Pátek 17. února 1928

Ke konci několik závěrů: Jaké poučení plyne ze zkušenosti se svatogotthardským případem?

1. Akutnost výlučného nebezpečí byla znovu co nejdůrazněji demonstrována.

2. Ukázalo se opětně, že Anglie ozbrojuje své vasaly k válce proti Sovětskému svazu.

3. Československo je předurčeno hráti ve válce proti SSSR význačnou roli. Československá buržoasie s touto kontrarevoluční rolí úplně souhlasí a také ji aktivně provádí.

4. Bylo názorně demonstrováno, jakými prostředky připravují kapitalisté novou válku, ideologicky i materielně.

5. Bylo znovu prokázáno, že reformističtí vůdcové nejen budou buržoasii podporovati v případě války, nýbrž že válku aktivně spolu s buržoasii připravují a organisují.

Z toho všeho plyne pro nás povinnost, abychom energičtěji a houževnatěji než dosud, vedli boj proti válečnému nebezpečí, napjali všechny síly k vymanění širokých vrstev zpod vlivu sociálšovinistických vůdců, semkli proletariát a masy drobného rolnictva v jednotné frontě a připravili je jak ideologicky, tak organisačně, aby v rozhodném okamžiku byly schopny následovati příkladu ruských bolševiků z let 1914-1917.

Také u nás máme zase několik příkladů, kdy česká buržoasie odepřela pobyt různým účastníkům z ciziny. Letošního roku byli jsme svědky toho, jak naše úřady vypověděly ruské básníky, kteří sem přijeli, aby zde navázali kulturní styky s našimi kulturními pracovníky bez rozdílu politického zabarvení. Poslední týden vypovězen zástupce státního ukrajinského kina, který chtěl zde konati přednášky a představení.

Bylo by snad nutno zmíniti se též o praksi úřadů při výkladu §u 7 ohledně těch, kdož jsou dlužni daně. Byl to kol. Trčka z vládní koalice, který poukázal na případ, kdy byl odepřen cestovní pas pro živnostníky oboru zahradnického pro nákup různých semen do Erfurtu v Německu z toho důvodu, že nemají zaplaceny daně, zatím co továrník Waldes, ač dlužil, a snad dodnes dluží na 40 mil. Kč daní, cestovní pas do ciziny dostal. Byl by nejvyšší čas, aby se již páni neřídili tím, je-li někdo bohatým fabrikantem nebo chudým živnostníkem. Je nutno, aby prakse našich úřadů byla již jednou postavena na jiný základ, než je dnes.

Ale ani tato předloha mám, nedává záruky, že nastane zejména pro dělnictvo zlepšení, pokud se týče vydávání pasů do ciziny, i pokud se týče povolování vstupu do Československé republiky.

Letošního roku bude konána veliká sportovní slavnost Federace proletářské tělovýchovy, ke které se již dnes hlásí celá řada sportovců ze zahraničí, a také pochopitelně i z Ruska. Nebyly-li dělány překážky při konání sportovních slavností jiných korporací, na př. sokolských a jiných delegátům z cizích států, pak máme plné právo žádati na úřadech Československé republiky, a zejména ministerstvo vnitra, aby totéž stanovisko bylo zaujato k II. Spartakiádě, jíž pořádá Federace proletářské tělovýchovy. Nesmí býti pro úřady rozhodující politická příslušnost žadatelů, ať již u nás nebo z ciziny, aby ony libovolně mohly zakázati vystěhování nebo pouhý dočasný odchod z republiky, poněvadž tím jest omezována osobní svoboda jednotlivců, kteří jistě nechtějí pasy do ciziny proto, aby tam prohýřili kapitál, získaný prací dělníků v tomto státě, jako to dělají kapitalisté, nýbrž naopak kteří tam jdou hledati obživu a existenci.

Máme sice navrženou resoluci ústavně-právním výborem, kde se vláda vyzývá, aby uložila podřízeným úřadům, aby postupovaly proti osobám uvedeným v §u 5 a §u 7 co možná blahovolně, ale myslím, že měla býti resoluce rozšířena v tom směru, aby uloženo bylo ministerstvu vnitra, aby ono samo dalo těmto podřízeným úřadům příklad a nedělalo takové věci, které neslouží ke cti státu, o kterém vy stále tvrdíte, že je demokratickým a dokonce sociálně spravedlivým.

Proto žádáme, aby při vydávání pasů do ciziny a při povolování vstupu do Československé republiky bylo postupováno proti pracujícím vrstvám tak benevolentně, jako se postupuje proti vrstvám zbohatlíků, kteří jezdí do ciziny utráceti peníze vydřené z mozolů dělnických. (Výborně! Potlesk.)

Místopředseda dr. Brabec: Dalším řečníkem je pan sen. Chlumecký, dávám mu slovo.

Sen. Chlumecký: Slavný senát! V hnedouholnom revíre severozápadných Čiech v dôsledku provokativného odmietania oprávnených požiadavkov horníctva a snahy uhlobarónov zhoršiť ešte viac životnú úroveň osadzanstiev, vzplanul boj, ktorý zaujímá a musí zaujímať najširšie vrstvy pracujúceho ľudu. Na 30.000 horníkov bojuje tam o vačšiu skývu chleba. A co vidíme? Kapitalisti so všetkou brutalitou sa snažia zlomiť tento boj, aniž by v najmenšom prejavili ochotu vyjsť v ústrety životným požiadavkom hornictva, ktoré pod ťarchou nesnesitelných pomerov strádá biedou a je vháňané do zúfalstva. Není třeba dokazovať priamo žobrácku úroveň hornických miezd, o tom bolo už veľa mluvené a písané, ani poukazovať na horentné, priamo pohádkové zisky uhlobarónov. To sú veci známe. Príčiny, ktoré bezprostredne viedly k vypuknutiu tohoto sporu, sú rovnež známé, - mluvil tu o nich v poslednej schódzi súdruh Hampl. Je však nutné zdóraznit a pred celou verejnosťou odhaliť, ako sa v tomto veľkom sociálnom zápase chová vláda. Naša vláda si rada hrá na nestranného činiteľa, snažiac sa róznymi papierovými prejavy delníctvu namluviť, že jej ide o spravodlivé vyriešenie sporu medzi prácou a kapitálom, aby tak posobila na delníctvo a umožnila reformistickým kruhom, aby každý boj a zápas mohly čo najskór a bezbolestne v záujme štátu a národného hospodárstva skončit. Tiež v tomto obrovskom boji sa vláda snaží haliť sa do rúcha nestranného činiteľa, ale svojim jednáním dokazuje pravý opak. Nemluvím len o sústavnej konfiškácii dělnického tisku a škandálnej persekucii delníctva - zvláště do očí bijúcou skutočnosťou je zaisťenie úterného čísla >Rudého Práva< s prvými zprávami o vypuknutí stávky a náladách horníkov - ani o t. zv. >jednaniach<, ktoré podniklo ministerstvo sociálnej pečlivosti, ktoré nelzä inak nazvat než priamym výsmechom horníctva, lebo zástupcom vládnymi kruhy vyslaným neišlo o nič iného, než o to, aby primali horníkov ku prijatiu provokačných návrhov uhlobarónov a k odloženiu stávtky, ale chcem poukázať menovite na skutočnosť, že okamžite so zahájením stávky vláda stiahla do stávkového revíru masy četnictva, zo všetkých četnických stanic odkomandovala po jednom i niekoľko mužoch a tak premenila severočeský revír v četnícky tábor. Četníci sú ubytovaní priamo v doloch, v cáchovniach, v kantinách a inde a všetkými prostriedky sa snažia prekážať boja horníkov, znemožňujúc im, aby konali svoje schódze a demonštrativné prejavy, ako sa na pr. stalo v stredu dňa 15. februára horníkom a ich ženám z Horního a Dolního Jiřetína, Komořan a iných hornických obcí, ktorým bol zabráněný prístup do Mostu. Týmto bezprostředným odovzdaním četníkov do služieb uhlobarónov, dopúšťa sa vláda zločinu, proti ktorému co najostrejšie protestujeme. Horníci plným právom žiadajú, aby zvýšená pohotovosť četnictva, ba dokonca i vojska, bola okamžite odvolaná a horníkom nebolo znemožnované, by si svoj boj viedli prostriedkami, aké oni za najlepšie uznajú. Nerobíme si iluzie, vieme, že buržoázny štát je nástrojom vládnucej triedy, ku ktorej náležia aj úhlobaróni, považujeme však za svoju povinnost žiadať, aby ako stranenie banských úřadov, tak i používanie ozbrojenej moci, plátenej z peňazí poplatnictva, bolo namierené proti tým, ktorí sa nedopúšťajú žiadneho zločinu, ale bojujú iba o vačší kus chleba pre seba a svoje rodiny. Horníci si svoj boj s uhľobarónami vybojujú sami za pomoci delníckej triedy. Vláda v tomto boji nemá čo robiť, leda by chcela učiniť nátlak na uhľobarónov, aby zanechali svojej provokativnej politiky proti hornictvu a prijali jeho požiadavky.

Horníci dlho trpeli mlčky, teraz však ich trpezlivosť je u konca. Vidia, aké horentné zisky shrabujú uhľobaróni do svojich vačkov, zatým čo oni so svojimi rodinami trpia hlad a biedu. Nelzä sa preto diviť, keď v tomto vyprovokovanom boji používajú všetkých prostriedkov, aby prinútili uhľobarónov k prijatiu svojich spravodlivých a oprávnených požiadavkov. Každý, kto im v tomto boji prekáža, je spoluvinníkom na zločine, ktorý už po roky uhľobaróni na nich pášu. Varujeme vládu včas a žiadame v súhlase s horníckymi masami, aby zanechala svoju provokatívnu politiku, odvolala četníkov a vojsko a prikázala vládnym orgánom, aby sa do boja nemiešaly, nechcejú-li vyprovokovať horníkov k zúfalým činom. Nálada horníkov je taká, že každé podobné zasiahnutie môže v najbližšej chvíli vyvrcholiť v zúfalú obranu, v ktorej budú účtovať potom nielen s uhľobarónami, ale i so všetkými ich priamymi i nepriamymi pomáhačmi.

Boj severočeských horníkov neni bojom, ktorý vypukol len z príčin lokálnych. Je to súčiastka celkového boja delníctva o zvýšenie jeho úrovne. Horníci ostatných revírov stoja pripravení. Neustúpia-li severočeskí ťažiari v najbližšej chvíli, potom začne hovoriť horníctvo aj ostatných revírov - Kladna, Ostravy, Falknovska a ostatných miest, kde pracujú uhľokopovia. A nielen to, i delníctvo ostatných odvetví nebude nemým svedkom tohoto zápasu. V celom rade odvetví už delnictvo podalo, alebo sa pripravuje k podaniu mzdových požiadavkov. Prvou povinnosťou pracujúcej triedy je, aby zamedzila dovoz stávkokazeckého uhlia ako z revírov domácich tak i zahraničných, k čomu vláda tiež už učinila všetky dispozicie. Voláme železničiarov a ich organizácie k aktívnej podpore boja horníkov. Nech odmietnu dovoz stávkokazeckého uhlia, nech všetkými prostriedky sa snažia znemožniť zásobovanie cudzím uhlím ohrožených miest. Majú k tomu rad svojich dôvodov, aby takto aktívne podporili boj svojich spoludruhov z radou horníkov, lebo i oni pri poslednom svojom boji vyšli na prázdno. Odborové ústredne však vyzývame, aby ihneď učinily všechny prípravy k rozšíreniu boja nielen na ostatné revíry, ale i na také odbory, ichž zasiahnutie do boja by víťazný boj horníkov zkrátilo a uhľobarónov primalo ku prijatiu požiadavkov uhlokopov. Delnícka trieda chápe, že nastal okamžik, kedy môže jedným mohutným náporom presadiť svoje neodkladné požiadavky ako mzdové tak aj ostatné, nech už sa týkajú odrazenia útoku na sociálne a hornícke poistenie, útokov na nájomníkov a iných reakčných plánov buržoázie. Je treba, aby všetky odborové organizácie sa pripravily k boji. Celá meštiacka vláda sa ztotožňuje s uhľobarónami, pomáha im zo všetkých síl, dáva k dispozícii všetky svoje mocenské donucovacie prostriedky. Bolo by veľkým zločinom, keby delnícke sily sa nesjednotily a keby nebol podniknutý koncentrovaný útok za presadenie všetkých požiadavkov delníctva. Voláme preto do radov delnictva: Rozšírte boj na všetky revíry, naviažte styky s hornickymi organizáciami za hranicami, menovite v Nemecku, Poľsku a Rakúsku, zamedzte dopravu stávkokazeckého uhlia, horníci neťažte, železničiari nedopravujte stávkokazecké uhlie. Boj horníkov je bojom všetkého delníctva, ich víťazstvo je v záujme všetkého delnictva. Posiela-li vládla na sever, miesto aby prinútila uhľobarónov k zmierneniu biedy delníctva, četníkov a vojakov v predpoklade, že brutálnymi prostriedky donúti ich, aby pri hladových mzdách dreli ďalej, potom je na omyle, lebo ťažké pomery a stúpajúce drzé útoky buržoázie, ako i hladová úroveň delníckych miezd núti delníkov, aby zanechali svoju pasivitu a všetkými prostriedky i tými najostrejšími poučili ako kapitalistov, tak i vládu, že jeho požiadavkom musí vyhoveť, chce-li, aby v priemysle zavládol kľud. Protestujeme ešte proti provokáciám so strany vládnych orgánov, proti snahe potlačiť boj horníkov mocenskými prostriedky štátneho aparátu. Kto seje vetor, skľudí búrku.

Voláme delníkov do pohotovosti. Ukážte silu sjednotených šíkov, odpovedzme na neústupnosť uhľobarónov jednotným solidárnym protiútokom!

Vážení pánovia! Náš proletariát, naši horníci postupujú ešte veľmi v rukavičkách. Ako sa má bojovať, ako má delníctvo svoje práva vybojovať, akým spôsobom, môžem jednu ukážku doniesť z Ameriky. Tam bojuje proletariát takto:

Matka Jonesová vypráva: Spoločnosť to chcela zkusiť so stávkokazmi. Riekla som mužom, aby zostali doma s deťmi a ženy že pôjdu strážiť stávkokazov. Zorganizovala som armádu hospodyň. V ustanovený deň vezmú handry na mytie a metle a podniknú útok na mrvy, až pôjdu do práce. Generálny riaditel policie a žolďáci spoločnosti sa dozvedeli o našom pláne a prichystali sa. V určený deň vyrukovaly ženy s lavičníkmi, metlami a s kbelíkmi s vodou.

Nešla som s nimi, pretože by mňa boli zatkli a moje vojsko by sa bolo dalo na útek. Ako vodkyňu som vybrala Irku vzhľadu veľmi pitoreskného. Spala dlho a muž ju pobádal, aby si pospiešila a pridaľa sa k druhým. Popadla červenú spodničku a přehodila si ju prez tlstú vlnenú nočnú košeľu. Jednu pančuchu mala bielu, druhú čiernu. Na rozcuchané zrzavé vlasy si uvázala červenú roztrepanú šálu. Tváre mala červené a oči vytřeštěné. Podívala som sa na ňu a bola som istá, že dovedie urobiť poriadny špektákl.

Povedala som: >Povedete ženy na horu k Slintavej hube. Vezmite sebou pánvy a kladívo a keď uvidíte mrvy s mezkami, začnite búšit kladivom do pánve a hodne jačat. Potom začnite bubnovať do pánví a jačet všetky a pusťte sa do mrvov handrami a metlami. Nikoho sa nebojte. Jačiac a hulákajúc, viedla Írka ženy do kopca a keď spatrila prichádzať mrvy a mezkov s uhlím, začala búšiť kladivom do pánve a hulákať na celé kolo a všetky ženy s ňou. Policajný komisár ju popadol za rameno: Paničko, neplašte nám tých mezkov. Miesto odpovedi ho Írka mázla pánvou a jačala. Bež k čertu i s tvojimi mezkami! Komisár sa prevalil do potoka. Mezkovia sa začali plašiť, vyhadzovali a shadzovali so seba mrvov a obrátili sa na útek ku stodole. Mrvovia utekali s vršku, prenasledovaní ženami s handrami a metlami. Od neďalekého baráku nejaká hubatá ženská kričala na závodného: >Dostali ste čo preto! Dostali ste čo preto, hé!< V zástupe bol vytiahly doktor, nad nehož spoločnosť nemala. Držal v ruke aktovku a povedal mi nestydate: Paní Jonesová, mám pre vás zatykač. Dobrá, ja na to, ponechajte si to v pytlíku, dokiaľ si preň nepríjdem. Teraz idem na tábor ľudu. Od toho dňa strážily ženy u dolov, aby si spoločnosť nevodila mrvov. Deň čo deň chodily ženy na stráž, v jednej ruke handry a metly, v druhej deti, zabalené do bielych prestieradiel a dávaly pozor, aby nikto nešiel robiť. Strážily po celé noci. Boly to hrdinky. Národ raz uctí ich pamiatku, ako bojovnic za pokrok našej zeme.<

To je možné, že niektorým pánom sa to bude zdať komické, že takto ženy postupovaly, že táto náčelnica bola tak pitoreskne adjustovaná. Ale to je boj. Proletáři nemajú inú cestu, tí musia všade, kde sa jedná o ich záujmy, bojovať bez rukavičiek a tiež proletariát československý, chceli zvíťaziť, nesmie brať žiadneho ohľadu, aby tým najostrejším spôsobom hladel svoje práva presadiť. Buržoázia dobrovolné nepovolí. Tento štát je kapitalistický, pomáha uhľobarónom a proletariát musí silnou rukou svoje práva vybojovať. (Výborně! - Potlesk senátorů strany komunistické.)

Místopředseda dr. Brabec (zvoní): Listina pánů řečníků je tímto vyčerpána.

Přerušuji další jednaní.

Oznamuji, že

do výboru rozpočtového za sen. Stodolu nástupu je sen. Roháček,

do výboru zahraničního za sen. Stodolu nastupuje sen. Prošek,

do výboru branného za sen. dr. Havelku sen. Sehnal,

do výboru imunitního za sen. Spiese sen. Zuleger.

Navrhuji, aby se příští schůze konala v úterý dne 28. února 1928 o 16. hodině s tímto

pořadem jednání:

1. Zpráva sociálně-politického výboru o usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu zákona (tisk 573) o náhradě ošetřovacích útrat za příslušníky hlavního města Prahy ve všeobecné nemocnici v Praze. Tisk 586.

2. Zpráva ústavně-právního výboru o vládním návrhu (tisk 535) zákona o cestovních pasech. Tisk 544.

3. Druhé čtení zprávy ústavně-právního výboru o usnesení poslanecké sněmovny (tisk 435) k usnesení senátu o vládním návrhu zákona o zahlazení odsouzení. Tisk 487 a 566.

4. Návrh poslanecké sněmovny, aby byla prodloužena lhůta daná § 43 úst. list. ku projednávání usnesení senátu:

a) o osnově zákona, kterým se mění §§ 82 a 54 živnostenského řádu a § 70 živnostenského zákona pro území Slovenska a Podkarpatské Rusi, tisk 2245/I;

b) o osnově zákona o trestním stíhání presidenta republiky a členů vlády podle §§ 34, 67 a 79 úst. listiny, tisk 2016/I;

c) o osnově zákona o zřízení nucených pracovních kolonií a o změně některých ustanovení trestního práva, tisk 476.

5. Zpráva sociálně-politického výboru k vládnímu návrhu (tisk 466) zákona o pomocné praksi porodnické, jakož i o vzdělání a výcviku porodních asistentek (porodních pomocnic). Tisk 543.

6. Zpráva imunitního výboru o žádosti sedrie v Bratislavě ze dne 3. března 1926, č. j. TI IX. 107/24, aby byl dán souhlas k trestnímu stínání sen. Kalčoka pro přečin pomluvy podle §u l, 3 lit. i zák. čl. XLI/1914 (k č. t. 279 sen.). Tisk 562.

7. Zpráva imunitního výboru o žádosti okresního soudu v Praze za souhlas k trestnímu stíhání sen. Kučery pro přestupek podle §u 3 zákona ze dne 15. listopadu 1867, č. 135 ř. z., (č. 3954 předs.). Tisk 579.

8. Zpráva imunitního výboru o žádosti krajského soudu v Liberci za souhlas k trestnímu stíhání sen. Hampla pro zločin podle §u 15, č. 3 zákona na ochranu republiky (č. 4731 předs.). Tisk 580.

9. Zpráva imunitního výboru o žádosti okresního soudu v Trnavě ze dne 4. listopadu 1927, č. j. T 1766/27, aby byl dán souhlas k trestnímu stíhání sen. Sochora pro přečin pomluvy podle §u l, 3 odst. II., č. 1. zák. čl. XLI z r. 1914 k soukromé žalobě posl. Brodeckého (č. 4860 předs.). Tisk 581.

10. Zpráva imunitního výboru o žádosti sen. Kroihera za zavedení řízení podle §u 51 jedn. ř. proti sen. Ant. Novákovi.

Jsou námitky? (Nebyly.) Není jich.

Končím schůzi.

Konec schůze ve 12 hodin 45 minut.


Související odkazy