Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1922.

I. volební období.

6. zasedání.

Tisk 1487.

Úkoly sporitelien na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi predtým povolané boly vykonávať tak zvané >Úverné družstvá< (Hitelszövetkezetek), ktoré maly svoju centrálu v Budapešti.

Ale úverné družstvá utratily svoju centrálu, ktorá zostala v Budapešti, následkom čoho z najväčšej čiastky nutené boly likvidovat, alebo prinajmenej pre nedostatok prostriedkov zastaviť účinkovanie a preto javí sa veľká potreba zakladania sporitelien v smysle zákona zo dňa 4 apríla (dubna) 1920 č. 302 Sb. z. a n. na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi tým cieľom, aby chránenie ľudu od úžerníckeho vykorisťovania súkromnými bankami neležalo ladom a z druhej strany aby umožnilo sa zavládnutie vlny zlacnenia i na poli peňažníctva a vzbudila sa v ľudu dôvera ku vkladaniu svojich úspor na zúrokovanie.

Tieto účele sleduje vládny návrh zákona tisk č. 1458. Ačpráve s tak malými prostriedkami sotva možno dúfať veľké výsledky - a menovite z počiatku podpora zväčša obmedzí sa na umožnenie zakladania odbočiek už účinkujúcich sporitelien, ale i tak táto akcia predvídatelne bude mať blahodejné účinky a preto ústavnoprávny výbor odporúčia schváliť vládny návrh zákona tisk č. 1458 s urobenými zmenami a pripojenú rezolúciu.

V Prahe 9. novembra 1922.

Dr Soukup v. r.,

předseda.

Dr Daxner v. r.,

zpravodaj.

Doterajšie peňažné ústavy na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sú založené na podklade zárobkovom a ako také chybá ím každá tendencia sociálna.

Medzi povinnosti štátu spadá na prvom mieste pečlivosť o národohospodarstvo, aby toto sa vyvijalo v prospech všeobecnosti, nie len k dobru jednotlivých, hospodársky silnejších spoločenských skupín. Preto je vítaným vládny návrh zákona, ktorým sa má dať možnost k vybudovaniu sporitelní na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, toho druhu, aké sú a osvedčily sa v udanom cieli, v historických zemiach českých, ktoré podporujú komunálne, verejnosprávne podnikania a sledujú tak všeobecne užitočné účele.

Zaťaženie štátnej pokladnice behom troch rokov 15 milionmi korunami je, so zreteľom na dalekocieľacie predsavzatie, nepatrnosťou a aj tu, takto uložené obnosy budú zaručené. Pri nových ústavoch dávajú záruky zakladatelia, t. j. obce, okresy, župy a za filiálky k tomu účelu vybudované, budú ručiť materinské ústavy. Štátna pokladnice prinesie na obeti len toľko, čo tvoria rozdiely úrokovej miery v dobe konjunktúry špekulácie, ktorá sa ujíme v kruhoch súkromných, ziskulačných spoločností, oproti dobe normáľnych hospodárskych pomerov.

Rozpočtový výbor usnesením schôdze, konanej dňa 9. novembra 1922, doporúča sl. senátu tento vládny návrh zákona s urobenými zmenami k prijatiu.

V Prahe 9. novembra 1922.

Dr Horáček v. r.,

miestopredseda.

Frant. Zimák v. r.,

zpravodaj.

Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně:

Vláda se zmocňuje, aby poskytla spořitelnám, zakládaným na Slovensku a v Podkarpatské Rusi, jakož i odbočkám spořitelen tam zřizovaným vklady ze státních prostředků v hotovosti, jež budou zúročitelny pozadu sazbou o 1% nižší, než jest dočasná úřední sazba eskontní, nejvýše však 4%.

Vklady v § 1 zmíněně nesmějí úhrnem převyšovati 15,000.000 Kč a mohou býti

poskytnuty v letech 1923 a 1925 ročně úhrnnou částkou nejvýše 5,000.000 Kč.

Ministr financí se zmocňuje, aby peníz potřebný na tyto vklady opatřil úvěrem.

Vklady poskytnuté podle tohoto zákona jsou splatny nejdéle do desíti let.

Listiny a podání spořitelen, týkající se těchto zápůjček jsou prosty kolků a poplatků.

Zákon tento stane se účinným 8. dnem po vyhlášení a provede jej ministr vnitra v dohodě s ministrem financí.

Ministr financií sa vyzýva, aby potrebnú peňažnú čiastku dľa § 2 citovaného zákona

zaradil do štátneho rozpočtu nakoľko možno tiež už do rozpočtu na rok 1923.