Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1925.

I. volební období.

11. zasedání.

Tisk 2200.

Poslanecká snemovna Národního shromáždění republiky Československé schválila ve 359. schůzi dne 13. července 1925 tuto osnovu zákona:

zo dňa................................................................................

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Osadníkmi v smysle tohoto zákona sú osoby, ktoré majú na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi:

a) na budovy sriadené na štátnych pozemkoch vlastnícke alebo neobmedzené či obmedzené právo užívacie (požívacie), ktoré od štátu získali oni alebo ich právni predchodcovia, jakožto robotníci a remeselníci (osadníci, robotníci, kolonisti) lesní, banskí a hutní pôvodne na vždy alebo na neurčitú dobu z príčiny svojho usídlenia na štátnych pozemkoch za práce konané v pomere námezdnom alebo v iných podobných pomeroch vo štátnych lesoch, baniach a hutiach bez rozdielu, či boli alebo sú povinní platiť štátu zvláštne poplatky alebo dávky a či nie, či zmienený pomer námezdný alebo iný pomer podobný časom sa zmenil či zanikol a či vedľa zmienených práv na naznačené budovy majú ku štátu z týchže pomerov ešte iné práva a povinnosti a či nie;

b) neobmedzené alebo obmedzené právo užívacie (požívacie) na štátnu pôdu vôbec, menovite na pôdu poľnohospodársku (na role, lúky, pasienky atď.) a lesnú, ktoré spôsobom v bode a) naznačeným získali od štátu oni alebo ich právni predchodcovia vedľa práv v bode a) uvedených na budovy, sriadené na štátnych pozemkoch a teraz už z akéhokoľvek dôvodu zaniklých;

c) ku štátu akékoľvek iné práva alebo povinnosti vzniklé im alebo ich právnym predchodcom spôsobom v bode a) naznačeným vedľa práv v bode a) uvedených na budovy sriadené na štátnych pozemkoch a teraz už z akéhokoľvek dôvodu zaniklých.

(2) Rovnako tak sú osadníkmi v smysle tohoto zákona osoby, ktoré by boly osadníkmi podľa odstavca prvého tohoto paragrafu, keby neboli pozbudly po roku 1885 na základe správnych opatrení orgánov býv. štátu uhorského alebo výpoveďou práv z pomeru osadníckeho im náležiacich bez náhrady, rovnajúcej sa aspoň náhrade vyrátanej dľa §§ 8 a 9.

(3) Za osadníkov v smysle tohoto zákona považujú sa tiež vdovy alebo deti po osadníkovi (odst. 1.), pokiaľ prislúchajú im práva na štátne nemovitosti alebo na užitky zo štátnych lesov jakožto zaopatrovacie požitky po manželovi alebo otcovi následkom jeho pomeru osadníckeho.

(4) Pre preukaz pomeru osadníckeho a z neho plynúcich jednotlivych práv a povinností stačí, preukáže-li sa neprerušený skutočný výkon týchto práv a povinností štátom, po prípade osadníkom alebo jeho právnym predchodcom s vedomím príslušného štátneho orgánu aspoň od 1. januára 1914 do dňa, kedy tento zákon nabýva účinnosti.

§ 2.

(1) Práva a povinnosti medzi štátom a osadníkmi z pomeru osadníckeho buďte upravené dľa predpisov tohoto zákona tak, aby sa docielilo dľa možnosti najväčšej právnej a hospodárskej neodvislosti obidvoch strán.

(2) Obzvlášte treba pri tom dbať, aby jak pozemky, ktoré zostanú vo vlastníctve štátu, tak i pozemky, ktoré sa postupujú osadníkom, alebo obci, boly dľa možnosti zbavené bremien - nehľadí-li sa menovite na služobnosti a reálne práva, ktorých štát k riadnemu hospodáreniu na svojich pozemkoch potrebuje - a zaokrúhlené, aby maly tvar a polohu pre racionálné hospodárenie vhodnú, aby však bolo postarané tiež vhodným spôsobom o cesty a iné dopravné prostriedky k nim, pokiaľ je ich treba, a aby nebola prerušená spojitosť štátneho majetku s dosavádnymi komunikáciami. K týmto účelom sú menovite prípustné aj výmeny iných než § 1 naznačených štátných pozemkov za pozemky osadníkov alebo obcí.

(3) Úprava vzťahuje sa v každom prípade s výnimkou práv a povinností uvedených v § 27 na všetky vzájomné práva a povinnosti medzi štátom a osadníkom z pomeru osadníckeho dosiaľ trvajúce, menovite na pomer k budovám obytným a hospodárskym a k ich príslušenstvu, na užívanie dvorkov, domových zahrádok, rolí, lúk, pasienkov a lesov, na práva na drevo palivové i stavebné zdarma alebo za cenu sníženú alebo na iné užitky lesné, na povinnosť pracovať v štátnych lesoch, baniach a hutiach zdarma alebo za mzdu, a to prípadne i za mzdu sníženú atď. ako aj na práva uvedené v druhom odstavci § 1.

§ 3.

Cieľom úpravy práv a povinností v §§ 1 a 2 naznačených buďte, pokiaľ nejde o pôdu lesnú a pasienky (§§ 4, 5 a 6)

a) pridelené do plného vlastníctva (spoluvlastníctva) jednotlivých osadníkov pozemkové plochy, patriace štátu, zastavané však budovami obytnými i hospodárskymi, na ktoré osadníkom prísluší z pomeru osadníckeho právo vlastnícke, požívacie, užívacie, alebo iné práva k výlučnému alebo aspoň prevažnému užívaniu i s plochami pozemkovými, ktorých u týchto budov používajú na základe toho istého pomeru ako dvorkov, domových zahrádok, alebo ako iného ich príslušenstva;

b) pridelené do vlastníctva (spoluvlastníctva) jednotlivých osadníkov ďalšie štátné plochy pozemkové, menovite záhrady, lúky a role, ktorých sú oprávnení požívať alebo užívať výlučne alebo aspoň prevažne na základe pomeru osadníckeho;

c) postúpené do vlastníctva jednotlivých osadníkov, a to po prípade na miesto niektorých pozemkov uvedených v a) a b) výnimečne aj iné kusy nemovitého majetku štátneho, je-li toho nutne treba k hospodareniu na pozemkoch uvedených v a) a b) a nevznikne-li tým značná ujma hospodárenia na zbývajúcich štátnych pozemkoch;

d) zrušené, alebo je-li to v tom ktorom prípade vhodnejšie, obmedzené, premiestené, vykúpené alebo ináč vhodne upravené (§ 2) akékoľvek pozemnoknižné i nepozemnoknižné práva i záväzky štátu a osadníkov z pomeru osadníckeho.

§ 4.

(1) Lesnou pôdou v smysle tohoto zákona rozumie sa lesná pôda s prípadným porostom pojatá do pravidelného hospodárskeho plánu (§ 17 zák. čl. XXXI/1879).

(2) Vzťahujú-li sa práva osadníkov na lesnú pôdu vynímajúc lesy ochranné a hájené (§ 2 zák. čl. XXXI/1879) alebo na úžitky jej tak, že im náležia výlučne alebo aspoň prevažne všetky lesné užitky, buď táto lesná pôda pridelená dľa predpisov tohoto paragrafu; pokiaľ jednotlivým oprávneným osadníkom pri tom neprislúchajú všetky lesné užitky, buď pridelená plocha primerane zmenšená vzhľadom na cenu užitkov, na ktoré nároku nemajú. Osadníkom prislúchajú prevažne všetky užitky lesnej pôdy (drevo, pastva, tráva, stelivo, haluzie atď.), vtedy, jestliže ich cena činí viac, než polovicu ceny celého výnosu lesnej pôdy, pri čom cenu počítať sluší dľa §u 8.

(3) Podmienkou pridelenia je vo všetkých prípadoch v tomto paragrafe uvedených, že:

a) pridelenie nie je na značnú ujmu hospodarenia vo štátnych lesoch, a

b) že lesná plocha, ktorá sa má prideliť, tvorí súvislý celok, aspoň 85 kat. jutár veľký.

(4) Pridelenie lesnej pôdy stane sa buďto do spoluvlastníctva všetkých oprávnených osadníkov tejže osady alebo do vlastníctva obce (§ 17 odst. 1).

(5) V prvom prípade určí súd súčasne s prídelom tiež vlastnícke podiely jednotlivých oprávnených osadníkov dľa pomeru ich práv a osadníci títo tvoria družstvo, o ktorom platia obdobne predpisy zák. čl. XIX/1898, menovite §§ 25 a n. n. o nerozdielnych spoločných pastvinách. Podiely osadníkov nie sú deliteľné. Žiada-li toho záujem osadníkov, sriadi ministerstvo zemedelstva z osadníkov dvoch alebo viac alebo všetkých osád tejže obce jediné družstvo. Vláda môže podrobnejšie upraviť prevádzanie tohoto odstavca nariadením.

(6) Nie sú-li lesné plochy, ktoré by sa maly prideliť všetkým opravneným osadníkom tejže osady do spoluvlastníctva, súvislé, buďte, lzä-li tak vyhovieť podmienke v treťom odstavci pod b) uvedenej, niektorým z nich alebo po prípade všetkým pridelené iné vhodne položené štátne lesné plochy stejnej ceny tak, aby tvorily súvislý celok aspoň 85 kat. jutár veľký.

(7) Z vhodných dôvodov a menovite vtedy, keby nebolo lzä splniť podmienku v odstavci treťom pod b) uvedenú ani použitím predpisu predchádzajúceho odstavca, môžu byť pridelené všetkým oprávneným osadníkom, z viac alebo všetkých osád tejže obce na miesto lesnej pôdy v prvom odstavci naznačenej iné štátne lesné plochy rovnakej ceny tvoriace súvislý celok, lzä-li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85 kat. jutár.

(8) Jestliže by pridelenie lesnej pôdy osadníkom dľa ustanovení predchádzajúcich odstavcov bolo na značnú ujmu hospodárenia v štátnych lesoch, buď im, lzä-li tak vyhovieť podmienke v odstavci treťom pod b) uvedenej, na žiadosť príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov, po prípade príslušného štátneho banského a hutného závodu, ide-li o pozemky ním spravované, pridelená do spoluvlastníctva na miesto tejto lesnej pôdy dľa možnosti iná vhodne položená súvislá štátna lesná plocha rovnakej ceny, lzä-li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85 kat. jutár.

(9) Pre lesy pridelené do vlastníctva obce platia predpisy platné vôbec pre obecné imanie a obecné lesy. Nie sú-li lesné plochy, ktoré sa majú prideliť do vlastníctva obce, súvislé, buďte, lzä-li tak vyhovieť podmienke uvedenej v 3. odstavci pod b), pridelené na miesto nich obci čiastočne alebo i zcela iné vhodne položené štátne lesné plochy rovnakej ceny tak, aby tvorily súvislý celok aspoň 85 kat. jutár.

(10) Jestliže by pridelenie lesnej pôdy obci podľa ustanovení predchádzajúcich odstavcov bolo na značnú ujmu hospodarenia v štátnych lesoch, buď jej, lzä-li tak vyhovieť podmienke v treťom odstavci pod b) uvedenej, na žiadosť príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov (príslušného štátneho banského a hutného závodu, ide-li o pozemky ním spravované), pridelená do vlastníctva na miesto tejto lesnej pôdy dľa možnosti iná vhodne položená súvislá štátna lesná plocha rovnakej ceny, lzä-li takto docieliť súvislej výmery aspoň 85 kat. jutár.

§ 5.

(1) Ide-li o iné práva osadníkov na lesnú pôdu (§ 4 prvý odstavec) alebo na jej užitky, než ktoré sú uvedené v § 4 menovite o práva na lesy ochranné a hájené, alebo nelzä-li práva v § 4 uvedené upraviť prídelom súvislej lesnej plochy aspoň 85 kat. jutár veľkej dľa predpisov tohože §u, buďte za práva pastvy a za práva na trávu a stelivo poskytnuté dľa možnosti náhradou iné vhodné práva rovnakej ceny (§ 3) dľa obdoby § 3b), c) a d), a to v prvom rade pridelením lúk a pasienkov na inej než lesnej pôde alebo na žiadosť príslušného riaditeľstva štátnych lesov a statkov (správy štátneho závodu banského a hutného) na lesnej pôde, pokiaľ takéto pridelenie je vôbec alebo aspoň bez značnej ujmy pre hospodarenie na štátnych pozemkoch možné; vo všetkých ostatných prípadoch buďte práva tie ocenené (§ 8) a zrušené a buď náhradou za ne poskytnutý oprávneným nárok na drevo palivové v ročnom množstve, ktoré sa rovná cenou (§ 8) ročnému užitku zrušeného práva. Bližšie určenie tohoto nároku stane sa, nedojde-li k dohode (§§ 18 a 19) usnesením súdu dľa § 17.

(2) Nárok tento je obmedzený na čas života oprávneného osadníka, ktorý ho môže, nedojde-li k inakšej dohode s riaditeľstvom štátnych lesov a statkov (so správou štátneho závodu banského a hutného), postúpiť len k výkonu manželovi alebo potomkom. Do 3 mesiacov po smrti oprávneného osadníka splatí štát do jeho pozostalosti ako náhradu za zaniknutý nárok dvadsaťnásobnú ročnú hodnotu, ktorou bol ocenený (§ 8).

§ 6.

(1) Pasienky, ktorých užívanie prísluší výhradne alebo prevážne jednotlivým osadníkom, alebo ktorých užívajú spoločne, buďte pridelené a to po prípade plochou primerane zmenšenou, jestliže im neprísluší výhradné užívanie, buďto do spoluvlastníctva všetkých oprávnených osadníkov tej istej osady, alebo do vlastníctva obce (§ 17, odst. 1.).

(2) V prvom prípade určí súd súčasne s prídelom tiež vlastnícke podiely jednotlivých oprávnených osadníkov dľa pomeru ich práv a osadníci títo tvoria družstvo, o ktorom platia obdobne predpisy zák. čl. X./1913. Žiada-li toho záujem osadníkov, sriadi ministerstvo zemedelstva z osadníkov dvoch alebo viac alebo všetkých osád tej istej obce jediné družstvo. Podrobnejšie prevedenie predpisu tohoto odstavca môže byť upravené vládnym nariadením.

(3) Jestliže by pridelenie pasienkov podľa predchádzajúcich odstavcov bolo na značnú ujmu hospodáreniu na štátnych pozemkoch, buďte miesto nich pridelené iné vhodne položené štátne pozemky rovnakej ceny s výnimkou pôdy lesnej (§ 4) a neni-li to vôbec alebo bez značnej ujmy pre hospodarenie na štátnych pozemkoch možné, buď právo jednotlivých oprávnených osadníkov ocenené (§ 8) a zrušené a buď náhradou zaň poskytnutý oprávneným nárok na drevo palivové v ročnom množstve rovnajúcom sa cenou (§ 8) ročnému užitku zrušeného práva. Bližšie určenie tohoto nároku stane sa, nedojde-li k dohode (§§ 18 a 19), usnesením súdu dľa § 17. O nároku tom platia obdobne ustanovenia druhého odstavca § 5.

(4) Prísluší-li osadníkom inakšie užívanie pasienkov, než ako je v prvom odstavci naznačené, buďte ich práva, pokiaľ by príslušné riaditeľstvo štátnych lesov a statkov (správa štátneho závodu banského a hutného) nepožiadalo v pokračovaní týmto zákonom predpísanom o úpravu pridelením ich alebo iných vhodne položených štátnych pozemkov osadníkom dľa predchádzajúcich odstavcov, nahradené nárokom na drevo palivové dľa predchádzajúceho odstavca.

(5) Ustanovenia tohoto §u platia jedine pre pasienky na inej než lesnej pôde v smysle prvého odstavca § 4.

(6) O tom, či pozemok je pasienkom podľa tohoto paragrafu, rozhoduje stav skutočného jeho terajšieho užívania.

(7) Pre pasienky dľa tohoto paragrafu pridelené platia okrem zákona zo dňa 26. apríla 1924, č. 87 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých pasienkov vôbec všetky predpisy platné pre pasienky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi; pre pasienky pridelené obciam platia mimo toho všetky predpisy pre obecné imanie vôbec.

§ 7.

Z pomeru osadníckeho plynúce obmedzenia osadníka v jeho pracovnej voľnosti (záväzok pracovať v štátnych lesoch, hutiach alebo baniach zdarma alebo za mzdu, po prípade za mzdu sníženú alebo v určitom čase a pod.) buďte pri úprave pomeru osadníckeho v každom prípade dľa §§ 8 a 9 ocenené, vyúčtované a zrušené.

§ 8.

(1) Pri úpravách dľa tohoto zákona odhadne sa pozemkový majetok okrem prípadov uvedených v § 9 a) cenou, rovnajúcou sa cene určenej spôsobom, naznačeným v druhom odstavci § 41 zákona zo dňa 8. apríla 1920, č. 329 Sb. z. a n. (zákona náhradového) v znení zákona zo dňa 13. júla 1922, č. 220 Sb. z. a n., so srážkou 20%. Ide-li o pozemky zvlášte nepriaznive položené alebo z iných dôvodov menej cenné, môže byť táto cena snížená až o ďalších 30% tedy najvyššie o 50%.

(2) Vládnym nariadením môže byť dľa rôznej jakosti pôdy stanovená výmera pôdy, ktorá sa má pri úprave práv pastvy dľa §§ 4 až 6 vziať za základ pre stanovenie pôdy potrebnej k ročnému vypaseniu jednotlivých druhov dobytka.

(3) Rovnako tak môže byť vládnym nariadením určené, či a po prípade ako sluší práva a povinnosti z pomeru osadníckeho, ktoré nie sú usporiadané dľa jednotlivých oprávnených alebo zaviazaných osôb, ale ináč, menovite dľa domov, ohníšť, rodín a pod., rozdeliť pri prevedení úprav týmto zákonom predpísaných, menovite ako a v akom pomere majú byť tieto práva a povinnosti pre jednotlivé oprávnené alebo zaviazané osoby, rodiny alebo skupiny osôb ocenené, vyúčtované po prípade im pridelené alebo ináč upravené a pod. Určenie to môže sa po prípade stať so zreteľom na pomery a pre jednotlivé osady rôzne.

(4) Vo všetkých ostatných prípadoch buďte práva (právo pastvy, právo na drevo palivové a užitkové, na práce a výkony akéhokoľvek druhu a pod.) ocenené dvanástinásobnou cenou plnenia na rok pripadajúceho, vypočítanou, pokiaľ nejde priamo o plnenia peňažné, dľa priemerných v mieste obvyklých cien týchto práv v rokoch 1910 až 1920. Nelzä-li ocenenie previesť dľa tohoto ustanovenia a strany sa nedohodnú ináč, bude prevedené po prípadnom výsluchu znalcov voľným uvážením so zreteľom na záujmy obidvoch strán.

§ 9.

(1) Vyúčtovanie vzájomných práv a povinností medzi štátom a jednotlivým osadníkom staň sa takto:

a) osadníkovi, ktorý má podľa tohoto zákona nárok jedine na pridelenie pozemkových plôch uvedených v § 3 a) do plného vlastníctva, pridelia sa tieto plochy pozemkové do plného vlastníctva za náhradu do výške dvadsaťnásobného ročného poplatku (cenzu, taxy) z nich v poslednom ročnom období štátu plateného a pokiaľ v tomto období osadník nemal povinnosti takýto poplatok platiť, za náhradu stanovenú spôsobom v poslednej vete štvrtého odstavca § 8 určeným;

b) vo všetkých ostatných prípadoch zarátajú sa každej strane všetky práva, ktorých nabýva, a všetky povinnosti, ktorých sa zbavuje, cenou určenou dľa § 8. Pokiaľ dľa tohoto zarátania majú práva, ktorých strana nabýva, a povinnosti, ktorých sa zbavuje, menšiu cenu, ako práva, ktorých nabýva a povinnosti, ktorých sa zbavuje druhá strana, je povinná táto strana vyplatiť jej ako náhradu rozdiel medzi obidvoma cenami.

(2) V prípadoch uvedených v druhom odstavci § 1. zarátajú sa pri vzájomnom vyúčtovaní osadníkovi jak práva, ktorých spôsobom tamtiež uvedeným pozbudol, tak i povinnosti z pomeru osadníckeho, ktorých vzhľadom k tomu bol zároveň zbavený, spôsobom v tomto zákone predpísaným, avšak cenou, ktorú tieto práva a povinnosti maly v dobe, kedy došlo k prevedeniu príslušného správneho opatrenia, alebo výpovedi, avšak nehľadí sa pri tom na úroky až do dňa vyúčtovania.

(3) Náhrada dľa odstavca prvého bodu a) je splatná do 6 týždňov odo dňa právoplatnosti usnesenia dľa § 17; náhrada dľa bodu b) je splatná v desiatich rovných ročných čiastkach.

(4) Vklad práva vlastníckeho v knihách pozemkových môže byť prevedený len vtedy, je-li zaplatená náhrada dľa bodu a) prvého odstavca a pokiaľ sa má platiť náhrada dľa bodu b), sú-li aspoň dve čiastky tejto náhrady splatené. V tomto posledne uvedenom prípade treba splatiť zbytok v ôsmich rovných ročných lehotách splatných vždy 1. októbra, počínajúc 1. októbrom najbližšie budúceho roku po prevedení vkladu, spolu so 4% úrokmi z nedoplatku splatnými pozadu v týchže lehotách. Kedykoľvek prv lzä splatiť bez výpovedi i viac splátok alebo celý zbytok náhrady.

(5) Nezaplatená časť náhrady dľa prvého odstavca bodu b) sa zaistí so záväzkom zurokovania právom zastavným na postúpenom pozemku pri prevode práva vlastníckeho na nabývateľa.

(6) Nabýva-li sa dľa tohoto zákona práva vlastníckeho na nemovitosti, vyhradí súd v usnesení dľa § 17 na žiadosť riaditeľstva štátnych lesov a statkov (správy štátneho závodu banského a hutného) podanú do 15 dní po skončení miestneho šetrenia v osade (§ 17) štátu právo predkupné ku všetkým alebo niektorým týmto nemovitostiam. Táto výhrada buď zapísaná do knihy pozemkovej súčasne s vkladom vlastníckeho práva a neberie sa na ňu zreteľ pri stanovení ceny dľa § 8 a náhrady dľa § 9.

(7) Pokiaľ sa podľa predpisov §§ 4 a 6 prideľujú lesy alebo pasienky obci, je obec povinná zaplatiť podľa predpisov tohoto zákona štátu príslušnú cenu, vyplývajúcu pri vyúčtovaní na tieto lesy alebo pastviny.

§ 10.

(1) Pokiaľ nie je usnesením dľa § 17 menovite o pozemkových služobnostiach a reálnych právach ináč ustanovené, zaniknú úpravou dľa tohoto zákona pozemnoknižné bremená a dlžoby, viaznuce na nemovitostiach postúpených štátom do vlastníctva (plného vlastníctva), a buďte, ide-li o vklad práva vlastníckeho na celé pozemnoknižné teleso, zároveň s vkladom práva vlastníckeho z úradnej moci vytreté, alebo ide-li o odpísanie plochy pozemkovej z dosavádnej pozemnoknižnej vložky, buď tento odpis prevedený z moci úradu bez dlžôb a bremien pozemnoknižných.