Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1924.

I. volební období.

9. zasedání.

Tisk 1920.

K prejednaniu tejto predlohy bol z ústavne-právneho výboru vyposlatý zvláštný subkomitét, ktorý osnovu zákona podrobil zevrubnému rozboru a shľadal znenie osnovy, tak ako sa na ňom usniesla poslanecká snemovna, vadným.

Paragraf 1 osnovy, ktorý má opraviť § 26 zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 244 Sb. z. a n. vypočítáva zákony, ktoré majú byť dotknuté tymto zákonom, avšak nevyčerpáva všetky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi dosial platné zákony, týkajúce sa pomerov zamestnancov, v ktorých sú ustanovenia, odporujúce tendenciam zákona z 13. júla 1922, č. 244 Sb. z. a n., ktorými sa cieli podopreť záujmy zamestnancov akožto občanov hospodársky slabých. Je tedy treba v predlohe vypočítané zákony považovať za demonstratívne uvedené, lebo to vyplýva aj zo slôv: >Všetky dosavádne ustanovenia< - a zvlášte ešte slovo - >menovite< - to dokladá.

Toto demonstratívne vypočítanie je bezúčelné, poneváč ostávaju ešte mnohé iné zákony neuvedené, zvlášte niet zmienky o zvykových ustanoveniach, nepísaných, ktoré práve v pomere zamestnancov so zamestnavateľmi hrajú dôležitú rolu, javí sa preto účelnejšie vynechať vypočítanie zákonov vôbec a dať klauzuli raz všeobecnosti, a to aj z toho dôvodu, aby sa predišlo prípadnému mýlnemu vykladaniu zákona, ktoré by sa mohlo vyvolal zvlášte z dôvodovej zprávy poslaneckej snemovne, kde sa hovorí o taxatívnom vypočítávaní zákonov.

Vynechaním vypočítánia zákonov nemôže znamenať, že by niektoré, príkladom uvedené uhorské zákonné články sa nemenily, lež práve naopak, rozširuje sa platnosť zákona ešte okrem týchto zákonov na zákony nevyznačené a vedľa toho sa výslovne uvádza, že sa mení nielen písané ale aj zvykové právo a nemôže tak vzniknúť pochybnosť ani o slove >ustanovenia<.

Z tých dôvodov doporučil subkomitét svojím referentom sen. dr Brabcom, aby § 1, odst. 2. znel takto:

>Všetky dosavádne písané i zvykové ustanovenia, pokiaľ sa v neprospech zamestnancov priečia ustanoveniam tohoto zákona, sa zrušujú.<

§ 2 doporučil subkomitét ústavne-právneho výboru pozmeniť na toto znenie: >Zákon nabýva účinnosti 30. dňom po vyhlásení a prevedú ho ministri spravedlnosti a sociálnej pečlivosti.<

Dôvody, ktoré k tomuto pozmeneniu viedly, sú tie, že by mohly vzniknúť zmätky pri rozsudkoch, ktoré by mohly byť vynesené v medzidobí, kedy zákon bol uvedený v platnosť a kedy na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi prišly v známosť. Nie je vôbec vhodným, aby zákon, ktorý má pôsobiť tak početné zmeny v platnom právnom poriadku, nadobudnul účinnosti už dňom vyhlásenia.

V titulu osnovy zákona shľadal subkomitét za správnejšie vyjádriť jasne, že sa jedná o zmenu jediného paragrafu v zákone a preto upravil titul na toto znenie: >Zákon zo dňa.........., ktorým sa mení § 26 zákona zo dňa...........<

Ústavne-právny výbor, pojednávajúc o zpráve subkomitétu v svojích schôdzach dňa 25. a 26. júna konaných, konstatoval najsámprv, že v merite úplne súhlasí s osnovou, lebo uznáva, že zamestnanci na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nemôžu ostať menej chránení zákonmi než zamestnanci v zemiach t. zv. historických a že predložená osnova túto ochranu vo zvýšenej miere zabezpečuje, rozširujúc účinnosť zákona z 13. júla 1922, č. 244 Sb. z. a n.

Po obšírnej debate vzal ústavne-právny výbor stilistickú úpravu vládnej predlohy subkomitétom navrhovanú za svoju, a doporúča osnovu zákona v takto pozmenenom znení slávnemu senátu ku schváleniu.

V Prahe, dňa 26. júna 1924.

Dr Krupka v. r.,

místopředseda.

Frant. Zimák v. r.,

zpravodaj.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 26 zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 244 Sb. z. a n., ktorým sa všeobecne upravujú právne pomery medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, bude znieť takto:

>Všetky dosavádne písané i zvykové ustanovenia, pokiaľ sa v neprospech zamestnancov priečia ustanoveniam tohoto zákona, sa zrušujú.<

Zákon nabýva účinnosti 30. dňom po vyhlásení a provedú ho ministri spravedlnosti a sociálnej pečlivosti.