Přítomni:

Předseda: dr Hruban.

Místopředsedové: Böhr, dr Brabec, Donát, Klofáč, dr Krčméry.

Zapisovatelé: dr Krouský, Prause.

121 senátorů podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministerský předseda dr Švehla; ministři: Černý, dr Mayr-Harting, dr Spina, dr Srdínko, Udržal; zástupce ministerstva zdravotnictví odborový rada dr Hovorka.

Z kanceláře senátní: senátní tajemník dr Šafařovič, jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Sděluji, že udělil jsem dovolenou pro dnešní schůzi sen. Podobovi a Spiesovi, dodatečně pro úterní, včerejší a dnešní schůzi sen. Štolbovi.

Nyní budeme projednávati jednací pořad.

Dávam slovo dalšímu přihlásenému řečníku, jímž je pan sen. Vollay.

Sen. Vollay: Slávny senát! Obdržali sme štátny rozpočet na r. 1927, ktorý bol poslaneckou snemovňou podrobne prejednávaný a schválený. Tento návrh tvorí celú veľkú knihu. Keď si človek tento návrh prezre, hoci nie je odborníkom, musí uznať, že práca a námaha, ako bol tento rozpočet sostavený, bola veľká, práca prezradzuje mimoriadnu odbornosť a preto, keď pri prejednávaní tohoto rozpočtu v poslaneckej snemovne, odznely prehlásenia, ktorých úkolom bolo, túto, pre náš štát tak prvotriednu a významnú prácu, nejako podkopať a znemožniť, musíme po zralom a nestrannom uvážení konštatovať, že toto protirečnenie stalo sa len preto, aby sa stranníckym povinnostiam vyhovelo, bez toho, či tvrdenie rečníka toho či oného malo prijateľného a zdravého podkladu.

V poslaneckej snemovni schválený a senátu predostretý štátny rozpočet som dôkladne prezrel a preštudoval, je to celé more číslic, tento rozpočet je dielo, ktoré k úplnému porozumeniu vyžaduje dlhé štúdia, tiež ale aj možnosť k jeho pochopeniu. Je to aj pochopiteľné. Veď senátu predostretý rozpočet nesostavoval jeden človek, nie jeden úradník, ktorý by bol jednotlivé položky len tak podľa svojho nápadu umiestil do rozpočtu, vieme dobre, že na rozpočte pracovalo stá a stá úradníkov v jednotlivých rezortoch štátnej správy, ktorí podľa doterajších zkúseností a svojej odbornosti úplne a neomylne poznajú tie potrebné štátne potreby, ktoré sa musia štátnymi príjmy zaokryť. Preto umiestili do rozpočtu len to najnutnejšie, aby tak štátny rozpočet ako plán štátneho hospodárstva bol prispôsobený konštrukcii tohoto hospodárstva.

Dôvodová zpráva, nám v senáte predostretá, je rovnako dôkladne, odborne, vecne a reelne prepracovaná, zaoberajúc sa s hľadiska vecnosti tak povšetkou charakteristikou rozpočtu, ako aj jednotlivými kapitolami rozpočtovými.

Generálnym zpravodajom rozpočtu v senáte pre r. 1927 je kol. sen. Kornel Stodola, ktorý všetku svoju znalosť a veľkú koncepciu vložil, ako sme videli, nielen pri prejednávaní rozpočtu v rozpočtovom výbore senátnom, ale ktorý predniesol tuná aj v plenume reč, ktorá je naozaj veľmi zaujímavá četnými podrobnými dátami a faktami, ktorá celkom podáva jasný obraz toho, čo štát náš potrebuje.

Rozumne zaokryť štátne výdavky, pri tom ale mať zreteľ na všetky možné príjmy a prirodzený vývoj, ktorý je treba vziať do povahy v každom rezorte štátneho organizmu, dokazuje nielen svedomitosť povolaných k tomu orgánov, ale dokazuje predovšetkým patričnú schopnosť tých. orgánov, od ktorých očakávame, že oni sú pri sostavovaní rozpočtu na svojom mieste.

Keď som presvedčený, že každá číslica a každá položka prišla do rozpočtu len po zralej úvahe, keď som ďalej presvedčený, že v rozpočte nachádzajúce sa číslice podľa daných pomerov a pri terajších okolnostiach nemohly byť ani snížené ani zvýšené, keď som presvedčený konečne aj o tom, že pán minister financií by bol prvým, ktorý by navrhoval zvýšenie výdavkov tých kapitol, kde sa jedná o najhlavnejších otázkach nášho štátu, musím s druhej strany uznať, že v tomto prípade sa to urobiť nemôže, poneváč by bol celý rozpočet neudržiteľný, stal by sa iluzórnym, a tak finančná snaha nášho štátu by nesmerovala finančnú otázku položiť na také základy, na ktorých by bol rozvoj štátu bez akéhokoľvek otrasu zaistený.

Do povahy berúc všetky tieto okolnosti a možnosti, uznávam, že rozpočet, ktorý je senátu predostretý v terajšom postavení, vyhovuje štátnym požiadavkám. Keď ale napriek tomu žiadam niektoré okolnosti tuná pretriasať, robím to predovšetkým preto, aby som sa pričinil k snahám, ktoré usilujú, aby niektoré nesrovnalosti pri administratívnych kultúrnych, finančných a hospodárskych otázkach na Slovensku s úplným porozumením boly čím skorej odstránené, aby niektoré, mnohoráz umele postavené barikády medzi nami a medzi bratmi raz navždy boly odstránené, konečne, aby medzi obyvateľmi tohoto štátu, bez ohľadu na reč a náboženstvo, nastalo, keď už nie bratstvo, tedy aspoň priateľstvo.

Štátny rozpočet týka sa celého štátu a preto v rovnakej miere má pred očima jednotlivé časti štátu, a v tomto, dámy a pánovia, väzia tie vady a nesrovnalosti, ktoré sú s mnoho strán využitkované, na ktoré sa poukazuje, že sú namierené proti Slovákom, ktoré zapríčiňujú, že dakedy brat od brata sa odťahuje a že nejako si dakedy neporozumejú. Poznať príčinu toho je veľmi jednoduché. Veď stav rovnako, ako vývoj Slovenska a historických zemí, je veľmi odlišný. V historických zemiach v každom ohľade je badať na prvý pohľad vyvinutú kultúru, hospodárstvo, priemysel, čo na Slovensku niet. Aby Slovensko bolo dnes tam, kde sú historické zeme, bolo by potrebné, aby štátny rozpočet každý rok o mnoho viac a viac, snáď o 1000% viac venoval pre Slovensko čo dnes. (Tak jest!) A poneváč toto zo stanoviska celoštátneho je prirodzene nemožné, poneváč vidíme, že sme zaostalí, že viazneme v hriechoch starých dôb, v hriechoch predprevratových, myslíme, ovšem neprávom, že tomu sú na príčine naši bratia, ktorí nevenujú dosť pozornosti Slovensku.

Že na Slovensku sú vady, chyby, nedá sa odtajiť. Máme na pr. nedostatok sudcov a pri tom sa hromží, že je mnoho sudcov z Čiech. Slovensko a Podkarpatská Rus potrebovaly by dnes ešte asi 90 sudcov, aby každé sudcovské miesto bolo zaplnené. Slovenského sudcovského dorastu však nemáme natoľko, aby sme mohli súdy na Slovensku zaplniť. Na to sa nesmie zapomínať, keď sa prenášajú ponosy, že na Slovensku nie je toľko percentuálneho zastúpenia slovenských sudcov tak, ako by sme si priali. Ovšem, keď sa riadne kvalifikovaný mladík hlási, má sa umiestiť a vtedy odpadnú rôzne sťažnosti. (Výkřik: Ale to sa nerobí!)

Mnohé obce, ktoré vybudovaly pre okresné súdy, pre četnícke kasárny, pre vojsko objekty, dnes nedostávajú toľko nájmu, aby tieto budovy mohly udržať. Výška nájmu mohla by sa upraviť, aby rôzne ponosy prestaly. Následkom neupravených pozemkových kníh a katastrov na Slovensku mnoho obyvateľov platí nesprávne dane, čomu sa musí tiež odpomôcť čo najrýchlejším upravením katastru a pozemkových kníh na Slovensku. I tu zdôrazňujem, že tento nedostatok pochádza z doby starej, z doby predprevratovej.

S tohoto miesta zdôrazňujem, že naše školstvo na Slovensku, predovšetkým školstvo ľudové, učinilo od prevratu ohromný pokrok. A ja zdôrazňujem, že sa nedá odškriepiť ten fakt, že ľudové školstvo na Slovensku v posledných rokoch sa toľko zmenilo, že sa ku starému školstvu predprevratovému nedá ani porovnať. Ovšem, práve preto netreba mať za to, že ľudové školstvo na Slovensku je už v úplnom poriadku, že je už na tom stupni vývoja, na ktorom je školstvo v zemiach historických.

Ľudové školstvo mám za najdôležitejšiu štátnu potrebu, poneváč ľudové školstvo dodáva štátu tie massy, ktorých vzdelanosť a školská príprava pre život má rozhodný vliv na vývoj celoštátny, a preto z tohoto ohľadu musíme tomuto školstvu venovať čo najdôkladnejšiu pozornosť. Ľudové školstvo na Slovensku potrebuje ešte práce niekoľko rokov, potrebuje ešte veľkej energie, aby sa dostalo tam, kde je dnes školstvo české. Ba chcel by som tvrdiť, že ono nás vždy predbehne, poneváč nebude čakať až sa naše národné školstvo dostane tam, kde je ono dnes. A my na Slovensku tak ocitneme sa opäť v pozadí, keď sa nebudeme starať o to, aby naše slovenské národné školstvo pokračovalo rýchlym tempom, aby sjednotenie národného školstva celej republiky a tým i normalizácia národného školstva Slovenska čím skôr sa uskutočnila.

S tohoto stanoviska skúmajúc štátny rozpočet, musím konštatovať, že by sme si boli priali pre slovenské národné školstvo snáď väčšie položky. Na národné školstvo je preliminované ovšem o 7 miliónov viac než bolo dosiaľ. Táto položka, porovnávajúc k potrebám, nie je ovšem veľká, poneváč, keby školská správa chcela národné školstvo len v Bratislave tak sriadiť, aby vyhovovalo všetkým moderným požiadavkám, tento obnos by nestačil. Ovšem i tu musíme hľadieť na túto položku so stanoviska rozpočtu celoštátneho.

S národného a so štátneho stanoviska mám za hriech, keď mnoho tisíc dietok nenavštevuje národnú školu. Veľká časť tých dietok nechodí do školy čiastočne pre nedbanlivosť rodičov, čiastočne preto, poneváč i dieťa je nútené prácou prispievať k zadováženiu každodenného chleba, ináč by bolo vystavené mnohým nepríjemnostiam. A časť dietok nenavštevuje národné školy preto, poneváč v blízkosti takej školy nemá a dieťa do vzdialenejšej školy pre hmotné a iné prekážky nechodí.

Každý, kto pozná národné školstvo na Slovensku teraz, a kto ho poznal pred prevratom a pri prevrate, musí uznať, že v posledných rokoch, že vôbec za krátku dobu ôsmych rokov vykonalo sa na Slovensku mnoho, veľmi mnoho, mnoho nových škôl bolo sriadené, ale to všetko, čo štátny rozpočet v budúcom roku mieni v tomto ohľade uskutočniť, je málo k tomu, aby slovenské školstvo rýchlym tempom dostalo sa tam, kde je národné školstvo v historických zemiach. To prirodzene ukazuje aj stav, v akom sa nachádzalo naše školstvo na Slovensku pred ôsmymi roky. Veľký nedostatok národného školstva javí sa na Slovensku aj po stránke hygienickej, poneváč mnohé staré školské budovy nevyhovujú školským predpisom, učebne sú malé, tmavé a nedajú sa riadne vykúriť, čistenie učebieň prevádza sa v mnohých prípadoch primitívne, školy nemajú všade riadneho školníka, čistenie je ponechané dakedy iným osobám, ktoré majú inú starosť, čistenie tried nemôže vyhovieť tam, kde sú ešte staré lavice 4 až 5 m dlhé, ktoré nemožno pohybovať a tak riadne vyčistiť, čo mám povedať o tom udržovateľovi školy, ktorý vo svojej nesvedomitosti trpí a ponecháva čistenie školy žiakom tej istej školy? Po stránke výchovnej musíme od našich škôl žiadať veľmi mnoho nového, musíme žiadať, aby sa vo škole nememorizovalo, ale aby škola po stránke výučby, ako aj po stránke výchovy pripravovala žiaka dôkladne pre život. Terajšia národná škola musí sa stať školou nového vzoru, školou života, školou, ktorá tvorí zo žiaka celého človeka. Aby človek v zápase o život neztratil v seba dôveru a duchaprítomnosť, musí sa k tomu zápasu pripraviť, jeho celá povaha musí byť k tomu prispôsobená, aby tak kľudne tento zápas prekonal a zaistil si pevný podklad k stálemu boju, ktorému je každý vystavený, ktorý si chce zadovážiť každodenný chlieb. Túto prípravu má vykonať škola novej terajšej doby. Keď sa má do školy vsunúť celý život a žiak vo škole má sa priučiť nielen sedeniu, ale k boju života, ktorý sa prejavuje v rozumnej práci, ktorú máme s radosťou a dobrou vôľou konať. Medzi prácou a prácou je veľký rozdiel. Niektorý človek je nešťastný, keď nemá nejaké zamestnanie a preto dbá o to, aby čas nadarmo neutrácal a vynasnažuje sa niečo vykonať, aby drahý čas mu neužitečne neuplynul. Sú zase ľudia takí, ktorí nemajú v práci obľubu, nenávidia ju, konajú ju len preto, aby práca bola hotová. Poznal som ľudí, ktorých rodina trpela hroznú biedu, maličké deti nemalý čo jesť, ich otec ale vonku sa prechádzal, pri tom hrešil na všetkých žijúcich a zomrelých svätých, keď ho ale žiadali drevo rozrúbať, osopil sa: "Ja, murár, mám ísť drevo rúbať?" Ďalej sa prechádzal na námestí. A keď potom dostal podporu, opil sa tak dôkladne, že na druhý deň jeho manželka našla ho v priekope bez groša, zatiaľ, kým jeho deti očakávaly aspoň kus suchého chleba.

Človek je v istej miere "Gewonheitsthier", keď si človek niečomu v mladosti navykne, aj na starosť to neopustí. Dnes, keď žiak strávi v národnej škole osem rokov svojho mladého a veľmi chápavého života, je daná možnosť k tomu, aby on behom týchto osem rokov obdržal vo škole takú výchovu, že keď sa ocitne v živote, bez najmenšieho otrasu sa chytil do boja, ktorý sa v menších a väčších rysoch javí pri každej, aj tej najmenšej existenčnej otázke.

K tomu je potrebná ale taká škola, ktorá má všetky potrebné pomôcky k tomu, aby takému vznešenému cieľu vyhovela. Prvým a najhlavnejším faktorom je učiteľ národnej školy, ktorý má pretvoriť starú národnú školu na školu novú, kde žiak má sa pripraviť pre novú dobu, ktorej životným heslom má byť: Prácou za národ a za vlasť.

Učiteľ národnej školy má v žiactve vypestovať tvorivosť, on má vštepiť do duše každého žiaka obľúbenie a radosť ku práci, má vypestovať svedomitosť, má vylákať v žiactve sebačinnosť, aby nová škola bola živá, aby v nej mladé rúčky a mladý rozum závodily a tak neskoršie v živote sa úplne vyznal a nebál sa boja, ktorý ho očakáva, žiak v národnej škole má dôkladne poznať obecnú samosprávu, obecné hospodárenie, spolkový a družstevnícky život, sporivosť, základné pojmy a potreby hygieny človeka a rodinného domu. Žiakom má byť pri ruke školská dielňa, dievčatom školská kuchyňa, školská záhrada a pôda k praktickému cvičeniu hospodárenia a priemyslu, aby žiak, vychodiac školu, vedel si v hospodárstve pomôcť a v práci našiel radosť a tým stal sa užitočným členom a občanom národa a štátu. V národnej škole sa majú uložiť základy ľudového umenia, ktoré aj z národohospodárskeho stanoviska je vážnou otázkou.

Táto nová škola vyžiada celého učiteľa, ktorý musí v prvom rade svoju úlohu úplne poznať, musí sa do nej vžiť a musí svoje schopnosti úplne venovať škole a národu.

Učiteľské ústavy majú národu dodávať nielen učiteľov schopných ku rečneniu, ale takých, ktorí po dedinách budú vedieť s ľudom zaobchádzať a jeho smýšľanie pretvoria pre novú dobu, ktorá vyžaduje od každého, aby sme v každom ohľade šli vopred.

Učiteľstvo má konať všade rovnakú prácu a tú aj koná. A keď učiteľstvo má sa honorovať, vtedy učiteľstvo rozdeľuje sa na skupiny. Štátnym učiteľom pôžitkový zákon upravil plat tiež nespravodlive, poneváč štátní učiteľia neboli vzatí za štátnych zamestnancov, ačpráve práca týchto funkcionárov je, čo sa nedá zamlčať, prvotriedna. V záujme štátu učiteľstvo vykonáva jednu z najdôležitejších a najsvedomitejších prác. Nežiadam podceňovať prácu štátnych zamestnancov iných rezortov. Len poukazujem na to, že učiteľ musí svoju celoročnú prácu presne rozdeliť na mesiace, na týždne, na dni, na hodiny a podľa tohoto rozdelenú látku musí aj prebrať, preštudovať, a to dôkladne, poneváč v protivnom prípade má do činenia so školským inšpektorom, a keď sa zistia niektoré nedostatky, nasleduje retorzia. Učiteľ je nútený pracovať, poneváč žiactvo samo núti učiteľa, aby sa s ním zaoberal. Pýtam sa tedy, či učiteľstvo vykonáva menej svedomitejšiu prácu, ako úradníctvo druhých kategorií? A napriek tomu učiteľstvo na Slovensku, hlavne ale neštátne učiteľstvo, bolo odstrkované, nedalo sa mu uznania a patričnej odmeny, akej zasluhovalo. Pôžitkový zákon štátne učiteľstvo neuspokojuje, tým viac neuspokojuje učiteľstvo neštátne, ktoré nevie, kde má a u koho má hľadať upravené pôžitky. Má snáď každý neštátny učiteľ žalovať udržovateľa školy? Ako že si to možno predstaviť, že udržovateľ školy, ktorý doteraz platí na svoju školu na celý rok 100 Kč, by mal platiť ďalší platový rozdiel, keď týchto 100 Kč dostane učiteľ len vtedy, keď o nich opätne žiada.

Neštátne učiteľstvo volá preto o pomoc, a prosím, aby jeho práca bola podľa skutočného stavu a podľa spravodlivosti ocenená. (Tak jest!)

Budúcnosť štátu nezávisí od toho, či máme 30 alebo 50 politických strán, alebo či máme sociálne poistenie, ale závisí od toho, aké máme školstvo, aké máme učiteľstvo. (Sen. Šturc: A jaké máme žandáry!) Aj to je potrebné pre mnohých. Keď nám na srdci leží budúcnosť štátu, je treba si v prvom rade všímať národného školstva, učiteľstva účinkujúceho a penzistov, a to predovšetkým na Slovensku.

Chcem ďalej poukázať na pomery pri dozore národného školstva, školskí inšpektori nachádzajú sa dnes na Slovensku v nevyjasnenom právnom a služobnom postavení, poneváč nebral sa ohľad na špecielné, zvláštné pomery na Slovensku, školský inšpektor na Slovensku je dnes v neurčitom a neujasnenom právnom a hmotnom postavení. Inšpektor školský je učiteľom, v niektorých pádoch len dočasným učiteľom, postupuje v plate len ako učiteľ, vykonáva ale funkciu vedúceho konceptného štátneho úradníka, bez výhod, ktoré v iných rezortoch štátnej správy z takéhoto postavenia vyplývajú. (Tak jest!) Podobné pomery sú v Čechách a na Morave, kde inšpektori žiadajú tiež spravodlivú a rýchlu nápravu a odstránenie doterajších nedostatkov, ako aj žiadajú definitívne ustanovenie ich v úrade inšpektorskom nielen z dôvodov osobných, ale hlavne z dôvodov školských, a čo je hlavne dôležité, zo štátnych. (Tak jest!)

Zdôrazňujem, že máme plnú dôveru k terajšiemu pánu ministrovi školstva, že upraví tieto neblahé pomery, aby školstvo naše v každom ohľade mohlo pracovať v záujme národa a štátu.

Pri otázke národného školstva nútený som dotknúť sa otázky cigáňov, ktorí nemajúc stáleho bydliska, ich deti školy nenavštevujú, následkom čoho pred očima rastie nám taký dorast, ktorý neskoršie bude k postrachu slovenskému vidieku a mnohým vidiekom nášho štátu. Je to otázka, ktorá sa musí tiež vyriešiť.

A teraz dovoľte, dámy a pánovia, aby som ešte niekoľko slov mohol povedať o národnom hospodárstve.

Ako pri národnom školstve, podobne i pri národnom hospodárstve je veľký rozdiel medzi Slovenskom a historickými zemiami. Tento rozdiel má svoj zárodok vo škole, v kultúre, ktorá je vyvinutejšia v historických zemiach ako na Slovensku. Vzdelanejší, kultúrne vyvinutejší roľník v historických zemiach hospodári modernejšie, racionelnejšie, jeho hospodárstvo donáša mu pomerne viacej, ako roľníkovi na Slovensku, hoci hospodárstvo tohoto rozprestiera sa na rovine, kde je zem čierna ako uhoľ a mäkká ako maslo. Nielen čo sa národného školstva, ale čo sa aj národného hospodárstva týka, sme nie tam, kde sú Česi, a preto sme aj tuná nútení volať, aby sa nesrovnalosti čím skorej vyrovnali, aby tak prestaly diferencie, ktoré sú dieťaťom starej doby, kedy sa o to málo dbalo, či ten roľník na Slovensku orie so železným pluhom alebo len s dreveným.

Nedávno som čítal, že pri československej akadémii zemedelskej je ustanovená zvláštna komisia pre pšenicu, ktorá bude rokovať o otázke povznesenia výroby pšenice. Táto zpráva sa nás radostne týka, tým viac, že za miesto ankety bolo zvolené hlavné mesto Slovenska, Bratislava, a tým je dokumentované, že pšeničný problém musí sa riešiť na Slovensku, kde sa najviac pšenice pestuje.

S hospodárskeho stanoviska je na Slovensku mnoho otázok, ktoré treba rýchle riešiť. Ako štátny zamestnanec, ktorý liknave vykonáva svoju prácu, neprispieva svojmu povolaniu primerane k spoločnému štátnemu kapitálu tou čiastkou, ktorou prispieva svoje povinnosti svedomite a presne konajúci úradník, tak isto neprispieva k tomuto štátnemu kapitálu ani ten hospodár, ktorý pri nedostatočnom vyškolení nevie docieliť zo svojho hospodárenia ani toľko, aby svoje potreby vedel zaokryť. Kde len sa obozrieme na Slovensku, so stanoviska hospodárskeho vidíme, že stojíme ešte pred veľkým úkolom. Ale naše roľníctvo potrebuje, aby bolo upravené do nových moderných smerníc. Potrebovali by sme na tri, štyri, päť rokov do každej dedinky roľnícku a hospodársku školu, (Výkřiky: To je pravda!) aby sme sa bližšie dostali k roľníctvu českému. To povedám len pre znázornenie kontrastu medzi vyspelosťou roľníka slovenského a českého. Veľmi mnoho by sa dalo odpomôcť, keby učiteľstvo národných škôl istú pozornosť venovalo národnému hospodárstvu a tým prispelo k zvýšeniu jeho blahobytu. (Sen. Jílek: Ale když ten učitel nerozezná oves od žita a pšenice!) Tu je potrebné, aby to učiteľstvo bolo ináč vychované. Ako som už zdôraznil, že učitelia nie sú len k tomu, aby vedeli rečniť, ale musia rozumieť iným otázkam, a nová škola musí nového človeka vytvoriť.

Okrem pšenice a iných druhov obilia treba veľkú pozornosť venovať na Slovensku vinohradníctvu, tabáku . . . (Výkřik: Vinohradníctvu!) . . . však preto povedám, že bude treba venovať pozornosť vinohradníctvu, zelinárstvu a ovocnárstvu a všetkému tomu, čo sa v záujme výnosnosti pôdy dá využiť. V lete mal som príležitosť precestovať dolinami, kde bolo slivák na nepočetné vagóny, ale slivky tam hnily, nikto ich nepotreboval a o ich konzervovanie alebo vypálenie sa nikto nepostaral, ponevač tam k tomu potrebný podnikateľ sa nenachádzal. Takto idú mnohé státisíce v nivoč a bolo by treba, aby úrady týmto okolnostiam venovaly svoju zvýšenú pozornosť. (Výkřik: U nás to všetko sbierali a pálili, ale potom, preto že museli platiť vysoké dane, dávali to ošípaným!) Bolo by ale tiež treba, aby podnikateľstvo na vidieku venovalo tejto otázke väčšiu pozornosť a nie aby oživotvorilo sa len vtedy, keď sú výhľady na čo najväčšie zisky.

Videl som ale aj takú čiastku Slovenska, kde pri hradskej ovocné stromy boly zalepené letáčkami, ktorými obecenstvo bolo žiadané, ovocné stromy chrániť. Žiadajú to tí, ktorí ovocné stromy, to jest ovocie nájmom na verejnej dražbe kúpili. Na môj dotaz bolo mi sdelené, že obec týmto spôsobom dostáva každý rok viac tisíc korún.

Neviem, prečo by to nemohlo byť všade. Viem, že ľud dakde je ľahostajný, však nedbal by, keby dieťa nemuselo navštevovať školu, čo by on dbal o jednoduchý ovocný strom? Tu by sme nadarmo očakávali tú dobu, že ľud sám sa pohne a uzná túto potrebu a súčasne výnosnosť pestovania ovocných stromov. Tu musí zakročiť vyššia sila, ktorá z ohľadu národohospodárskeho má zariadiť všetko, čo je prospešné.

Slovenská ovocnárska spoločnosť sriadila minulého mesiaca v Uhorskej Skalici odbočku z príležitosti ovocnárskej a hospodárskej výstavy, ktorá bola usporiadaná vo dňoch 7.-9. novembra. Bolo by žiaducné, aby naše zemedelské a národohospodárske centrá vyvinovaly čulú činnosť a tým rýchlym tempom povzniesly naše slovenské národné hospodárstvo, ktoré mnoho trpí ešte následkom vysokých úrokov úveru, pre horentne vysoké dane, pre rozvodnenie riek a mnohých iných nedostatkov. Preto je samozrejmá vec, že Slovensko sa uchádza o reguláciu riek, o elektrizáciu, o súrne a rýchle upravenie hradských, ktoré sú na celom Slovensku, a hlavne tiež v južných čiastkach Slovenska v planom stave, takže v niepriaznivom počasí v niektorých krajoch je ohrožená premávka.

Vítam s radosťou, že sa mieni utvoriť silničný fond, z ktorého majú sa značné obnosy venovať na stavbu, na prestavbu a reparáciu hradských. Je to snaha, ktorá uskutoční sa v budúcnosti. Bratislavská župa preliminuje na stavbu hradských obnos 25 miliónov Kč, podobne sa má všade pokračovať, aby aj v tomto ohľade nastala náprava.

S národným hospodárstvom je úzko spojená pozemková reforma, ktorá na Slovensku je dôležitou otázkou, poneváč každý roľník-uchádzač o pôdu očakáva, aby jeho nároku na slovenskú pôdu bolo vyhovené. Udajne na Slovensku spracuje sa za rok 1927 v prídelovom pokračovaní asi 70-80.000 ha. Na tomto poli na Slovensku sa už veľmi mnoho vykonalo a iste ďalej vykoná, takže máme plné presvedčenie a úfame, že slovenský roľník stane sa konečne všade pánom svojej slovenskej pôdy. Veľký úkol je už vykonaný a veľký úkol je treba ešte vykonať, ktorý vyžaduje všestranného porozumenia a všestrannej pomoci. Ďalej žiadam, aby venovala sa pozornosť deindustrializácii Slovenska, ktorá zvyšuje nezamestnanosť, prispieva k znepokojeniu obyvateľstva. Nie rušiť továrne na Slovensku, naopak stavať a stavať všemožne, aby veľké množstvo pracovníkov si mohlo takto zamestnanie zaistiť. V okolí Dunaja mnohí robotníci pred prevratom chodievali a boli zamestnaní za Dunajom. Dnes je hranica uzavretá, mladí mužovia chcú pracovať, preto odporúčam všemožne podporovať zamestnanosť.

Je isté, že s otázkou touto bude sa treba čím prv zaoberať. Je prirodzené, že otázka pozemkovej reformy, vyhovenie žiadostiam drobného zemedelského ľudu o prídel pôdy zmenšuje tiež otázku nezamestnanosti a má veľký dosah na poli národohospodárskom. Dôležitú složku v národohospodárstve hrá otázka premávky, a to v prvom rade otázka železníc. V predostretom štátnom rozpočte nie je ovšem pamätané na potrebné stavby železníc na Slovensku. S radosťou vítam prijatý rezolučný návrh generálneho zpravodaja senátora Kornela Stodolu v rozpočtovom výbore, podľa ktorého má byť na budovanie trati Handlová-Horná Štubňa dané roku 1927 2 milióny Kč. Teraz sa pýtam, prečo sa nemôže venovať ten samý obnos na vybudovanie trati Margecany, kde chudobný ľud nemá z čeho žiť. Tarifná otázka, ako aj vagónová otázka musí sa súrne riešiť. Dúfame, že na schôdzkach ústrednej rady železničnej senátorom Kornelom Stodolom navrhnuté žiadosti, pokiaľ sa týkajú týchto otázok, budú aj. čím skorej priaznive riešené. Je treba, aby sa tarifné otázky dôkladne opravily tak, aby sme od Prahy ďaleko ležiace čiastky nášho štátu ku hlavnému mestu lepšia pritiahli a priblížili. Je iste ťažko pre občana z Užhorodu, keď musí sa dostaviť v nejakej záležitosti do Prahy, že musí 20-30 ráz toľko platiť, čo platí občan z Kolína na železnici a okrem toho ešte musí venovať vybaveniu svojej veci niekoľko dní. Preto je nutná súrna úprava tarifných otázok. Je dobre známe už aj z časopisov, ktoré železnice je na Slovensku treba v prvom rade stavať, stále čítame o Handlovej, o Červenej Skale, o Margecanoch, Prešove atď. Chcem len poukázať na pr. na projektovanú železnicu, ktorá by viedla dolinou Gelnickou, aby spojila Červenú Skalu s Margecami. Dolina, ktorou by táto železnica viedla, bola pred istou dobou veľmi živá, nepočetné bane na rudu daly možnosť tamojšiemu ľudu, aby si výživu zaistil, a dnes je po celej doline ticho, ako by bolo všetko vymrelo. Každý ten, ktorý pozná kopce magurské, ako aj oravské a liptovské, kto pozná severné čiastky Šariša a Zemplína a severnú čiastku Podkarpatskej Rusi, musí húževnate volať o pomoc pre tento biedny kraj, kde mnoho tisíc našich spoluobčanov žije tak biedne, tak mizerne, že sa to nedá ani popísať; mnohí sa musia uspokojiť cez dlhé mesiace so zemiakmi a je u ních už veľká výhoda, keď si môžu soli zakúpiť. Mal som sám príležitosť zkúsiť nasledovnú udalosť: Bola tuhá zima. Jeden malý žiak vstúpil do školy, bez toho že by bol klobúk odložil. Pýtal som sa ho po príčine. Hlásil mi, že mu matka kázala, aby ruky nevyťahoval z vrecák. Keď som nazrel do vrecák, zbadal som, že tam v jednom ako aj v druhom bol upečený zemiak položený a tým úbohá, starostlivá matka umožnila chlapčokovi, aby si dengľavé palčeky zahrieval, kým sa dostane do školy. Vec ma zaujímala a dozvedel som sa, že chlapec každé ráno dostáva pečené zemiaky, na obed ho očakáva zemiaková polievka solená, večer dostane zase len pečené zemiaky bez soli. Chleba malý len niekedy, keď bol pre nich veľký sviatok, matka upiekla z múky a natrených zemiakov malý pagáčik na popole.

Myslím, že je našou povinnosťou otvoriť každú ranu, ktorá sa na štátnom tele javí, aby sme túto mohli zahojiť, je treba, aby sme v porozumení naše ľudské sily mohli sjednotiť, aby sme naše štátne telo oslobodili od podobných rán, aby sme sa rozumnou a láskyplnou prácou pričinili k tomu, aby na pôde nášho štátu každý občan žil tak, ako si prajeme.

Náš štát je prevahou štátom zemedelským, následkom toho musíme dbať o to, aby zemedelec nebol znemožnený ohromnými daniami, sociálnym poistením, vysokými tarifami, vysokými úverovými úroky. Musí nastať náprava. Musia byť upravené pozemkové knihy a kataster, poneváč následkem tu sa nachádzajúcich nedostatkov mnohí roľníci nespravodlive sú zdanení a platia nesprávne horentnú daň. Je potrebná revízia otázky válečných poškodencov. Komu patrí, nech podpory dostane prirodzene aj naďalej, ale sú prípady, že bývalé vdovy, ktoré zdedily pekný majetok alebo sa vydaly, podpory ešte dostávajú. Preto, komu podpora nepatrí, nech sa mu odoberie v prospech iných.

Dlho by to trvalo, keby som mal predostrieť tuná všetko to, aký sa javí dosiaľ rozdiel medzi obyvateľstvom Slovenska a historických zemí. Tieto nedostatky sú - a to opätovne zdôrazňujem na konci svojej reči - zapríčinené dedictvom doby predprevratovej. A keď nestranne pozeráme a preštudujeme príčiny a postupnú nápravu týchto, vidíme, že na každom poli verejnej správy na Slovensku vykonala sa ohromná práca. Nie je predsa na svete nedostatkov, ktoré by sa nemohly odstrániť. Preto my máme nielen plnú nádeju, ale my aj pevne veríme, že tak, ako dosiaľ, koľko sa vykonalo, že sa vykoná i to, čo chceme, aj ďalej, že sa odstránia všetky tie nedostatky a diferencie medzi Slovenskom a historickými zemiami, doterajší vývoj ôsmich rokov je nám toho úplne dôkazom, a preto ako člen klubu senátorov republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu z tohoto miesta prehlasujem, že chcem s radosťou dať tomuto štátu to, čo potrebuje, a preto budem pre rozpočet na rok 1927 hlasovať.