Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1924.

I. volební období.

9. zasedání.

Tisk 1928.

Poslanecká sněmovna Národního shromáždění republiky Československé schválila ve 280. schůzi dne 26. června 1924 tuto osnovu zákona:

zo dňa.......................................................1924,

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

(1) Minister školstva a národnej osvety sa zmocňuje, aby učiteľom a detským opatrovateľkám, ktorí učinkovali na ľudových alebo občianskych školách, alebo na detských opatrovniach na Slovensku, vydržiavaných cirkvami alebo obciami, ako aj pozostalým po nich, vyplatil z úradnej moci k odpočivným a zaopatrovacím pôžitkom dosiaľ vyplácaným jednorazovú výpomoc, a to osobitne pre každý z rokov 1924, 1925, 1926.

(2) Táto jednorazová výpomoc môže sa povoliť penzionovaným učiteľom a detským opatrovateľkám, ako aj pozostalým po nich, majú-li nárok na penzijné a zaopatrovacie pôžitky:

a) buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného uh. zák. čl. zo dňa 3. mája 1875, č. XXXII, o penzionovaní učiteľov a vychovávateľov na verejných školách ľudových a opatrovniach, ako aj zaopatrovanie ich vdov a sirôt.

b) buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného uh. zák. čl. zo dňa 31. júla 1894, č. XXVII, o penziach tých správcov, profesorov, učiteľov, správkyň a učiteliek, čo na verejných ústavoch učinkujú a o zaopatrení ich rodín, o ktorých je štátnym alebo iným verejným všeobecným usporiadaním nie postarané, so zreteľom na uh. zák. čl. zo dňa 21. augusta 1914, č. XXXVI, o zaopatrení neštátnych profesorov-učiteľov vyšších ľudových a občianskych škôl, ako aj liečebnopedagogických ústavov, a ich vdov a sirôt.

(3) Učiteľom a opatrovateľkám škôl a opatrovieň uvedených v odstavci 1, ktorí odídu na odpočinok po 31. decembri 1923 s nárokom na zaopatrenie z penzijných ústavov uvedených v odstavci 2, ako aj pozostalým po týchto učiteľoch, po 31. decembri 1923 v činnej službe zomrelých, môže sa povoliť jednorazová výpomoc v rokoch 1924, 1925 a 1926 len za ten rok, v ktorom taký učiteľ alebo opatrovateľka nepôsobili aspoň 6 mesiacov v činnej službe.

(4) Pozostalým po učiteľoch i opatrovateľkách, zomrelých vo výslužbe, môže sa povoliť jednorazová výpomoc vo výmere im podľa § 3 prislúchajúcej bez zreteľa na to, jestli sa už v tom istom roku zomrelému vyplatila výpomoc jemu náležajúca.

(5) Jednorazová výpomoc vyplatí sa len tým, ktorí preukážu, že sú štátnymi občanmi československými a bývajú na území republiky Československej. Nesmie sa povoliť osobám, o ktorých sa preukázalo, že svojím chovaním poškodily vážnosť stavu učiteľského, alebo že sa previnily jednaním nepriateľským Československej republike.

Penzionovaným učiteľom a opatrovateľkám detských opatrovieň, ktorí pôsobili na neštátnych školách ľudových a občianskych mimo územia Slovenska na území bývalého štátu uhorského, ako aj pozostalým po nich, môže byť v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných povolená jednorazová výpomoc podľa §§ 1 a 3 tohoto zákona výnimečne zcela alebo z čiastky, dokážu-li, že sú štátnymi občanmi československými, že sa nijako neprevinili nepriateľským jednaním proti republike Československej a že bývajú na jej území.

Jednorazová výpomoc táto je splatná v rokoch 1924, 1925 a 1926 každý rok najvyššie v tejto výmere: Penzistom učiteľským po 2000 Kč, vdovám po nich po 1400 Kč, požívateľom príspevkov na výchovu detí (pre každé dieťa až do 5 detí) po 280 Kč a požívateľom darov z milosti z penzijných a zaopatrovacích ústavov, uvedených v § 1, odstavec 2, ktoré zastupujú odpočivné a zaopatrovacie pôžitky, po 280 Kč. Jednorazová výpomoc opatrovateliek detských opatrovieň činí po 1600 Kč ročne.

Penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v § 29, odstavec 3, zák. čl. XXXII/1875 uh., zvyšujú sa so 12 zl. na 240 Kč ročne a penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v § 74, odstavec 1, zák. čl. XXXVI/1914 uh., so 7 procentov na 10 procentov platu započítateľného pre výmeru výslužného, najmenej však na 240 Kč ročne.

Zistí-li sa pri jednotlivých penzistoch (vdovách a sirotách) preplatok zvýšenia penzií z doby po 28. októbri 1918, ktoré nebolo priznané úradami alebo orgánmi oprávnenými k tomu podľa platných československých predpisov, treba tento preplatok odčítať od výpomoci poskytnutej podľa tohoto zákona, nestalo-li sa tak dosiaľ, a to pre každý z rokov 1924, 1925 a 1926 jednou tretinou. To isté platí tiež o preddavkoch už skorej snáď povolených.

(1) Až do konečného rozvrhu (čl. 256 mierovej smluvy medzi mocnosťami spojenými aj sdruženými a Maďarskom, čís. 102/1922 Sb. z. a n.) majetku krajinských penzijných a zaopatrovacích ústavov, uvedených v § 1, odstavec 2, prejíma štátna pokladňa s výhradou regressu náklad na penzijné a zaopatrovacie pôžitky učiteľov škôl ľudových a občianskych a detských opatrovateliek, ako aj pozostalých po nich, v rozsahu, v ktorom tieto osoby majú nárok na zmienené pôžitky z menovaných penzijných a zaopatrovacích ústavov, pokiaľ osoby, o ktoré ide, sú v dobe, kedy zákon nadobudnul účinnosti, štátnymi občanmi československými, pokiaľ pôsobily ostatný raz na školách na Slovensku a pokiaľ bývajú na území republiky Československej.

(2) Do štátnej pokladne plynú v tejto dobe tiež všetky príslušné dôchodky menovaných zaopatrovacích a penzijných ústavov ako čiastočná úhrada nákladov, zmienených v odstavci 1.

Náklad vzišlý z prevádzania tohoto zákona uhradí sa v roku 1924 z prebytkov v celkovom štátnom rozpočte na rok 1924.

Zákon tento nabýva účinnosti dňom 1. januára 1924. Prevedením jeho poveruje sa minister školstva a národnej osvety v shode s ministrom financií.

Tomášek v. r.,

předseda.

Dr. Říha v. r.,

sněm. tajemník.

Bradáč v. r.,

zapisovatel.