Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1924.

I. volební období.

10. zasedání.

Tisk 2044.

Vládním návrhem, přijatým dne 16. prosince 1924 poslaneckou sněmovnou (sen. tisk č. 2039), učiněn opět krok k sjednocení zákonů republiky a to právě na místě nejcitlivějším, totiž v úpravě odpočivných a zaopatřovacích požitků některých župních zaměstnanců, obecních a obvodních notářů a některých státních zaměstnanců, jakož i pozůstalých po těchto osobách na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. Jedná se celkově asi o 3000 percipientů, jimž se tímto zákonem zvýší průměr ročních odpočivných požitků asi o 4500 Kč, což činí náklad ročně 13,500.000 Kč. Na úhradu výše starých pensí je na rok 1925 pamatováno v rozpočtu v kapitole VIII. a zvýšený náklad bude uhrazen v r. 1925 úsporami. Na roky příští bude pamatováno v řádném rozpočtu.

Sociálně-politický výbor navrhuje, aby senát přijal osnovu zákona ve znění senátního tisku č. 2039.

V Praze, 18. prosince 1924.

J. Jaroš v. r.,
předseda.

Jos. Cholek v. r.,
zpravodaj.

II.

Prezatýmnou úpravou politickej správy na Slovensku, zákonom zo dňa 22. brezňa 1920 č. 210 Sb. z. a n. a vládnym nariadením čís. 476/1920 Sb. z. a n. na Podkarpatskej Rusi, ako aj nariadením č. 71/1921 Sb. z. a n., ktorým sa postátňuje inštitúcia notárov na Podkarpatskej Rusi, prevzatí boli do štátnej služby len ti zamestnanci, ktorí vyhovovali podmienkam uvedeného zákona a citovaných nariadení. Neprevzatí zamestnanci prišli do výslužby, pokiaľ neboli prepustení. Vedľa týchto sú na Slovensku a Podkarp. Rusi penzisti (pozostalí), ktorí boli skôr daní do výslužby a budú tiež takí, ktorí boli provizorne vzatí do služby a ako takí pôjdu do výslužby.

Požitky týchto osôb maly by sa vymerovať podľa penzijných statutov bývalého Uhorska, čo v dnešnej dobe znamená almužnu, 80-200 Kč mesačne.

V rokoch 1921 a 1922 poskytla sa osobám takto penzionovaným alebo po týchto pozostalým podpora župami, z príjmov na pivnej dávke vybraných, k čomu dala ministerská rada svoje zvláštne svolenie. V roku 1923 dostalo sa týmto osobám prídavku, opät v dôsledku rozhodnutia ministerskej rady, zálohou z prostriedkov štátnych.

Úprava župného sriadenia na Slovensku umožnuje teraz štabilné upravenie zákonom požitkov penzistov a pozostalých po nich.

Predložená osnova zákona vztiahuje sa na všetkých penzionovaných obecných a obvodných notárov na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi a na pozostalých po týchto, ďalej na zamestnancov župnej administratívy a vedľa toho zaraďuje penzijné a zaopatrovacie požitky úradníkov a zriadencov, súdcov, učitelské osoby a iné z úradov a ústavov bývalého uhorského štátu na terajšom území Československej republiky, pod účinnosť zákona z 3. brezna 1921 č. 99 Sb. z. a n., čím sú ich nároky zhodnotené na nároky úradníctva a zriadenectva československého štátu.

Predloha zneje síce aj pre Podkarp. Rus, avšak len ako zmocňovacia, a to preto, že politická správa tejto zeme nie je ešte definitívne upravená. V smysle zákona dostane sa osobám, o ktorých je v predlohe reč, aj na Podkarp. Rusi primeraných prídavkov na požitkoch.

Zákan má zlepšiť sociálne postavenie aspoň 3000 osobám a vyžiada si nákladu na 14 milionov korún čsl., ktorý sa má hradiť úsporami v kap. VIII. štát. rozpočtu. Pre prípad, že by sa úšpor toľko nedocielilo alebo že by nestačily, zmocňuje zákon (§ 5) ministra financií, aby opatril nútne prostriedky úverovými operáciemi.

Poneváč sa jedná o humanitu Československej republiky a jedná sa o záchranu sociálne slabých, ktorí nemali možnosti a ani nepočítali s iným zaopatrením večera svojho života, doporúča rozpočtový výbor, popri tomu, že předloha zaťažuje štátny rozpočet neurčitým obnosom, aby v záujme humanity a princípov republiky, dal slávny senát súhlas k predlohe a schválil túto v nezmenenom znení.

V Prahe, 18. prosinca 1924.

F. Jirásek v. r.,
predseda.

Frant. Zimák v. r.,
zpravodaj.