Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1923.

I. volební období.

7. zasedání.

Tlačivo 1635.

Ústavno-právny výbor v schôdzi dňa 8. mája 1923 usniesol sa doporučiť Senátu, aby schválil vládny návrh zákona dľa znenia dolu uvedeneho:

Podľa trestného poriadku, platného v bývalých uhorských zemiach prítomnosť obžalovaného pri hlavných pojednávaniach nevyhnutne sa vyžaduje, - a keď obžalovaný sa nedostavil, pojednávanie musí sa odročiť a nariadi sa osobné predvedenie obžalovaného. Z toho pravidla vyníma sa len ten priveľmi obmedzený prípad, keď jedná sa o púhy trest peňažitý.

Hor udané pravidlo predpísané je bez ohľadu i na také pády, keď obžalovaný nechce sa brániť osobne, i keď jeho osobná prítomnosť nie zvláštne potrebná, i keď cestovanie obžalovaného spojené by bolo s nepomernými trovami, ustávaním a ztratou času a nepomernými nesnádzami i pre súd i pre súčastnené stránky.

V takýchto dosť častých prípadoch predpísané nútené predvedenie býva väčšou pokutou pre obžalovaného, než sám trest, o ktorý sa jedná.

Poneváč už prestaly dôvody, pre ktoré uhorský zákonodarca túto domnelú ochranu obžalovaného do zákona postavil, preto je na čase, aby sa v tom urobila náprava - a to síce tak, aby z jednej strany vyhlo sa nesrovnalostiam a z druhej strany zabezpečená bola ochrana záujmov obžalovaného.

Podľa trestného práva, platného v českých zemiach nepožaduje sa v každom páde nutná prítomnosť obžalovaného pri súdnom pojednávaní, ale pri tom náležite je postarané o to, aby obžalovaný mal dostatočnej ochrany, keď pre akúkoľvek prekážku nemohol sa dostaviť. Preto - už i z ohľadu aspon čiastočného sjednotenia zákonných pravidiel - vládny návrh bere za základ ustanovenia trestného poriadku z 19ho apríľa 1873 č. 11 r. z. a odchyľaje sa len, nakoľko to požaduje odchyľné usporiadanie pravidiel, platných na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

V § 1. návrhu zákona ustanovená je hranica, v ktorej je prípustná neprítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní a síce v smysle sjednotenia pravidiel sú to prípady trestných činov o najvýš 5 ročnom trestu na slobode a peňažitých trestov vôbec, ale s tým predpokladom, že obžalovaný už bol súdom aspon vypočutý a predvolanie bolo mu zavčasu doručené, alebo že obhájca súhlasí s prevedením pojednávania i bez prítomnosti obžalovaného.

V daľšom predpísané je prečítanie zápisnice o vypočutí obžalovaného, zadržanie hranice 5 ročného trestu na slobode i v prípade sbehu trestných činov a doručenie rozsudku s poučením o opravných prostriedkoch i o následkoch nedostavenia sa k súdu.

V ďalších §§och určené sú predpisy o podaní odporu obžalovaného, o zákonných lehotách a o rozhodnutí súdu. Pri pojednávaní pred okresným súdom dovolené je obvinenému vyslať za seba zástupcu, ač len súd v páde potreby a v záujme objasnenia veci nenariadi dostavenie sa a prípadne predvedenie obžalovaného.

Ustanovenia zákona nevzťahujú sa na pokračovanie s mladovekými previnilcami a modifikuje sa trestný poriadok tak, že zrušuje sa § 540 tr. p. cele a §§y 530, 542, 302, 414, 423 čiastočne.

Zákon vzťahuje sa len na Slovensko a Podkarpatskú Rus.

V Prahe, dňa 8. mája 1923.

Dr. Frant. Soukup v. r.,
predseda.

Dr. Samo Daxner v. r.,
zpravodaj.

Národné Shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Pojednávanie pred okresným súdom, hlavné pojednávanie pred sborovým súdom I. stolice, porotným súdom a odvolacie hlavné pojednávanie pred súdnou tabulou, aj v tých prípadoch, keď obžalovaný musí sa k nemu predvolať (§§ 413, odst. 2., 423 tr. por.), alebo keď v ňom má sa previesť dôkaz (§ 402 tr. por.), možno konať aj v neprítomnosti nedostavivšieho sa obžalovaného, sú-li zachované tieto podmienky (§ 384 čís. 6 tr. por.):

1. že ide o trestný čin, na ktorý je uložený ako trest hlavný najvýš 5 ročný trest na slobode, alebo peňažitý trest,

2. že obžalovaný - s výnimkou pokračovania pred okresným súdom - v predbežnom pokračovaní bol súdom vypočutý o celom obsahu obvinenia,

3. že mu bolo predvolanie k (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu doručené zavčas do vlastných rúk (§§ 286 odst. 2., 415 odst. 2. tr. por.), leda že by jeho obhájca súhlasil s prevedením (hlavného, odvolacieho hlavného) pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.

(2) Pri podmienkach uvedených v predchádzajúcom odstavci pod č. 1) a 2) možno konať (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie aj vtedy, keď sa obžalovaný pred jeho skončením vzdialil, ak len neide o prípad § 336 čís. 1 tr. por.

(3) Miesto výsluchu obžalovaného o jeho osobných pomeroch a vo veci samej majú sa prečítať pri hlavnom pojednávaní pred sborovým a porotným súdom pod následkami zmätočnosti (§ 384 čís. 5 tr. por.) zápisnice o jeho súdnej výpovedi.

(4) Sbehne-li sa viac trestných činov (§ 97-99 zák. čl. V. z r. 1878), nemôže sa neprítomnému obžalovanému vymerať ako hlavný trest trest na slobode, od päť rokov ťažší.

(5) Rozsudok má obžalovanému sdeliť dožiadaný sudca, alebo má sa doručiť písomne s poučením o možnosti podať odpor podľa ustanovenia § 4 tohoto zákona a o opravných prostriedkoch.

(6) Nie je dôvodom zmätočnosti, bol-li neaký úkon prevedený v neprítomnosti obžalovaného, ačkoľvek zákon pod zmätočnosťou ukladá, aby bol prevedený v jeho prítomnosti alebo po jeho vypočutí.

§ 2.

Ak sa nemôže (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie konať alebo v ňom pokračovať v neprítomnosti obžalovaného buďto preto, že podmienky § 1 nie sú splnené, alebo preto, že nemožno dúfať, že by bez prítomnosti obžalovaného mohla byť vec úplne objasnená, môže byť obžalovaný predvedený, alebo môže pojednávanie k tomu cieľu byť odročené.

§ 3.

Obžalovaný má byť v predvolaní na zákonné následky nedostavenia sa upozornený.

§ 4.

(1) Obžalovaný môže proti rozsudku vynesenému v jeho neprítomnosti podať odpor, nemohol-li pre neprekonateľnú prekážku dostaviť sa ku (hlavnému, odvolaciemu hlavnému) pojednávaniu. Odpor sa môže podať u súdu, ktorý vyniesol rozsudok v lehote osem dní, rátanej od vyhlásenia lebo doručenia rozsudku, písomne, lebo ústne do zápisnice. V tej istej lehote možno ohlásiť odvolanie alebo zmätočnú sťažnosť.

(2) Dôvody tejto prekážky majú byť podľa potreby vyšetrené z úradnej moci.

(3) Zistí-li sa tvrdená prekážka hodnoverne, vyhovie súd, ktorý vyniesol rozsudok, usnesením odporu a nariadi nové (hlavné, odvolacie hlavné) pojednávanie. V tomto prípade nerozhoduje sa o opravných prostriedkoch.

(4) O predvolaní platia ustanovenia § 1 odst. 1 čís. 3 a § 3.

(5) Nedostaví-li sa obžalovaný ani k tomuto pojednávaniu, rozhodne súd usnesením, že v odpor vzatý rozsudok nadobudne oproti obžalovanému právnej moci, ako by odpor i prípadné opravné prostriedky ani neboly bývaly podané.

(6) Odsudzujúci rozsudok vydaný pri novom pojednávaní nesmie byť prísnější, ako predošlý rozsudok, leda že by sa skutkový základ zmenil.

(7) Nehodlá-li súd odporu vyhovieť, predloží spisy so zprávou, obsahujúcou dôvody toho, k rozhodnutiu súdu, ktorý je ináče príslušný rozhodovať o sťažnosti. O odpore proti rozsudku súdnej tabule ako odvolacieho súdu rozhodne súdna tabula sama.

Má-li však vyššia stolica rozhodnuť tiež o opravnom prostriedku, rozhodne aj o odpore a to prv, ako rozhodne o opravnom prostriedku.

(8) O odpore rozhoduje sa v neverejnom zasedaní, jedná-li sa o rozsudok porotného súdu, bez vypočutia porotcov po vypočutí žalobcu.

Proti usneseniam, ktorými sa rozhodlo o odpore, nemožno si sťažovať.

§ 5.

(1) K pojednávaniu pred okresným súdom môže obvinený vyslať za seba zástupcu.

(2) Vidí-li súd potrebu vypočuť obvineného samého, vyzve ho, aby sa dostavil, prípadne ho dá predviesť.

(3) Obvinený má byť poučený o práve podľa odstavca 1. tohoto §u a vo smysle ustanovenia § 3.

§ 6.

(1) Ustanovenia §§ 530 odst. 2, 540 a druhej čiastky odst. 6 § 542 trest. por. sa zrušujú.

(2) Ustanovenie §§ 302 vety prvej, 414, 423 odst. 4 a 5 tr. p. platí len nakoľko nie sú dané podmienky § 1. tohoto zákona.

(3) Ustanovenia tohoto zákona neplatia pre pokračovanie podľa 2. a 3. hlavy zákonného čl. VII. z r. 1913.

(4) Zákon tento má sa použiť i v trestných veciach, ktoré dosiaľ neboly právoplatne rozhodnuté.

§ 7.

(1) Tento zákon nadobudne účinnosti pätnástym dňom po vyhlásení.

(2) Prevedenie jeho ukladá sa ministrovi spravedlnosti.