Středa 14. prosince 1927

Vecné výdavky hospodárskych škôl činia 1,600.000 Kč, z toho pripadá Maďarom asi 50.000 Kč, je tedy pomer 1 : 32. Číslice tie mluvia zreteľne.

Južné, Maďarmi obývané kraje sú čelnými miesty hospodárskej produkcie na Slovensku. Nezbytne bolo by treba nižšej maďarskej hospodárskej školy v Galante, Leviciach a snáď i v Ipeľských Šiahách, v Lučenci, Rimavskej Sobote s pobočnými triedami, v Zemplíne, Trebišovciach, jednej strednej maďarskej školy v Košiciach a jednej ženskej hospodárskej školy. Pri každej zemedelskej škole bolo by treba sriadiť odbornú poradňu pre maďarské hospodárske obecenstvo. Bolo by treba zamestnávať kočovných odborných profesorov.

Tiež otázka pokusných staníc je plano riešená. Nie je dosť staníc v miestach, kde si toho vyžaduje špeciálnosť podnebia a pôdnych pomerov. Ani vhodné sdeľovanie výsledkov a poučenie interesentov nie je správne zariadené. Vynímajúc pokusné stanice v Bratislave, Komárne a Rimavskej Sobote ostatné nie sú v južných krajoch Slovenska. Aspoň ešte v Galante alebo v Dunajskej Strede, v Leviciach a Trebišove bolo by treba sriadiť nové pokusné stanice, po prípade i v Ipeľských Šiahach. Na Slovensku bolo treba sriadiť jednu pokusnú stanicu pre pestovanie rastlín, aká je v Prahe, za jejž priameho vedenia by boly konané pokusy pestovania, umelého hnojenia atď. na celom Slovensku. Dosavádné výsledky pokusov terajších pokusných staníc ako aj zemedelskej rady nie sú publikované. Ba ani na priame požiadania, riadené na pokusné stanice v otázkach vyzkúšania niektorých druhov rastlín a pod. nemožno dostať vysvetlení. Pokusné výsledky bolo by treba v jazyku ľudu, v jeho odborných orgánoch hospodárskych, po prípade v deníkoch každého roku do podrobna uverejňovať. Pokusné stanice samy by sa maly postarať o to, aby ich hospodárske obecenstvo cieľom poučenia a odbornej porady vyhľadávalo, na pr. v prípade, keď sa objavujú rastlinné choroby, škody hmyzom spôsobené atď., ako aj pri výbere druhu rastliny, cieľom výskumu pôdy a v iných prípadoch. Tiež personál staníc by mal byť taký, aby sa vyznal v pomeroch na Slovensku, umel by hovoriť s ľudom a znal by jeho jazyk. Dnešný stav je ten, že maďarské gazdovské obecenstvo ani nevie, že pokusné stanice jestvujú. Hmotnej podpory bolo by treba poskytnúť gazdovstvám, ktoré konajú odborné pokusy záujmu verejného a výsledky ich sdeľujú širokej verejnosti.

V rezorte zemedelskom neberie sa ohľad na Maďarov. Zemedelskí inšpektori sú jazyka cudzieho a preto nevedia a ani nechcú sa dorozumievať s maďarským zemedelským ľudom a tento buďto vôbec nemôže alebo len s veľkou námahou môže uplatňovať svoje práva na pr. získať niektorú z tých početných štátnych subvencií (ako na osivo, stroje, melioráciu, živelné pohromy atď.). V slovenskej zemedelskej rade nie sú maďarské záujmy náležité zastupované. Maďarov do jednôt neprijímajú, alebo keď aj áno, nemajú z toho osohu. Utváranie maďarských zemedelských spolkov nepovoľujú. V najúrodnejších krajoch Slovenska nemôže sa tedy vyvinovať spolková činnosť, na základe ktorej by mohlo zemedelstvo rozkvetať.

Na poli zemedelskej štatistiky treba zpravodajskú službu na vidiekoch maďarských zorganizovať tak, aby z jej činnosti a z vydaní štatistického úradu mal ľud osoh. Na podporovanie zemedelských robotníkov a roľníkov, na odmeny osôb dlhý čias slúžiacich a na prostredkovanie práce je zaradené 1,465.000 Kč. Na maďarských vidiekoch robotníka nielen že nepodporujú, ale činia ho pozemkovou reformou bežencom a podpory dostanú cudzinci.

K účelom vinárstva, ovocnárstva, zahradníctva, pestovania zemedelských rastlín, zaopatrovania ušľachtilého osiva, produkcie zemedelských a lúčnych krmív zaradené sú 2 miliony, avšak ich použitie na vidiekoch maďarských nie je plánované. A predsa položka zaradená na vinárstvo slúži k obnoveniu zničených plantáží, ku zaopatrovaniu ušľachtilého materiálu, musí z toho tedy i Maďarom patriť určitá kvota. Zveľadenie ovocnárstva a zahradníctva povznesie produktivit u maďarského kraja v záujme verejného zásobovania. Je treba odborných škôl a dobrej organizácie, zvlášte správnej organizácie dobrého odbytu.

Položky tieto súvisia s akciou tak zv. >pšeničnej sebestačnosti< a s otázkou úspešného chovu zvierat a preto treba tu vyslyšať odborníkov, maďarských pšeničných producentov a odstaviť nenávistné nazeranie nacionalistických čiže šovinistických jednotlivcov úzkeho obzoru. Na účele chovu zvierat zaradené je 15 miliónov. Ani tu sa nedostane Maďarom príslušnej kvoty. Ku zadovažovaniu chovných zvierat udeľujú sa podpory a odmeny. Dorábanie a konservovanie krmiva zdokonalujú, zaraďovanie šilov podporujú. Na maďarských vidiekoch bolo by súrne treba stavať vzorné šily. Cudzia závody mliekarenské dostávajú podpory. Na maďarských vidiekoch nech sa podporujú družstvá maďarské, lebo ináče podporovací systém povedie k vykorisťovaniu maďarských kraviarskych gazdov. Obecné komposezorátné pasienky sú sverené jednotlivcom pomerov neznalým, rukám hospodárskych inšpektorov. Výsledok: nula. Do maďarských krajov treba postaviť jednotlivcov maďarských.

Cieľom zadovažovania chovného materiálu pre hydinu bolo by treba zriaďovať okresné závody pre chov hydiny, mimo toho vzorné závody pre hydinu pri školách hospodárskych. Treba podpory tiež pre odbyt produktov.

Na ruskú podpornú akciu sú zaradené 4 miliony, a k tomuto účelu preliminuje ministerstvo zahraničia 19 milionov, ministerstvo školstva 71/2 miliona, súhrnom tedy 30 a 1/2 miliona. Aké dohody majú tieto podpory, vymykajúce sa štátnemu životu? Akáže je to nespravdelnosť, že na poľnohospodársky vývoj Maďarov, sem násilne privtelených, nepreliminuje sa ani desatina týchto ruských podpôr. V obnose 301/2 miliona korún su i berné haliere Maďarov. Nuž my požadujeme, aby tejto sumy použité bolo ku zveľaďovaniu maďarského zemedelstva a protestujeme, aby daňové haliere, odňaté našej biednej chudobe, postavené boly do služieb záujmov v cudzích.

Z 11 milionov, zaradených na odvodňovanie a zavodňovanie, požadujeme reguláciu riek Rimy, Ipľa a Nitry. 30 milionov dáva rozpočet fondu melioračnému, z toho treba príslušnej časti použiť k meliorácii maďarských poľných hospodárství na Slovensku.

Tieto položky vytržené z rezortu zemedelstva ospravedlňujú našu naprostú nedôveru k vláde.

Justicia v republike zasluhuje si najmenej pochvaly. Čo sa však na Slovensku deje, to už je priamo úpadok spravedlnosti.

Zákon č. 167/1920 dokazuje, že československá vláda nie je predchnutá dôležitosťou slobody. Z advokátskej komory vytvorila sa ustanovizeň absolutistická k väčšej sláve toľkoráz prizvukovanej demokracie. V komore advokátskej vládne menovaný výbor, ktorý ministerská moc odstránením všetkých alebo niektorých členov odstrčí, kedy sa jej chce. Tento výbor vykonáva moc disciplinárnu, rozhoduje v otázkách štátnej príslušnosti. On vyrubuje bez opýtania sa advokátov komorné poplatky samovoľne. Komorného valného shromaždenia niet. Advokátskych práv niet, je tu len advokátstvo poplatné, svojej slobody a autonómie pozbavené. A to všetko preto, lebo na Slovensku sú maďarskí advokáti vo väčšine. A strpí to minister spravedlnosti, ktorý patrí k národnej menšine nemeckej. Ešte tvrdia, že nieto snahy po násilnom odnárodňovaní. Avšak že tá snaha tu je, to dokazuje i citovaný zákon ako československá úradná listina, lebo najhrubším násilným odnárodňovaním je odňať niekomu násilím právo slúžiť svojmu národnému životu.

Nemôže získať u nás dôvery nový justičný vládny režim, ktorý dá pozbaviť sudcovstvo ústavnej významnosti a slobody, ktorý dopúšťa prieťahy v otázke sudcovskej nezávislosti, nepredkladá špeciálny zákon o tejto veci napriek rozkazu ústavy a pod zámienkou systemizácie trpí, aby nezávislosť následkom preloženia rovnala sa nule. Nemôže u nás získať dôvery, keď následkom nedokonalosti platovej úpravy ztrpí a spolupôsobí, aby strašiak materielnej závislosti podkopával cenu sudcovskej moci, aby potom politický vliv mohol volne dokončiť svoju ničivú prácu. V jednej svojej interpelačnej odpovedi povedal pán minister spravedlnosti, že otázku sudcovskej organizácie netreba upraviť zákonom. Tedy pán minister spravedlnosti nerešpektuje ústavu, neplní-li ustanovenie jej §u 94. Avšak negliguje aj ustanovenie zákona č. 188/1919, ktorý vyslovuje, že organizáciu a územný rozvrh súdov môže vláda nariadením upravovať len s pôsobnosťou do doby, dokiaľ uhorský zák. čl. XXV. z r. 1890 v súdnej organizácii nebude nahradený zákonom československým. Neviem, či to i v nemčine toľko znamená, avšak viem, že po maďarsky môže to iba znamenať, že povinnosťou ministra spravedlnosti v desiatom roku republiky je podať návrh zákona o súdnej organizácii, jestliže otvorene nechce odoprieť poslušnosť zákonu.

Dôvera nemá miesta už preto, lebo v justičnej politike nieto nijakej snahy po pozvednutí úrovne justicie a súdov na ceste správnej výchovy právnickej a vhodného ďalšieho vzdelávania sudcov. Sníženie doby súdnej praxe so 3 na 2 roky vydáva prisluhovanie spravedlnosti v plen nevedomosti a právnej neistoty a povedie k bankrotu justicie. Zvýšenie vekovej hranice penzijnej na 67 rokov však znamená, že i pokleslú práceschopnosť starcov chce pán minister spravedlnosti zapriahnuť medzi faktory, ničiace justiciu. Súdy na Slovensku predstavujú obrázok tak ubohý, že sa nemôžu ani so súdy albánskymi porovnať. Nech sa páči pánu ministrovi spravedlnosti prijsť raz na Slovensko a vypočuť prisluhovanie práva, ktoré vykonávajú sudcovia z právnických praktikantov a zapisovateľov menovaní, a uvidí tú nevedomosť a tú hromadu neslýchaných právných omylov, ktoré obecenstvu spravedlnosť hľadajúcemu spôsobují hmotné škody, advokátom zlosť a naštrbujú sudcovskú auktoritu. V právnych štátoch požadujú vo vzdelávaní sudcov všade 3 až 5ročnú prax, doktorát, jednotné advokátske a sudcovské zkúšky, len pánu ministrovi spravedlnosti postačia na Slovensku spolupracovníci, ktorí bez preukazu náležitého právnického vzdelania a právnickej súcnosti a opatrení len spoľahlivosťou s hľadiska šovinistického vedú prisluhovanie spravedlnosti ku katastrofe.

Tiež otázka úpravy sudcovských platov je absurdne riešená. 40 sudcovských miest je dobre platené pre sudcov vyšších. Je to 1.5% celého sudcovského sboru. Naproti tomu u sedrií a okresných súdov je platová otázka čo možná najhoršie vybavená a starosti o živobytie otriasajú sudcovskou neodvislosťou. Tedy 95% sudcovstva je nespokojné. Avšak má to ešte iný význam a to je, že sa tým právnický dorast odstrašuje od sudcovského povolania a preto je dnes zo 2541 systemizovaných sudcovských miest 337 neobsadené, lebo už nieto právnických praktikantov a zapisovateľov, títo odchádzajú a ani ich nebude, čo však pre budúcnosť znamená naprostý úpadok. Príznačným príkladom pre správnosť úpravy platovej je, že kým starší sudca v hodnosti sudcu tabulárneho dostáva 36.000 Kč základného platu a 6300 Kč činnostného prídavku, dotiaľ náčelník bez akéhokoľvek právnického vzdelania dostáva 53.784 Kč. Pán minister spravedlnosti neprezradil svoju snahu, že by týmto nerestiam hoci len priechodne chcel odpomôcť. Nuž ale keď už železničiakom dávate 85,000.000 Kč na prídavkoch, vtedy by si ústavnoprávna významnosť a váha sudcovskej moci vyžadovaly, aby na miesto tých 12 milionov, ktorých by bolo ročne treba k definitivnej úprave tejto otázky, dali ste zbiedačeným sudcom a súdnym úradníkom ako dočasnú podporu tých asi 7.5 milionov korún, ktorých sa ušetrí na neobsadených 377 sudcovských miestach.

Ako som sa zmienil, systemizované je len 2541 sudcovských miest, z toho je 377 neobsadené, ale nemožno ich obsadiť, lebo nieto vonkoncom žiadneho dorastu sudcovského, právnických praktikantov, zapisovateľov, právnický dorast nejde na povolanie sudcovské, lebo pomery tam sú katastrofálne, nesnesiteľné jak s hľadiska služobného tak i hmotného.

Systemizáciou bolo bývalo lzä zlo napraviť a bolo by bývalo lzä planý platový zákon zlepšiť, avšak i systemizáciu previedli do 2 rokov tak, že je jednak naprosto neprijateľná, a jednak systém sudcovských platov je taký, že z jeho systemizačnej časti nezískajú nič, kým iné platové kategorie dostávajú ťažké tisíce, čo je zase nespravedlnosťou nemožnou.

V novom platovom zákone sú sudcovské platy systémom oddeleným, ktorý sa rozlišuje od systému iných úradníkov, avšak je on takým zvláštnym vynálezom, ktorý treba ihneď zrušiť, lebo vyhovuje všetkému, len nie sudcovským pomerom, právnej povahe sudcovskej služby a práce, čo sme zdôrazňovali už vtedy, avšak náš hlas bol hlas volajúceho na púšti.

Avšak systém ten treba odsúdiť tým väčšmi, uvážime-li, že do 1. až 10. stupnice dostáva sa sudca po každých 3 rokoch. Avšak rovnako, a totiž najvýbornejší vedec, geniálny práve tak, ako ten najnedbalejší, najhorší; a tak systém tento zabije v sudcoch ambiciu, pilnosť, sebavýchovu, lebo veď akokoľvek výborne a pilne by pracoval, bude rovnako tak postupovať na rebríku, nie ako predtým, keď svojou pilnosťou a výtečnosťou dostal sa napred mimo poradia. Zákon tento tedy musí byť ihneď zrušený alebo novelizovaný, lebo takto naozaj zničí úroveň sudcovského sboru.

Odpomoc je tu: 1. tých ušetrených 7,500.000 Kč treba dať na podpory, 2. treba na základe príkazu ústavy ihneď predložiť návrh zákona o sudcovskej pragmatike a zaistení sudcovskej neodvislosti, 3. lex Dolanský treba uviesť znova v život.

Avšak hlavne preto nemáme dôvery v pánu ministrovi spravedlnosti, lebo nezaisťuje Maďarom náležitú účasť v službe justicie a tedy nezaisťuje uplatňovanie jazykového práva Maďarov v prisluhovaní spravedlnosti. Pokladáme za hanbu, že minister spravedlnosti patriaci k národnej menčine nie je v stave zaistiť Maďarom právo na účasť vo verejných úradoch, patriacich Maďarom. Dve sedrie sú, kde sú Maďari v absolutnej väčšine, a to v Komárne a Rimavskej Sobote. V jednej je podľa svedectva šematizmu predseda národnosti slovenskej, v druhej - v Rimavskej Sobote - bol predseda slovenskej národnosti, avšak miesto to je už samo-tamo dva roky neobsadené. Bolo by dosť výborných a vhodných sudcov maďarských k obsadeniu tohoto miesta, tiež právo na účasť vo verejných úradoch je v zákone, máme i ministra spravedlnosti národnosti menšinovej, len ministra spravedlnosti nieto, ktorý by zjednal platnosť pravde a právu. Z 2770 sudcov je maďarskej národnosti len 118, tedy asi 4%, ač náležalo by nám najmenej 9%. Je nedostatok sudcov, a predsa i v rámci týchto 9% márne sa uchádza jednotlivec maďarskej národnosti i o miesto, kde je treba znalosti maďarského jazyka, nemenujú ho. Veci Maďarov, i Maďarov u okresov súdnych s maďarskou menšinou vyše 20%, vybavujú u sedrií i súdoch vyšších tak, že zo troch sudcov súdneho senátu 2 alebo 1 vôbec nerozumejú maďarsky a zväčša ani neznajú uhorské právo. A obraciame-li sa na pána ministra spravedlnosti, aby boly sriadené senáty národnostných menšin, tu sa nám odpovie, že toho nie je treba. Načo priamosť? Je tam sudca, ktorý zná viace-menej maďarsky, nech tlmočí. Ani úradného tlmočníka nieto. Maďarsky neznajúci samosudcovia posudzujú bez tlmočníka veci Maďarov, neporozumiac výpovediam maďarského obžalovaného a maďarských sudcov. Sú tu vyšetrujúci sudcovia, ktorí maďarčine nerozumejú, avšak suspenziu osobnej slobody Maďarov čiže vyšetrujúcu väzbu hojne nariaďujú. U súdov porotných je účasť Maďarov k väčšej sláve zásady rovnosti pred zákonom a zásady štátneho občianstva takmer naprosto vylúčená. Systemizácie používa sa k tomu, že s okresných sudcov maďarskej národnosti presadzujú z čiro-čiste maďarských okresov na miesta iné.

Na základe toho všetkého myslím, že je tu dôvod, aby sme voči pánu ministrovi spravedlnosti prechovávali najhlbokejšiu nedôveru.

V mene maďarskej národnej strany osvedčujem, že rozpočet neprijímame ani vo všeobecnosti, ani v podrobnostiach.

Místopředseda dr Brabec (zvoní): Přerušuji projednávání předmětu schůze.

Prosím, aby bylo oznámeno, co bylo mezi schůzí tiskem rozdáno.

Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):

Tisk 553. Usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 1305), kterým se mění některá ustanovení o poplatkovém ekvivalentu na Slovensku a v Podkarpatské Rusi (tisk 1372).

Tisk 555. Usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu zákona (tisk 1346), jímž se mění zákon ze dne 1. července 1926, čís. 118 Sb. z. a n., ve znění zákona ze dne 17. prosince 1926, čís. 237 Sb. z. a n., o změně §§ 275 a 276 zákona ze dne 9. října 1924, čís. 221 Sb. z. a n., o pojištění zaměstnanců pro případ nemoci, invalidity a stáří.

Místopředseda dr Brabec (zvoní): Dovolenou udělil jsem dodatečně pro včerejší a dnešní schůzi sen. Janíkovi.

Navrhuji, aby se příští schůze konala ve čtvrtek dne 15. prosince 1927 o 9. hod. s tímto

pořadem jednání:

1. Zpráva výboru rozpočtového o usnesení poslanecké sněmovny (tisk 547) k vládnímu návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1928. Tisk 549.

2. Návrh, aby zkráceným řízením podle §u 55 jedn. řádu byl projednán statní rozpočet a finanční zákon pro rok 1928. Tisk 549.

Jsou námitky? (Nebyly.) Námitek není.

Končím schůzi.

Konec schůze ve 21 hodin 32 minut.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP