Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1921.

I. volební období.

3. zasedání.

Tisk 945.

Cenzura komunistických časopisov priamo zurí na Slovensku, avšak najviac zuri v Banskej Bystrici, kde časopisy stale su konfiskované a nestalo se dosial žeby bol niektorý časopis vyšiel bez konfiskacie. Všetko sa konfiskuje, i to čo v iných časopisoch nie len v Čechach ale i na Slovensku bolo prepustené. Cenzura sa sprevádza strannicky a takto je potlačovaná akákoľvek kritika tak verejných úradov, zákonov, nariadení, ako i kapitalistov ako takých. Ďalej v ochrane cenzora je i socialdemokratická strana, na ktorú neslobodno žiadnu kritiku a posudzovanie v naších časopisoch uverejniť.

V čísle 26 Hlasu Ľudu zo dňa 25. júna vycenzurované bolo s članku "Demokracia a volebné právo":

Dosiaľ sa zaisťovalo volebné právo vojakom. Je to zaiste málo, čo sa vojakovi dá, ktorý svoj nejkrásnejší čas musí stráviť "na vojne" tak iste, ako to bývalo za vlád apoštolského kráľa. Vojak má zaiste nárok na volebné právo, keď má právo i zomierať vtedy, keď vypasený kapitalista shrňa zisky z biedy občanov.

Túto nespravodlivosť sa usilovali akosi zlahčiť občanom, ktorí boli núteni navliecť na seba "anjelskú kožu" a vyglančiť si svoje dva roky, lež na miesto sľubovaného miličného systému zavádza sa všade prísny rakúšacký systém. Vojak má byť len "kanonenfutter", nemysliaci balek, ktorého používajú na obranu kapitalistického systému a nie sme ďaleko, že budeme kráčať v šlapajoch prušáckeho "Drill-u".

V tom istom článku z vety: Útoky na volebné právo idu ďalej, nie len že vojaci, ktorým kapitalisti laskave dovolia bojovať a zomierať za vlasť majú byť ukrátení ale i ostatní občania" - konfiskacii podlahla veta "ktorým kapitalisti laskave dovolia zomierať za vlasť".

27. číslo toho istého časopisu bolo na 27 miestach censurované, medzi iným: "Dokazy máme, že ministri buržoaznej vlády i keď sú socialnými demokratmi, nie sú ani o vlások lepší ako buržoasia". Dalej: "Robotníka vyhodia z práce a okradú ho kapitalistickí vyssavači o existenciu a nedostane ani len babku". Potom: "Zavádzajú sa nové dane, či najde sa taký hlupak, ktorý uveri, že tieto dane budú znášať kapitalisti? Veru nie! Dnes už každý vie, že každé nové zataženie danové odnesie proletár na zdraženej múke, cukre a potrebných článkov. A predsa sa našli ludia, ktorí hlasovali ako stádo za nové ťarchy, nové bremená!

Tak si hlasovali na komando "múdrych vôdcov" i v Baňskej Bystrici pravičiari; nové dane a do vlády! Nevedeli že tie nové dane znamenajú nové profity pre kapitalistov, že je to cena zrady na chudobě."

Ďalej i tato nevinná veta: "Rozumieš proletár čo to znamená?" Takto to ide prez celé čislo, - Po preventívnej cenzure bol časopis daný do tlače. Po vytlačení vzdor preventívnej cenzure, celý naklad bol skonfiskovaný a sice skrz článok "Čechoslovenčina" pod ktorým titulom bol uverejnený obžalovací spis štátneho zastupitelsiva v Baňskej Bystrici číslo St. 273/1921. - Obžalovaci spis sme uverejnili, aby sme poukázali, ako sa dá spotvoriť tak česká ako i slovenská reč keď sa smieša. Redakcia chcela len poukázať na "úradnu reč" a dosiahnuť nápravy. Štatne zastupitelstvo, ktoré sa celkom opravnene mohlo hanbiť že podobné dokumenty môže dať z ruky, skrz tuto "čechoslovenčinu" dalo zhabať celý náklad časopisu, a do dnešneho dna vydavatelstvo nedostalo žiadneho výroku alebo rozsudku o konfiskacii.

V 28. čisle tohoto istého časopisu štátne zastupitelstvo aby sa vypomstilo, že sme obžalobný spis v mizernej čechoslovenčine uverejnili, zhabalo takmer polovicu časopisu; odberatelom nesmelo sa dať na vedomie, že predošlé čislo podlahlo konfiskacii štatne zast. vycenzurovalo: Minulé čislo nášho časopisu, vzdor predbežnej cenzure podliahlo konfiškacii. Štátne zastupitelstvo zhabalo celý náklad pro článok "Čechoslovenčina". Dalej bol vycenzurovaný nasledovný článok:

nemocnicu, či kasáreň potrebuje ľudstvo. Dnes vidíme preplnené väzby, nevidíme ale, aby sa budovaly školy, aby sa predišlo v budúcnosti hromadnému uväzneniu; nemocnice nemáme, ale sa ani nebudujú, potreba je na rôzne kasárne, miliony idú na vojsko a nemocní a neboráci umierajú, lebo nieto toľko nemocnic, aby sa títo mohli odborne liečiť. Vidíme ľudí cestou bez ruky, bez nohy, žobrú si za almužnu. To sú bývalí hrdinovia, robotníci, nieto peňazí, aby ich štát, ktorý sa tiež, na týchto odtrhnutých rukách a nohách vybudoval, mohol nechať žiť' bez žobrania! A vtedy, keď nieto peňazí na tento účel, Národné Shromaždenie odhlasuje na zbraň, na novú válku 322 milionov. Kto že bude platiť tento hrozný obnos? Robotníctvo samé!

Aká by to bola pekná vec, keby týchto 322 milionov boli dali 32.200 žebrákom, každý by bol dostal 10.000 kor., koľko prosby o almužnu by bolo zatíchlo, koľko pláču by sa bolo v smiechu ukončilo, koľko mrzákov by bolo zbožňovalo demokratizmus našej republiky! Ale nie! Odhlasuje sa 322 milionov na novú vraždu proletariátu, odhlasuje sa na nové vyzbrojenie proletára proti proletárovi.

Základ štátov evropských je slabý proto, lebo všetka moc spočívá v imperializme, všetka váha sa kladie na výučbu, na disciplínu, na počet vojákov. Keď ale vrátime sa do blízkej minulosti, keď si predstavíme, že keď Lenin jeho pamätný ultimátum odoslal Kerenskému, nemal takú vojenskú silu, ako Kerenský, ktorý vzdor tomu, že mal veľa vojska, že on bol pánom Ruska, kapituloval, odal moc Leninovi, malo by sa rozmýšlať, či by nebolo lepšie, keby sa váha kládla na proletariát, či by nemohol ten štát pevnejšie stáť na vôle proletariátu, na absolutnej väčšine.

A vtedy, ked si to rozmyslíme, musíme uznať, že by správnejšie bolo, keby sa tie 322 miliony boly daly omrzačeným proletárom.

Dávna ponosa je to, že školy nemáme. Zvlášť Slovensko v tomto ohľade velmi slabo stojí. Nemáme škôl, prečo sa nestará o to vláda, aby prišla pred N. S. jedna vládna predloha, kde by sa žiadalo, aby bol povolený úver 322 miliónov na výchovu, na osvetu, na vzdelávania občianstva, aby sme mohli dosiahnuť vzdelanosť, ktorú potrebuje občianstvo strednej Europy. Na školu nieto peňazí, len preto, aby budúca generacia sa mohla zadržať v otroctve!

A keď nieto na školy, bude sa žiadat povolenie na väzby, lebo je málo káznic v republike, budú sa museť nové stavať, lebo ide komunizmus a ten by zrušil nadvládovanie človeka nad človekom, ide komunizmus, ktorý požaduje od každého človeka, aby žil poriadne a čestne, aby nebola potreba na vojáka, na četníka, na policajta, lebo tam každý človek je uznatý za človeka, tam každý je rovný!

Už sa dávno borí proletariát za svetový mier, ale márne bolo všetko, prišla najhoršija vražda, svetová válka. A čo zlomilo tú? Nič iné, ako komunizmus všetkých bojujúcich bez ohľadu na národnosť, ale vtedy nevedeli tí ozbrojení ľudia, že sú komunisti! Zlomili moc imperializmu, ale nie na vždy, len na čas, dokiaľ sa nezosilnili zase kapitalisti, dokiaľ zase neprišiel napred imperializmus. Ako bolo za Maďarska, tak je i dnes. Generáli, četníci, slúžnovci panujú u nás!

V Rusku, po revolúcii prevedenej v r. 1905-1907 dostali moc ľudia, ako na pr. Marko II., ktorý za ideálne piliere Ruska držal šibenicu a korbáč a v r. 1917 kde sa to dopracovalo? Prišla revolúcia a zvalila všetko, srútila tých, ktorí v ruke s mečom a s kančukou chceli utlačiť 140 milionov.

Na terror odpoveď môže byť len terror a to vždy len hroznejší, divší, zverskejší! Buržoazia k tomu používa zamenenie národnosti. Preto Maďari na slovenské územie dali maďarských slúžnych, žandárov. Dnes dajú českých, ktorí ani slovenčinu neovládajú a prídu ako štátni zástupcovia na shromaždenie.

Prenasledovaním sa revolúcia zastaviť nemôže, k tomu je potrebná spravedlivosť; prenasledovanie podporuje revolúciu, väzba vychováva oduševnených revolucionárov, šibenica je i z jej nemotou najväčší burič!

A čo sama príroda človeka, duch času nesie, to nemôže zastaviť hrstka kapitalistov a ích pacholkov. Aké neuprositeľné sú dnes tieto malé osoby, také pokorné a ponížené budú s ich zbabelosťou vtedy, keď ľud bude mať práva.

U nás je mnoho takých, ktorí by chceli hrať úlohu československého (ba len českého) Bismarcka, pritom ale zabúdajú na to, že ich schopnosti sú ešte daleko od schopností Bismarcka.

Peter Struve-ovci si darmo stali do šíku kapitalistov proti komunistom, pravdu chudoby dedinskej a fabrickej ani títo nezastavia, tá príde a zvalí barikády, zrúca bašty, vyvalí ťažko okované dvere káznic a ztrhne závoj z očí ešte dnes odporujúcej zavedenej chudoby.

F. Teodorovič.

Mimo tohoto bolo vycenzurované ešte jedon članok pod nadpisom: "Nové bremená" a časopis na 8 rozných miestach cenzurovaný. - Medzi iným i veta: "Ostatné robotníctvo bude s nimi solidárne, lebo boj drevorobotníkov je bojom všetkého robotníctva, proti vyssavačskému kapitalu."

Interpelanti se pýtajú pána ministra vnutorných záležitostí a pána ministra spravodlivosti či má známosť o tomto zúrení cenzurskej prakse na Slovensku?

Hodlájú-li páni ministri zabezpečiť slobodu tlače na Slovensku a odstrániť terajšiu konfiskačnú praksu na Slovensku?

Praha, dňa 5. augusta 1921.

Teodor Matuščák, Alexandr Dráb, dr Heller, Anna Perthen-ová, K. Stark, D. Löw, F. Link, Aug. Hecker, J. Reyzl, V. Lorenz.