Myslím, že netreba sa mi šíriť o obrovskom význame tohoto absurdného stavu ohľadom konsolidácie. Sociálny stav tento nemožno napraviť ani vyplácaním nejakých podpôr v nezamestnanosti. To je spôsob hanobný a nevhodný, ktorý sebavedomých ľudí uráža a ponižuje tou almužnou, ktorá aj tak nestačí ku statočnej výžive rodiny a ľahkomyseľných zas demoralizuje. S utajeným dechom a bolestným srdcom cestuje človek z ďalekej Jasiny až po západné Slovensko, všade vidí len rumy bývalých továrieň, ktoré našich slovenských robotníkov živily. A s utajeným dechom cestuje človek krompašskou dolinou a nemôže sa ubrániť bolestným citom, že smrteľný dech zničil nielen život krásnej prírody, ale aj možnosť žitia tisíc a tisíc robotníkov a ich rodín, ktorí sa teraz nachádzajú v tej najväčšej biede a neistote, ktorí zúfalým zrakom hľadeli na to, ako prevážali stroje z tamojších podnikov do vítkovických železiarní a ich opúšťal vezdajší chlebík. Pri nich stáli a ešte aj dnes stoja zúfalejší remeslníci a živnostníci, ktorí pre pracujúcich robotníkov priemyselné a životné potreby zaopatrovali a vyhotovovali a tak spoločne sa živili. Ešte zúfalejší je stav remeselníkov, lebo títo ani žiadnej podpory nedostali. Predtucha biedy v otazník krivila ich tváre, kde uviť nové hniezdo, keď osud rozhádzal staré?

Slávny senát! Neodolateľnou povinnosťou nášho štátu, resp. jeho vedúcich je to, aby rozumne zasiahli do riešenia veci. Podpory vyplatené nezamestnaným nestačia, to môže byť len prechodnou výpomocou. Keď okolnosti zatarasia jedon životný prameň, treba snažiť sa odkryť nový. Ale na Slovensku sa to má ináč: keď sa zničí jedon, usilujú sa zničiť druhý, tretí a potom všetky, koľko ich je na Slovensku, a preto dovolím si poukázať na ďalšie ožobráčenie nášho slovenského robotníctva.

Vážení pánovia! Veď neuspokojili ste sa so zničením nových podnikov, pokračujete vo svojom diele ďalej. Papiereň vo Slavošovciach pri Jasine, ktorá už 100 rokov pracuje, a pracovala výborne, zamestnávala 800 robotníkov, čo znamená, keď pripočítame do toho ich rodiny, 3000 ľudí. Včera bola tu deputácia s podpismi 60 obcí. Prišli a nariekali, čo bude z nás, keď nám ten chlebík, prameň žitia vezmú. A prosím, nehľadia na to, dnes idú odbúrať im túto industriu a zničiť ostatné na Slovensku. Tedy, vážení pánovia, zničené sú mnohé továrne i súkenné. Na Slovensku ešte žijú, a to dve továrne. Je to továrňa v Žiline a Rajci, ale tieto už nežijú, len živoria lebo len tri dni robia do týždňa a mnoho oddelení nepracuje v týždni nič, čo je príčinou toho, že zo štátnych objednávok slovenským továrňam nič neprideľujete. My nechceme nič od Čiech a Moravy, len to, aby na Slovensku potrebné veci, objednávky boly dané slovenským továrňam, takže týmto spôsobom budú všetky naše továrne pracovať a sociálne postavenie nášho robotníctva bude zabezpečené, a vtedy nebude potrebné rozdeliť skoro 7 milionov podpôr v nezamestnanosti, ako to bolo roku 1924, keď sa rozdelilo na podpory v nezamestnanosti 146 mil. Kč. Tieto miliony netreba dávať na podporu nezamestnaným, ale treba podporiť industriu, a nech sa dá robotníkovi práca a za prácu statočná pláca, vtedy budú robotníci môcť slušne žiť z úrokov a nebudú sa musieť bedáriť z kapitálu. To je naše heslo a naša mienka.

Vážení pánovia! To je asi môj rezort, že mám o sociálnom postavení rozprávať a nebude od veci, keď sa zmienim aj o sociálnom postavení nášho študentstva.

Práve pán inšpektor Vollay tu veľmi krásne predniesol vo svojej reči prvé ráno, že ako to na Slovensku pokračuje a aké tam sú pomery. K tomu chcem podotknúť o niektorých krivdách, ktoré sa so sociálnej stránky dejú nášmu študentstvu.

Ak všimneme si slovenských študentov, a to hlavne vysokoškolákov a ich sociálneho postavenia, tu sa musíme zhroziť, keď v Bratislave, kde je väčšina slovenského študentstva, nieto žiadneho vysokoškolského internátu, je tam jedine drevený barák, ktorý ide spadnúť. Študentstvo protestuje, žiada riešenie tejto otázky spolu s profesormi Čechmi a proti tomu sa búria. Ale ozveny nenájdu, lebo zatým čo v Prahe a v Brne sa stavajú každoročne nové internáty, na Bratislavu sa nasilu a s vedomím zapomína. A preto sa pýtam - bohužiaľ že tu nie je dotyčný pán minister výučby - čo mieni učiniť, aby bol učinený koniec tomuto bedáreniu slovenského študentstva. Lebo keby nastal väčší vietor, padol by akademický dom v Bratislave, ktorý by mnoho študentov zasypal a univerzita by musela zastaviť prednášky, lebo študenti by museli domov. Zakiaľ emigrantom ruským sa vyplácajú milionové podpory a tie sa im stále zvyšujú - nemám proti tomu nič, i tých je treba hájiť - ale je nemožné, keď druhých podporujeme, krivdiť svojmu, a tu môžeme povedať, že slovenským akademikom každoročne štipendiá sa umenšujú, ba i to málo, čo pripadne na bratislavské študentstvo, z väčšej čiastky si vezme študentstvo české. Preto, slávny senát, ráčte vidieť, ako sa zachádza so slovenským študentstvom, ako neblahé je jeho postavenie, nespomínajúc, akú stravu dostáva slovenské vysokoškolské študentstvo. Preto myslím, že je tu potrebná súrna náprava, lebo nám Slovákom záleží na tom, aby sme mali budúcu inteligenciu zdravú, na ktorú sa bude slovenský ľud v budúcnosti môcť oprieť.

Som roľník a mal by som vlastne pohovoriť o sociálnom postavení robotníctva, ale túto vec prebral môj kolega Tomík. O tejto sociálnej otázke sa nezmieňujem, tú bude citovať kolega Tomík.

Vážení pánovia! Tretia a najbolestnejšia otázka je t. zv. sociálné a starobné poistenie. Tu tiež mám zaopatrené mnoho rezolúcií, ktorými, jestliže sa bude niekto proti nim ohradzovať, som ochotný poslúžiť všetkým tým pánom, ktorí sa toho chcú zastávať. Tretia a predošlej bolesti podobná je bolesť starobného sociálneho poistenia, ktorú náš ľud nesnesie a jestliže sa čím skôr nezmení, to náš ľud zničí, lebo to nie je zákon na ochranu chudobného, drobného pracujúceho ľudu, ako mu bol nastrčený, pretože je to zákon na ochranu tých úradníkov, ktorí tam sedia. (Výborně!) Tento náš slovenský ľud bez rozdielu politickej príslušnosti, národnosti a náboženského vyznania, jednohlasne sa proti tomuto zákonu ohradzuje, aby zavedené sociálné poistenie zamestnancov, bolo čo najskôr zrušené, odvolané a zvetornené. (Tak jest!) To je žiadosť nášho ľudu.

Vážení pánovia! Už v návrhu tohoto zákona bolo povedané, že týmto zákonom nebude pomožené úbohým robotníkom, ale tým zbytočným darebákom, ktorí v týchto úradoch sedia, (Výkřiky: Tak jest, tak jest!) a preto, vážení pánovia, už v tomto zákone bolo povedané, že len v 65. roku dostane podporu a potom sa tento ubohý robotníkov dožije 65 rokov . . . (Sen. Havlena: Tomu zákonu ani nerozumíte! - Odpor stoupenců řečníkových.) On tomu rozumie, on má 40.000 ročne, on tomu rozumie lepšie ako ja. (Potlesk u stoupenců.)

Vážení pánovia, snáď keď tomu nerozumiem, ale rozumiem, pane kolego, svojmu vačku, a ty tiež rozumieš svojmu vačku, preto tiež mu rozumiem ako vy. Ten zákon hovorí, že v 65. roku dostane podporu, kdežto bude pol roku žiť, dostane podporu a s pol rokom jeho žitia skončily sa jeho nároky na to, čo po 65 rokov platil. A keď má chatrč alebo majetočok, poviete mu, že nemá nárok na toto starobné poistenie, na ktoré platil 65 rokov. To je zákon? To je absurdný zákon, ironia, to nie je zákon, to je zverstvo ľudí a nemôžeme to ani zákonom pomenovať. Pánovia zo socialistickej strany, buďte si vedomí toho, keď budem mesačne platiť 20 Kč, tak v 65. roku každá poisťovňa mi vyplatí veľký kapitál a keď som predbežne predtým zomrel, vyplatí kapitál mojej rodine. To je sociálne poistenie vaše, a nie toho bedára, ktorý tam platí! (Výborné! - Potlesk.) Celá osnova toho zákona bola nespravodlivá, lebo ju nespravodliví ľudia osnovali. (Sen. Havlena: Pojistil jste tam tu svoji čeleď?) Ja tam platím, a buďte si vedomí toho, že ja tam platím a vy berete. (Tak jest! - Potlesk. - Sen. Havlena: Já? Račte dovolit!) Prosím, ak ste v tom poistení, berete. (Sen. Havlena: To si nedám líbiti!) Ja vám to ľubim. Cholek bol senátorom a bral 60.000 Kč ročne z tej nemocenskej pokladne. (Sen. Havlena: Vy je neberete!) Ja neberiem, ja platím na toto darebáctvo a dokážem to. (Sen. Havlena: To je úroveň senátora!) Druhý, ktorý bral vedľa senátora Choleka, ktorý mal 60.000 Kč, bol Lehocký, ktorý bral 40.000 Kč, Wittich 40.000 Kč a na týchto 140.000 Kč ubohí gazdovia robotníci musia platiť. Keď ste dobročinní súdrohovia, pracujte zadarmo alebo za 1200 Kč mesačne. Vy máte lásku za peniaze, pánovia, a tá vaša láska nám veľmi draho padne. Mňa sa to tiež týka, keď musím za dvoch sluhov platiť 107 Kč mesačne. A to nie je len tá daň na starobné poistenie. Máme tiež obratovú daň, dôchodkovú a iné dane, takže sa nemôžem dosť oháňať pred financami. To môžem dokázať. Ja úprimne poviem, že všetky vaše socialistické vymoženosti neboly pre ubohý ľud, ale boly pre tých panáčkov, ktorí si chcú zabezpečiť teplé hniezdočká v tých úradoch. (Tak jest!) Ja vám budem citovať evanjelium. Keď Pán vladara volal k poriadku, povedal tomu, ktorý mal doviesť 80 meríc: "Napíš 40 a 40 bude pre mňa". Tiež vy ste, pánovia, vedeli, že budete zbavení teplého hniezdočka, tak vy ste to chytro súčtovali, zabezpečili si teplé hniezda. Ale my vás z nich vyženieme, to je sväté. (Potlesk. - Hluk.) Ľud to nie je v stave platiť a nebude to platiť. Uznajte to pane kolega, buďte si vedomi, že ani vy to nedostanete, len platiť budete, a keď ste komunista, tak sám to uznajte za pravdu.

Vážení pánovia, ja nemusím sám mnoho s vami sa tahať, ja hovorím jedno, čo hovoria naši ľudia a duša nášho ľudu, a hovorím, že hlas ľudu je hlas boží, že v demokratickom štáte musí byť hlas ľudu rešpektovaný. Tu máte, pánovia zo strany socialistickej, rezolúcie, pozrite! Jedna, dve, tri, štyri, päť šesť sme ich dostali. To znamená veľa. Ja vám poviem, ten ľud vám povie, čo znamená to starobné poistenie. (Výkřiky.) Ten môj gazda z Podkarpatskej Rusi je komunista, on to vie, keď má platiť 100 Kč mesačne, že sa ho to dotkne. Uznajte, že je to tak. (K senátoru Šturcovi obrácen:) Vy neubránite sa komunistom, vy ste malý človek. Vážení, ja vám poviem, ja som priateľ ľudu a ja viem demokraticky smýšlať, a kto poznal ťažkosť práce a života, to som ja. Môžem povedať, som 6. rok senátorom, ale moja dlaň je tak tvrdá, ako hociktorého toho, ktorý dnes železo kuje. Buďte si vedomí toho, že nie som proti úbohému človekovi, aby na starosť mal zabezpečenú existenciu, ale v prvom rade musí sa starať on sám o to.

Ja sa vás pýtam, vážení pánovia, odôvodnite mi to tak šikovne, stručne: Čo z toho bude mať ten služobník, ktorý u mňa 4. rok žije, on sa náhodou ožení a prestane platiť alebo bude samostatný. Čo má z toho celého? (Hlas: Co zaplatil, to tam má, to je tam!) Vidíte pane kolego, to je povinnosť, ja nemám nič proti tomu. Nech je každý poistený, kto sa poistiť chce. Ale buďme si vedomí toho, že nikdy sa neosvedčí, čo bolo násilím a nedobrovoľne. Žiadne nasilie nebolo dobré, lebo samo sebou sa rozumie, že keď mám niečo násilného, nie je to zdravé. Tu je treba voľnosti, slobody, a to je demokratické. (Sen. Hampl: Vy jste zpátečnějším než byl Bismark! Ten byl chytřejší než vy!) Vy o Bismarkovi rozprávate, vy by ste mu nemohol ani remienky u nohy rozviazať!

Vážení, ja nikdy nič nežiadam a odôvodňujem to, že nie je možné, aby ubohý robotník týždenne platil 7 Kč, mimo toho druhé dane, a gazda za neho. Tu by bolo potreba žriedlo, a ja som vás upozorňoval hned vtedy, že je škoda vynášať zákony proti prírode, lebo porekadlo hovorí, že nemožnosť aj zákony ruší. Buďte si vedomí toho, bez agitácie ukážem vám to po rade, že toto, prosím vás pekne, zničilo by všetko, priemysel i hospodárstvo. Pánovia, dokážem vám to, že na Slovensku ľud to nebude platiť a ešte od začiatku, ako je to uvedené do života, ani krajciara nedal a hovoril, že beda tomu, kto s tým len k nim prijde. (Sen. Hampl: Vy jste je poštvali, a proto musí býti také proti tomu! - Sen. Dundr: Vás budou proklínat!) Ale vy ste už prekliati! (Sen. Dundr: My si z toho nic neděláme!) Ja si tiež z toho nič nerobím. (Sen. Dundr: Přijdete do pekla!) Vy ste už v pekle. (Sen. Dundr: Budete se péci na rožni!) A vás už ten najstarší čert uškvarí!

Vážení pánovia! To sú rezolúcie, ktoré sa proti tomuto ľudu stavajú a prosím vás, či tento zákon budete podporovať alebo nie, nemožnosť ho zničí a ľud to platiť nebude, poneváč nemôže.

Prečítam vám jednu najkratšiu rezolúciu. (Sen. Dundr: Který farár ji stvoril?) Prosím vás, neurážajte. Málo viete, ale to, čo viete, naučili ste sa od farára. Aby ste vedeli, že to nie je len moja vôla, prečítam vám jednu rezolúciu. Je to rezolúcia remeselníctva, obchodníctva, živnostníctva, shromaždeného na verejnom protestnom shromaždení dňa 12. septembra 1926 (Hlas: Kde máte robotníky!) o ¹/₂11. hod. v kine Paláce v Nitre, bez rozdielu politickej príslušnosti, národnosti, náboženského vierovyznania: Jednomyselne usnášame sa, že nežiadame žiadne starobné, invalidné poistenie samostatne zarábajúcich, (Sen. Dundr: Vždyť jste si to přáli!), poneváč za stávajúcich hospodárskych pomerov zavedenie tohoto zákona znamená pre nás existenčné zničenie a nie poistenie. (Výkřiky.) Darmo budete kričať, ľud má tu slovo. Mám tu ešte iné rezolúcie, ale škoda slepému o hviezdach hovoriť. (Sen. Hampl: Až budete ve vláde, však vy si to spravíte!) Vy ste sa vo vláde prežili! (Výkřiky.)

Vážení pánovia! Mal by som sa zmieniť ešte i o penzistoch, o invalidoch, však vy ste kol. Petřík tiež priateľom ľudu. Práve som dostal prípis, že sú také vdovy staropenzistov, ktoré majú, 14, 20 a 50 Kč mesačne. Prečo tedy vy, pane kol. Petřík, ako taký dobrodinec, nezasadíte sa, aby im bolo pomožené? My chceme ísť do vlády, aby sme týmto vadám odpomohli a napravili, čo ste vy behom 6 rokov pokazili. (Sen. Dundr: Nemáte rozum, pane kolega, jinak by ste tak nesmyslně nemluvil!) Pane kolego Dundr, ja som tak šikovný, stačí, že som nezostal ešte nikomu dlžen, ani vám. (Sen. Dundr: Samochvála smrdí! - Sen. Hampl: Staropensistům se má pomoci, a vy řeknete jen: "Pomáhej pán Bůh!" Udělejte to vy sami!) To je hlavná vec, aby nám pán Boh pomáhal.

Slávny senát! Teraz som uviedol len niektoré krivdy, ktoré sa na slovenskom národe, poťažne na jeho sociálnom postavení už od rokov páchajú, kdežto v Čechách je sociálne postavenie robotníctva, remeselníctva, študentstva atď. zabezpečené. Musí tedy u nás na Slovensku prísť náprava. Táto náprava by bola uskutočnená tým, že by bola daná Slovensku samospráva, aby si samo Slovensko rozhodovalo medzi inými aj o sociálnom zlepšení svojho občianstva. Dajte Slovensku to právo, aby malo, čo máte v Čechách a na Morave, a bude pokoj, dajte Slovensku právo, aby mohlo si svoj predtým už vybudovaný priemysel znovu do života uviesť, dajte Slovensku to právo, aby tá práva, ktorá na Slovensku je potrebná a ovocie ktorej sa tu spotrebuje, patrila výlučne slovenskému robotníkovi, remeselníkovi a vtedy Slovensko nebude potrebovať pre svoje robotníctvo, remeselníctvo atď. podpory v nezamestnanosti a predne sociálné postavenie slovenského robotníka, remeselníka, obchodníka atď. bude o mnoho lepšie zabezpečené, keď aj nie už úplne, ale vo väčšej čiastke.

Dajte slovenskému národu jeho továrne, kde by mohol opäť svoj každodenný chlebíček si vyhľadávať, dajte chudobnému slovenskému roľníkovi pôdu, na ktorej bude môcť racionálne hospodáriť, dajte slovenskému remeselníkovi jeho prácu, ktorá mu patrí a ktorá je tu na Slovensku potrebná, dajte slovenskému študentovi, slovenskej inteligencii to právo, aby mohli oni duševnú prácu na Slovensku prevádzať a vtedy sociálne postavenie slovenského ľudu sa zlepší, vtedy nastane konsolidácia pomerov v republike, vtedy každý Slovák bude spokojný a každého Slováka mienka bude: "Československá republika nech žije, nech sa rozmáha a nech kvitne!" (Výborně! - Sen. Petřík: A Čechúni ať pojdou! - Veselost.)

Slávny senát! Doterajší parlament, poťažne doterajšia parlamentná väčšina v našej republike bola parodiou moderného, demokratického a republikánskeho parlamentu a zaslúžila by si na úžasnutie právnikov a politikov, aby sa o ňom zvláštne štúdium napísalo. Doterajšia väčšina parlamentná, keď išlo o slovenskú krivdu, keď boly tu vyhlasované protesty proti odbúraniu slovenského priemyslu, proti ošmeknutiu slovenského ľudu pri parcelácii, proti vyhadzovaniu slovenskej inteligencie z úradov atď., teda keď sa chránilo sociálne postavenie slovenského ľudu, s cynickým úsmevom stavala sa na obranu ministra, ktorý tieto krivdy na slovenskom národe zapríčinil. Keď však sa jednalo o zlomenie Slovákov ako hospodársky, tak i národne, teda keď sa jednalo o zhoršenie sociálneho postavenia slovenského národa, vtedy odhlasovala parlamentná väčšina s veľkou ochotou každý tohoto se dotýkajúci návrh zákona. Lebo je fakt, že do terajších vladárov a doterajšího vládneho režimu heslom bolo to, zničiť Slovensko hospodársky a kultúrne a potom ho úplne opanovať.

Slávny senát! Doterajšia panujúca parlamentná väčšina nestarala sa o sociálne postavenie slovenského národa, ale opačne len politicky tento rozoštvávala, použijúc pri tom tých najpodlejších prostriedkov. A žiaľbohu musím tu na tomto mieste konštatovať verejne i to, že medzi doterajšou parlamentnou väčšinou, ktorá zapríčiňovala stálé zhoršovanie sociálnych pomerov na Slovensku, bola aj tá strana, ktorá citove najbližšie stála nám Slovákom a ktorá by všade bola mala sa rozhodne zastať práv slovenského národa. Žiaľbohu, že sa tak nestalo.

Vážení pánovia, opakujem, že sa tak nestalo, áno, vážený senát, keď tuto mám slovo, musím to konštatovať, že sa tak nestalo. U mňa a v mojom kraji na Slovensku (Sen. dr Krouský [přichází]: Ja jsem tady nebyl!) No vidíš, to je chyba! (Veselost.) U nás na našom Slovensku a najmä na mojom okolí žili sme v tom povedomí, že nedá sa presvedčenie nadiktovať. Žila tam ľudová strana, žili tam sociálni demokrati a žila aj strana maloroľnícka v tej najväčšej dohode, neškodili sme si, pomery boly dobré, ale, bohužiaľ, čo sa nestalo? Zatiaľ, čo malo sa pracovať na konsolidácii a porozumení, aby sme čím skôr pomery v našej Československej republike mohli upraviť, prosím pekne, posielali tam koho? Posielali tam, prosím, drahí moji, t. zv. lidovú stranu, v čele ktorej postavili býv. ministra Mičuru. (Sen. Činčala: Hanba mu!)

Vážení pánovia! Tážem sa, odkiaľ a z ktorého prameňa môžu tieto peniaze ísť? Keď na Podkarpatskej Rusi sa mala prevádzať voľby, boly tam poslaní poslanci a senátori lidovej strany a iných strán a každý dostal na cestu 3000 Kč. (Sen. Činčala: Kdo jim je dal? Ano, odkud tyto peníze? Vyhazovat peníze, když ubohý lid nemůže platit! - Sen. Dundr: Tažte se pánů z lidové strany!) Áno. A preto, vážení pánovia tu sa vás tážem, či je to správné? Úplne vám môžem to povedať, že nás nemôže ani Mičura učiť slovenskosti, ani žiadna lidová strana, menovite nebudú lidovci ani Mičura učiť náboženstvu, lebo prosím, keď náboženstvo sa ide hlásať menom Kristovým . . . (Sen. Dundr: Nedělejte z něho kšeft!) Prosím vás, nehovorte. Ale nesmie tiež ten, kto ide náboženstvo hlásať, mať u sebe 40 četníkov, aby ho bránili. To nie je správné, pánovia. Preto mňa to veľmi bolí, a boleť musí, že s tohoto miesta musím to kritizovať, a najviac mňa bolí to, že lidová strana ako katolícka nemohla si vybrať iného človeka, než je Mičura. Nechcem to citovať, ale, pánovia moji, nech ho to charakterizuje a nech je to charakteristikou i tých pánov, tí nech si vyhľadajú interpelláciu z r. 1921 z 26. januára.

Bolí mňa to ako rímskeho katolíka, že práve bola to strana, ktorá nám stála najbližšie, že prišla na Slovensko slovenský národ rozoštvávať, otca proti synovi, syna proti otcovi, dievku proti matke, ženu proti mužovi atď. (Výkřiky sen. Koutného: Až ty peníze přijdou!)

O tom ja, pane kolego, nič neviem, o čom viem, o tom vám poviem.

Ja prosím, vážení pánovia, aby v mene poriadku a v mene konsolidácie nášho štátu . . . (Sen. Šturc: Vždyť vy se s nimi konsolidujete!). Áno, chceme, chceme konsolidáciu republiky, ale tým nie sme ešte rozvratníkmi. Keď človek žiada svoje, nie je preto ešte rozvratník. (Výkřiky.) Ja som to hlásal prv než vy, lebo sa má svojho práva každý dožadovať. Myslím, že i vy, slávny senát, doznáte, že sa krivdilo nám Slovákom, a preto teraz, keď vidíme, že sa pomery odsunuly na pravo a že minulé pomery ztroskotaly, nahliadnete, že Slovensko nesmie sa politicky rozoštvávať, a naše pomery musia ísť na pravo, a len to zachráni štát a občanov. A nám ide o zachránenie štátu. (Sen. Šturc: O kapsy a veliké břicho vám jde!) Vám ide o to, ako z mojej kapsy do vašej by išlo, ale to nepôjde.

Preto treba, vážení pánovia, dať slovenskému národu, čo mu patrí a vtedy nastane v našom štáte konsolidácia, bude náš štát rozkvetať. Je to práve dnes, že v našom štáte sa sostavila koalícia so strán občianskych a ja myslím, že táto koalícia bude pracovať pre dobro a blaho nášho štátu, v čom nám má Boh pomáhať. (Potlesk senátorů slovenské strany ľudové.)

Místopředseda dr Krčméry: Ďalším rečníkom je pán sen. dr Herz. Dávam mu slovo.

Sen. dr Herz [maďarsky]: Vážený senát! Z rozpočtu, ktorý práve prejednávame, verne sa odráža obraz panujúcej teraz koalície. Koalícia a jej vláda je v úplnom celku reakčná, protiľudová, nemá na zreteli záujmy a hospodársky vývoj, kultúrné pozdvihnutie a všeobecný blahobyt pracovníkov, nesnaží sa odstrániť biedu, nie zmierniť utrpenia, ale naopak, na úkor širokých vrstiev pracovníkov cestou stupňovania ich utrpenia a biedy snaží sa o to, aby konzolidovala hospodársky podklad pomerne trpaslíckej menšiny, kapitalistickej buržoázie, aby zabezpečila nazbíjané jej profity a ich zveľadila, a aby upevnila jej nadvládu nad pracovníkmi.

Táto koalícia od tých čias čo vládne len stupňovala bremená širokých vrstiev ľudu a pracujúcich a vôbec nič neučinila o záujme toho, aby výdelečné možnosti sa zlepšily. Zákony, ktoré dosiaľ táto koalícia odhlasovala, len zväčšily bremená pracovníkov. Zdražili cukor, zdražili lieh, zdražili železničné tarify, zavedením tak zv. obilných ciel zdražili všetky dôležitejšie predmety potreby. Avšak na kňazov, ktorí sú najmohutnejšou oporou reakcie, mohli vynaložiť 71 miliónov vtedy, keď na podporu veľa desaťtisíc úradne registrovaných nezamestnaných vynaložili len 10 miliónov. Platy štátnych zamestnancov upravili tiež len tak, že platy menších ľudí len o málo alebo vôbec neboly zvýšené, avšak s výškou hodnosti progresívne zvyšovaly sa platy nové. Lebo vy, ktorí prezradzujete naprostú ľahostajnosť, ba ukrutnú antipatiu voči biede pracovníkov, ktorí ste v každom momente hotoví použitím toho najhrubšieho násilia umlčať nemilosrdne massy, zmietajúce sa vo svojom utrpení a vyjadrujúce svoju nespokojnosť a svoje sťažnosti - vy máte srdce, keď ide o ľudí vám podobných, podporou ktorých môžete si zaistiť stupňované vykorisťovanie pracujúcich a zabezpečiť svoje vysoké profity.

V novej koalícii spolčila sa česká, nemecká, slovenská a maďarská buržoázia za účelom stupňovaného vykoristenia československých pracovníkov. Kdeže sú tie národnostné heslá, ktorými ste proti sebe štvali pracovníkov rôznojazyčných? Spadla vám škraboška pred pracovníkmi, a tí, čo vám verili, odvracajú sa od vás, a to tým väčšmi, lebo nie ste v stave poskytnúť pracovníkom hospodárskej úľavy. Od tých čias, čo vy tento nešťastný štát spravujete, hospodárska kríza nielen sa nezmiernila, ale sa ešte stupňovala. Koncentrácii kapitálu nie ste v stave, ale ani nechcete zabrániť, nemôžete zabrániť stupňovanej kolonizácii Slovenska a Podkarpatskej Rusi, nie ste v stave zabrániť úpadku priemyslu na Slovensku, aby jedna továreň za druhou nemusela redukovať a zastaviť výrobu a vyhodiť desaťtisíce robotníkov a ich príbuzných na ulicu do hroznej neistoty.

Od doby jestvovania Československej republiky viac ako 300 veľkozávodov na Slovensku zastavilo svoj provoz a tie čo ešte jestvujú, valne zredukovaly výrobu. Desaťtisíce robotníkov zostalo bez chleba, bez zárobku a veľká ich časť musela sa vysťahovať a hľadať šťastie vo veľkej neistote, aby sa rodine aspoň suchého chleba dostalo. Toto odbúravanie továrenských závodov vzrástlo pod novou koalíciou. Obilné clá ukázaly sa byť pre slovenský priemysel katastrofálnymi. Slovenský priemysel odkázaný bol hlavne na priemyselne menej vyvinutejší trh maďarský, rumunský a vôbec balkánsky, čo sú štáty hlavne zemedelské a svoje produkty zhodnotily v Československu, ktoré následkom ľudnatých svojich zemí je odkázané na značný dovoz potravín. Zemedelské clá podstatne znesnadnily týmto štátom vyvážať prebytky svojich zemedelských plodín do Československa, a preto použily represálií a vysokými clami postavily hrádze aj ony priemyslovým výrobkom československým. Následky tejto hlúpej politiky hneď sa objavily, a závody v nedostatku objednávok musely provoz redukovať, potom i zastaviť výrobu a vyhodiť opäť tisíce robotníkov na dlažbu.

Občanskí zástupcovia Slovenska! Ľuďáci, stranníci maďarskej národnej strany, kresťanskí socialisti, pozrite, čo ste urobili zo Slovenska za tú krátku dobu, čo ste sa zapriahli do vozu československej vlády! Vy ste prispeli ku zbedačeniu ľudu Slovenska. Ak nemá zárobku robotník, vyjde na mizinu i remeselník a obchodník a vyjde na nivoč i sedliak. Vy ste sa dušovali, že vzkriesite priemysel Slovenska, že zarazíte kolonizáciu Slovenska, prevádzanú buržoáziou historických zemí, že uskutočníte autonomiu Slovenska. A čo vidíme miesto toho? Textilný priemysel je takmer úplne zničený, továrňa na súkno v Haliči zamýšľa svoje stroje previezť do Maďarska, továrňa na súkno v Lošoncapátfalve, ktorá zamestnávala 1500 robotníkov, pracuje teraz asi s 200 robotníkmi a istú časť svojich strojov odmontuje. Sklenárstvo je tiež na úpadku, len jedna tretina sklenárieň je v provoze. Strojárňa v Lučenci, ktorá v riadnych dobách zamestnávala 800 až 100 robotníkov, tiež zastavila svoj provoz pre nedostatok objednávok. Papiereň v Slabošovciach, celulózka v Horké tiež zastavily svoj provoz a mimo toho ešte veľa továrieň a závodov chystá sa zastaviť výrobu, a to i štátne závody, ako železiarne v Podbrezovej a v Hronci. Vy ste pomohli českej buržoázii k tomu, aby sa zbavila svojich slovenských konkurentov a vystupňovali ste biedu ľudu na Slovensku. Tu pred celým štátom odhaľujem vás, že ste nepriateľmi ľudu, ktorému ste sa vnútili za vodcov. Vy nehľadeli ste na dobro ľudu, ale len na dobro svoje a niekoľkých záujemcov. Vy nechcete autonomiu Slovenska, ale chcete sprostenie záboru veľkostatkov a sem patria i veľkostatky cirkevné.

Vy nestaráte sa o to, že obrovská masa pracovníkov je bez zárobku, nie tomu chcete vy odpomôcť, ale hlavnou vašou starosťou bola úprava kňazských platov. Tu pred celým štátom vás odhaľujem. Krikľavým príkladom je penzijná vec štátnych baníkov, penzistov, ktorým ste v Štiavnici, Ružomberku a na iných miestach sľubovali, že dáte do rozpočtu zaradiť tých 17,000.000, ktoré im boly bezprávne odňaté a na verejných shromaždeniach ste sa dušovali, že sa neuspokojíte dotiaľ, kým títo, čo patria medzi tých najubohejších, nedostanú odňatú drahotnú podporu. A čo sa stalo? V rozpočtovom výbore vy ste hlasovali proti návrhu, aby tých 17,000.000 pojaté bolo do rozpočtu pre penzistov a hlasovali ste proti tomu i v pléne. Tým ste dokázali, že vy nechcete pomôcť chudobným ľuďom.

Avšak o to viac podporujete boháčov. Ovšem, to sa už nedeje pred širšou verejnosťou, ale utiahne sa to ako skromná fialôčka na miesto tajné, kde hojne sa darí pliesnivej hube, paname. Nemôžem spomenúť zmieniť sa o jednom veľmi charakteristickom prípade, ktorý veľmi z blízka týka sa obzvlášte maďarských sedliakov, lebo vrhá príkre svetlo na to, koľko je hodno to vábivé slovo, ktoré vyznieva z úst pánov, keď títo ich lákajú do svojho tábora s oslovením: "Drahí moji bratia."

Neďaleko Lučenca leží veľkostatok Forgácsov, ktorý práve tak, ako iné veľkostatky, bol pozemkovým úradom zabraný. Určitá časť ornej pôdy bola už predtým rozdelená medzi dedinami v okolí veľkostatku, a veľká časť toho dostala sa do rúk cudzích kolonistov. 90 jutár malo pripadnúť obyvateľom vo Vilke, z ktorej obci hlásilo sa viac ako 90 prihlasovateľov. V tomto roku mal byť rozdelený tiež k Forgácsovmu veľkostatku patriaci veľký les, na ktorého určitú časť prihlásilo nároky tiež mesto Lučenec. Stalo sa ale to, že pod vlivom tajných síl bol Forgácsov statok zo záboru uvoľnený a následkom toho obdržal Forgács povolenie, aby mohol z voľnej ruky odpredať toľko, koľko bude chcieť. Tento veľkolepý vlastenec tiež využíva tohoto povolenia. Obyvateľom obce Vilke ponúka pôdu, ktorú by boli dostali od pozemkového úradu po 1500 korunách za jutro, za 3000 až 3500 korún za jutro ornej pôdy a za 7000-8000 korún za jutro lúky. Maďar Forgács ponúka svojím drahým maďarským bratom za štyri- až päťnásobné obnosy pôdu, než ako požaduje štátny pozemkový úrad a mestu Lučencu s prevažne maďarským obyvateľstvom les za dvoj- až trojnásobnú cenu, avšak Malatinec už trikrát kúpil od pozemkového úradu zbytkové statky ku špekulačným parceláciam, čím veľmi snadno zveľadil svoj majetok ohromnými obnosy. I z tohoto Forgácsovho statku dostal za lacné peniaze maličkosť, 330 jutrový veľký zbytkový statok, ktorý zamýšľa rozparcelovať a za drahé peniaze práve tak odpredať, ako svoje drievejšie statky. Na statku vo Vilke pracovalo ešte v tomto roku asi 80 hláv čeľadi. Títo "moji drahí bratia maďarskí" odo dňa 1. januára budú prepustení, môžu ísť do sveta hľadať si novú službu, čo vzhľadom na dnešné pomery, keď sa veľkostatky tak veľmi scvrkly, hraničí na nemožnosť. Sú medzi nimi starí deputátnici, ktorí na tomto statku už 30-40-50 rokov pracovali nepretržite, ktorým by podľa pozemkového zákona náležalo odbytné, keby pozemkový úrad nebol statok sprostil záboru. Takto sú hodení v plen ľubovôli vlastníka a vieme, že pani, ktorí pri kartách a milovniciach sú veľkí gavalieri, sú strašne skúpi, ak ide o uspokojenie starej čeľadi, i keď sú to "moji drahí maďarskí bratia".