Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1922.

I. volební období.

5. zasedání.

Tisk 1340.

Zpráva

ústavno-právneho výboru

o usneseniu poslaneckej snemovne (tisk 1309) o vládnom návrhu zákona,

ktorým sa čiastočne zrušuje zák. čl. LXIII z r. 1912 o výnimečných opatreniach a menia sa niektoré opatrenia dľa neho vydané.

 

Ústavno-právny výbor usniesol sa dozákona, prijatú poslaneckou snemovňou Rep. Čsl., - aby schválil vládnu osnovu zákona, prijatú poslaneckou snemovňou Nár. shrom. Rep. Čsl. v zasadnutí 5-tom dňa 4-ho aprila 1922, ako je ona obsažená v tisku č. 1309 sen.

Odôvodnenie:

Zák. čl. LXIII z r. 1912 v hlave I. dal vláde ďaleko siahajúciu výnímečnú moc, aby v čas války, alebo keď je to v prípade válečných príprav potrebné, mohla určiť nastúpenie i prestatie výnimečného času, aby menovala vládnych komisárov so širokým oprávnením, aby smela zničiť župné a obecné uzavretia, aby mohla modifikovať pravidlá o pasoch, vykázať a internovat jednotlivcov, prekutať osoby a príbytky, shabať rozmanité predmety, určiť cenu potravinám, obmedziť volnosť pošty, telegrafu a telefonu, obmedziť právo spolkovitosti a shromáždení, zakázať schôdze, shabať tlačové výrobky, vyzdvihnúť poroty a súdy, utvoriť zrýchlené trestné pokračovanie, regulovať uplatnenie privátno-právných pohľadávok atď.

Takéto ustanovenia nemožno srovnat s právnym stavom u nás a poneváč o mimoriadnych opatreniach na prípad války už máme svoj vlastný zákon zo dňa 14-ho apríľa (dubna) 1920, č. 300 Sb. z. a n. tedy nastúpila potreba zrušiť tie čiastky zák. čl. LXIII. z r. 1912, ktoré kollidujú s našim zákonom a preto v platnosti zostávať nemôžu, naproti tomu potrebné je ponahať i na ďalej tú časť zákona, ktorá tvori súčasť trestného práva Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Na prechodný čas potrebná je výhrada, aby vláde bulo umožnené cieľuprimerané liquidovať všetky opatrenia, donesené na základe zrušeného zákona, o čom pojednáva článok I., bod 1.

Prijatím návrhu zákona prevedie sa pótrebná unifikácia a sice ohľadom mimoriadnych opatrení a tlačových záležitostí cele a ůplne, - ale ohľadom stanného práva len nakoľko to pripúštia rôznosť našich trestných zákonov.

Oprávnenie županov, aby v naliehavých pádoch v usrozumení s predsedmi sborových súdov i so štátnymi zástupci i sami mohli nariadiť stanné právo, odóvodnené je tou možnosťou, že následkom nepriaznivej miestopisnej polohy a nezabezpečenej komunikácie ľahko mohlo by nastúpiť osihotenie niektorej župy od centrálnej vlády, v ktorom páde časť ríše bez pomoci bola by ohrožená.

Pokiaľ sa tyče zmocnúca niektorých ustanovení v stannom právu, tieto platia v stannom práve bývalom uhorskom a rakúskom.

V platnosti zostávajú ovšem prozatýmne len tie opatrenia dľa zák. čl. LXIII. z r. 1912, ktoré neboly dosiaľ zrušené.

Zákon tento má platiť len na dobu potreby, kým nastane unifikácia zakonodarstva v celej republike, najpozdejšie do 31. decembra, (prosinca) 1930, ktorý termín je najďalší.

 

Praha, dňa 12-ho mája (května) 1922.

Dr Soukup v. r.,

predseda.

Dr Daxner v. r.,

zpravodaj.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP