Dnes už sa nachádzame viacej vo fašistickom ako demokratickom štáte. Treba len vysloviť mená 4 ministrov: Udržal, Šrámek, Mayr-Harting, Černý. To dostačí, aby slobodomyselný pokrokový občan sa odvrátil, aby zaplakal nad republikou, ktorá tak smutne vyzerá v 10. roku jej existencie. Fašizmus je u nás rozhodne protežovaný, to môže dnes už slepý nahmatať.
Najmarkantnejší dôkaz je prípad Gajdu, obyčajného dobrodruha, ktorý ačkoľvek sa došplhal k vysokej hodnosti a k vysokému platu, organizoval štátny prevrat, puč, zradil vlasť a naša buržoazia ho zachránila pred šibenicou, dovolila len vysvliecť mu generálsky kabát, ale nechala mu generálsky plat. Komunistický poctivý robotník je ale už pre svoje presvedčenie prenasledovaný ako sprostý zločinec, ale fašisti, sprostí zločincovia, ľudia bez všetkého sociálneho cítenia, ktorí chcú ľudstvo v otroctve udržať, zaujímajú v t. zv. lepšej spoločnosti čestné miesta.
Z toho je patrné, že lepšia spoločnosť pozostáva z bezsvedomitých parazitov. Poneváč ale t. zv. lepšia spoločnosť vládne v tomto štáte, je celá vnútorná politika podľa jej intencií vedená. Prejavy nespokojnosti robotníctva sú policiou zakazované, cenzura robotníckych časopisov slaví orgie.
Nespokojnosť veľkej časti občianstva musí predsa mať svoje príčiny. Prečo neusiluje vláda o to, aby tieto príčiny boly odstránené? Kde je tá buržoaziou hlásaná láska k bližnému? Kde je humanita v demokracii? Na čom môžeme pozorovať, že je tu niekde "odhodlanie umožniť každému občanovi slušné živobytie zákonodarstvom?" Ktorý zákon v poslednom čase v parlamente odhlasovaný má tento problém riešiť? Snád nie zákon o potulných cigánoch? Alebo bol zákon o sociálnom poistení preto novelizovaný, aby sa umožnilo istým chudobným triedam slušnejšie živobytie, než aké malý dosiaľ?
Zákon o poľnom pychu, podľa ktorého veľkostatkár a bohatý sedliak stáva sa veľkomožným pánom nad dedinskou chudobou, nesvedčí ani o láske k bližnému ani o snahe zlepšiť položenie dedinskej chudoby.
Nechcem tu všetky v poslednej dobe fabrikované protiľudové reakčné zákony vypočítávať, ale tvrdím len to, že takýmto spôsobom nevyvine sa Čsl. republika postupne na republiku socialistickú. Pracujúci chudobný ľud je u nás bezprávny. Desať rokov vývoja dostačilo buržoazii, aby všetko, čo po prevrate ľudu sľúbila, alebo pripustila, zase vzala nazpäť a zaviedla ešte ďaleko horší režim, ako bol pred válkou. Nielen že vzala vojsku zase volebné právo, ktoré po prevrate musela dať, že odbúrava podpory válečným poškodencom a ochranu nájomníkov, že nepreviedla pozemkovú reformu tak, ako to sľubovala, že neoslobodila ľud od rímskych parazitov, že neoslobodila ľud z kapitalistického jarma, že neodčinila Bielu horu ani nevyvlastnila iné nakradené veľké majetky bez náhrady, ale naopak ešte viacej uvrhla pracujúci ľud do otroctva. Nechceme ani rozprávať o washingtonskej deklarácii a všetkých sľuboch predprevratových, ktoré pri prirovnaní s dnešnou skutočnosťou zdajú sa byť starovekými utopiami.
V 10. roku samostatnosti Čsl. republiky stavia sa do služieb štátu (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) fašizmus a buržoazný štát ho vďačne prijíma, aby sa zachránil pred hnevom vykorisťovaného poctivého pracujúceho ľudu.
V desiatom roku jestvovania tohto štátu dosiahla (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) - ovšem česť výnimkám - vyššieho stupňa, než akú sme poznali u maďarských žandárov na Slovensku. (Další věta byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Tak sa stalo v obci Jablonica na Slovensku, že maďarský robotník Kubický išiel okolo četníckej strážnice a úctive pozdravil tam venku stojaceho četníka: "Adjon isten jó napot, örmester úr.", to znamená: "Daj pánboh dobrý deň, pán strážmajster". Tento si ho na to zavolal na strážnicu slovy: "Jöjjen be!", "Poďte dnuka", a tam zbil toho človeka beštiálne za to, že maďarsky pozdravil a nie česky alebo slovensky. (Hanba!) Celý zapuchnutý s plačom vykladal potom ten veľmi uctivý Maďar, čo mu český žandár urobil. (Sen. Průša: V Československu se nevyplácí býti uctivým!) Ja myslím, že sa takýmito prostriedkami národ prevychovávať nemá, že ho takto k sebe nezdvihnete. Ľud, ktorý každodenne má príležitosť pozorovať, ako sa zachovávajú vaši sluhovia, dovedie si urobiť správny úsudok o charaktere tých pánov. Aký sluha, taký pán.
Všetky vaše krásné fráze prestaly účinkovať na masy ľudu. Tieto majú vašej prevýchovy už práve dosť.
Pri stávke baníkov v kladenskom revíre mal som príležitosť pozorovať, s akou láskou četníctvo a policia opatruje uhľobaronov a stávkokazov a akú nenávisť chová v sebe oproti stávkujúcim. Videl som, ako malé obce boly preplnené četníctvom, ako každého stávkokaza vodilo desať četníkov k šachte a od šachty, aby sa mu nič nestalo. Beda by bývalo tomu, kto by bol stávkokazovi - tam v revíre ich nazývali "mrvy" - len v najmenšom ublížil. Ten by hneď bol býval zatknutý. A tak drzosť týchto "mrvov" dospela tak ďaleko, že oni napadali druhých, ktorí sa na nich s opovržením pozreli. Tak se stalo v Žehroviciach, že Rudolf Holeček, mrva, zbil, zkopal a sprostými nadávkami inzultoval Mariu Ševčíkovú, manželku stávkujúceho baníka. Holeček, už dva razy trestané individum pre spáchané násilnosti, zatknutý nebol. Četnický nadporučík Buček prehlásil pri mojej intervencii, že on podal trestné oznámenie na okresný súd do Nových Strašníc, ale viacej že robiť nemôže. Z toho je vidno, že oko spravodlivosti pozerá na stávkujúceho proletára ako na zločinca, a na stávkokaza, zradcu svojich kamarádov, ako na čestného človeka, ktorému kde len možné, zločin nízko taxuje alebo docela prezrie. Oko spravodlivosti predsa pozná svojich pánov chlebodárcov. Ono vie, že títo takých (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) potrebujú. Bol-li už Holeček potrestaný a či nie, neni mi známé. Ale som presvedčený, že sa mu veľa nestane. Buďto je sudca, ktorý ho má prísne potrestať, fašista, alebo slušný človek, ktorý si to ale s pánom Černým a Mayr-Hartingom nebude chtieť pokaziť. Zato ale četníci zatýkali ženy stávkujúcich, akonáhle sa len najmenšia príležitosť k tomu našla. V Rozdelove na príklad zatkli ich 18. októbra hneď deväť. Akú reakčnú, protiľudovú vládu má Československo, je vidno už z toho, že táto po čas stávky baníkov vyhlásila na Slánsku a Kladensku výnimečný stav. Tak sa menia časy. Bol kedysi čas, že aj prof. Masaryk hovoril k stávkujúcím baníkom na Kladne! Dnes rozkazujú zamestnávatelia často sami četníkom a títo plnia ich rozkazy. Tak sa stalo pri poslednej stávke, že závodné rady boly četníkmi násilím odvádzané z úradovieň závodných rád baní v kladenskom revíre a vedúcí stráže na protest robotníctva prehlásil, že on dostal rozkaz od správy závodov. Veď už aj Baťa, ten velký ľudomil, necháva previesť domové prehliadky.
V tabákovej fabrike v Smolníku prijímajú sa len takí robotníci, ktorí boli najprv preskúmaní četníctvom. Kto je známy ako komunista alebo má niekoho v rodine podozrelého z komunizmu, nedostane sa ta do práce. To veľkomožný pán radca Lichtennegger otvorene deputácii prehlásil. Četníci, štátom platené orgány, starajú sa tedy o zamestnávateľa, aby dostal do fabriky len psovsky ponížených a verných otrokov.
A pracujúci ľud musí platiť ohromné priamé a nepriamé dane na týchto (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) Kedysi bol hlavný úkol četníctva chrániť dedinské obyvateľstvo pred lúpežníkmi, zlodejmi, podvodníkmi, dnes je hlavný ich úkol chrániť zamestnávateľov pred hladujúcimi robotníky a chrániť stávkokazov.
V desiatom roku štátnej samostatnosti Československej republiky dožil sa pracujúci ľud takého útisku, takého bezprávia, akého ani za cudzovlády nezažil. Každý deň docházajú zprávy o zatýkaní robotníkov, o domových prehliadkach, o konfiškáciách, o rozpustení schôdzí, o brutalite policajtov.
Ústava zaručuje všetkým občanom slobodu slova a tlače, ale naša buržoazia vykladá si zákony svojím spôsobom; ona nechá cenzurovať všetko, čo je proti jejich násilníckemu režímu. Kto je proti korupčníkom, proti chamtivosti agrárnych vydieračov, proti vlasteneckému, všeslavianskému žvaneniu (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) Kramářa a druhých veľkohubých vyssávačov pracujúceho ľudu, ten je prehlásený za protištátneho buriča. Tak sa teraz stalo, že popredných päť českých spisovatelov: Antal Stašek, univ. prof. Frant. Krejčí, Machar a univ. prof. Zdenek Nejedlý boli z národa vypovedaní za to, že sa postavili mužne proti zastaveniu komunistickej tlače, že podpísali protest proti besneniu cenzúry. Na miesto, aby buržoazia vzala si ich slová k srdci a dala pokyn svojim (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) k ústupu pred tlačovým právom, vrhla sa na zastáncov slobody a prehlásila ich za vlastizradcov. Tak ďaleko dospela tá meštiacka demokracia za desať rokov. Nebudú-li jej urazené zavčas rohy, bude nastolený otvorený fašistický režim.
V miestnostiach sekretariátu komunistickej strany v Košiciach boly domové prehliadky a po prehliadke boli zatknutí Markovics, Weisz a Kohnová a prevedení do väzenia štátneho zastupiteľstva.
V Košiciach v októbri riadne svolaná schôdza bola rozpustená a zistení a predvedení robotníci boli zbití a mučení, medzi nimi aj 14ročný chlapec, ktorého za to, že nechcel podpísať akúsi zápisnícu, zbili pedrenkami a ťahali za uši tak, že bol celý zakrvácaný.
V Žiline pred dvoma mesiacmi okresným úradom povolený Medzinárodný deň mládeže bol napadnutý 40 četníkmi a sekretár Klinger zatknutý. A pri protidrahotnom prejave zatklo četníctvo 14 mužov a žien a nakladalo s nimi surove. Kopali do nich a nechali ich zatvorených medzi prostitutkami. Tam držali v malej komôrke desať žien a jednoho kojence v hnusnom zápachu.
V Sečovciach demonštroval ľud proti odvlečeniu okresného úradu. Bolo proti nemu poslané četníctvo a vojenská pohotovosť s puškami.
V Handlovej bolo zistené a zatknuté 70 členov Rudej pomoci. Proti nim je podaná obžaloba. Mstivá buržoazia nechce dovoliť, aby boly podporované proletariátom rodiny väznených politických previnilcov.
V obvode galantskom je obžalované 62 zemedelských robotníkov - z rôznych násilných činov podľa §u 175 tr. zák.
Sú obvineni maďarskí robotníci, že vraj násilne znemožnili slovenským robotníkom pracovať, že sa shlukli a vnikli na ohradený dvor veľkostatku Dögös v Horných Salibách a vyhrážali zabitím stávkokazov a boh vie čo všetko ešte. Vo skutočnosti sa stalo len to, že maďarskí a slovenskí robotníci sa dohodli, že nebudú pracovať za biednu mzdu 10 až 12 Kč denne pri 12hodinovej pracovnej dobe nenasytnému parazitovi. To je v kapitalistickom štáte ovšem zločin ohromný a tu hneď prišiel do pohybu celý štátny aparát. 62 proletárov má byť prísne potrestane za to, že nemajú dosť rešpektu pred panstvom a takto ohrožujú kľud drahej vlasti.
Keď sa shluknú podnikatelovia, veľkostatkári alebo uhlobaroni, aby sa poradili, ako by mohli státisícom štátnych občanov snížiť mzdy, zdražiť chlieb, akým spôsobom by mohli pracujúci ľud viacej ešte okrádať, tu iste štátny aparát do pohybu neprijde. A prijde-li, potom iste len preto, aby sa (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) nič nestalo, aby ich prípadne ľud nerozprášil. Pracujúci ľud na svoju ochranu nemôže si zavolať policajtov alebo četníkov. Práva pracujúceho ľudu sa postupne oklešťujú. Ale na druhej strane právo četníkov na používanie zbraní bolo rozšírené.
S politickými väzňami sa zachádza horšie ako so sprostými zločincami a komunisti sú prepúšťaní zo štátnych služieb. Buržoazia to odôvodňuje tým, že ten, kto je proti štátu, nemôže žiadať, aby ho štát platil.
Za prvé komunisti nie sú proti štátu. t. j. proti republike, ale sú proti nestydatým parazitom, ktorí republiku drancujú.
Za druhé nedostávajú komunistickí zamestnanci nič zadarmo, poneváč sú to pravidelne poctiví, dobrí pracovníci.
V obvode košického riaditeľstva štátnych dráh bola daná výpoveď dosial 11 zamestnancom (Sen. Sochor: Padesáti!) - päťdesiat - ponajviac ženatým, z ktorých každý má niekoľko detí. Nikto z nich nevie, prečo a začo má byť vyhodený na dlažbu.
Tak má prijsť o existenciu na Vrútkach 5 zamestnancov z dielne a 5 z topierne (Sen. Sochor: Přes třicet!) a 1 zamestnanec z Liptovského Sv. Mikuláša. Z týchto zamestnancov je 5 členmi Mezinárodného všeodborového sväzu sekcie železničiarov, 1 národnej soc. Jednoty, 1 nár. dem. (žltý) a 4 indiferentní. Trestaný z nich nikto ešte nebol; sú to podľa výrokov svojich prednostov dobrí a spoľahliví robotníci. Väčšina z nich v službách dráhy stojí až 9, 10 rokov. Členom Mezinárodního všeodborového sväzu sa pravilo, že sú preto prepúšťaní, lebo vraj boli na kandidátke komunistov. Iného ponosu proti nim niet.
Nechápete, pánovia, že týmto počínaním rozvraciate štát? Nechápete, že každý jednotlivý prípad bezprávia, spáchaného na jednom občanovi, rozhorčí a popudí tisíc príbuzných a priateľov tohoto jednoho poctivého občana na celý váš fašistický režim? A v republike našej opakujú sa tisíce takých prehmatov byrokratov. Môžete si tedy na prstoch vyrátať, že není tu už veľa ľudí, ktorí by s vašim režimom sympatizovali. My, komunisti, mohli by sme sa vlastne radovať nad vašim rozvratníctvom, nad vašim rozbianím štátu. My sa ale obmedzujeme len na chladnokrevné konštatovanie faktov.
Podobné zprávy dochádzajú aj z iných riaditeľstiev. Buržoazia čistí štátne dráhy a podniky od "nespoľahlivých elementov", to je od ľudí poctivých, nepredajných, sebavedomých a nahradzuje ich svojmi patolizačskými kreaturami. To patrí tak do programu k príprave války proti SSSR. Do tohoto programu patrí tiež odstrašovanie pracujúceho ľudu od komunistickej strany. A preto podniká policia útoky na ľud, ktorý sa účastní na komunistických schôdzach, preto sa robia domové prehliadky.
Nedávno bol sen. Fijala bratislavskou policiou zbitý do bezvedomia a posl. Major zatknutý jednoducho pre to, že chceli shromáždený ľud upovedomiť, že schôdza nebola povolená na Rybnom námestí, ale na námestí Jakuba. Mimo toho bolo do krve zbité ešte 20 robotníkov. Imunita komunistických poslancov neplatí nič u (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) pána Černého a my vidíme, že niektoré meštiacke listy docela nezakryte a sproste tento postup (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) schvaľujú: "Dostali vraj cez imunitu." (Sen. Šturc: Jak můžeš chtíti, aby platila imunita pro komunistického poslance, když koaliční poslanci jsou vyhazováni úředníky, když si jdou stěžovati na bezpráví na národu páchaném, jako se to stalo na Slovensku? Dnes to bylo předmětem jednání imunitního výboru!)
Místopředseda Böhr (zvoní): Prosím o klid!
Sen. Chlumecký (pokračuje): Ale prijde raz čas, že táto reakcionárska luza bude dostávať cez jej demokraciu, ktorej má plné ústa.
Pred týždňom bol prepustený náš súdruh p. posl. Steiner z väzenia, ktorý si odpykal niekoľko mesačný trest za to, že pri jednej demonstrácii sa postavil proti provokativnému útoku policie na robotníctvo. Jeden policista tvrdil totiž, že posl. Steiner ho ohrožoval na živote. Posl. Steiner ozbrojený nebol, je slabej postavy a v pokročilom štádiu tuberkulozy, takže toto obvinenie je nesmyselné. Ale policajtove slovo platilo viacej ako svedectvo poctivých robotníkov. (Sen. Průsa: Vždyť policajt je anděl strážný celého toho režimu!)
Na Podkarpatsku panujú, ako je všeobecne známé, strašné pomery. Sami českí štátotvorní soc. demokrati podávajú interpeláciu na vládu Československej republiky, je-li ochotná vyšetriť prísne záležitosť protizákonného vyberania t. zv. "rumunštiny" na Podkarpatskej Rusi. Bude-li vláda ochotná vec vyšetriť - dobre, nebude-li ochotná, tiež dobre. Za to jej pánovia rozpočet odhlasujú, aby mohla na nespokojných podkarpatských občanov dostatočný počet žandárov vyzbrojiť. Ľud v Podkarpatskej Rusi nemusí len platiť "rumunštinu", ale je postarané o to, aby aj niečo dostal "po rumunsky". Od štátu platené individuá nespokojných takto traktujú (ukazuje obraz). Prosím, pánovia, to je vaša demokracia, to je vaša humanita, to je vaša civilizácia! Polovica občanov obce Boroňová dostala takúto výplatu. Som presvedčený, že na 28. októbra celá obec vystrčila trojbarevné práporky a iluminovala. Veď predsa sú oslobodení, majú sebaurčovacie právo, nie je tam už pánov a otrokov. Človek sa chytí za hlavu a pýta sa: Sú to zločinci, alebo nepríčetní ľudia, ktorí tu ešte môžu chvalospevy intonovať? Je to možné, aby civilizovaný, alebo dokonca učený človek schvaľoval takýto zločin, také zverstvo, ako sa stalo v Boroňovej, preto, že veľká väčšina obyvateľstva sa hlási k strane komunistickej? Je možné, aby človek s normálnym modzgom veril, že nespokojnosť medzi ľudom pochádza len od komunistických agitátorov? Na Podkarpatsku je chudobný ľud úplne bezprávny. S tým si robia slúžnovci, notári, žandári čo len chcú. Pán minister Černý necháva im v tomto ohľade úplne voľnú ruku. Súdružka Landová-Štychová predniesla v poslaneckej snemovni nasledujúci prípad: U Podobovce, okres Volovoje, horár - obecní hajník - Ivan Balan bol v hore napadený medveďom, ruval sa s ním na život a na smrť, bol strašne potrhaný a trvalo to dva celé týždne, kým ho v mukačevskej nemocnici vyliečili. Poneváč sa mu ale podarilo medveďa zastreliť, musel z nemocnice ísť do väzenia na desať dní a zaplatiť peňažitú pokutu. On nemal medveďa zastreliť, to panstvo netrpí.
(Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Ľubovôla úradnictva na Podkarpatskej Rusi dosiahla takej výšky, že už aj socialistické strany a meštiacke orgány začínajú poukazovať na tamojšie pomery, ktoré následkom zpupnosti agrárnikov sa tam vyvinuly. Pravda, stojíme pred voľbami a každá politická strana chce byť teraz pred ľudom pekná. V "Lidových novinách" môžeme čítať dňa 9. novembra o Podkarpatsku toto: "Prevádzajú sa tam maďarské voľby. Agrárna strana zkorumpovala tu všetké úrady, terorizovala všetko občianstvo, diskreditovala české meno, potlačuje Rusov a priviedla verejný život až na popravište, porušuje zákony v prospech jednej strany. Näjvätší vinníci tam boli hýčkaní a poctiví úradníci prenásledovaní, bez všetkých príčin presadzovaní atď." Minister vnútra Černý prehlásil, že zamýšľa tamošie pomery nechať vyšetriať a sú to meštiacke orgány, ktoré vyslovujú pochybnosti, že toto vyšetrovanie niečo bude osožiť. My môžeme štátotvorným pánom dať ubezpečenie, že sa pán minister Černý neprenáhlil, že neublíží agrárníkom, ani p. prezidentu Rozsypalovi, že zostane všetko pri starom a oni tedy môžu po voľbách spokojne ďalej spať. Možná, že pán Černý bude chcieť poriadok a kľud zjednať na Podkarpatsku tým, že rozpustí komunistickú stranu a že tento geniálný nápad nájde radostnú ozvenu u všetkých štátotvorných dobrých občanov od Kramáře, Šrámka až k pánu Stivínovi. To je všetko možné. Nás komunistov už pánovia ničím nemôžete prekvapiť.
V nedeľu 28. októbra obsadilo 150 četníkov obec Veľký Bočkov v Podkarpatsku a previedli prehliadku v 140 domoch. Pobrali ľudu spustu tlačív a kníh pochodiacich z Ukrajiny, ktorú by tak radi odtrhli naši všeslavianskí vlastenci od SSSR. V Československu žije asi 200 ľudí, ktorí nevedia, kde sú príslušní, ktorí teda nemajú vlasti, ačkoľvek sa tu narodili a vždy sa tu zdržovali. Títo nešťastníci žijú v ustavičnom strachu, že ich niektorý byrokrat, keď si práve viacej vypije, ako je mu zdravé, nechá vyšupovať za hranice. Ponajviac sú to Maďari, Rumuni, Ukrajinci, ktorým hrozí toto nedobrovoľné presťahovanie sa za hranice, a hlavne tým, ktorí nedovedú simulovať čsl. vlastenectvo a protikomunistické smýšľanie.
Ale naproti tomu prijde-li k nám ruský reakcionár, ktorý sa tu hodlá povaľovať a na útraty pracujúceho ľudu žiť, toho privíta naša buržoazia s otvorenou náručou. To brat náš - tomu nadelí Mikuláš! Ba stane sa aj to, že takýto brat dostane sa do úradu a necháva vyšupovať našich občanov za hranice.
Že pán kol. Kalčok v rozpočtovom výbore ako zpravodaj vyslovil vrelú vďaku ministrovi Černému za to, že "ministerstvo dostálo svojim úkolom ak po stránke politickej tak aj hospodárskej a taktiež po stránke ochrany majetku", t. j. aspoň uprimné sa priznanie za reakcionára, kdežto soc. patrioti hrajú si na pokrokárov, marxistov, aby ľud nepozoroval, ako zaľúbení sú do Černého, Šrámka, Udržala, Mayr-Hartinga et comp. Toto radikálčenie pri voľbách buržoazia soc. demokratom neberie za zlé, lebo ona je bystrejšia ako jediná čiastka pracujúceho ľudu a preto páni odporúčajú robotníctvu stranu soc. demokratickú a pomáhajú im odstraňovať komunistickú konkurenciu tým, že zastavili komunistické časopisy až do volieb.
A dr Kramář v "Lucerne" dňa 5. novembra prehlásil, že by vítal všenárodnú koaliciu so socialistickými stranami, to znamená teda, že Kramář správne oceňuje služby soc. demokratov a českých socialistov, a že buržoazia, kedže už správnu reformu a soc. poistenie bez nich doviedla zhoršiť, je ochotná prijať ich zase na milosť a s nimi spoločne zase budovať akýsi kuriózny socialistický štát. Odporná demagogia a balamútenie ľudu je, keď sociál-patriotickí rečníci na volebných schôdzach vykladajú proletárom, aká ohromná moc leží v hlasovacom lístočku. Vidíme to v parlamente, koľko tie lístočky pomohly, ale v zemských a okresných výboroch, kde rozhodujú byrokrati, tam už toho chudobný ľud nachytá! Máte vraj občania teraz váš osud v rukách, hlasujte na soc. demokratickú stranu, hlasujte na čsl. socialistickú stranu; keď tieto strany dostanú veľa mandátov, potom už prijde ten sľubovaný socialistický štát, Ja viem, že sa pán Černý tohoto socialistického štátu menej bojí ako pán Šrámek pekla. Obidvaja vedia, že z toho nebude nič.
Že vnútorná politika Československa neni tá najpokrokovejšia, dokazuje to, že rumunskí bojari sú plní chvály o nej a manifestujú pre bratstvo Československo-rumunské. Československo je vraj dľa ich mienky ztelesnením mravného ponímania politickej vôle a stľpom spravodlivého usporiadania vecí.
Taktiež si zaslúži minister Černý pochvalu pána kolegu Kalčoka, že tak dobre chráni majetok tučných zaháľačov. Ale bohužiaľ nezaslúži si pochvalu proletárov, ktorí sú každodenne okrádaní o ich majetok. Každý tučný zaháľač môže ich oberať o plody ich práce a keď sa bránia proti tomu, pán Černý pošle svojich policajtov, aby im držali ruky.
Ako je chránený majetok chudobných, dokazuje nasledujúci prípad: V roku 1923 dal si okresný náčelník brezniansky dr Pospíšil zavolať hajduchom veľký počet občanov na úrad a svojou úradnou autoritou docielil u nich, že založili filiálku banky "Pozemkového ústavu Bratislava" v Brezne, ktorý vraj štát bude podporovať. Chudobný ľud dal si svoje nastrádané krvavé groše do tohto ústavu, ústav za krátky čas zkrachoval a chudobný ľud prišiel o peniaze. Tak na pr. učiteľ Novák, ktorý je dnes už penzionovaný, oplakáva za 100 účastín a jednaj žena peniaze za odpredaný domčok, bola ztratená aj štátna podpora pre pohorelcov troch obcí na Pohroní, ktorá obnášala asi jedon milion Kč a obec Lopej ztratila 110.000 Kč, ktoré boly určené na stavbu školy.
Dňa 18. februára 1926 som podal interpeláciu na ministerstvo financií, sociálnej pečlivosti, verejných prác a zemedelstva v tejto záležitosti. Náprava sa nestala. Chudobný, okradený ľud čaká dodnes na to, čo učinia štátne úrady, aby mu škoda bola nahradená. Okresný náčelník dr Pospíšil dostal ako remuneráciu z ukradených peňazí 30.000 Kč. Interpelácie na menované štyri ministerstvá zostaly bezvýsledné. Teraz predniesol celú záležitosť pred niekoľko dňami v poslaneckej snemovni náš súdruh posl. Major a ja dnes zdôrazňujem, že hlavnú vinu na tom, že chudobný ľud sa dal tak oklamať, nesie ministerstvo vnútra, ktoré takýchto nesvedomitých (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) úradníkov posadí do úradov. Nepostará-li sa vláda, aby chudobný ľud breznanský bol odškodnený čo skôr, budeme túto záležitosť náležite roztriasať.
A za to, že máme takýto poriadok, musí ľud tak ohromné obeti prinášať na daniach.
Výdavky na štátny mocenský aparát civilný a vojanský spolu so štátnym dlhom presahujú dve pätiny všetkých štátnych výdavkov. Teda bezmála všetko sa spotrebuje na potlačovanie najširších vrstiev ľudu. Výdavky na policajný a četnický aparát a výdavky na kultus sa každoročné zvyšujú, za to ale vždy menej sa dáva na školstvo a na zmiernenie biedy veľkej masy vydedených.
Rakúsko predválečné vydalo v roku 1913 na ministerstvo vnútra len 59,219.655 K, ale Československo, pomerne malý štát, potrebovalo v roku 1927 554,363.750 Kč, r. 1928 648,268.600 Kč, r. 1929 709,268.000 Kč. Náklad na četníctvo predošlý rok sa zvýšil o 45,739.940 Kč a r. 1929 pohltne 2821/2 mil. Kč. Veď máme více četníkov, ako ich malo staré Rakúsko aj s nami dohromady. Máme 12.299 četníkov, ktorých komanduje 7 generálov, 11 plukovníkov, 17 podplukovníkov, 18 majorov, 79 štábnych kapitánov, 179 kapitánov, 261 nadporučíkov.
A polícia nás stojí 931/2 mil. Kč (Další věta byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)
My k tomuto (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 21. listopadu 1928 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) štátu dôvery nemáme; je to štát Kramářov, Baťov, Larischov, Šrámkov a Hlinkov a preto budeme hlasovať proti jeho rozpočtu. Poneváč ale buržoazia si odhlasuje sama, koľko má národ na jej márnotratníctvo platiť, budeme sa starať o to, aby národ čím skôr prevychoval meštiakov a aby ich pozdvihnul k sebe takým spôsobom, akým oni národ pozdvihujú. (Potlesk komunistických senátorů.)
Místopředseda Böhr (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. dr Fáček. Dávám mu slovo.
Sen. dr Fáček: Vážený senáte! Je všeobecnou zkušeností, že demokracie není režim laciný. Samo sebou toto konstatování nemůže změniti ničeho na naší oddanosti k demokracii, ani na našem přesvědčení, že dnes demokracie je pro nás jedinou možností, že staletý vývoj k demokracii byl něčím tak živelným, že tomu neodolal žádný z evropských národů. Ale to je nepopřená pravda, že všude tam, kde si slibovali od demokratických řadů zlevnění státního aparátu, dostavilo se v tomto směru zklamání.
Pokusil jsem se srovnati náš rozpočet, přepočtený na zlaté koruny, s posledním rozpočtem rakouským. Ovšem srovnání je obtížné, vlastně přesně nemožné, poněvadž tu byly přesuny teritoriální, přesuny populace, změny v zákonodárství, ale přece jenom, i zhruba posuzováno, nemůže býti pochybností o tom, že náš rozpočet je značně vyšší, než byl rozpočet rakouský. Jednotlivé kapitoly rozpočtu jsou mnohonásobně vyšší, než odpovídá poklesu valuty, a také celková suma. Ale nesmíme se proto rmoutiti. Známe důvody, které přivodily tento vzestup veřejných výdajů, a jsou to důvody, které úplně tento vzestup omlouvají. Víme, že nám válka zanechala těžké choroby, které bylo třeba léčiti. Celé výlohy přechodu do nových poměrů zatížily naše finance. Přišli jsme do svého státu a chtěli jsme přirozeně co nejrychleji dohoniti to, v čem jsme byli pozadu následkem toho, že nás rakouský stát zanedbával. Ale nejen to, novodobým vývojem se úkoly státu ohromně rozmnožily a i ty úkoly, které již zde byly dříve, válečnými poměry nesmírně narostly. Také podniky státní, které slouží komunikaci, dopravě, přirozeně se rozrostly a jejich obraty jsou větší, nežli bývaly za Rakouska. Uvážíme-li tedy všechny tyto okolnosti, musíme uznati, že vzestup výdajů veřejných není neodůvodněný a že není také nepřiměřený účelu, kterého se chtělo dosáhnouti.