Dnes opät z ľudovej strany sa súrí, aby tento návrh, ktorý vykynožuje účasť laického živlu na správe zeme, čím skôr vstúpil v platnosť. Pre nás je samozrejmým, že pre takýto zákon súhlasu dať nemôžeme, a boli bysme opravdu rádi, aby sa celý tento reákčný zákon odložil ad calendas graecas. (Souhlas.)

Místopředseda dr Soukup: Další slovo má p. sen. Chlumecký.

Sen. Chlumecký: Vážení pánovia a dámy! Dnes tu prejednávame návrh zákona, ktorým sa mení hlava II. zákona zo dňa 14. júla 1927, č. 125 Sb. z. a n. o organizaci politickej správy. Predložený návrh, má len 2 paragrafy, spolu len 8 riadkov, ale dalo to veľa práce, kým štátotvorní páni mohli s ním pred senát vystúpiť. Navrhuje sa tu v krátkosti, aby zákon o organizácii politickej správy zo dňa 14. júla 1927, č. 125, ktorý má nabyť účinnosti dňom 1. júľa 1928, v historických zemiach vstúpil v platnosť až 1. decembra 1928 a minister vnútra s druhými zúčastnenými ministrami poveruje sa prevedením organizácie. Je to návrh medzinárodnej, medzikomfesiálnej a medzistraníckej koalovanej buržoasie tohto štátu. Páni sa konečne dohodli medzi sebou, že v Čechách, na Morave a vo Sliezsku není dobre teraz hneď do života uviesť tento zákon, poneváč ľud ho neschvaľuje, bude rozhorčený a tým by bola kazena nálada pre oslavy 10. výročia založenia tohto štátu. Až bude po slávnostiach, až utichnú bubny a fanfáry a kostolné zvony a dostaví sa mráz, potom 1. decembra môže sa začať s policajným režimom aj v historických zemiach. Na Slovensku a Podkarpatsku, tam je ľud zvyklý na otroctvo, tam sa môže začať hneď. Veď sa tu jedná o chudobný ľud a na ten treba prísnosti, aby sa nebúril proti slavnej vrchnosti. Tisíc rokov žil ten ubohý národ pod knutou maďarských magnátov, prečo by nemohol vytrpeť ešte pár rokov pod knutou spojenej medzinárodnej smotánky, ktorá teraz ovládá Československú republiku? Dôvodová zpráva docela správné poznamenáva, že na Slovensku a Podkarpatskej Rusi není pre odklad žiadneho dôvodu >poneváč v Podkarpatskej Rusi sa občianstvo až dosiaľ na vnútornej správe neúčastní a nebude prevedením zákona o organizaci politickej správy pred vykonaním volieb vo svojich právech niektorak zkrátené<. A skutočne je to tak. Podkarpatský ľud sa nezúčastní na vnútornej správe, nemá vôbec žiadné práva a preto nemôže byť na svojich právach zkrátený. S tým ľudom si pánovia môžete robiť co chcete, on to snáď vydrží. Keď tu odhlasujete, že tam každý, kto sa policajtovi pekne nepokloní a je chudobný človek, má dostať 25 palic, ani vtedy nebude ten národ na svojich právach zkrátený, pretože sa mu dnes už ešte niečo horšieho stane. V tomto ohľade je vaša argumentácia báječne logická. A práve Podkarpatsko je to, kde tuhý policajtský režím musí byť rychle zavedený v záujme buržoazného štátu. Strašlivá bieda tamojšieho obyvateľstva je živná pôda pre rozširovanie komunizmu. Tam na miesto autonomie, ktorá dľa medzinárodnej smluvy tomuto územiu prináleží, musí hneď zaviesť ľuďácku autonomiu: posvätený pendrek, bajonet a kriminál.

Ľuďáci dosiahli všetko, čo si priali; dostali sa k moci, k vláde, majú slovenského zemského prezidenta v osobe dr Dušeka; oni budú do úradov tískať svojich ľudí, ktorí budú rozhodovať o všetkých záležitostiach v obciach, okresoch a celého Slovenska. Že tu budú aj voleni zástupcovia, to im nevadí; títo budu len k vôli dekorácii hrať štatistov.

Ľuďáci sú na vrchole svojej slávy; teraz to môže isť len dolu s nimi. Ich autonomia im zlomí krk. Ľud bude mať príležitosť, pocítiť na vlastnom tele tie blahodárne účinky ich politiky. A potom prijde učtovanie.

>Na Slovensku je už prevedené župné sriadenie, kde sa občianstvo už účastní vo vnútornej správe podobne ako to predpokládá zákon o organizácii politickej správy, zvolenými okresními a župnými výbory a môže byť administratívnou cestou doterajším okresným výborom ďalšia účast na vnútornej správe zabezpečená a zemský výbor prezatím nahradený komisiou složenou zo členov doterajších župných výborov< vraví dôvodová zpráva. >Môže byť, ale nemusí byť zabezpečená! Ako to krásne zneje, >účast na správe zabezpečená

Účasť na správe je ešte štátnym občanom zabezpečená, ale bude-li u nás demokracia ďalej tak pokračovať ako v prvých desať rokoch, odpadne v krátkom čase aj tá ubohá bezcenná účasť. Na Slovensku zabezpečí zemský prezident ľuďák v prvom rade klerikálov, aby mali nielen účasť, ale celú vládu v rukách a potom sa postará v druhom rade o to, aby hlavnú účasť na správe mali statkári, fabrikanti, bankári na Slovensku narodení, či už sú to židia alebo kresťania, Slováci alebo Maďari, aby sa na Slovensku nič nestalo, čo by mohlo chudobnému ľudu uľahčiť a boháčom byť nepríjemné.

Som presvedčený, že ľudáci tuto úlohu k úplnej spokojnosti nielen slovenskej, ale aj českej, maďarskej a nemeckej buržoazie splnia. Čo každého komunistu na tej nepeknej veci môže tešiť, je to, že čsl. buržoazia dostáva rešpekt pred vôľou ľudu, že uznala za potrebné účinnosť tohto zákona odložiť v historických zemiach na pozdejší čas. To je dôkaz, že rozhodné vystupovanie pracujúceho ľudu na demonštraciách robí dojem na buržoasiu. Špartakiada je zakázaná zo samého strachu, aby sa dajaký puč nestal, kdežto všetky sokolské, orolské a sociálne-demokratické olympiády a limonády sú tak zvaným štátom podporované. (Sen. dr Witt: Ty také piješ limonády!) Sedí to dobre, však. To je dôkaz, že buržoazia rešpektuje komunistickú stranu ako zástupkyňu, ako avantgardu všetkých tých, ktorí sú s týmto buržoazným režimom, s touto vládou nespokojeni. To je dôkaz, že komunistická strana poctive zastupuje pracujúci ľud a nedá sa prirovnávať so stranou sociálne-demokratickou, socialistickou, alebo ľuďáckou, ktoré sa navzájom vystriedajú v spolupráci na budovaní kapitalistického štátu. (Sen. dr Witt: Máš to tam napsáno!) Áno, to som napísal ja. (Sen. dr Witt: Ale kdepak, to jsi nepsal Ty! - Ty píšeš básně!) Až ty vystúpiš, budeš si zase čítať to, co ty si napísal. (Sen. dr Witt: Ale ne hrubství na ostatní strany!) Já hrubstvo nerobím. Drž sa slušne, ako sa to na zákonodarný sbor patrí. (Kontraverse sen. dra Witta a sen. Toužila.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Prosím, pánové, aby řečník nebyl rušen a abyste mezi sebou nepolemisvali. Kolego dr Witte, račiž laskavě zachovati klid! Slovo má pan sen. Chlumecký.

Sen. Chlumecký (pokračuje): Pán kolega doktor zapomnel na svoju dobrú výchovu.

Československá buržoazia cíti, že zákon o organizácii politickej správy, ktorý si odhlasovala pred jedným rokom, není ani demokratický, ani socialistický a teraz sa majú usporiadať oslavy desiateho výročia založenia demokratickej republiky. To by predsa len škodilo kráse našej demokracie. Oslavovať vyslobodenie národa, súčasne mu brať práva, ktoré ešte mal, to je aj pre našu buržoaziu, ktorá má dosť hrubú kožu, troška tuhý kabát. Preto má sa táto reforma, bez muziky, potiško, nenápadne na zimu uviesť do života.

Pre zaujímavosť by som uctive prosil pána zpravodaja, aby nám laskave vysvetlil, prečo v letošnom jubilejnom roku sa nedoporučuje vykonať voľby do zemských a okresných zastupiteľstiev pred novembrom? Prečo nie? Niekoľko slov k bližšiemu odôvodneniu tohoto tvrdenia by neškodilo. Prečo sa štátotvorní páni hanbia vysloviť to, čo si myslia? Veď pracujúci ľud náš nie je tak zatemnelý, tak vrecom po hlave uderený, aby vám nevidel do karát, on vie, že sa bojíte volieb a je pripravený dať vám poriadnu lekciu pri voľbách, aby vám radosť na všeťkých parádach a oslavách prešla.

Povedzte rovno, že odkladáte voľby preto, že väčšina obyvateľstva nie je dosť štátotvorná podľa vašej fazony a že musíte získať času, abyste nejakým spôsobom mohli voličov preparovať alebo napaľovať. Preto sa nedoporučuje vykonať teraz voľby v Čechách, na Morave a vo Sliezsku. Na Slovensku sa ale doporučuje, aby hneď tá najreakčnejšia strana dostala korbáč do rúk, aby Hlinka so svojou gardou mohol držať v šachu nespokojné robotníctvo a malé roľníctvo.

Tak sa časy menia. Po prevrate vystupovali luďáci veľmi radikálne proti československej vláde, proti invázii českých úradníkov na Slovensku a proti koloniálnej českej politike, ktorá začala odburávať slovenský priemysel. Boli sme tu v senáte svedkami búrlivých scien, ktoré sa odohrávaly medzi slovenskými luďákmi a českými meštiakinj. Pánovia si nemohli prísť na dost nepekné mená a nadávky navzájem. A dnes - hotová idyla. Pred nedávnym časom ešte boli Slováci - ľuďáci takými nesmieriteľnými nepriatelmi Čechov, ako Nemci. Dnes je všetko vyrovnané. Spoločné záujmy buržoasie všetkých národností odkázaly tento zázrak.

Pittsburgská smluva, podpísaná Masarykom, Benešom a druhými národnými pracovníkmi v zahraničí, ktorá zaručuje Slovensku úplnú rovnoprávnosť so zemiami historickými, ktorá Slovensku sľubuje vlastný snem, úplnú autonomiu, odkladá sa ad acta. (Hlas: Vy jste neviděli Trenčín, nebyli jste tam!). A Hlinka je spokojný, ten Hlinka, ktorý sa toľko oháňal automomiou, ktorý tak dlho rajtoval na pittsburgskej smluve, čuší jako voš pod chrastou. Zkrachovaná rúžomberská ľuďácka banka je štátom sanovaná na útraty poplatníctva a ľuďáci stali sa pánmi Slovenska. To je pre nich o veľa lepšie, ako slobodné Slovensko, kde by väčšina národa, pracujúci ľud mestský a dedinský sám sebe vládol. (Sen. Janík: Na vrútecké bratstvo spomeňte, pane kolego! Čo ste tam vykonali?) To patrí k pittsburgské smluve? Na pittsburgskú smluvu sa vykašlali českí mešťáci najprv a potom slovenskí, a tak zpečatili svoje priateľstvo.

Pri posledných, voľbách parlamentných ľudová strana docielila ohromný úspech, stala sa najsilnejšiou stranou na Slovensku. Všetky staré ženičky na dedinách daly jej svoje hlasy, ačkoľvek ani nevedely, čo to vlastne je ta automomia; ony len toľko počuly, že keď ľudová strana zvíťazí, že hneď všetci Češi budú utekať zo Slovenska, lebo Hlinka ich vypráší do Česka. To vraj bude tá autonomia.

No, autonomia neprišla žiadna a nikdy nepríde. Staré ženičky šomrajú. A poneváč pomery všetkého chudobného ľudu na Slovensku sa rapidne zhoršujú, drahota stúpa, mzdy klesajú, podpory válečným poškodencom a penzistom sa odburávajú, maloroľníkom sa ustavične zvyšujú dane a ľuďáci nič proti ožobračovaniu ľudu nerobia, starajúc sa len o dobré platy kňazov, ztráca táto strana dôveru drobného ľudu. Na procesiach vidíme dnes už len staré ženičky, málo kedy medzi nimi naskytne sa aj jedon chlap, ktorému analfabetizmus vyzerá z oči. Já som sa už často vyslovil, že klerikálovia musia dostať na Slovensku vládu do rúk, má-li byť chudobný ľud vyliečený z klerikalizmu. Táto etapa vo vývine sociálneho hnutia na Slovensku nemôže byť preskočená. Dnes sa už do nej dostáváme. Je to posledná etapa buržoaznej nadvlády nad proletáriátom na Slovensku, tak ako je rasizmus poslednou etapou pred vládou robotníkov a rolníkov v Taliánsku.

Vývoj událostí bude rychlým tempom pokračovať a strana komunistická sa pričiní poctive o to, aby sa pohyboval co možná správným smerom. Ľuďáci budú českej buržoazii robiť policajtov, budú jej pomáhať revolučné hnutie na Slovensku a Podkarpatsku ubíjať. Komunisti naproti tomu využijú ľuďácku vládu, ktorá bude robiť kotrmelce a dokáže svoju neschopnosť a protiľudovosť, aby ľudu poukazovali, kto je jeho priateľom a kto nepriateľom a kde je jeho spása.

Zákon o organizácii politickej správy má byť prostriedkom k ďalšiemu upevneniu politickej moci buržoazných stran. Je to len jedon článok v reťazi rôznych zákonov a nariadení poslednej doby. Nechcem tu vypočítávať všetky reakčné zákony, ktoré tu boly už odhlasované a bohužial z veľkej čiastky odhlasované aj pomocou socialistických stran. To je všeobecne známe. Samospráva je týmto zákonom zničená, je privedená ad absurdum. Občianske práva su dané v plen vysokej byrokracii. To má byť splnením daného sľubu o odrakouštení, odbyrokratizovaní? Statisícom občanov a občaniek, ktorí sú inačej povinní niesť všetky občianske povinnosti, berete docela kľudne všetky občianske práva, berete im právo hlasovacie. Na miesto toho, aby zaistili ste si rozhodujúci vliv v samospráve, zavádzate memovanie členov vládou. Ste samozrejme presvedčení, že budú všade menovaní vaší ľudia, alebo aspoň ľudia s ohebnou chrbetnou kosťou a ešte ani to vám nestačí, vy dáváte rozhodujúcu moc do rúk okresným náčelníkom, ľudom, ktorí budú povinni jednať za vás a pre vás, obstarávať vaše záujmy. To nazýváte demokraciou! Čo protestov bolo vznášané, nielen so strán socialistických, ale aj buržoazných za starého Rakúska proti >Prügelpatentu<. A teraz týmto zákonom dávate ešte vo veľa väčšom rozsahu možnosť politickým byrokratom trestať občanov bez riadneho súdu. Jaký dobráčkovia boli predsa len tí c. k..ministri Franz Jozefa proti vám, tým potomkom Táboritov. No aspoň vás ľud pozná teraz lepšie.

Vy ho týmto zákonom názorne poučíte, že všetko vaše žvatlanie o demokracii je len prázdnou frázou, ktorou má byť zastrená snaha, upevniť vašu moc, upevniť diktaturu buržoazie, diktaturu veľkého kapitálu. Pracujúca trieda je týmto zákonom a jemu podobnými názorne poučovaná o cene vámi hlásanej demokracie. Nezabránite však svojmu odsúdeniu so strany občianstva v historických zemiach, keďže oddialíte touto predlohou deň súdu o niekoľko mesiacov.

Konečne len k súdu aj k odsúdeniu vašej zlovolnej politiky dôjde. Všetcia vykorisťovaní prevedú bez hlasovacieho lístku s vámi a vašim výkorisťovateľskym systémom riadne vyúčtovanie. (Potlesk senátorů strany komunistické.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Další slovo má pan sen. dr Kovalik.

Sen. dr Kovalik: Slavný senát! Slovenská ľudová strana podpísala tento návrh, poneváč sa pridržuje zásady, aby na Slovensku zákon mal účinnosť už 1. júlom. Dôvodová zpráva vysvetluje, prečo sa odsunuje účinnosť zákona v Čechách, na Morave a vo Sliezsku na prvý december. Že slovenská ľudová strana sa húževnate pridržovala a pridržuje 1. júla, že nebola ochotná odsunúť termín zase o pol noku alebo jedon rok, to má svoju príčinu v tom, že strana sa obávala, že takéto odsunovanie zákona by mohlo ohroziť sám zákon, za ktorý sme predsa hlasovali a ktorého uskutočnenie sme napomáhali, poneváč týmto zákonom je uznaná slovenská krajina ako jedon osobitný celok, je to jeden raz, že národ slovenský je uznaný a slovenská krajina ako osobitný celok v republike československej je v zákone uznaný. (Hlas: Ale volby tam nebudou!) Budú..., ktorý celok má svoje zemské zastupiteľstvo so svým prezidentom. (Hlas: O toho presidenta se vám hlavně jednalo, to byl ten nejtěžší zápas! - Vždyť Kovalik s tím nesouhlasí, on je v oposici!) Veď zemské zastupiteľstvo a krajina musí mať svojho prezidenta. To sa samo sebou rozumie, bez toho nemôže byť. (Sen. Havlena: Proč to musí být ľuďák? - Hlas: Komu to patří? Komunistovi ne!) Tedy to zemské zastupiteľstvo so svojim prezidentom to ani najmenej neohrožuje celistvosť... (Sen. Havlena: Krčmérymu jste to měli dát! - Hluk. - Výkřiky. - Místopředseda dr Soukup zvoní.)... Já mám predsa slovo nie vy. Vyžiadajte si slovo a rečnite. Zemské zastupiteľstvo so svojim prezidentom ani najmenej neohrožuje celistvosť našej republiky, ba naopak upevňuje republiku,... (Sen. Toužil: Kdo upevňuje republiku? Luďáci? - Smích.)... poneváč žiadosti slovenského národa... (Výkřiky.)

Místopredseda dr Soukup (zvoní): Slovo má zajisté jen pan dr Kovalik, jak prohlásil, a prosím, aby volnost jeho slova byla zachována. (Výkřiky sen. Havleny.) Pane kolego Havleno, nemáte slovo. Račte pokračovati pane doktore!

Sen. dr Kovalik (pokračuje): Tedy upevňuje republiku, poneváč žiadosti slovenského národa aspoň v malej miere začínajú sa týmto zákonom uskutočňovať, totiž tým, že slováci môžu dľa svojich špecialnych zvláštnych potrieb a podľa mentality slovenského národa a slovenskej krajiny v administrativných., kulturných, sociálnych, humanitných, hospodárskych a čiastočne i finančnych otázkach spravovať Slovensko. Toto sme považovali krok napred v našom programe a nie krok nazpät. Absolutne nie je pravda, že by sme boli žiadali našu autonomiu ako sa tuto poznamenáva. My sme bojovali a bojujeme za autonomiu a že sa to naráz dobyť nedá, to každý uzná, len krok za krokom a práve toto zemské zastupiteľstvo považujeme za prvý krok k uskutočneniu a uskutočňovaniu nášho programu a uskutočnenie tohto zákona bola jedna podmienka nášho vstupu do vlády a sme len konsekventní, keď húževnate žiadame, aby účinnosť zákona, keď aj nie úplná učinnosť, započala dátumom, ktorý je v zákone ustálený. Toto je jedná príčina našej neústupnosti v tomto vážnom bode. Bolo nám síce sľubené, že zákon určite bude do života uvedený a to čo najskoršie, ale strana mala príčinu nedôverovať sľubom, poneváč tieto neboly koľkoráz nám splnené a to je druhá príčina, prečo žiadame prvý júl. Je pravda, že v politike situácie sa menia, ako počasie a že politické sľuby sa rozplývajú ako oblaky na nebi. Opatrný politik teda vo sľuboch dôverovať nesmie, aj v politike má sa zadržať ujednanie a dané slovo la politique est la science du compromis - politika je umenie kompromisu, a tieto kompromisy majú byť dodržované aj v politike, čo je tiež nevyhnuteľný krok ku konsolidovaniu pomerov. My sme sa vždy držali loyálne a bezohľadne našich záväzkov a k čomu sme sa zaviazali, to sme dodržali a preto žiadame co nám bolo sľúbené, aby bolo dodržané. (Sen. Havlena: Každou chvíli chcete něco jiného. - Sen. Hlávka: Vy jste jak koňští handlíři!) A tá koalicia sa predsa nerozsypala a nerozsype. Naša strana je najväčšia strana na Slovensku a tedy podľa demokratických a parlamentárnych zásad má mať rozhodujúci vplyv na vedenie politiky na Slovensku a preto požadujeme, aby sa tento princip aj v predsednictve zemského zastupiteľstva uplatnil. (Sen. dr Macků: To je ale úředník a to je ohromný rozdíl! Tam nemá politická strana co mluvit!) To nevylučuje harmonickú spoluprácu aj s inými stranami na Slovensku. Veď po prevrate hneď bol na Slovensku jednotný slovenský klub, v Revolučnom národnom shromáždení, v kterom bolo viac politických smerov. Zaisté keby ste vy mali väčšinu, tak by ste si vy požadovali vašeho človeka ako exponenta strany. (Sen. dr Macků: Kdyby byl volený, tak ano! Ale jakmile je úředník, nikdy! - To je počátek úřednického stavu!) Ale aj to menovanie musí brať ohľad na mentalitu ľudu, na mentalitu národa a aj pri menovaní toho úradníka musí byť braný ohľad na vôľu ľudu. Veď tam máme v samej ústavnej listine v §e 1, že všetka moc vo štáte pochádza z ľudu (Sen. dr Macků: Ale ne z luďáků! - Smích.) Ano z ľudákov, ponevač ten ľud... (Výkřiky. - Místopředseda dr Soukup zvoní.). Veď vy hovoríte proti ústavnej listine. Pochádza z ľudu a ten ľud dal svoje právo, svoju moc, svoju väčšinu ľudákom. (Výkřiky. - Sen. Toužil: Ale ne z kšeftu! - Sen. dr Macků: To by mohla každá dědina mít svůj zákon.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Prosím vás, račte zachovati laskavě klid! Pánové, prosím, neračte mezi sebou vyvoláváte dialogy, to není možno! Takhle bychom ke konci nedošli. Slovo má p. prof. dr Kovalik.

Sen. dr Kovalik (pokračuje): Já som ochotný aj do pol noci stáť na rečnickej tribune, aj do rána, jestli sa vám to ľubí, som ochotný odpovedať na všetko, jestli máte záujem. (Sen. Toužil: Ohlaste to policejnímu ředitelství včas! - Veselost.)

V zemskom zastupiteľstve tiež bude viacej politických smerov a to by som bol vzpomenul dľa demokratických a parlamentných zásad, má tu rozhodovať väčšina a mentalita slovenského národa. Tuto by som reflektoval na niektoré poznámky predrečníkov. V prvom rade pána sen. Hellera, ktorí nie je prítomný a ktorí vo svojej reči povedal výraz, že vraj ľudová strana bola jako v nejakom >Kuhhandlu< prinucená prijať tento návrh zákona. Dobre vieme z porád klubových predsedov, že pán senátor Heller vždy si sťažuje, že autorita senátu padá, že senátory aj poslanci nemajú tej úcty vo verejnosti aj v novinách, akej úcty by Národné shromáždenie a jeho členovia požadovali, a tu on sám zneuctieva ten senát takým výrazom >Kuhhandel<, ktorý je neparlamentným výrazom. Tak on sám proti sebe hovorí. Sú to fráze a dokážem teraz, že tu mnoho takých frází padá od predrečníkov. To je jedna věc, ktorú mám pánu sen. Hellerovi pripomenúť. Druhá vec, že my pre žiadny >Kuhhandel< a pre žiadne kšefty neprichádzame k tomu, že neprijímame tento návrh, že sme vo vláde a že tento návrh zákona prijímáme, konáme to z presvedčenia. My sme vždy konzekventne prevádzali autonomistickú politiku, čo sa dalo v opozici a čo sa dá vo vláde robiť, to robíme, ale udržujeme smer a krok za krokom ideme za našim programom. A keď vidíme, že tento nový zákon zemského zastupiteľstva dáva možnosť slovenskému ľudu jako jednotnému celku vo svojej slovenskej krajine hospodársky, kulturne, politicky, humanitne aj vo veci finančnej, tak my to prijímame ako krok ku predu.

Rád by som reflektoval aj na slová pána sen. Zimáka, ktorý vo svojej reči vzpomínal, že ich strana nedala súhlas k zrušeniu žup, že sociálne demokratická strana nedala súhlas ku zrušeniu ministerstva pre správu Slovenska, že tento zákon prijímame vzdor tomu, že je to >kinoženie< - tohoto výrazu použil -, práva národa slovenského, že to aj Juriga odsúdil a predsa to prijímáme, naraz vidíme u reprezentanta sociálne-demokratické strany v jeho reči také autonomistickej záujmy, on bráni tu autonomiu, on chce práva pre slovenský národ a slovenskú krajinu, autonomistické práva vydobývať a ja sa pýtam, prečo pán posl. Dérer zo sociálne-demokratickej strany a pán sen. Zimák nepodporovali tú autonomiu vtedy, keď my sme si ju dobývali v opozicii a keď si ju dobývame aj teraz vo vláde? On myslí, že župy alebo ministerstvo pre správu Slovenska je ta autonomia. On naraz nezná onú autonomiu takými autonomisty, on teraz zastáva autonomiu. (Hlas: Jméno Zimák je známo z Budapešte!)