Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1922.
I. volební období.
6. zasedání.
Tisk 1474.
Zpráva.
rozpočtového výboru
o vládnom navrhu zákona (tlačivo 1359),
ktorým sa rozširuje platnosť zákona zo dňa 24. júla 1919, čís. 446 Sb. z. a n.,
ďalej nariadenia ministra s plnou mocnu pre správu Slovenska zo dňa 25. novembra 1919, čís. 8428 pres.
a zákona zo dňa 21. decembra 1921, čís. 480 Sb. z. a n. o úprave premlčania práva k vymeraniu a vymáhaniu daní a dávok na roky 1921 a 1922.
Válečné roky spôsobily značné presuny majetkové. Z majetných občanov stali sa chudáci a jednotlivým menej - viacej majetným zas špekulácia priniesla bohatstvo. Tieto majetkové zmeny podmieňujú si dôkladného vypracovania daňových katastrov ako aj korrektúr vo vymeraní a pre vyrúbenie daní, vedľa toho tiež štátne mimoriadne výdavky v prechodnej poválečnej dobe vyvolaly nové mimoriadne dane a dávky, čo všetko nahrbilo takých prác pre orgánov finančnej správy a berných úradov, ktoré sa nedaly vykonať v dobe, starými zákonami stanovenej. Štátna pokladnica by mohla, za týchto okoľností, utrpeť újmu a naproti tomu radu poplatníkom by sa ukladaly nepomerné povinnosti vóči štátu.
Z týchto dóvodov objavila sa nútnosť zmeniť niektoré ustanovenia v daňových zákonoch zdedených z bývalej monarchie a síce bodov, týkajúcích sa lehôt premlčania vymerania a vymáhania daní. Tak boly pozmenené v tom smere zákonom z 24. júla 1919, čís. 446 Sb. z. a n. zákon z 18. marca 1878, čís. 31 ř. z. a § 284 zákona zo dňa 25. oktobra z roku 1896, čís. 220 ř. z. novelizovaného zákonom z 23. januára 1914, čís. 13 ř. z. Zmenou sa vylučovaly z práva premlčania roky 1914 až 1919.
Pre slovenskú oblasť republiky bola táto zmena prehlásená za platnú nariadením ministra s plnou mocnu pre správu Slovenska, zo dňa 25. novembra 1919, čís. 8428 pres.
Poneváč potrebné práce k bernej úprave nemohly sa, v skór odhadnutej dobe vykonať, bola platnosť tohoto zákona, ako aj citovaného minist. nariadenia rozšírená zákonom z 22. dec. 1920, čís. 685 Sb. a n., na rok 1920.
Pre Podkarpatskú Rus, ktorá sa dla mierovej smluvy saint-germainskej, podpísanej 10. septembra 1919, hlavy II. článku 10. stala zvláštnou jednotkou republiky Československej, zmenil zákon z 21. decembra. 1921, čís. 480 Sb. z. a n. ustanovenia, obsažené v zákonných článok XI. z r. 1909 (§§, 85 a 100), pozmenených zák. čl. LIII. z r. 1912, (§§ 189-191), ako aj instrukcie uhor. min. finacií č. 50.000 z r. 1913, v ten smysel, že z 1ehôt premlčania, daňových vecí sa týkajúcich, sú vyjmuté roky 1914 až 1920.
Príčiny, z ktorých tieto zákonné opatrenia vzrostly neboly dosial odstranené takže sa javí potreba ešte roky 1921 a 1922 vyjmúť z lehôt premlčania, na čo cieli predložený vládný návrh (tlačivo 1359).
Rozpočtový výbor, pojednávajúc o tomto vládnom návrhu v schódzach, konaných 7. a 9. novembra 1922, preštylizoval čl. I., odst. 1 tým, že vsunul v nej vetu: >kterých platnost byla prodloužená zákonem ze dne prosince 1920, čís. 685 Sb. z. a n.<, a to preto, aby niť súvislosti zakonných opatrení nebola pretrhnutá.
Odstavec 2. I. článku považoval rozpočtový výbor za zbytočný, poneváč odst. 1. jasne vyjadruje podstatu zákona a účel, ktorý sa týmto sleduje. Takto upravený návrh vlády doporúča rozpočtový výbor slávnemu senátu ku schváleniu.
V Praze dne 9. novembra 1922.
Dr. Horáček v. r.
podpredseda.
František Zimák v. r.
zpravodaj.
Zákon
ze dne . . . . . . . . . . . 1922,
jímž se rozšiřuje platnost zákona ze dne 24. července 1919, čís. 446 Sb. z. a n.,
dále nařízení ministra s plnou mocí pro správu Slovenska ze dne 25. listopadu 1919, čís. 8428 pres.
a zákona ze dne 21. prosince 1921, čís. 480 Sb. z. a n. o úpravě promlčení práva k vyměření a vymáhání daní a dávek na léta 1921 a 1922.
Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně:
Článek I.
Platnost zákona ze dne 24. července 1919, čís. 446 Sb. z. a n., a nařízení ministra s plnou mocí pro správu Slovenska ze dne 25. listopadu 1919, čís. 8428 pres., prodloužená zákonem ze dne 22. prosince 1920, čís. 685 Sb. z. a n., dále zákona ze dne 21. prosince 1921, čís. 480 Sb. z. a n. rozšiřuje se na léta 1921 a 1922.
Článek II.
Zákon tento nabývá účinnosti dnem vyhlášení a provedení jeho ukládá se ministru financí v dohodě se súčastněnými ministry.