Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1922.
I.volební období.
6. zasedání.
Tisk 1556.
Vládny návrh.
Zákon
zo dňa.......1923,
ktorým sa pre Slovensko a Podkarpatskú Rus upravuje spôsob počítania lehôt v súdnom pokračovaní a pri poručenských (sirotských) úradoch.
Národné shromaždenie Českoslovesnkej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
§ 1.
(1) U lehôt zákonnych alebo sudcovských, ktoré má strana v občianskych veciach právnych, aby podala vyjadrenie, aby predložila návrhy alebo podania, alebo aby podnikla iné úkony, týkajuce sa súdnoho pokračovania, nezarátaju sa dni poštovej dopravy do lehoty.
(2) Písomné podania, menovite odvolanie, revizia alebo rekursz, môžu sa stať tiež telegraficky. Nariadením budú vydané zovrubnejšie predpisy, jako třeba naložiť s takými telegramy.
§ 2.
Ustanovenia § 1 platia analogicky pre pokračovania vo veciach poručenských a opatrovníckych před poručenskými (sirotskými úrady.
§ 3.
Tento zákon platí pre Slovensko a Podkarpatskú Rus; nabýva účinnosti dňom vyhlásenia a prevede ho minister spravedlnosti.
Dôvodová zpráva.
Účelom osnovy je upraviť jednotne na celom štátnom území počitanie lehôt v súdnom a poručenskom pokračovaní a vyhovieť naliehavej potrebe, aby dni poštovej dopravy podania neboly zarátane do lehôt ani na bývalom území uhorskom.
V historických krajinách platia v súdnom pokračovaní ustanovenia, ktoré sa shodujú s obsahom osnovy (§ 89 zákona o súdnej organizácii). V pokračovaní před štátnymi úrady politickými je tu věc upravená analogicky lehotovým zákonom z 12. mája 1896 čís. 101 r. z.
Na bývalom území uhorskom započítavaju sa v pokračovaní sudnom dni poštovej dopravy do lehôt, s výnimkou pokračovania mandátneho (§ 611, c. p. s.). Pre administratívne pokračovanie platí tam zák. čl. XX. z r. 1901 v tom smysle, že sa pri podávaní opravných prostriedkov dni poštovej dopravy nezarátaju do lehoty.
Platné právo na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nevyhovuje súrnym potrebám praktického života. Zarátanim dňov poštovej dopravy do lehôt vznikajú veľmi citeľné právne újmy stranám a iným účastníkom pokračovani. Ide tu predovšetkým o podania, zaielané stranami a účastníkmi z územia mimoslovenského (Čiech, Moravy a Sliezska), neznalými odchylné upravenia lehôt na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Avšak i na tomto území má tento území má tento právny stav povážlivé a škodlivé účinky, máme-li na zreteli poválečné nepravidelnosti a časté závady v poštovej doprave a hlávne značné miestne vzdialenosti medzi jednotlivými súdy a miestom podania na poštu. Tu často oba tieto nepriaznivé vlivy spôsobia, že podanie, hoci niekoľko dní před uplynutím lehoty k doprave poštovej odovzdané, dôjde príslušnému súdu po uplynutí lehoty, čím ovšem podateľovi vzniká újma ďalekosiahleho právneho významu.
Súrnej potrebe právnej praxe má byť tedy odpomožené prijatím tejto osnovy.
Ustanovenie § 2 je nutné vzhľadom na to, že poručenská a opatrovnícka (sirotská) agenda na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je doposiaľ vykonávaná dľa zák. čl. XX:1877 úradmi verejnej spávy a tiež dľa zákona z 13. júla 1922 čís. 246 Sb. z. an. bude vykonávaná poručenskými (sirotskými) úrady podriadenými ministrovi spraveslnosti, ktoré budú ovšem úrady administratívne a nie súdy. Tu by sa mohlo predpokladať, že poručenské úrady jako terajšie tak aj nové sú správnymi úrady a že tedy možno vystačiť s citovaným zák. čl. XX. z r. 1901. K tomuto načim zdôrazniť, že zák. čl. XX. z r. 1901, ako už bolo uvedené, vzťahuje sa iba na opravné prostriedky, navrhovaný predpis však na všetky podania vôbec. Třeba mať v poručenskej agende jednotné predpisy, menovite preto, že v historickom území prislúcha táto agenda súdom a platí aj pre ňu osnovou recipovaný predpis § 89 zákona o súdnej organizácii.
K §§ 1. a 2.
Úprava počitania lehôt, obsažená v osnove, vztahuje sa všeobecne na zákonné alebo sudcovské lehoty v občianskych právnych veciach vôbec, platí tedy pre pokračovanie sporné, nesporné, exekučné, konkurzné, firemné atď.
K § 1. (2.).
Tiež § 89 zákona o súdnej organizácii vyslovuje iba prípustnosť telegrafického podania a ponecháva ďalšiu úprava nariadeniu. Úprava zovrubnejších predpisov telegrafického styku, analogická predpisom v území historickom, pripravuje sa v chyastanom nariadení o súdnom jednacom poriadku pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Uzákonenie tejto osnovy nevyžaduje žiadneho nákladu finančného.
Vláda navrhuje, aby osnova bola prejednaná zkráteným jednaním dľa § 55 jedn. riad. snem.; zároveň doporučuje, aby osnova bola prikázaná v senáte i poslaneckej snemovni výboru ústavne-právnemu k podaniu zprávy v lehote troch dňov.
K odôvodneniu návrhu na zkrátené jednanie sa uvádza:
Bezodkladné prevedenie navrhovanej úpravy je nutné vzhľadom na to, že ide o naliehavé odstránenie škodlivých následkov a zmätkov vznikajúcich z právneho dualizmu a z nepravidelností i závad poštovej dopravy.
V Prahe, dňa 4. ledna 1923.
Náměstek předsedy vlády:
G. Habrman v. r.
Ministr spravedlnosti:
Dr Dolanský v. r.
Minister pre sjednotenie zákonov
a organizácie správy:
Dr Markovič v. r.