Že Forgács pri tejto tranzakcii strčil do vačku miliony, z ktorých sa hojne dostane tým, čo mu pomáhali pri sprostení veľkostatku záboru, to sa samo sebou rozumie. Tí páni, čo mu v tom pomáhali, sú dr Ján Giller, pravotár v Lučenci, pravotár Forgácsov, Ignác Hercog, liehovarník v Lučenci, mnohonásobný milionár, ktorý vraj do 40% bol v obchode zúčastnený, a dr Ľudevít Medvecký, člen správneho výboru pozemkového úradu. Do akej miery je tento pán vo veci zúčastnený, to by mohlo byť len kontrolným šetrením zistené, lebo nie je pravdepodobné, že by bol spolupôsobil len k vôli krásnym očiam pána Forgácsa, hoci pán Medvecký rád má krásne oči. Ač v úradných kruhoch sa tvrdí, že uvoľnenie záboru statku stalo sa preto, lebo bolo im ľúto úbohého pána Forgácsa, ktorý má nesmierne veľa daňových nedoplatkov a takto chcel pozemkový úrad pomôcť i jemu a zaistiť tiež štátu zaplatenie daní. Už táto predstierka sama je novým dôkazom protiľudovosti vládneho režimu. Sedliaci musia zaplatiť štyri- až päťnásobnú cenu za pôdu preto, aby ubohý Forgács mohol zaplatiť svoje daňové nedoplatky, avšak zároveň vrhá svetlo i na to, že vždy len pracovníci zaplatia dane veľkých pánov, i vtedy, keď to nie je tak zrejmé, ako v prípade Forgácsa.

Je samozrejmé, že táto protiľudovosť vládneho režimu zjavuje sa na každom poli verejného života. Zámožní ľahko dostanú domovské právo a štátnu príslušnosť. Pri týchto neberú sa tak prísne podmienky zákonom požadované. Oproti tomu veľké massy pracovníkov stále sú šikanované od úradov. Krikľavým prípadom je prípad Ladislava Vojtásza. Jeho otec prišiel z Haliče pred 70 rokmi do Lučenca, kde bol prijatý do smaltovne ako robotník. Od tých čias zdržuje sa stále v Lučenci, tu sa oženil a tu vychoval svoje deti. Ladislav Vojtász narodil sa v Lučenci, tam bol vychovaný, tam sa vyučil klampiarstvu, tam slúžil ako vojak a tam sa oženil. Vo válke dostal sa do ruského zajatia a r. 1921 vrátil sa domov s legionármi. R. 1923 vyslovil úrad pochybnosti o jeho štátnom občianstve a vyzval ho, aby si opatril cestovný pas do Poľska. Poľsko neuznalo ho za svojho štátneho občana a nato ho policia v Lučenci vyhostila. Vojtász sa proti tomu odvolal. Vec je ešte dnes u najvyššieho súdu, a predsa len môj zákrok u ministerstva pre Slovensko zabránil tomu, že ho policia v Lučenci neposlala postrkom. Teraz molestuje policia jeho otca, ktorý sa politikou nikdy nezabýval, je starec, nikomu nie je na ťarchu, vydržuje ho syn. Avšak koľko je takých, čo podpory nemajú a nemilosrdne vydaní sú sebavôli úradov, kde sa pomsta snadno ukojí. Na Slovensku je štátne občianstvo stotisíc robotníkov pochybné, zákonom lex Dérer-Szent-Ivány nepomohlo sa nič. Už tento fakt sám dokazuje jasne triednu nadvládu, čím stávajú sa bezúčinnými i zákony na ochranu robotníkov.

Bol som svedkom jedného administratívneho pokračovania proti dvom zemedelským robotníkom v úrade okresného náčelníka v Lučenci, ktorých zamestnávateľ z práce prepustil, avšak po niekoľko týždňoch zase ich do práce povolal, lebo iných robotníkov nedostal. Títo sa nechceli vrátiť, na čo zamestnávateľ obrátil sa na okresný úrad. Slúžny chcel odsúdiť týchto dvoch robotníkov bez výslechu k peňažnej pokute po 100 korunách a po 10 dní k zavretiu, a že ich dá četníkmi dopraviť na miesto práce. Podľa zastaralého uhorského zákona vynáša politický úrad rozsudky proti pracovníkom s drakonickou prísnosťou bezzákonne a proti zákonom. Tento rozsudok podarilo sa mi zamedziť. Avšak koľko tisíc a tisíc robotníkov stojí bezbranne proti úradnej svevôle? Notár a slúžny sú bôžkovia v obore svojej právomoci. Ako keby ani nebolo bývalo revolúcie, tak sa opakuje dnes staromad'arský slúžnovský "betyárwirtschaft". Tak na príklad sečovský notár predpísal robotníkom, ktorí sa mu neľúbili, daň z obratu; daň z obratu robotníkovi, ktorý neobchoduje, ktorý daň z obratu platí, keď nakupuje predmety potreby. Keď sa mu to neľúbi, nech sa odvolá. A samozrejme, že sa odvolá. Avšak odvolanie stojí peniaze a na odvolanie treba kolok a nevie sa koľko. Nalepí na to i 15 korún. Nuž či to nie je bezzákonným zdanením? Kto zaplatí týmto úbožiakom túto škodu? Ale keď som už u daní, konštatujem, že triedna nadvláda uplatňuje sa v plnej miere tiež pri zdanení pracovníkov, štát potrebuje príjmy, aby mohol hradiť výdaje. Značnú časť príjmov tvoria dane. Že nepriame, spotrebné dane sú protisociálné, to je pravda už dávno zistená. Avšak i vyrubovanie samých priamych daní deje sa protiľudovým spôsobom, podľa obrátenej progresivity: čím menšie príjmy má niekto, tým pomerne väčšie dane platí. A to je pod vaším vládnym režimom len prirodzené. Je prirodzené, že boháči chcú platiť čím menšie dane, schodok tedy nutno hodiť na chudobu; z tej treba to vygniaviť. A to aj vygniavia. A je len prirodzené, že rozhorčenosť pre vysoké dane je všeobecná. Všade, obzvlášte na Slovensku. My sme vám veľmi povďační, že vháňate veľké massy pracovníkov do nášho tábora, avšak musím prehlásiť, že mi sa netešíme ich zbedačeniu, ba z celého srdca si prajeme, aby hospodársky a kultúrny blahobyt týchto máss bol pozdvihnutý, lenže my vieme, že to za kapitalistickej vlády je nemožné. Ešte i vo Spojených štátoch severoamerických, tak bohatých a s dobrou konjunktúrou, je bieda tak veľká, že, ako to písaly "Prager Presse" v čís. zo 7. decembra, 6 milionov detí potuluje sa po uliciach veľkých miest, ktoré sú vydané mravnej zkaze a smrti hladom, lebo ich rodičia nemôžu sa o ne starať.

Po tom, čo som uviedol, je smiešna každá vyhrážka vaša proti nám. (Další věty byly usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 17. prosince 1926 podlé §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeny z těsnopisecké zprávy.)

Vo vojsku slúžia naši synovia, naši bratia, synovia a bratia pracovníkov. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 17. prosince 1926 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)

Vážený senát! Tak ako protiľudová je nová koalícia a nová vláda, taký je aj tento rozpočet, z ktorého sa zrkadlí verný obraz celého vládneho režímu. Rozpočet podáva verný obraz tej snahy, akým spôsobom by mohlo byť súkromé imanie stupňovane chránené, akým spôsobom by bolo možno zabezpečiť posviatnosť súkromného majetku, ako by bolo možno stupňovať vykorisťovanie pracovníkov, akým spôsobom by bolo možno zväčšovať a zabezpečiť profity vykorisťovateľov a zabezpečiť vladárstvo buržoázie. Z príjmov, preliminovaných 9.723,914.485 korunami vynakladá vláda 2.202,784.780 korún na vydržovanie a zveľaďovanie brachiálnych organizácií. Z tohoto pripadá 1.370,000.000 na vojsko, 535,772.070 korún na četníctvo a policiu, 286,880.300 korún na justíciu a 10,000.000 na stavbu justičných palácov. Ak prirátame k tomuto obnosu štátnu podporu 71,800.000 korún, danú cirkvám, ktorou sumou chce buržoázia honorovať zásluhy cirkví, ktorú dáva síce z vačkov pracovného ľudu, avšak ako odmenu za činnosť cirkví pri zabezpečovaní vykorisťovania pracovníkov a profitu buržoázie - činia tieto neproduktívne výdaje viac ako štvrtinu príjmov. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 17. prosince 1926 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)

Ajhľa, v tom barbarskom sovietskom Rusku, ktorého územné rozpoloženie je stopäťdesiatkrát väčšie než územie Československa a počet jeho obyvateľstva je desaťkrát väčší než v Československu, je len trikrát' tak veľké vojsko ako u nás. I to má v pohotovosti len pre všetky prípady útoku z vonku celou istotou očakávaného. Čo sa tyče človečenskej lásky, to sa vy, vyznávači náboženskej lásky tým bezbožným boľševikom ani z ďaleká nevyrovnáte.

Vy, páni, ktorí nie ste v stave riešiť krízu hospodársku, avšak nemôžete byť bez profitu, vy, ktorí ste zvolili a podporovali odbúranie priemyslu a kolonizovanie Slovenska, vy, ktorí ste vašou politikou priviedli stotisíce robotníkov a ich rodiny do bezvýdelečnosti a do najväčšej biedy, čo činíte vy v záujme podporovania týchto ľudí, týchto najcennejších členov ľudskej spoločnosti? Nič. Nanajvýš, keď sa modlíte. Avšak viete, že ani vaša modlitba nepomôže nič. Pravdou je, že je hriechom už predchodzej koalície, že je zavedený gentský systém, podľa ktorého dostáva podporu v nezamestnanosti len malý zlomok nezamestnaných na 12 týždňov. Ako veľká je táto podpora, vidieť z toho, že kým pred zavedením gentského systému vynakladal štát na podporu nezamestnaných viac ako 400 milionov korún, je teraz k tomu účelu preliminované len 10 milionov, kdežto počet nezamestnaných neklesol, ale vzrástol. S vašou kresťanskou láskou srovnáva sa to, že kým vy žijete v blahobyte, nečiníte nič ku zmierneniu biedy stotisícov. Či je treba pádnejšieho dôkazu, že ste protiľudoví, než týchto desať milionov, ktoré zamýšľate vynaložiť z príjmov takmer desaťmiliardových na štátnu podporu nezamestnaných? Či vy robíte niečo ku zmierneniu ťažkej hospodárskej kríze, aby tisíce robotníkov dostaly sa zase ku zárobku? Čo robíte? Nič. Priemysel Československa odkázaný je na vývoz. Zahraničné trhoviská ztrácame radradom následkom vašej hlúpej protiľudovej politiky a nových nenabývate. Náš vývoz stále klesá. Bolo by jedno veľké trhovisko, o ktoré zápolia všetky priemyslové štáty, a to je 140milionová konzumentská massa Sovietskej unie. Sovietská vláda činí značné objednávky tiež v Československu. Vy na miesto toho, aby ste tieto objednávky usnadnili uznaním Sovietskej unie de jure a usnadnením obchodných stykov, nečiníte po tejto stránke nič. Sovietska unia učinila u nás r. 1925 objednávky vo výške 600 milionov korún, a tohoto roku len v mesiacoch septembri a októbri vo výške 140 milionov korún. Kde a v akom stave by bol priemysel Československa, nebyť týchto objednávok? Požadujeme, aby Sovietska unia uznaná bola de jure, nielen preto, lebo je to štát proletariátu, ale i preto, lebo to bude na osoh i proletariátu v Československu.

Prejdem teraz na verejno-zdravotné pomery štátu. Je len prirodzené, že s hospodárskou zkazou ľudu ide ruku v ruke zkaza verejno-zravotných pomerov. Nápadný je v prvom rade vzrast rozširovania sa tak zv. chorôb sociálnych. Alkoholizmus, tuberkulóza, pohlavné nemoci rozširujú sa rapídne, a to, čo štát činí cieľom ich zdolania, je veľmi málo.

Stupňomerom rozširovania sa alkoholizmu je konzum liehových nápojov. Spotreba liehu ukazuje tento obrázok:

R. 1922/23 spotreba zdaneného liehu 19,214.981 hl.

R. 1923/24 spotreba zdaneného liehu 19,880.972 hl.

R. 1924/25 spotreba zdaneného liehu 21,245.047 hl.

Na Slovensku samom spotrebovalo sa r. 1922/23 5,804.118 hl, r. 1923/24 6,572.115 hl, r. 1924/25 7,122.223 hl; v Podkarpatskej Rusi r. 1922/23 786.514 hl, r. 1923/24 993.591 hl a r. 1924/25 1,241.520 hl.

Spotreba piva činila na jednu osobu priemerne r. 1924 59,91 l, r. 1925 63,31 l. O spotrebe vína nemám štatistických údajov, avšak je pravdepodobné, že tiež značne vzrástla.

Následkom spotreby alkoholu je, že alkoholizmus ako ľudová choroba je tu a ako možno z uvedených číslic odvozovať, že rastie a rozmáha sa. To čo štát proti tomu podniká, je veľmi málo, a to vysvitá už z toho, že spotreba alkoholu rastie. V minulom období podali sme návrh, aby štát poskytol 1% dane z liehu v prospech boja proti alkoholizmu; tento návrh ste vy neodhlasovali a tým vydali ste svedectvo, že schvaľujete hromadné otravovanie ľudu, že schvaľujete, aby z tohoto hromadného otravovania ľudu malo niekoľko sto ľudí ohromné profity a že nie ste ochotní učiniť niečo k podporovaniu boja proti alkoholizmu. V rozpočte je zaradené 500.000 korún k účelom boja proti škrofulózi, tuberkulozi, alkoholizmu, pohlavným chorobám, trachomu a chorobám duševným. Proti všetkým uvedeným chorobám sumárne 500.000 korún! Je to skúposť proti ľudu, a to svedčí na vás.

Ako každá choroba, tak aj alkoholizmus má tú vlastnosť, že stupňuje biedu, stupňuje ochudobenie a pripravuje výhodnú pôdu pre choroby iné. Zákony na obmedzenie chorôb venerických sú veľmi dobré, avšak či je postarané o to, aby sa tieto dobré zákony aj prevádzaly? Nie. Vynášať zákony nestojí veľa peňazí, a preto ste niekedy i gavalieri a vynášate i dobré zákony, obzvlášte, ak ohrozuje nebezpečie nákazy tiež vás. Zákon vyslovuje, že jednotlivci, či mužovia a či ženy, čo trpia na pohlavnú nemoc a riadne sa neliečia, majú byť donútení k liečbe v nemocnici. Intencia zákona je správna, ale či je prevediteľná? Či je tu dosť nemocníc? Nie. Nemocní, ktorých poukáže polícia pri príležitosti razií do nemocnice, môžu byť prijatí len tak, keď budú iní ešte nevyliečení nemocní alebo nemocní v stave nákazlivom z nemocnice prepustení. Ostatne, mimochodom rečeno, do čoho sa policia zamieša, tam spôsobí vždy ešte väčšiu galibu. Vy nestaráte sa o zdravotný stav ľudu, pre vás je pohodlnejšie poveriť tým policiu. V rozpočte pre budúci rok je na hygienické investície zaradené 13,500.000 korún, proti 25 milionom laňajším. Ku stavbe nemocnice v Lučenci bol stavebný náklad už r. 1921 odhlasovaný, stavba ešte do dnes nie je zahájená a táto suma figuruje i v terajšom rozpočte.

Pomery v nemocniciach Československa sú škandalózne. Ešte i tu v centre, v Prahe, panujú hanobné pomery na samej klinike, na klinike, vážený senát, ktorá by mala byť vzorom zdravotných požiadavkov. Pomery tu, v srdci štátu, zvrhly sa tak škandalózne a hanobne, že sa s nimi musela zabývať i širšia verejnosť, ktorá je takmer výlučne opanovaná vašimi zakúpenými novinami. Ak sú takéto pomery v Prahe, ak sú takéto pomery na klinike, nuž či si dovediete predstaviť, aké môžu byť pomery na vonkove? Pred krátkou dobou zabývali sa s pomery v nemocniciach bratislavských, kde sú tieto pomery práve tak nesnesiteľné ako v Prahe, jestliže nie sú ešte horšie. Čo znamená za takýchto okolností suma 13,500.000 korún? Či sa môže tým čo len trochu odpomôcť? Či možno tým uľaviť preplneným nemocniciam, či možno docieliť čo len toho, aby aspoň tí nebezpeční choromyseľní, ktorých tisíce ohrozujú verejnú bezpečnosť a životy príbuzných, mohli byť vzatí do odborného ošetrovania? Nie, pánovia, tento obnos je pramalý; avšak vy sa o to nestaráte. Vy sa staráte len o to, aby vaše profitové záujmy boly zabezpečené.

Je len prirodzené, že vo spojitosti so všeobecným ochudobením vzrastá počet tuberkulotikov a ich úmrtnosť. Na tuberkulózu zomrelo r. 1923 26.626, r. 1924 26.772, r. 1925 27.619 jednotlivcov. Z toho na Slovensku r. 1923 6.451, r. 1924 6.645 a r. 1925 6.818. A nemáme náležitý počet nemocníc a sanatorií ku liečbe tuberkulotikov, ku zachovaniu vyliečiteľných nemocných pre život. Pánovia! To je vražda. Vy prevádzate zbojnícke hospodárstvo s pracovným ľudským materiálom.

Čas mi nedovoľuje, aby som sa s touto otázkou dlhšie zabýval, avšak poukázať musím ešte na jeden okatý zjav, ktorý úzko súvisí s rozmáhaním sa chudoby. Je to pokles porodov a vzrast úmrtnosti. V Československu narodilo sa živých detí r. 1923 379.260, r. 1924 363.156, r. 1925 355.991, tedy v dobe krátkych dvoch rokov asi o 24.000 klesol počet pôrodov. Z toho na Slovensku narodilo sa detí r. 1923 111.212, r. 1924 106.056, r. 1925 102.591. Oproti tomu zomrelo v Československu jednotlivcov: r. 1923 208.834, r. 1924 215.711, r. 1925 215.759, z toho na Slovensku r. 1923 54.319, r. 1924 56.401 a r. 1925 56.083. Viem, že vám darmo hovorím, ale ja predsa len hovorím.

Pokles počtu porodov znamená, že matky nechcú viac deti rodiť, keď ich výživa nie je zaistená. Vo veku pod jeden rok zomrelo v Československu r. 1925 52.065 deti, tedy 14,63% žive narodených detí. Nesmieme sa tedy diviť, že značná časť žien nechce sa dostať do iného stavu, a ak prihodí sa jej to, hľadí sa toho požehnania zprostiť, a to i za cenu svojho zdravia, i žertvovaním vlastného života. V Československu zomrie ročne 4000 žien na následky násilného potratu, t. j. denne 10 žien, lebo zákon zakazuje odháňanie plodu a následkom toho dajú si túto operáciu, ktorá je jednoduchá a v rukách odborných nie nebezpečná, previesť nie vzdelaným lekárom, lež hľadajú pomoc tam, kde ju dostanú.

Pánovia! Vy sa nestaráte o to, aký osud očakáva zrodené deti. Vy necháte ich hynúť v biede následkom planých zdravotných pomerov a predsa chcete trestať ženu, že započatý plod nechce donosiť. Vy ste hypokriti, vy ste svätúškovia. Zaistite výživu matkám, zaistite to, aby narodené dieťa mohlo byť zdravo vychované v dospelého človeka a budete mať zaiste viac práva vynášať prísne rozsudky pre násilné potraty, avšak je pravdepodobné, že by ste k tomu mali málo príležitosti. Hľa, v Sovietskej unii majú ženy právo rozhodovať samy, či chcú započatý plod donosiť a či nie. Avšak vyháňanie plodu môžu vykonávať len lekári, a to zdarma. A v Sovietskej unii prestal byť násilný potrat príčinou smrti a napriek tomu vzrastá v Sovietskej unii počet pôrodov a je na prvom mieste. Tak r. 1913 činil prírast 1,57% a r. 1923 už 1,93%. ženy v Sovietskej unii ochotnejšie rodia deti ako u nás, lebo majú zabezpečenú výživu.

Vy si trúfate zľahčovať Sovietskú uniu? Tam panuje ľud sám, tam robotníctvo so sedliakmi ruku v ruke buduje na svojom blahobyte na každom poli. Nielen na poli hospodárskom, ale i na poli kultúrnom i zdravotníckom. Pán sen. Niessner odmietol výtku, že vláda sociálnych demokratov zbankrotovala a odôvodnil to tým, že socialisti nikdy neboli vo vláde sami, ale že vládli spolu so stranami občianskymi. Pán sen. Niessner nemá pravdu. Vina kladie sa im cele oprávnene, lebo ich režim musel zkrachovať ako náhle sa odhodlali k tomu, že budú vládnuť spolu so stranami občianskymi. Jestliže by v dobe revolúcie r. 1918-1919 neboli sociálni demokrati prispiechali k záchrane buržoásie a jestliže by neboli ju zachránili pred vyvlastnením, dnes by sa všetky národy Europy tešily všeobecnému blahobytu a neocitaly by sa v takej biede, v akej sú dnes. Dôkazom toho je Sovietská unia, ktorej národy napriek slabému priemyslu úspešne budujú nové spoločenské poriadky. Sociálni demokrati s hľadiska pracovníkov, áno, zkrachovali, lebo zradili pracovníkov, avšak nezkrachovali s hľadiska buržoázie, lebo podarilo sa im buržoáziu na čas zachrániť. Teraz, keď sa buržoázia momentálne zkonsolidovala a domieva sa, že už nepotrebuje pomoci sociálnych demokratov, odkopla ich. Preto nemôžu sociálni demokrati nariekať. Zradci zasluhujú si takúto odmenu.

Avšak buržoázia nebude sa dlho tešiť svojej moci. Hospodársku krízu nie je v stave riešiť, triedne protivy nie je v stave mierniť a nebezpečenstvo imperializmu nie je v stave zažehnať, válečnému nebezpečenstvu nie je v stave zabrániť kapitalizmus. Slnce tohoto obdobia už zapadá prez všetko zdanlivé sosilenie buržoázie. Žije už dnes a životaschopne vyvíja sa Sovietská unia, kde sa vytvára nový hospodársky a spoločenský život, ktorá premení v raj to peklo, ktoré z tejto zeme vytvoril kapitalizmus za vlády buržoázie. K tomu sú tu ako vedecké, tak technické možnosti. Triedny boj môže končiť jedine víťazstvom pracovníkov a vašou zkazou a nie ináč. Nepomôže vám ani to, ak rozpustíte stranu komunistickú, lebo idee komunistické nemôžete zničiť, ba vy sami ich rozširujete nevedome a proti vašej vôli. Len my môžeme zvíťaziť, lebo my, pracovníci, môžeme byť živí bez vás, ale vy nemôžte byť bez nás.

Rozpočet neprijímame.

Místopředseda dr Krčméry (zvoní): Pán sen. Dúrčanský k osobnej poznámke žiadal slovo. Dávam mu slovo.

Sen. Dúrčanský: Slávny senát! Nebolo mojou mienkou ani úmyslom, že by som s tohoto miesta bol chcel uraziť p. kol. Havlenu a nie je správne, že by som bol povedal o ňom, že dostáva 60.000 Kč z nemocenskej pokladne. Povedal som, že je to pre tých, ktorí sú v tých úradoch, a že sú ľudia, ktorí dostávajú 60.000 Kč a menoval som tých pánov, ako som to o nich tvrdené čítal, že je to pán býv. senátor Cholek, Lehocký a nejaký Wittich. O tých som čítal, toto som povedal, ale o pánu kol. Havlenovi som to nepovedal. (Sen. Šturc: Vy jste řekl: my to platíme a vy to berete! - Sen. Havlena: S tím se nespokojíme!) Nech sa spokojíte alebo nie, o vás som to nepovedal a prehlasujem, že som to o pánu kol. Havlenovi nemienil.

Místopředseda dr Krčméry: Prerušujem rokovanie.

Navrhujem, aby sa budúca schôdza konala v pondelok dňa 13. decembra 1926 o 15. hodine s týmto

1. Pokračování v rozpravě o zprávě rozpočtového výboru k usneseniu poslaneckej snemovne (tlač. 290) o vládnom návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona pre rok 1927. Tisk 300.

2. Návrh, aby zkráceným řízením podle §u 55 jedn. řádu byl projednán statní rozpočet a finanční zákon na rok 1927. Tisk 300.

3. Volba výboru pro otázky sociálního a starobního pojištění.

Námietok niet? (Neboly.)

Návrh sa prijíma.

Končím schôdzi.