Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1923.

I. volební období.

7. zasedání.

Tisk 1608.

Národné Shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Pojednávanie pred okresným súdom, hlavné pojednávanie pred sborovým súdom I. stolice, porotným súdom a odvolacie hlavné pojednávanie pred súdnou tabulou, aj v tých prípadoch, keď obžalovaný musí sa k nemu predvolať (§§ 413, odst. 2., 423 tr. por.), alebo keď v ňom má sa previesť dôkaz (§ 402 tr. por.), možno konať aj v neprítomnosti nedostavivšieho sa obžalovaného, sú-li zachované tieto podmienky (§ 384 čís. 6 tr. por.):

1. že ide o trestný čin, na ktorý je uložený ako trest hlavný najvýš 5 ročný trest na slobode, alebo peňažitý trest,

2. že obžalovaný - s výnimkou pokračovania pred okresným súdom - v predbežnom pokračovaní bol súdom vypočutý o celom obsahu obvinenia,

3. že mu bolo predvolanie k (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu doručené zavčas do vlastných rúk (§§ 286 odst. 2., 415 odst. 2. tr. por.), leda že by jeho obhájca súhlasil s prevedením (hlavnému, odvolacieho hlavného) pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.

Pri podmienkach uvedených v predchádzajúcom odstavci pod č. 1) a 2) možno konať (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie aj vtedy, keď sa obžalováný pred jeho skončením vzdialil, ak len neide o prípad § 336 čís. 1 tr. por.

(3) Miesto výsluchu obžalovaného o jeho osobných pomeroch a vo veci samej majú sa prečítať pri hlavnom pojednávaní pred sborovým a porotným súdom pod následkami zmätočnosti (§ 384 čís. 5 tr. por.) zápisnice o jeho súdnej výpovedi.

(4) Sbehne-li sa viac trestných činov (§97-99 zák. čl. V. z r. 1878), nemôže sa neprítomnému obžalovanému vymerať ako hlavný trest trest na slobode, od päť rokov ťažší.

(5) Rozsudok má obžalovanému sdeliť dožiadaný sudca, alebo má sa doručiť písomne s poučením o možnosti podať odpor podľa ustanovenia § 4 tohoto zákona a o opravných prostriedkoch.

(6) Nie je dôvodom zmätočnosti, bol-li nejaký úkon prevedený v neprítomnosti obžalovaného, ačkoľvek zákon pod zmätočnosťou ukladá, aby bol prevedený v jeho prítomnosti alebo po jeho vypočutí.

§ 2.

Ak sa nemôže (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie konať alebo v ňom pokračovať v nepríomnosti obžalovaného buďto preto, že podmienky § 1 nie sú splnené, alebo preto, že nemožno dúfať, že by bez prítomnosti obžalovaného mohla byť vec úplne objasnená, môže byť obžalovaný predvedený, alebo môže pojednávanie k tomu cieľu byť odročené.

§ 3.

Obžalovaný má byť v predvolaní na zákonné následky nedostavenia sa upozornený.

§ 4.

(1) Obžalovaný môže proti rozsudku vynesenému v jeho neprítomnosti podať odpor, nemohol-li pre neprekonatelnú prekážku dostaviť sa ku (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu. Odpor sa môže podať u súdu, ktorý vyniesol rozsudok v lehote osem dní, rátanej od vyhlásenia lebo doručenia rozsudku, písomne, lebo ústne do zápisnice. V tej istej lehote možno ohlásiť odvolanie alebo zmätočnú sťažnosť.

(2) Dôvody tejto prekážky majú byť podľa potreby vyšetrené z úradnej moci.

(3) Zistí-li sa tvrdená prekážka hodnoverne, vyhovie súd, ktorý vyniesol rozsudok, usnesením odporu a nariadi nové (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie. V tomto prípade nerozhoduje sa o opravných prostriedkoch.

(4) O predvolaní platia ustanovenia § 2 odst. 1 čís. 1 a § 3.

(5) Nedostaví-li sa obžalovaný ani k tomuto pojednávaniu, rozhodne súd usnesením, že v odpor vzatý rozsudok nadobudne oproti obžalovanému právnej moci, ako by odpor i prípadné opravné prostriedky ani neboly bývaly podané.

(6) Odsudzujúci rozsudok vydaný pri novom pojednávaní nesmie byť prísnější, ako predošlý rozsudok, leda že by sa skutkový základ zmenil.

(7) Nehodlá-li súd odporu vyhovieť, predloží spisy so zprávou, obsahujúcau dôvody toho, k rozhodnutiu súdu, ktorý je ináče príslušný rozhodovať o sťažnosti. O odpore proti rozsudku súdnej tabule ako odvolacieho súdu rozhodne súdna tabula sama.

Má-li však vyššia stolica rozhodnuť tiež o opravnom prostriedku, rozhodne aj o odpore a to prv, ako rozhodne o opravnom prostriedku.

(8) O. odpore rozhoduje sa v neverejnom zasedaní, jedná-li sa o rozsudok porotného súdu, bez vypočutia porotcov po vypočutí žalobcu.

Proti usneseniam, ktorými sa rozhodlo o odpore, nemožno si sťažovať.

§ 5.

(1) K pojednávaniu pred okresným súdom môže obvinený vyslať za seba zástupcu.

(2) Vidí-li súd potrebu vypočuť obvineného samého, vyzve ho, aby sa dostavil, prípadne ho dá predviesť.

(3) Obvinený má byť poučený o práve podľa odstavca 1. tohoto §u a vo smysle ustanovenia § 3.

§ 6.

(1) Ustanovenia §§ 530 odst. 2, 540 a druhej čiastky odst. 6 § 542 trest. por. sa zrušujú.

(2) Ustanovenie §§ 302 vety prvej, 414, 423 odst. 4 tr. p. platí len nakoľko nie sú dané podmienky § 1. tohoto zákona.

(3) Ustanovenia tohoto zákona neplatia pre pokračovanie podľa 2. a 3., hlavy zákonného čl. VII. z r. 1913.

§ 7.

(1) Tento zákon nadobudne účinnosti pätnástym dňom po vyhlásení.

(2) Prevedenie jeho ukladá sa ministrovi spravedlnosti.

Ustanovenie uhorského trestného poriadku, zák. čl. XXXIII z roku 1896 o tom, kedy možno konať trestné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, spôsobujú vo výkone súdnictva značné poruchy.

Podľa ustanovenia § 302 tr. por. nemôže sa hlavné pojednávanie pred sborovým súdom I. stolice vôbec konať v neprítomnosti obžalovaného, taktiež nie pred porotným súdom. Jedná-li sa o pojednávanie pred súdnou tabulou ako odvolacím súdom, musí byť obžalovaný prítomný, prevádza-li súdna tabula pri odvolacom hlavnom pojednávaní dokazovanie (414, 402 tr. por.), alebo, jedná-li sa o prípady naznačené v §§ 413 odst. 2, 423 odst. 4 tr. por. totiž, zkúma-li súdna tabula oslobodzujúci rozsudok sborového súdu na odvolanie žalobcu, lebo v neprítomnosti obžalovaného nemôže ho zmeniť v neprospech obžalovaného. V pokračovaní pred okresným súdom možno konať pojednávanie v neprítomnosti obvineného len v obmedzenej miere: jedná-li sa o prestupok lebo prečin, trestaný jedine peňažitým trestom (540 tr. por.).

Aj keď obžalovaný v predbežnom pokračovaní priznal sa k trestnému činu, a trebárs by aj vyslovil, že súhlasí s tým, aby bol odsúdený vo svojej neprítomnosti, není takéto odsúdenie možné, nemá-li byť rozsudok zmätočný.

Obžalovaní sa nutia, aby často z velkej dialky, na pr. z Podkarpatskej Rusi na západné Slovensko lebo opačne dostavovali sa k súdu, alebo boli predvedení. Ťažkosti sú ešte väčšie, keď obžalovaný odišiel po spáchaní trestného činu do mimoslovenských zemí. Obžalovaných je treba k súdu predviesť, čím vznikajú značné náklady a nepríjemnosti jak pre strany nemajúce často vôbec prostriedkov, aby sa mohly k súdu dostaviť, tak aj pre zúčastnené úrady. Veľký počet pojednávaní musí sa odročoväť, trestne processy tiahnu sa roky.

Je zrejmé, že je v záujme občianstva, aby v tomto smere sa stala náprava. Delegácia súdu, v obvode ktorého obžalovaný býva, vo väčšine prípadov by nepomohla, poneváč je v záujme obžalovaného samého, aby svedkovia, ktorí pravidelne sú v obvode rozhodujúcieho súdu, boli vypočuté bezprostredne.

Ustanovenia trestného poriadku z 19. aprila 1873 čís. 11 ríšskych zákonov upravujú túto otázku vhodnejšie. Nežiadajú prítomnosti obžalovaného v každom prípade, pri tom ale zaisťujú úplnú ochranu obžalovaného, ktorý snáď k pojednávaniu pre nezdolatelnú prekážku nemohol sa dostaviť.

V zásade použilo sa preto pre navrhnutý zákon, ktorý má výš uvedeným nedostatkom odpomôcť, ustanovení tohoto zákona. Ovšem bolo treba tieto ustanovenia prispôsobiť uhorskému trestnému poriadku.

Ohľadom formálnej stránky zdálo sa byť vhodným dať navrhnutému zákonu podobu samostatného zákona, poneváč ináče bolo by treba to, čo je v navrhnutom zákone obsiahnuté, rozdeliť vo veľa jednotlivých ustanovení, ktoré by zmenily alebo doplňovaly trestný poriadok, takže by potom takáto úprava nebola priehľadná.

K § 1. Ustanovenia tohoto zákona majú platiť hlavne pre hlavné pojednávanie pred sborovým súdom prvej stolice, kde ich je aj najviac treba.

Nakoľko sa jedná o pokračovanie pred porotným súdom, prišly by v úvahu delikty spáchané tlačou. Sem patria zvlášte aj niektoré prípady pomluvy lebo urážky na cti (§ 16 odst. 2 zák. čl. XXXIV z r. 1897).

Prípady, keď súdna tabula rozhoduje ako prvá stolica (333 tr. por,), sú málo praktické a preto ich sem pojímať netreba.

Aj tam, kde už podľa dosavádnych ustanovení bolo možno konať pojednávanie v neprítomnosti obvineného (u okresného súdu v pokračovaní pre prestupok alebo prečin stíhaný len peňažitým trestom, majú platiť teraz jednotné predpisy. To je vyjadrené tým, že sa ustanovenie § 549 zrušuje vôbec.

Nevzťahujú sa tieto ustanovenia na odvolacie pojednávanie pred sborovým súdom I. stolice, poneváč podľa § 551 trest. por. môže sa odvolacie pojednávanie pred sborovým súdom I. stolice konať tiež v neprítomnosťi obžalovaného, leda že by sú považoval jeho prítomnosť za potrebnú, v ktorom prípade ho musí nechať predviesť.

Citácia § 384 čís. 6 trest. por. stavia podmienky ďalej uvedené pod sankciou zmätočnosti.

Maximálna hranica trestu môže zostať falcou, akú ustanovuje trestný poriadok platný pre tieto prípady v mimoslovenskom území, poneváč väčšina trestných sadzieb má najvyššiu hranicu troch alebo pät rokov trestu na slobode.

Ad 2 § 1 bolo treba vytýčiť, že musí by výsluch súdny, poneváč podľa uherského trestneho poriadku je možný tiež výsluch pred policajným úradom, ktorý ale nemožno pripustiť ako dostatočnú náhradu za súdny výsluch.

Poneváč uhorský trestný poriadok ne ustanovuje pod následkom zmätočnosti, že obžalovanému musí byť daná lehota na prípravu k pojednávaniu, je vhodné, aby sa tak stalo, aspoň v pokračovaní proti neprítomným osobám.

Ustanovenie navrhnutého odstavca 3 súvisí tiež s tým, že čítanie zápisnice obžalovaného v uhorskom trestnom poriadku dosial úplne upravené nebolo.

Ustanovenie odst. 4 je nezbytné preto, poneváč podľa citovaných tam ustanovení trestného zákona mohol by ináče súd v pokračovaní proti neprítomným osobám predľžiť trestní sadzbu až o 5 rokov.

Nakoľko sa jedná o doručovanie rozsudkov, uváží súd podľa pomerov, čo je vhodnejšie, či písomné doručenie alebo vyhlásenie dožiadaným sudcom. V úvahu prijdu zaiste vzdialenostné a doručovacie pomery, stupeň vzdelania obžalovaného atď.

Výslovné vylúčenie sťažnosti je treba s ohľadom na ustanovenie § 378 tr. por.

K § 4. Túto otázku bolo treba upraviť trochu odchýlne od tej úpravy, aká sa nachádza v mimoslovenskom trestnom poriadku.

Podľa trestného poriadku platného pre mimoslovenské územie rozhoduje o odpore proti rozsudku vynesenému v neprítomnosti obžalovaného u sborového súdu sborový súd II. stolice. Ide-li však o rozsudok okresného súdu, tento súd sám, s výhradou sťažnosti na sborový súd l. stolice.

Nakoľko však ide o obvod platnosti trestného poriadku zák. čl. XXXlII z r. 1896, treba uvážiť, že podľa tohoto trestneho poriadku sú opravné prostriedky upravené cele ináč a že proti rozsudku sborového súdu je zásadne prípustné odvolanie na súdnu tabulu, a to jak proti rozsudkovému výroku, tak pre dôvody zmätočnosti, ktoré sa vyskytly pri hlavnom pojednávaní a pri vynesení rozsudku.

Poneváč otázka, či bola nezdolateľná prekážka, ktorá zabránila dostaveniu sa, je otázkou skutkovou, má sa zásadne trvať na tom, aby rozhodnutie nespočívalo v rukách jedinej stolice.

Podľa zkušenosti sú prípady veľmi časté, keď cele hodnoverne zistená je prekážka už v prvej stolici, a tu zdá sa byť zbytočným obťažovať rozhodovaním vyššiu stolicu. Postačí sveriť jej rozhodnutie vtedy, keď súd prvej stolice nehodlá odporu vyhovieť.

Preto, aby lehota, poskytnutá obžalovanému k ohláseniu opravných prostriedkov v prípade tom, keď bol vynesený rozsudok v neprítomnosti obžalovaného, bola ta istá ako lehota k podaniu odporu, a aby sa aj rozhodovalo o týchto opravných prostriedkoch v stolici, oprávnenej k takému rozhodovaniu, len vtedy, keď sa odporu nevyhovie, mluvia dôvody vhodnosti.

Ustanovenie § 5 bolo potrebné len preto, že dosial bolo ustanovenie toto vsunuté do § 530 tr. por. odst. 2 o poučení v predvolaní na miesto ktorého nastupuje teraz 3 tohoto zákona.

Prechodné ustanovenia nie sú potrebné, poneváč je bez pochyby, že nemožno nového práva použiť v tých prípadoch, kde obžalovanému nedostalo sa predvolania s poučením dľa tohoto zákona.

Vláda odporúča, aby návrh zákona bol prikázaný výboru ústavne-právnemu senátu Národneho Shromaždenia k podaniu zprávy a po ústavnom pojednaní návrhu v senátu ústavne-právnemu výboru poslaneckej snemovne Národneho Shromaždenia taktiež k podaniu zprávy.

V Prahe, dňa 13. apríla 1923.

Námestník predsedu vlády:

J. Malypetr v. r.,

Minister spravedlnosti:

Dr. Dolanský v. r.