Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1922.

I. volební období.

5. zasedání.

Tisk 1349.

Medzi dedictvom zo srútenej monarchie ostala Čsl. republike priemyselná výroba niektorých potravných článkov a zpracovánie požívatín, ktorej výroby namnoho hlavným zástojom je zisk a až v druhom rade účelnosť výživy. Taká tendencia podnikania môže osožiť len podujimateľom a časti obchodníkom, ale nemôže slúžit k dobru celku obyvatelstva.

Medzi najprednajšimi úkolami štátu je jeho morálna povinnosť dbať o blaho obyvateľstva, pôsobiť k zdatnosti generácie a pečovať o ochranu hospodársky slabých.

Vyspelé štáty majú svoje zákonné opatrenia proti tomu podujímaniu, ktoré ziskubažnosťou by sa zvrhlo na znehodnocovanie a falšovanie požívatín. Na prednom mieste stoja tu Švajciarsko s Belgickom a Amerikou, kde akékoľvek klamné predostieraruie jakosti potravín a nápojov sa čo najprisnejšie trestá žalárom a peňažnými pokutami. Nemecko má do najpodrobnejších detailov vyhranené spracovanie životných potrieb a Francúzsku s inými štátmi neostávajú niako v pozadí s dozorom, aby potravinársky priemysel nemanipuloval ku škode národného celku.

Rakúsko-uhorská monarchia pokulhávala za europskými štátmi v ochrane obyvateľstva pred výrobcami menejhodnotných, označeniu jakosti neodpovedajúcech, lebo výživnú látku klamne predstírajúcech požívatín. Zvlášte v zemiach predlitavskych, zastúpených v ríšskej rade vo Viedni, ešte menej pečlivosti sa venovalo tejto záležitosti, než v zalitavskej polovici ríše.

Uhorské zákonodarstvo, rozhodujúce v zemiach s prevážne poľnohospodárskou produkciou, súc odkázané na vývoz týchto produktov, skôr viac pečlivosti venovalo ochrane požívatín, aspoň zo stanoviska obchodného. Zákonité predpisy boly v uhorskej polovici ríše prísnejšie a dôslednejšie sa prevádzaly, poneváč to vyžiadoval zahraničný obchod.

Namnoho tam, kde sa zákonité ustanovenia obidvoch polovíc ríše shodovaly, rozlišovaly ích výklady ministerstiev. Tak menovite shoduje sa § 4 nariadenia rakúskeho ministra vnútra, vydané v dohode s ministerstvami obchodu a pravosúdia, dňa 17. júla 1906 ř. z. č. 142, s obežníkom uhorského ministra vnútra, vydaného v dohode s ministerstvami obchodu a pravosúdia, dňa 17. júni 1905, č. 35.556/1905 tiež s jeho § 4. V týchto paragrafoch sa zakazuje potraviny, požívatiny, nápoje barviť, barvené do odpredaja privadzať, keďže tým zbarvením mohol by sa zakrývať tovar zkazený, lebo zdraviu škodlivý, po prípade, že by sa predostierala väčšia hodnota, lebo lepšia jakosť výrobku.

Znenie týchto paragrafov neoznačuje jednotlivých druhov požívatín a malo by sa tedy vztahovat na všetky požívatíny vôbec. V tomto sa však líšia výklady rakúskych ministrov od uhorských. A to výklad rakúskych ministrov na úkor ochrany jakosti požívatín.

Uhorské ministerstvo vnútra zdôraznilo znovu ešte zvláštnym nariadením zo dňa 9. aprila 1911, že pod zakonité predpisy vydané na ochranu jakosti a hodnoty tovarov spadajú konservované a sušené cestá, menovite: tarhaňa, rúľkové cestá (makkaroni), a polievkové cestá - a to preto, že ich barvenie sa deje zrejme za tým účeľom aby maly vzhľad obsahu s prísadou vajec. Poneváč iný účel barvenia sa predpokladať nedá, jedná sa tu o klamanie spotrebiteľov, čo spadá pod trestný zákon.

Výklad rakúskeho ministra vnútra vo vestníku toho ministerstva v č. 20 z r. 1901 uverejnený pod č. 463 (7. dec.) pripušťa barvenie ciest a iných požívatín, pokial toto barvenie nie je ľudskému zdraviu škodlivé. Ministrov výklad a poučenie podriadených úradov opiera sa o Codex alimentarius Austricus, v ktorom sa uvádzajú rozbory zo stanoviska zdravotného a nedotýka sa otázky klamania spotrebiteľov.

Argumentovanie zdraviu neškodlivými barvami, dá sa ovšem použiť okrem ciest, tiež na iné potraviny, poživatiny a nápoje ako: cukrovinky, udenárske výrobky, rôzne korenia, kávu, kávové prísady, papriku, víno a iné a tak sa môže zaokrývať menšia výživnosť a hodnota jakosti. V dôsledku ohromného pokroku techniky, učineného v dobách svetovej vojny, najmä vo výrobe rôznych náhražiek požívatin, je aj skumanie a analysovanie výrobkov ťažšie, komplikovanejšie, zdľhavé a pri rôznosti novo upotrebených látok i zisťovanie vlivu na ľudský organizmus ešte nespoľahlivé. Pod rúškom zdraviu nie škodlivých bariev podujímajú rôzni podnikatelia výrobu menejhodnotných poživatín a tento ich hamižný priemysel sa vzmáha v Československé republike jednak ku škode vlastného obyvateľstva, jednak poškaďuje vývozom meno republiky.

Tak sa stáva, že oblasť Československé republiky je zaplavená cestovými výrobkami barvenými analínovou barvou, ktorou sa predostiera obsah vajec. Tiež cukrárskym tovarom, v ktorom je náplň, predstierajúci smotanu s bielkami, v skutočnosti je to však hmota, zhotovená z látiek saponinových, ktorých jedon druh obsahuje ľudskému organizmu škodlivé jedy druhu alkaidov a iný druh je síce z látiek zdravie neohrožujúcech, ale tento druh od prvého nechá so zistiť len zdľhavou a komplikovanou analysou. Viac a viac sa objevujú na trhu barvené konzervované paradajky a iné konzervy ovocia, nedbá sa zákazu barvenia udenárskeho tovaru, barvením a prísadami znehodnocuje sa paprika, rozne kolonialie, taktiež kazí sa víno, čím môže utrpeť dobrý chýr vín zo Slovenska.

Výskumné stanice ministerstva zemedelstva na Slovensku, ako aj bratislavská mestská laborator pre skúmanie požívatín, jednajúc podľa dosiaľ platných uhorských zákonitých predpisov a výkladov týchto ministerstiev, v tomto obore, zhabávaju predmety a požívatiny, narážajúce na tieto ustanovizne. Pri tomto chvalitebnom pôsobení dostávajú sa však do konfliktu s výrobcami a odpredavačmi týchto produktov, najmä s dodavateľmi cestového tovaru, cukrárskych výrobkov a s manipulantami vínom, ktorí, odvolávajúc sa na predpisy rakúske tam, kde sa jedná o predmety z územia bývalého Rakúska na. Slovensko dodávané, podávajú sa apelácíe proti súdnym rozhodnutiam na Slovensku vyneseným. Stáva sa, že rozsudky nie sú na jednotnom podklade vynesené.

K tomuto chaosu prispelo ešte vyjádrenie nášho československého ministerstva zdravotnictva a telesnej výchovy z 13. februára 1922, ktorým sa toto ministerstvo, odpovedajúc na dotaz skupiny priemyslu potravinárskeho pri ústrednom svaze českosloven. priemyselníkov v Prahe stavia na stanovisko výkladu rakúskeho ministra a toto aplikuje tiež na slovenské uzemie.

Poneváč toto vyjadrenie ministerstva zdravotníctva a telesnej výchovy je v stave stávajúce opatrenia na ochranu konzumujúceho obyvateľstva na Slovensku soslabiť, kladú podpísaní na vládu Československé republiky nasledujúci dotaz:

1. Je vláde Čsl. republiky známej prípis ministerstva verejného zdravotníctva a telesnej výchovy, zaslaný dňa 13. februára 1922 ministerstvu zemedelstva a skupine priemyslu potravinárskeho pri ústrednom svazu čsl. priemyselníkov v Prahe, dľa ktorého sa mýlne aplikujú na slovenské územie zákonité predpisy rakúske a výklady bývalých rakúskych ministrov?

2. Hodlá vláda súrne predložit Národnému shromaždeniu osnovu zákona, ktorým by sa smerovalo jednotne na celom území Čsl. republiky proti každému znehodnocovaniu a falšovaniu potravín a požívatín a to v tendenciach najprísnejších opatrení?

3. Do tej doby, než nové zákonné opatrenia proti klamaniu konzumentstva menejhodnotnými, alebo dokonca zdraviu škodlivými potravinami a poživatínami vóbec, móže sa uskutočnit, hodlá vláda Čsl. republiky zadržiavať doterajšie platné zákonité ustanovenia, menovite dľa zákonného článku XLVI. z roku 1895 a nariadenie k tomuto zákonu ministerstvom vnútra pod č. 38285/96 vydané, ako aj dodatočné nariadenie uh. min. vnútra č. 40800/1910, ktoré v terajšom stave poskytujú výdatnejšiu ochranu v tomto smere?

V Prahe, dňa 22. mája 1922.