Situácia je dnes tá, že pri kapitalistickom výrobnom systeme vyvinuje sa už i výrobný systém socialistický, a do akej miery sa vyvinuje a sosiľuje výrobný systém socialistický, do tej miery urýchluje úpadok systemu kapitalistického a zánik moci buržoazie. Buržoazia anglická cíti v prvom rade, že jestvovanie Sovjetskej unie ohrožuje existencii imperialistickú anglickú ríšu. Anglická buržoazia vie, že rapidný vývin hospodárstva a kultúry Sovjetskej unie pôsobí revolučne nielen na stále silnejšie vykorisťovaných pracovníkov kapitalistických štátov, ale ešte viac na utlačované kolonialné a polokoloniálne národy. A preto anglická buržoazia sa snaží, aby Sovjetskú úniu za každú cenu zničila. Sama neodvažuje sa začať válku; dobre vie, že k válke treba veľa ľudí, že vojaci rekrutujú sa z radov pracovníkov a že pracovníci sympatizujú s pracovníkmi Sovjetskej unie. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu ze dne 15. prosince 1927 podle § 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) A preto anglická vláda chcela rôznymi provokáciami donútiť vládu sovjetskú, aby zahájila válku Sovietská unia. V tomto prípade bolo by ľahkou vecou postrašiť národy pokojných štátov tým, že rudý imperializmus chce podmaniť a svojmu terroristickému jarmu podrobiť národy kapitalistických štátov. Sociální patrioti už by sa postarali o to, aby tejto lži uverili robotníci, ktorí sú ešte pod ich vlivom a spechali na obranu svojej ohroženej vlasti. Avšak sovjetská vláda nedala sa vyprovokovať ani vzdor najbezočivejším a najhanobnejším provokáciam, aké bolo zavraždenie sovjetského vyslanca vo Varšave a táto sovjetská vláda vyslovila svoju rozhodnú vôlu po miere. Národy Sovjetskej unie potrebujú mieru, aby na základe socializmu mohli vybudovať svoj hospodársky a kulturálny blahobyt.

Po týchto seriových debakloch vrátila sa anglická vláda ku svojej starej taktike, ku sriadeniu protisovjetského bloku.

Buržoazia kapitalistických štátov je vo svojej nenávisti proti Sovjetskej unii jednotná a na tomto podklade bolo by snadné utvoriť protisovjetský blok. Avšak medzi štáty kapitalistickými sú tak veľké protivy, radikujúce práve v kapitalistickom systeme, že následkom týchto protív nebolo možno do týchto čias vyvolať v život protisovjetský blok, ač za týmto cieľom socialpatrioti každého štátu horlive spolupôsobia. My komunisti vieme veľmi dobre, že nebezpečenstvo války je aktuálne a že hrôzy války môžu sa na nás strhnúť v ktoromkoľvek okamihu. Sociální patrioti omamujú národy v každom štáte tým, že válečného nebezpečia nieto, že spoločnosť národov je najvhodnejším prostriedkom ku znemožneniu válok a že anglická buržoazia a anglická vláda nemajú žiadnych válečných úmyslov proti Sovjetskej unii. Tieto prejavy socialpatriotov sú omamovaním, ktoré nie sú zvrátené ani udalosťmi.

Protivy medzi kapitalistickými štáty stále rastú a už i dnes sú tak veľké, že v ktoromkoľvek okamihu mohly by viesť k válečnému výbuchu, keby tu nebolo Sovjetskej unie a keby tu nebolo komunistických strán. Konfliktom, ktoré sa stále vyskytujú medzi Srbskom a Itáliou, Itáliou a Francúzskom, medzi Francúzskom a Angliou, nezabraňuje spoločnosť národov, aby vyvrcholily vo válke, ale len strach, že ozbrojené národy už nebudú viac také hoväda, aby v záujme buržoazie išli na jatky, aby sa navzájom vraždili, ale že tieto svoje zbrane obrátia proti svojej vlastnej buržoazii. Dnes hrozí válkou poľsko-litevský konflikt.

Anglická buržoazia chce do protisovjetského bloku zapliesť tiež Československo. K tomu smeruje akcia Rothermereova. Táto akcia má vlastne tri účele. Jedným je vyhrožovať Československu, jestliže by sa nechcelo vzdať francúzskeho vlivu a preorientovať sa pod vlivom anglickým v blok protisovjetský, druhým je, aby československá vláda zabránila dovozu ruského petroleja, a tretím, aby maďarskí statkári v Československu boli odškodnení za statky zabrané pozemkovým úradom. Pokiaľ by sa vláda československá nepriklonila Rothermereovcom, vtedy hrozí revízia Trianonu a vrátenie Maďarsku maďarských území, pripojených k Československu. My sa vôbec nedivíme tomu, že československé úradné a poloúradné i nacionalistické kruhy poriadajú v Československu protiakcie a za každú cenu sa snažia sbierať tiež v kruhoch maďarských podpisy proti akcii Rothermereovej. Takéto podpisy vynucujú si zhusta i vyhrážkami.

Naše stanovisko voči akcii Rothermereovej je jasné. My máme za to, že mierové smluvy Versailleská, Saint-Germainská a Trianonská nevyhovujú a požadujeme uznanie naprostého sebaurčovacieho práva až do odlúčenia a zrušenie válečných dlhov. To požadujeme tiež pre národy v Československu. V mene maďarských pracovníkov osvedčujem, že maďarskí pracovníci v Československu neprajú si vymeniť jarmo československej buržoazie s jarmom buržoazie maďarskej, lež chcú sa sprostiť akéhokoľvek jarma a spravovať svoje osudy sami, ako je tomu u národov v Sovjetskej unii. Pracovníci sa dorozumejú bez ohľadu na zamestnanie a jazyky, vedia, že ich blahobyt a ich sloboda môžu byť vybudované len navzájomnou podporou. Najklasickejší príklad po tejto stránke dávajú národy v Sovjetskej unii, kde na 100 národov žije v najväčšej svornosti vedľa seba, podporujúc sa navzájom vo vybudovaní blahobytu.

Bude zaujímavým postaviť proti sebe a srovnať Sovjetskú uniu so Spoločnosťou národov. V Sovjetskej unii žije na sto národov v pokojnej spolupráci. Tam nevyhrožujú si navzájom válečným nebezpečím, ač i tam majú národy naprosté právo sebaurčovacie až do odlúčenia, avšak oproti kapitalistickému imperializmu pokladajú za výhodnejšie tvoriť úzké spojenectvo medzi sebou. A následkom toho nemajú potrebu, aby každá republika vydržovala zvláštne vojsko. Navzájomná úcta národov prejavuje sa i v tom, že meno územia nie je Ruská ríša, ale Sovjetská unia a i ten najmenší národ je naprosto rovnocenný národu ruskému.

Oproti tomu štáty, ktoré sú vo spoločnosti národov, sú oproti sebe ozbrojené až po zuby, nedôverujú si navzájom, v každom okamihu sú odhodlané útočiť na seba, navzájom sa vyrabovať a ujarmiť. V tejto skupine odohráva v zastúpení Československa tiež pán minister zahraničia Beneš svoj mnohobarevný zástoj. Robí zo seba mierumila, lebo veď je to teraz módou, avšak na odzbrojovacej konferencii spolu s ostatnými útrpne sa zasmál mierovému a odzbrojovaciemu programu sovjetskej delegácie, ač tento program je jediný, ktorý by mohol viesť k rychlým výsledkom. Ale pán Beneš zná svojích spojencov a preto pokladá návrhy sovjetskej delegácie za neprijateľné.

Nuž viďme, čo navrhovala delegácia Sovjetov. Navrhovala uzavretie smlúv, ktorými sa strany navzájom zaväzujú, že jedna druhú zbraňou nenapadne a že prípadné konflikty budú likvidované rozhodčím súdom. O tomto návrhu by sa malo vážne uvažovať a rozmýšlať. Na miesto toho však československá vláda ešte ani dosiaľ neuznala sovjetskú uniu de jure. Po tejto stránke prevádza pán Beneš veľmi dvojbarevnú hru. Vo svojích rečiach opätovne zdôrazňoval nutnosť uznania Sovjetskej unie, ba to i prisľúbil, avšak svojho sľubu dosiaľ ešte vždy nedodržal. Pán Beneš vo službách francúzskeho imperializmu nechce si to zkaziť s imperializmom anglickým, lebo čo kedy snáď dostal sa na vrch Angličan na ujmu francúzskej kliky? Avšak Československo má najväčší záujem na tom, aby medzi Československom a Sovjetskou uniou zavládly pomery usporiadané. V r. 1926 zakúpila Sovjetská unia v Československu tovarov v cene vyše 600,000.000 korún. Bez tohoto vývozu bola by tunajšia hospodárska kriza ešte tiesnivejšia, nesnesiteľnejšia a počet nezamestnaných bol by ešte väčší. Práve v záujme tunajších pracovníkov čo najrozhodnejšie požadujeme uznanie Sovjetskej unie de jure a uzavretie hospodárskej smluvy s ňou. Je veľmi divné, že Československo nemá obchodnej smluvy s mohútnou Sovjetskou uniou, z ktorej má príjmy veľa sto milionov korún, ač s každým i s tým najmenším štátom, s ktorým sotva sme v obchodnom pomere, máme obchodnú smluvu.

Naproti tomu musím poukázať na veľmi zvláštnu a príznačnú vec. V záverečnom účte z r. 1926 figuruje položka 71,000.000 Kč k podpore ruských a ukrajinských emigrantov a v tohoročnom rozpočte však položka 19 milionov k podpore ruských a ukrajinských emigrantov, poťažne ich detí, aby mohli vo svojích študiach pokračovať. Dôvody k tejto položke hovoria, že mladíci títo budú môcť byť použití k užitočným službám v hospodárskom a politickom živote nielen v Československu, ale pozdejšie i v Rusku a Ukrajine.

Kým, vážený senát, československý buržoazný štát dovoľuje si luxus vynaložiť 19 milionov na školskú podporu niekoľko tisíc mladíkov nie československej príslušnosti, dotiaľ na podporu 60 až 80.000 nezamestnaných príslušnosti čekoslovenskej venuje iba 21 milionov korún, na podporu 67.963 válečných invalidov, válečných vdov, válečných sirôt a ich príslušníkov dáva 489,178.840 korún a tedy o viac ako 8 a ¹/₂ milionu menej v roku nasledujúcom, než koľko dostali títo v roku tomto. Ajhľa pracovníci Československa!

Československej buržoazii sú milejší protirevolucionárskí potomci cudzieho štátu, než tunajší pokrevní nezamestnaní, válečné vdovy, váleční invalidi a váleční siroty, ktorí po dobu války snášali tie najťažšie obeti v záujme buržoazie. Československá buržoazia mazlí sa viac s týmito ľuďmi, ktorí len preto boli donútení utiecť z sovjetského Ruska, lebo potriesnili svoje vražedné ruky krvou nespočetných ruských a ukrajinských robotníkov a sedliakov a právom museli sa báť toho, že ruskí a ukrajinskí sedliaci a robotníci vymstia sa za ich hrozné zločiny. Československá buržoazia úfa, že tieto vrahovia sa jej odslúžia za tieto investície a náklady tiež že jej odplatia i s úrokami z úrokov. Obzvlášte Kramářovci prechovávajú tieto nádeje.

My čo najráznejšie protestujeme proti tomu, aby títo emigranti dostávali podpory zo štátnych peňazí. Nech sa naučia živiť sa poctivou prácou a takto nech činia pokánie za svoje hrozné hriechy spáchané na robotníkoch a sedliakoch. Protestujeme proti tomu, aby títo ľudia podporovaní boli z peňazí robotníkov, sedliakov a iných pracovníkov Československa. Protestujeme proti tomu, aby vláda československá týmto spôsobom demonštrovala proti jedinému robotníckemu štátu sveta, proti Sovjetskej unii. Smeknúť klobúk pred Sovjetskou uniou!

Po dobu svojho desaťročného jestvovania urobila Sovjetská unia na poli hospodárskom a kulturnom obrovské pokroky prez to, že k upraveniu a znova vybudovaniu svojho priemyslu a poľnohospodárstva zničeného následkom vonkajších a vnútorných válok mohla siahnuť až po r. 1921.

Na poli hospodárskom prevýšila mieru výroby predválečnej jak v priemysle tak v poľnom hospodárstve. Stavajú so vo veľkom počte nové veľké a mohútne továrne a závody zariadené modernými stroji, vo ktorých bude lzä lacno a vo veľkých massách vyrábať predmety spotreby, ktorých národy Sovjetské unie potrebujú.

Koncentrácia a racionalizácia výroby tam tiež napreduje, avšak nie tak, ako sa to deje vo štátoch kapitalistických, na úkor robotníctva, lež v prospech robotníctva. Sedliactvo požíva od štátu značných podpôr na každom poli. Jedna štvrtina sedliackych statkov bola už i dosiaľ daneprostá a v roku nasledujúcom bude ďalších 35% sedliackych statkov sprostené dane. Mimo toho dostávajú podpory sedliaci tak, že štát opatruje im lacný úver, osivo, hospodárske stroje, chovný dobytok a podporuje ich vo sriaďovaní továrieň a spotrebných družstiev pre spracovanie poľnohospodárskych produktov, ktoré všetky sú novými zdroji hospodárskeho blahobytu, lebo z dedín vylúčení sú medziobchodníci, ktorí veľkú časť osohu sami strčili do vačku.

Budúceho roku tiež Československo bude oslavovať svoje desaťročné jestvovanie. I tu bol jeden druh rozdelenia pôdy. Avšak len veľmi malá kvota sedliakov dostala u nás pôdu priamo od pozemkového úradu, naproti tomu tým viac sa prejavuje snaha, aby všetky bremená a záväzky boly prenesené na bedrá sedliakov práve tak ako na ostatných pracovníkov, ktoré bremená plynú z výrobného systemu kapitalistického. Stále zvrastajúce dane rôznych druhov, dávka z majetku, drahé bankové požičky, to všetko prispieva k zadlženiu a ochudobneniu sedliakov. Sedliaci ani v prípade živelných pohrom sotva dostanú nejakej podpory a i táto vo väčšine prípadov nevyhovuje.

Čo sa týče priemyselných robotníkov, sú továrne, závody, podniky v Sovjetskej unii štátnym majetkom a podliehajú správe robotníkov. A že za správy robotníkov je výroba racionelnejšia, na to ukazujú tie obrovské výsledky, ktorých bolo dosiaľ dosažené. Výroba sa rapídne stupňuje a v akej miere raste výroba, v takej miere stáva sa tovar lacnejším a v takej miere rastie i pracovná mzda.

Priemerná pracovná mzda dnes presahuje už 1000 Kč, príspevky na poistenie proti nemoci, úrazu, invalidite a starobu platia len podniky a zamestnávatelia, zo mzdy robotníkov nesrazí sa ani halier, v prípade onemocnenia obdrží robotník celú svoju mzdu, ako u nás úradníci, ženy sú naprosto rovnoprávne, dostávajú rovnaké mzdy ako mužovia a každý robotník má nárok na ročnú platenú dovolenú od dvoch až do 4 týždňov. Pracovná doba činí všeobecne 8 hodín a v závodoch pre zdravie škodlivých 6 hodín. Pracovná doba počínajúc budúcim rokom sa zkráti a prejde sa na pracovnú dobu 7hodinovú. Nuž a viďme, priemysel sa neničí, neupadá, štát ma tiež dostatok príjmov a nie je odkázaný, aby postihoval sedliakov vysokými danemi.

Naproti tomu u nás pracovné mzdy klesajú, drahota rastie, koncentrácia a racionalizácia výroby nedeje sa v záujme robotníctva, lež na úkor robotníctva a v záujme profitu. Platená dovolená činí len 6 dní a nevztahuje sa na každého, 8hodinová pracovná doba se nedodržuje a je tu vôbec snaha pracovnú dobu predlžovať, ťarchy sociálneho poistenia snášajú robotníci. A teraz zase vy sa snažíte zhoršiť sociálne poistenie, ktoré je už beztoho chatrné. Je len prirodzené, že proti tomu protestujeme.

Zdravotné pomery u nás sa nezlepšujú, zdravotná kontrola továrieň je chatrná. Ideový svet detí infikuje sa vo školách náboženskými poverami, a následkom vzrastajúceho pauperizmu nelzä očakávať rýchlejšie zlepšenie zdravotných pomerov. Tuberkulóza, syfilis, alkoholizmus nezadržateľne kantria národy. Následkom zachovávania v platnosti §u 144 hynie ročne v našej republike viac ako 3000 žien v dôsledku nedovoleného operačného zásahu, lebo ženy nevyhľadávajú odborne vzdelaných lekárov, ale vyhľadávajú porodné asistentky, aby boly tehotenstva zbavené. A počet porodov u nás klesá, lebo nie je postarané o to, aby narodené deti boly zachované v živote a zdraví a aby v zdraví boly vychované.

Na poli kulturnom vykazuje sovjetská unia obrovské pokroky. Škola je oslobodená od vlivu cirkví a vyučovanie na každom stupni je bezplatné. Žiaci dostávajú učebné prostriedky zdarma. Vyučovanie deje sa v jazyku žiakov. Veľká váha kladie sa na zažehnanie negramotnosti a na vývoj kultury každého národa.

Naproti u nás sú školy pod vlivom kňazov a cirkví, modzog žiakov mätí sa náboženskými poverami a predsudky, a národné menšiny sú u nás utlačované i na poli kultúrnom. Tak kultúrnym škandálom je, že značné maďarské menšiny majú ľudové školy, majú tiež niekolko stredných škôl, avšak nemajú učiteľského ústavu. Deti chudobných ľudí nemôžu vyššie školy pre vysoké školné a iné trovy takmer vôbec navštevovať.

Čo sa týče práv politických, nieto občianskej demokracie, ktorá by sa mohla porovnať s demokraciou, požívanou pracovníkmi v Sovjetskej unii pod diktaturou proletariatu. Tam sú pracovníci opravdu držitelmi moci. Politické práva, právo shromažďovacie, právo tlačové je v Sovjetskej unii pre pracovníkov, u nás sú však tieto práva v držbe triedy majetnej. Robotníci a sedliaci sú vydaní prenasledovaniu, jestliže dajú výraz svojej nespokojnosti so svojím položením. Ruky preč od Sovjetskej unie!

Vy sa nadievate, že horentné sumy vynakladané na podporu ruských a ukrajinských emigrantov, ktoré sumy odnímate chudobným válečným invalidom a nezamestnaným v Československu, hojne vám budú hradené i s úrokmi z úrokov, jestliže pomocou ich zdarí sa zvrhnúť diktaturu proletárov Sovjetskej unie. Sú to však nádeje marné.

Títo úfajú, že protisovjetský blok bude utvorený a bude zahájená vyhladzujúca válka proti Sovjetskej unii. Je možné, ba pravde podobné, že protisovjetský blok sa utvorí a že i válka bude zahájená. Avšak potom, pánovia, beda vám. Tato válka nebude válkou národov proti národom, aká bola v r. 1914-1918, ale zmení sa vo válku triednu.

Trieda pracovníkov pohliada na Sovjetskú uniu ako na svoj štát. Sovjetská unija je oporou proletariátu celého sveta v jeho bojích proti kapitalizmu a proletariát nestrpí, aby bol tejto svojej opory zbavený. (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu ze dne 15. prosince 1927 podle § 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Kapitalizmus je na sklone a jeho hrobár, proletariat už stvoril nový štát, na ktorom buduje sa a vyvinuje nový výrobný system na základe plánovitosti, ktorý system cestou revolučnou vytlačí kapitalizmus a vytvorí Sovjetskú uniu celej zemegule. (Potlesk komunistických senátorů.)

Místopředseda dr Brabec (zvoní): Přerušuji rozpravu.

Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):

Tisk 552. Usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu (tisk 1276) zákona, jímž se doplňuje zákon ze dne 15. června 1927, č. 76 Sb. z. a n., o přímých daních (tisk 1348).

Navrhuji, aby se příští schůze konala zítra ve středu dne 14. prosince 1927 o 9. hodině s tímto

1. Pokračovánú v rozpravě o zprávě výboru rozpočtového o usnesení poslanecké sněmovny (tisk 547) k vládnímu návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1928. Tisk 549.

Jsou proti mému návrhu nějaké námitky? (Nebyly.) Není jich.

Končím schůzi.