, Löw, Stark, Reyzl, Anna Perthen.