Slávny senát! Stojíme pri poslednom kroku novelizácie zákona čís. 221/924., o sociálnom poistení zamestnancov na prípad choroby, invalidity a staroby, ktorý bol jedným z najväčších výdobytkov niekdajších socialistických strán vládnych. Úkolom tohoto zákona bolo zabezpečiť zamestnanecké triedy nášho štátu na prípad onemocnenia, alebo práceneschopnosti. Cieľ tohoto zákona bol pekný a vskutku mal aj dobrý úmysel, avšak pri uskutočnení tohoto zákona nehľadelo sa na to, či za zaplatené príspevky bude mať ten, alebo onen robotník aj týmto primeraný dôchodok, aspoň v tom páde, jestli svojou chorobou, starobou, alebo práceneschopnosťou, na tento aj skutočne odkázaný aby zodpovedal vytýčenému cieľu, na čo bol vlastne utvorený. Veď ale dľa zásady tohoto zákona v páde onemocnenia zamestnanca, alebo jeho úplnej práceneschopnosti povedzme asi po 25-30 rokoch platenia prispevkov, dostal by zamestnanec takú podporu, ktorá by nielen že nestačila ani len na tie najnutnejšie životné potreby, ale by nezodpovedal ten obnos, ktorý by dostal, ani len procentom, ktoré by mu přišly od neho a jeho zamestnavateľmi zaplatených prispevkov; bola by to almužna, alebo ako sa hovorí dostal by taký obnos, ktorý by bol na výživu málo a na zomretie hladom primoc.

(Sen. Toužil: A budete hlasovat proti předloze?) Prídem k tomu, pane kolego.

Předseda (zvoní): Neračte vyrušovati řečníka!

Sen. Volko (pokračuje): Nie je sa tedy čo diviť, že hneď po doživota vstúpenia tohoto zákona začalo sa volať keď aj nie po zrušení jeho, ale aspoň po tom najradikálnejšom novelizovaní tohoto, a to nielen so strany zamestnávateľov, ale ešte väčšmi so strany samých zamestnancov, pre ktorých bol vlastne sám zákon utvorený. Aspoň u nás na Slovensku je samé robotníctvo nie veľmi oduševnené zaň, to jest nie v tom znení, aký je dnes, ba môžem smele tvrdiť, že jestli by za ponechanie tohoto zákona bolo nariadené tajné hlasovanie medzi robotníctvom, nehovoriac o zamestnávateľoch, sotva by sa našlo 10 procent zamestnanectva, ktoré by hlasovalo zaň. Nie sú a nebudú s týmto spokojní zamestnanci, trebárs im boly týmto zákonom aj isté výhody zabezpečené, poťažne len zaistené, lebo za tieto len nádejné výhody museli by platiť obnosy, ktoré, ako som už spomenul, ani z ďaleka nezodpovedaly veľkým obnosom, ktoré títo pod titulom prispevkov platili, zamestnávatelia ale nemohli byť s týmto spokojní tiež a to nie snáď preto, že polovičku príspevkov museli oni snášať a platiť, ale hlavne preto, že poskytnúť sa majúcou almužnou robotníctvu nebude nič pomožené, príspevky boly privysoké a okrem toho na vedenie jeho nemali žiadneho vlivu. Veď čo že mal ten učeň alebo pomocník z toho, platiac povedzme 12-15 rokov príspevky na sociálne poistenie, založiac si svoj vlastný podnik, t. j. keď sa osamostatnil, za svoje krvopotne nadobudnuté a na sociálne poistenie zaplatené príspevky nedostal celkom nič, alebo to služebné dievča, keď sa vydalo, tiež nevidelo zo svojich zaplatených príspevkoch haliera. Akým dobrodiním by bolo pre toho mužského poistenca, keď by v páde osamostatnenia sa dostal ním a jeho zamestnávateľom zaplatené obnosy bez úrokov za tie dlhé roky, ktoré ležaly a stály v sociálnej poistovni tieto k disposicii, keď aj nie všetky, aspoň len polovicu nazad. Na akú veľkú pomoc by mu boly tieto pri založení svojho vlastného podniku. Alebo na akú pomoc by boly tieto zaplatené príspevky, jestli by sa tiež vrátily tomu chudobnému služobnému dievčaťu, keď by sa vydalo, poneváč by to učinilo pekných pár sto a snad aj tisíc korún pri dlhšom platení, mohlo by si to dievča kúpiť aspoň to nejnutnejšie náradie a výbavu, bez ktorej sa veru dnes nejedno dievča vydáva a neskoršie je mu so strany svojho manžela vytýkané, že si vzal takú holotu, ktorá ani len žiadnej výbavy nemala. Keď by tento zákon aspoň len takéto dobrodenie bol vedel, alebo mohl poskytnúť aspoň len v takomto páde, už bysme mohli povedať, že aspoň táto jedna vrstva by bola mala z neho osoh, a preto nie je a nemôže byť s ním spokojný ako robotník, tak aj jeho zamestnávateľ.

Spokojení môžu byť s ním a spokojní aj sú skutočne len ti, ktorí stoja na čelách sociálnych poisťovieň, páni riaditelia a vysokí úradníci týchto, ktorí z týchto žijú, pre ktorých sú vlastne tieto stvorené. Sú to živle, o ktorých možno povedať, ako to sami socialisti o zamestnavateľoch hovoria, žijú z práce robotnického ľudu.

V tomto smysle je vlastne tento zákon nie poistením robotníkov, ale poistením a zabezpečením istej pohodlnej existencie mnohých pánov riaditeľov a veľkých úradníkov sociálnych poisťovieň, poneváč menší úradníci sú veru aj pri týchto sociálnych poisťovniach tak slabo platení, ako aj pri štátnych úradoch. A pre toto všetky socialistické strany hája tento zákon s takou vehemenciou hneď od samého začiatku, ako sa začalo hovoriť o jeho novelizovaní. Hneď zrobili ohromný krik a to nielen na uliciach, pri každom shromaždení politickom, v novinách, ale zahájili ten najostrejší boj aj v parlamente, ako sme to videli v poslaneckej snemovni a ako sme boli svedkami tohoto urputného boja aj v senátnom výbore o sociálnom poistení.

Vo výbore sociálneho poistenia v senáte, keď už nepomáhaly ani dlhé reči, ktoré boly až plačtivým hlasom prednesené, ani vyhrážky, dopustil sa v tomto výbore pán kol. Klečák (Hanba! - Výkřiky senátorů strany ľudové) aj hrubej urážky pána prezidenta slovenskej krajiny, mysliac si, že snáď týmto spôsobom bude môcť ratovať tento pôvodný zákon. Toto věděly veľmi dobre dnešné vládné občianské strany, že z tohoto sociálneho poistenia ani robotníctvo, ani prácu dávajúci zamestnávatelia nič nemajú, maly ale a majú veľký osoh z neho socialistické stranické zámery.

Príspevky platiaci zamestnávateľ len to vedel, že platí do pokladnice sociálnej poistovne už či mesačne alebo štvrtročne za svojich zamestnancov hromadu peňazí, ale nevidel za ne, okrem v páde eventuelného onemocnenia svojho zamestnanca, trochu sladkej vodičky, alebo pár aspirinov, ktoré mu pokladničný lekár veľkodušne predpísal.

My, ktorí stále chodíme medzi tým biednym dedinským ľudom, veľmi dobre vieme a stále počúvame, ako tí biední dedinskí remeselníci a obchodníci stonajú pod hroznou ťarchou tohoto poistenia. Životné pomery dedinských a malomestských živnostníkov sú veru poľutovaniahodné, a jestli nepríde rýchla radikálna pomoc, čo skoro sa dostavia katastrofálne následky tohoto. Veľkopriemysel už skoro úplne zničil malého živnostníka. Práce už tak rečeno vôbec nemá, řemeslnických učňov po dedinách už len niedke vidieť, aspoň vraj na ukážku, poneváč sám majiteľ má tak málo práce, že mu nemožno ešte aj učňa držať, od ktorého by musel ešte mesačne vyše 30 korún platiť na sociálne poistenie. Keď by si snaď aj vzal učňa, predpíšu mu ročne pár sto korún na nemocenských a sociálnych poplatkoch, ale sa ho neopýtajú, či ich aspoň utržil, a nie to zarobil. Takýto chudáci, nemajúc dôchodkov, nemôžu platiť, dostanú platebný rozkaz, zase len neplatia, príjde exekútor a poneváč ani vtedy není v stave zaplatiť predpísané príspevky, mnohorázy príde na bubon ešte aj ten jediný stroj, ktorý kedy - tedy aspoň pár grajciarov vyrobil, aspoň na suchý chlebíček svojej biednej rodine. A takýto licitačný bubon sociálnej poistovne znie strašne. Je neúprosný, berie mnohorázy ešte aj to, čo povedzme v daňových záležitostiach je vyňaté zpod exekucie. (Tak jest!) A v exekuciách prvá načne toho biedneho řemeslníka a obchodníka sociálná poisťovňa. Že je tomu tak, slávny senát, ráčte s pozornosťou sprevádzať a sledovať tú spustu licitačných oznamov, ktoré denne prináša úradný orgán sociálných demokratov na Slovensku "Robotnícke noviny", ako by sa aj týmto chceli chlubiť a vystavovať sociální demokrati pred svojim voličstvom: pozrite, ako my pracujeme za vás.

Človeka až srdce zabolí, keď číta tieto hrozné, až do duše ľudskej sa rijúce oznamy zničených, niekdy snáď aj skvelých existencií. Aby sa týmto hlasitým výkrikom odpomohlo, vládné občianske strany, vidiac nedostatky tohoto zákona, dohodly sa po dlhom uvažovaní, že správnej nespokojnosti a netrpezlivosti širokého obecenstva treba vyhoveť, čo sa jedine zreformovaním celého zákona o sociálnom poistení zamestnancov môže stať. Nie sme oproti tomuto sociálnemu poisteniu, ale žiadame, aby bolo zákonom upravené tak, aby dokonalosť a účinok tohoto vycítili tí, pre ktorých je ono vlastne učinené, t. j. pre pracujúce vrstvy robotníctva a nie aby ono bolo len pre riaditeľov a vyšších úradníkov sociálnych poistovieň, aby zaplatené príspevky slúžily na stranické ciele.

Táto novela sa rodila dlho pre to, lebo vládné koaličné strany chcely mať dielo už dokonalé. Že náhla práca není dobrá, vidieť z terajšieho zákona, ktorý, sotva po dvojročnom jestvovaní už treba napravovať. Vládne občianské strany vo svojej loyálnosti oproti socialistkým stranám vo svojom jednaní išly tak ďaleko, že ku svojej spolupráci pribrali aj strany socialistické, t. j. celú opozíciu, aby táto nemohla povedať, že sme jednali jednostranne, čo bolo príčinou toho, že sa pojednávanie pretiahlo úplný jedon rok. Pri sostavení tejto novely vládne strany viedla tá zásada, aby boly príspevky menšie, tak ale, že týmto zmenšením dôchodky poistených nie snížené, ale naopak zvýšené byť musia, čo sa v tejto novele aj skutočne stalo, aby sa novelou touto sociálne poistenie odpolitizovalo, aby bolo poistenie toto postavené pod prísnejší štátny dozor, a nakoľko platenie príspevkov týka sa z polovice aj zamestnávateľov, aby mali do spravovania tohoto aj títo vliv. (Tak jest! - Výkřiky senátorů strany ľudové.)

Každý nepredpojatý človek by si myslel, že na túto novelu pristanú nielen vládné strany, ale že budú s ňou spokojné aj strany opozičné. Avšak všetky socialistické strany, ktorých voličia sa rekrutujú výlučne z luďí týmto zákonom poistených zamestnancov, postavili sa oproti tejto novele, vykrikujúc, že vládné strany chcú touto zhoršiť sociálne poistenie vyše 2 a pol miliona robotníkov.

Aby som mohol vyvrátiť nespravodlivé a darobné kriky opozície, len pár príkladov uvediem na dôkaz toho, že novela táto len zlepší stav robotníctva.

Snížené sú príspevky vo všetkých triedach veľmi značne, na pr. v I. triede z Kč 4.30 až na 2.60, čo činí asi 46%, snížená je čakacia doba od 1. januára 1929 zo 150 týždňov na 100 týždňov, priznaný je vdovský dôchodok do 65 rokov bezpodmienečne a bez ohľadu na invaliditu, okrem toho aj vdove s dvoma deťmi, zrušené sú svazy, snížená je doba garančná na dva dni, zvýšené sú dôchodky pre poistencov, základná čiastka pre poistených sa tiež zvyšuje, na dôchodkoch invalidity a staroby z 500 korún na 550, nárok na dôchodok je rozšírený aj na nevlastné deti. Dôležitá je pri tom aj parita v predstavenstve a v dozornom výbore sociálnych poisťovien, a síce v predstavenstve 9: 3 v prospech zamestnancov a v dozornom výbore opačne, t. j. 9: 3 v prospech zamestnávateľov.

Vystavené budú zemské úradovne, ktorých sa socialistické strany tak veľmi boja a veľmi dobre vedia, prečo.

Kol. Plamínková včera vo svojej reči podotkla, že tieto úradovne přijdu do rúk strany ľudovej. Slávny senát! Či by to nebola spravedlnosť, keby sa tak stalo na krátky čas, jestliže by boly v rúkách tejto strany, keď nemocenské robotnícke poistenie roky a roky socialistické strany tiež držaly vo svojich rukách a držia i dnes? (Tak jest!) Či by slušnosť nevyžadovala, aby i druhým stranám tieto výhody boly poskytnuté? (Tak jest!) Že sa touto novelou vylučujú z poistenia, ale len povinného, mladistvé osoby do 16. roku, nemožno na žiadon pád počítať za zhoršenie tejto novely. Potreba tohoto dokazuje to, že taký učeň, môžem povedať ešte len decko, ktorému jeho majster okrem učenia v jeho remesle poskytuje byt, stravu, mnohorázy ešte aj celé ošatenie za prvé dva roky, t. j. od 14. do 16. roku jeho učenia, nikdy nespraví tomuto toľko osohu svojou prácou, koľkú škodu mu zapríčinil zkažením materiálu, upotrebeného pri učení. To samé platí aj o služobných devčaťoch, alebo o fabrických robotníčkach.

Oproti parite sa viedol od začiatku a vedie sa aj dnes ten najurputnejší boj so všetkých strán opozičných. Tomuto sa ale ani nemôžeme diviť, keď vezmeme do ohľadu to, že v sociálnych poisťovniach vládly a vládnu aj dnes ony, tak rečeno, neobmedzene, predstavujúc seba, ako jediných reprezentantov robotníctva, privlastňujúc si toto výhradne sebe. Zapomínajú ale pri tomto, že na pr. naša slovenská ľudová strana má tiež svoju odborovú robotnícku organizáciu s mnohá tisícami členov, a že medzi svojich voličov tiež veľké tisíce počítajú aj iné vládne politické strany, som úplne presvedčený.

Zavedením parity a zrušením sväzov sa boja socialistické strany toho, že tam přijdú teraz aj zamestnávateľia a do úradníckeho sboru aj prívrženci iných politických strán. Že je tomu tak, dokazuje výpoveď sociálne-demokratického senátora Dundra, ktorý vo výbore sociálneho poistenia kol. Slámovi na jeho ohlásenie sa, že by chcel sa stať úradníkom v sociálnej poistovni, odpovedal, že: To už nie! (Smích.) Zavedenie tejto parity učiní koniec neobmedzenému panstvu strán socialistických. Pravda, že im bude ťažko opustiť tie teplé hniezdočká, no ale darmo je, sú okrem nich aj iní úradníci i direktori, ktorí tiež majú aspoň také vzdelanie, ako oni, bárs sú aj privrženci iných politických strán. (Předsednictví převzal místopředseda Böhr.)

Novelizácia tohoto zákona prišla opozičným stranám vhod práve teraz pred voľbami do okresov a krajinského zastupiteľstva. Kydajú na nás, vládné strany, tú najväčšiu hanu, predstavujú nás pred voličmi za najväčších utláčateľov robotníctva. My však pevne dúfame, že naše robotníctvo stojí dnes už na tom stupni vzdelanosti, že dá týmto samozvaným dobrodincem robotníctva pri voľbách zase takú odpoveď, ako im dalo v novembri 1925. (Tak jest!)

Ku koncu musím poznamenať, že zásadám mojej strany vo všetkom ešte ani táto novela úplne nezodpovedá, ale vidiac v nej aspoň čiastočné zlepšenie sociálneho poistenia robotníctva a dúfajúc, že čo skoro príde čas, keď budú môcť byť splnené požiadavky, za ktoré bojujeme, naša strana s čistým svedomím a vedomím bude hlasovať za prijatie tejto. (Potlesk.)

Místopředseda Böhr (zvoní): Slovo má nyní pan sen. dr Herz.

Sen. dr Herz (maďarsky): Vážený senát! Zrúcaniny zhrútenej stavby na Poríčí ešte ani neboly odpratané a už zase došlo v Prahe túto noc k novému zhrúteniu stavby. Tieto zhrútenia stavby najlepšie charakterizujú dnešný kapitalistický systém. Zhrútenia stavby na Poříčí, ktoré veľa robotníkov pohrobilo, ťažko zranilo a zabilo, vyvolalo obrovský úžas v každom človeku lepšieho citu, avšak v prvom rade samozrejme v radoch robotníkov, z ktorých zase celé masy boly ranené a padly na bojišti kapitálu a práce. Katastrofa táto vyvolala také všeobecné zdešenie, že ste sa ani vy pred ním nemohli uzatvárať a boli ste nútení povedať o tom niečo, o čom ste si mysleli, že to bude mať na mysle ukľudňujúci účinok. Avšak cítite, že tento systém je vražedný, lebo za najhlavnejšiu zásadu pokladá posviatnosť súkromného vlastníctva a profitu váži si viac než ľudských životov, zvláště ide-li o životy robotníkov.

Pod dojmom tejto katastrofy neodvážite sa postaviť sa pred tribunál robotníctva a preto dali ste zakázať verejný tábor stavebných robotníkov ku väčšej sláve demokratického systému v desiatom výročí republiky. Za našu povinnosť pokladáme, že vtedy, keď s príbuznými obetí kapitálu vyslovujeme nielen sústrasť, ale i solidaritu, zároveň ohraďujeme sa proti tomuto vraždenému systému a vyzývame všetkých pracovníkov, aby sa somkli v jednotnú frontu proti buržoazii, proti kapitalistickému systému a v záujme vybudovania systému kolektívneho.

Pod dojmom katastrofy dala sa do pohybu lavina dobročinnosti a možná, že sosbierate niekoľko stotisíc korún pre obeti a ich príslušníkov. Vy sa nazdávate, že tým už ste svoje svedomie uspokojili a že môžete tým uspokojiť tiež široké vrstvy pracovníkov? Nuž či nevidíte ten stále vzrastajúci nekľud v radoch robotníkov? Hromadné mzdové boje znamenajú, že robotníctvo nesnesie tempo vykorisťovania a chráni už len svoju holú existenciu. A naproti tomu čo vidíme u vás? Vidíme, že na príklad uhľobaroni na zem a nebe prisahajú, že nie sú v stave vyhoveť požiadavkom robotníkov, lebo že by ináče boli zničení. My to pokladáme za prirodzené, lebo veď je to prirodzenou povahou kapitalistov, že zo svojej vlastnej vôle nepustia ani jediný halier, i keby mali profit seba väčší. Avšak že úrady, štátné orgány v týchto mzdových bojoch, ktoré sa vedú za lepšie živobytie veľa desaťtisícov robotníkov a ich príslušníkov, nielen že nepodporujú záujmy týchto statisícov robotníkov proti vykorisťovatelom, ale ešte verejne podporujú kapitalistov, keď shromažďovacie právo robotníkov nerešpektujú, keď strajkové právo robotníkov udupávajú do blata, keď proti strajkujúcim robotníkom štvú četníkov, policajtov, keď im takmer rozkazujú, aby proti strajkujúcim použili gumového obušku, ba bodákov a strelných zbraní spôsobom čo najbrutálnejším, tým verejne a nestydate odhaľujú sami seba a dávajú za pravdu nášmu tvrdeniu, že nie je pravdou, že štát je tvarom stojacim neutrálne nad triedami, ktorý rovnakým spôsobom chráni triedy a má pred očima iba spravedlnosť, ale že pravdou je to, že štát je vo službách triedy panujúcej, že úradné orgány sú tu na ochranu triedy panujúcej, a kapitalistov voči triede pracovníkov, robotníkov. Do akej miery sa priostruje tento triedny boj, do tej miery musíte i vy odhadzovať škrabošku demokracie a verejne používať prostriedkov buržoaznej diktatúry.

V desiatom výročí jestvovania Československej republiky octli sme sa tam, že pod vaším režimom napadajú policajti na spôsob banditov v nočnej dobe dedinu, pochytajú 35-40 ľudí, zbijú ich do krve a potom ako po dobre vykonanej práce ztratia sa tak ako prišli. Octli sme sa tam, že v inej dedine zase ľudáci zaútočia na cigánsky tábor, poriadajú krvavý pogrom medzi nimi pred očima úradov, aniž by im bolo v tomto hroznom barbarstve zabránené brachiálnou mocou. Tu sa nerešpektovalo súkromé vlastníctvo, veď ide len o mizerný majetok úbohých cigánov. Tu už úrad nespechá použiť četníkov, lebo veď jedná sa len o cigánov, ktorých lzä vykoristiť, avšak ich jediný najvyšší majetok, ich život a zdravie neoceňujú ani natoľko, že by bolo hodno ho chrániť.

Pred desať rokmi sľubovali páni niečo iného! Pod dojmom revolúcie sľubovali ste vy ozbrojenému ľudu, že republiku Československú vybudujete v republiku socialistickú. V r. 1919 v mesiaci septembri musel som sa obrátiť na ministerstvo vnútra o ochranu proti perzekúciám, ktorým som bol so strany úradov vystavený. Vtedy boli vo vláde sociálni demokrati a národní socialisti. Tázal sa mňa ministerský tajomník, že vraj kde je lepšie: či pod proletárskou diktaturou a či pod československým režimom, a keď som povedal, že v proletárskej diktatúre panuje ľud, teraz však je tu vladarenie kapitalistické, urazil sa. Možná, že ministerský tajomník veril úprimne, že vývoj socialistický bude sa ubierať vo smere socializmu, avšak reformisti a sociálpatriotickí vodcovia vedome chránili buržoaziu voči oslobodzovacím snahám pracovníkov a svoľovali k vynášaniu všetkých zákonov, ktorými bola nadvláda buržoazie utvrdená a práva pracovníkov pristrihané.

Obmedzenie práva tlačového a shromažďovacieho, zákon poriadkový, zákon teroristický stály sa zákonami za prispenia sociálnych patriotov a reformistov. A rad radom prichádzaly v rýchlom tempe všetky tie zákony, ktorými bola životná úroveň pracovníkov snížená, ich práva ešte viac pristrihané, ktoré odňaly vojakom právo volebné, zvýšily vekovú hranicu voličov, odbúraly ochranu nájomníkov a vydaly ich na pospas samovôle domácich pánov a keď na to pracovníci chceli pozdvihnúť svoje protestné slovo, vtedy vtrhnú na nich četníci, policajti s obuškami, bodáky a pažbami.

Sociálne poistenie, tak ako ste ho vy stvorili, nesmeruje k dobru robotníkov, ale i v tom ste mali na zreteli iba váš vlastný prospech. Poistením starobným a invalidným uvaľujete na bedrá pracovníkov obrovské ťarchy, aby ste potom dávali almužné tým, ktorí stali sa v práci invalidmi. 500 korún dostane na rok ten, kto dosiahne tej vekovej hranice, pri ktorej môže dostať poistnú sumu 500 korún z invalidného a starobného poistenia, a tedy pol druhej a nie celé dve koruny na deň a i to vtedy, keď iných príjmov nemá. Nie dobrosrdečnosť vedie vás v tejto otázke! Vy vôbec nedbáte o to, že robotník, ktorý bol po celý svoj život vykorisťovaný, za akých pomerov živorí vo starobe. Vy odhodlali ste sa k sociálnemu poisteniu nie preto, lebo je to záujem robotníka, lež preto, aby ste poisťovacích príspevkov, ktoré sa srážajú zo mzdy robotníkov a činia obrovské obnosy, mohli použiť ku zväčšeniu vášho profitu, ku zaisteniu vašej nadvlády a ku stupňovanému vykorisťovaniu pracovníkov.

Nestydatosť buržoazie ide tak ďaleko, že - ako i v tomto prípade - teraz už i agrárníci prichádzajú s novším požiadavkom a požadujú zvýšenie cla z dobytka. Je to návrh zákona č. 1758, podaný Donátom, Sáblíkom, Vraným a druhami, ktorým chcete ešte viac snížiť životnú štandardu pracovníkov, hlavne priemyselných robotníkov. My protestujeme čo najostrejšie proti takému zdražovaciemu návrhu. Chov dobytka a zemědělstvo nie je v Československu na takom stupni vývoja, že by mohly obyvateľstvo republiky potravinami zásobovať. My dovozu potrebujeme, a to jak dovozu dobytka, tak dovozu obilnín, aby tunajší ľud mohol byť živý, a práve to chcú teraz agrárnici znemožniť. Proti takému postupu už teraz čo najenergickejšie protestujeme.

Vy už v r. 1924 zhoršili ste nemocenské podporovanie a prispeli ste ku shoršeniu nemocenského poistenia. Na Slovensku platil zákon z r. 1907, ktorý oproti štátom iným bol zákonom pomerne moderným a zaisťoval lekárske ošetrenie a liečenie jak členom tak i rodinným príslušníkom. Zákon tento nečinil rozdielu medzi manželami legitimnými a ilegitimnými a podporoval ich rovnako v prípade porodu a kojenia. Na Slovensku bol tento zákon do r. 1924 v platnosti, ač autonomia nemocenských pokladníc, ktorú tento zákon zaisťoval, bola už prv zrušená. A na miesto toho, aby ste vy po vzore maďarskom zlepšili nemocenské podporovanie v zemiach historických, by zákon takto bol unifikovaný, urobili ste to naopak a okypteli ste práva pracovníkov na Slovensku a ilegitimnému manželovi nedávate v prípade onemocnenia ani ošetrovanie, ani lieky. Podporu pre prípad porodu a kojenia, ktorá im podľa zákona maďarského pripadá, ste im tiež odňali. Už týmto činom ste dokázali, že u vás je len jediné hľadisko dôležité, a to je, aby ste si nadvládu zabezpečili.

Zrušili ste autonomiu nemocenských pokladieň, aby ste mohli diktovať, aby reformisti mohli sa posadiť do istých, dobre platených pozíc pre prípad, keď im pracovníci odoprú dôveru vo voľbách do Národného shromaždenia a oni ztratia svoje poslanecké alebo senátorské mandáty. To je príčinou toho, že sociálni demokrati a národní socialisti práve pri bode parity sviedli ten najurputnejší boj nie v záujme robotníctva, lebo veď nie je im pochuti, aby sa robotníctvo do toho miešalo, a preto nepoužili, ba čo viac zabránili protestnému jednotnému stanovisku robotníkov proti zhoršeniu sociálneho poistenia, lež preto, aby dobre platené miesta zaistili si pre seba. A preto tak ľahko súhlasili s tým, keď boli vo vláde, aby nemocenské pokladne boly zbavené autonomie, aby tým vyňaté boly z kontroly robotníkov.

Ustanovizeň túto, o ktorej ste vychyrovali, že je povolaná podporovať robotníkov v nemoci, dostali ste tam, že robotníctvo chová sa voči nej s najväčšou nedôverou a antipatiou. Nevidí v nej nič iného, ako ťažké hmotné zaťaženie, v prípade onemocnenia nedostatočné lekárske ošetrenie a nedostatočné liečenie, vidí v nej šikanerie a keď by robotníctvo najviac potrebovalo svojho zárobku v podobe stravného, obdrží nanajvýš len dve tretiny svojho zárobku.

Hlásí-li robotník nemoc, stretá sa s nedôverou, rieknu o ňom, že je simulant. Pokladničný lekár sa domnieva, že nemocného ošetruje zdarma, keďže svoj plat nedostáva od robotníka priamo, lež od pokladnice. Keď však poslúcha svojho sociálneho cítenia a pokladničných členov pečlive ošetruje, vtedy príde lekár kontrolný, riekneme v osobe niektorého univerzitného profesora v Bratislave, ktorý dá nemocného k sebe predvolať a prehlási väčšinu nemocných za práce schopných len preto, aby im bolo odňaté to malé stravné, ktoré im je pre prípad nemoce zákonom zaistené. Stalo sa na príklad, že istý zemědělský robotník v nájomnom statku vo Fileku utrpel úraz, totiž naložený voz sa překotil a pohrobil ho pod seba, následkom čoho zlomilo sa mu ľavé rameno a vo pleci bolo vytknuté. Následkom chybného liečenia zlomenina sa síce zahojila, ale vytknutie nie. Hlavný lekár nemocenskej pokladnice v Lučenci po dôkladnom vyšetrení zistil u neho 45% práce neschopnosti tri mesiace po úraze. Spisy dostaly sa do Bratislavy a tu kontrolný lekár, aniž by bol nemocného videl a vyšetril, snížil stupeň práce schopnosti na 30%.

Nemocenské podporovanie, ktoré si vytvorilo pôvodne robotníctvo z vlastnej sily a pre seba, strhli na seba páni pod zámienkou, že oni platia polovicu pokladničných príspevkov. Dnešná situácia je tá, že ač robotníci platia polovicu príspevkov, nemajú práva kontrolného, nemajú práva ozvať sa a iba bremená snášajú. Veď žijeme vo štáte kapitalistickom, veď stonanie pod vládou buržoazie, veď buržoazia pokladala za nutné položiť ruku na tie stá a tisíce milionov, ktoré boly na vrub nemocenského a sociálneho poistenia z robotníkov vylisované.

Ako ináče je postarané o robotníkov v prípade onemocnenia, invalidity a staroby tam, kde sa robotníci vymanili z nadvlády buržoazie, kde zažehnali vykorisťovanie a kde sami sú správcovia svojich osudov - v sovjetskej unii.

V tomto štáte nemocenská pokladnica k účelom úrazového, starobného a invalidného poistenia nesráža zo zárobkov robotníkov ani jediného haliera, lež zamestnavateľ, tedy továrňa, podnik, závod a každý, kto zamestnáva robotníka vo svoj prospech, musí odvádzať 14% pracovnej mzdy do pokladnice. A vida, tí továrníci, statkári, podnikatelia a priemyselníci ani tam ešte neprišli na mizinu! Vy stále brečíte, že nie ste v stave snášať bremená sociálné. Ako je to možné, že v sovjetskej unii pod týmito bremenami podniky sa nezhrucujú, ba čo viac každého mesiaca ešte i pracovné mzdy sa zvyšujú. Výška stravného v prípade onemocnenia nečiní jednu tretinu mzdy, lež rovná sa celej mzde. To znamená, že robotník, onemocnie-li, obdrží toľko stravného, koľko mal zárobku. Pri tom posielajú robotníkov ešte i na zotavenú do kúpeľov a sanatorií. Robotník dostáva podporu v prípade práce neschopnosti po celú dobu svojej nemoce, po celú dobu svojej invalidity alebo nezamestnanosti a príslušníci robotníka obdržia podporu, jestliže robotník zomrie, a v tomto prípade obdržia podporu i ním vyživované deti, vdova a starí rodičia a podporu dostáva tiež v starobe. Lekárske ošetrenie a liečenie dostáva robotník jak pre seba, tak pre členov rodiny. Podpory dostane sa šestinedelkám pred i po pôrode, dostane sa im podpory pri pôrode a kojení na dobu 9 mesiacov a taktiež pohrebného.

V sovjetskej unii panujú robotníci a panujú tam tak, že slúžia záujmom robotníkov. Tam nemocenské pokladnice a podobné sociálné inštitúcie, aké je starobné a invalidné poistenie, podrobené sú vedeniu a správe robotníkov. Tam zamestnávatelia, ač príspevky platia oní a nestrhujú pri tom z miezd robotníkov ani haliera, nemajú do tejto veci ani slova, iba robotníci sami. Tu je človek, pracujúci človek, robotník viac vážený než peniaze a zamestnávateľ. Vážia si tu robotníka, jeho zdravia, jeho detí a učinia všetko, aby im život uľahčili a utrpenia zmiernili. Už i dosiaľ sú výsledky obrovské.