A to právě provádí vláda tímto předloženým návrhem zákona, který dnes projednáváme. Podle toho zákona smějí vinohradníci, jak se nazývají na Slovensku pěstitelé vína, majitelé vinic, v jednom roce čepovati víno své vlastní produkce v pěti půlměsíčních obdobích, tedy celkem v jednom roce 2,5 měsíce. Víno smí čepovati ve svých místnostech, které musí odpovídati' předpisům bezpečnostním a hygienickým. Povolení výčepu vína >pod věchýtkem< uděluji okresní politické úřady. Politický úřad může zmocniti organisace vinohradníků, aby přijímaly oznámení o úmyslu čepovati víno >pod věchýtkem< a aby je potom předložily okresnímu úřadu, který o nich rozhoduje. Čepovati víno v otevřených nádobách v místnosti nebo mimo ni smí se do 22. hodiny večerní. Policejní úřad smí prodloužiti tuto hodinu čepování nejvíce o dvě hodiny, tedy do 24. hodiny noční, což zajisté úplně stačí. V těchto místnostech nesmějí se prodávati jiné nápoje mimo víno, ani doutníky, ani nesmí být provozována hra v karty a jiné hry, ani není dovoleno pořádati taneční zábavy a pod.

Tímto zákonem upravuje se výčep vína vlastní výroby na Slovensku a Podkarpatské Rusi. Týká se tento zákon značné řady pěstitelů vína. Čítá se, že je na Slovensku téměř 2.000 majitelů vinic a na Podkarpatské Rusi kolem 600. Kdyby toto privilegium bylo vinohradníkům na Slovensku a Podkarpatské Rusi vzato, bylo by tím vinařství na Slovensku a Podkarpatské Rusi velmi ohroženo, neboť v době nadvýroby vína a při nynějších poměrech na trhu vinném by tito vinohradníci musili prodávati víno pod výrobní cenu. Tento prodej na drobno >pod věchýtkem< umožní jim, že přece jen poněkud slušněji zpeněží svůj výrobek a také na druhé straně zase prospívá to konsumentům, že dostanou pořádné, nefalšované víno a za mírnou cenu, o čemž také mnozí pánové tohoto slavného sboru se přesvědčili. (Veselost.)

Tento zákon týká se tedy 80.000 až 100.000 občanů naší republiky, kteří mají zájem na zachování vinařství na Slovensku a Podkarpatské Rusi a proto také řeší se tato otázka v jejich prospěch i ke prospěch republiky.

Národohospodářský výbor usnesl se, slavný senáte, doporučiti vám, abyste udělili tomuto návrhu zákona své ústavní schválení. (Souhlas.).

Předseda (zvoní): Ke slovu jsou přihlášeni pp. sen. Zimák a dr Herz.

Nežli udělím slovo prvému řečníkovi, navrhuji řečnickou. lhůtu v trvání. ¼ hodiny, nebude-li žádné námitky. (Námitek nebylo.)

Námitek není, zůstává tedy při tom, co jsem prohlásil a řečnická lhůta je stanovena dobou 15 minut.

Dávám slovo panu sen. Zimákovi. (Hluk, - Zvoní.)

Prosím o klid!

Sen. Zimák: Slávny senát! K prejednávanej osnove zákona o predaji vína vlastnej výroby držiteľmi vinohradov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi mám len niekoľko málo slov.

Dôvodová zpráva k vladnemu návrhu tejto osnovy zákona uvádza číslice o produkcii vína na Slovensku a tiež o počte osôb, ktoré priamo alebo nepriamo sú svojoui výživou odkázané na výrobu vína a čo s výrobou vína vôbec súvisí. Všetkých majiteľov viníc udáva sa na 20.000 a vinárstvom priamo alebo nepriamo, trvale alebo občasne sa zamestnáva 80 až 100.000 osôb. Sú to robotníci obojho pohlavia a sú do tohoto počtu započítaní tiež remeselníci, malí živnostníci atd'. Má tedy táto osnova i svoj sociálny ráz.

Svoj zlatý vek vinárstvo, aspoň na Slovensku, už prežilo. Môžeme povedať, že vinárstvo nevzrastá, ale ono je v úpadku. Príčiny úpadku väzia najsámprv v silnej konkurencii súsedného Maďarska, kde sa víno vo väčších rozmeroch pestuje a tiež je hojnejšia úroda hrozien.

A nie je vinárstvo živnosť ľahká. Je to tažká, namáhavá práca, ktorá poniekedy prijde v nivoč, ako sa povedá >z večera do rána<. Prijde malý mráz a celá namáhavá práca je znivočená a majitelia viníc prichádzajú do strašne biednej situácie.

Ovšem iňáč je to už při požívaní vína, tohoto vzácneho toku, ktorý sa stal hodným na to, aby sa symbolicky premeňoval v krv Spasiteľa ľudstva. Človek potřebuje sa volakedy otrepať trochu z tých trpkostí, ktoré prináša boj o život. (Sen. dr Kovalik: To je pravda!) Pri poháriku vínka sa robia pokonávky, zaháňa sa nenávisť a rozplývajú sa trudné myšlienky.

Dôležité je, aby z vína nebolela hlava a jestli je víno poctivé, tak z neho hlava nebolí! A poneváč na Slovensku máme výčapy, tak zv. >pod viechou<, za ktoré výčapy zodpovedá spoločenstvo vinohradíkov, tedy zodpovedná korporácia, máme dostatek zdravého, poctivého vína. To je jedon dôvod, abysme vítali túto osnovu zákona, ktorú práve prejednáváme, ktorú sa akosi legalizuje výčap vína pod viechou. My máme totiž na Slovensku od r. 1924 živnostenský zákon, a keby sa prísne jednalo podľa tohoto živnostenského zákona, tedy by tieto výčapy pod viechou neboly možné, lebo podľa tohoto zákona je treba žiadať o koncesiu na výčap. Ovšem týchto koncesií by sa v mnohých obciach domáhalo mnoho vinohradníkov a nemohlo by sa všetkým vyhoveť, nemôže sa tých koncesii dať toľko, koľko by títo ich chceli máť. Tedy sa robí spoločenstva. Tieto spoločenstvá dostanú spoločnú koncesiu a rozdelia si čapovanie na pol mesiace pre niekoľko týchto vinohradníkov, takže pol mesiace od 1. do 15. čapuje jedna čašť a druhá časť čapuje od 16. do konca mesiaca.

Je však tiež treba z hospodárskeho a sociálneho stanoviska umožniť malým próducentom vína priamy odpredaj vína konzumentovi, lebo keby ten producent vína, najma na Slovensku, bol odkázaný svojom odpredajom na agenta, ktorý skupuje toto ví: no pre veľkobchod, dostal by producent vína maličkú časť, musel by víno odpredavať až o 50; 60, 70 % lacnejšie ako ho odpredáva v drobnom predaji.

Za týchto okolností by nebolo možné udržovať vinohradníctvo aspoň na západnom Slovensku; na Podkarpatské Rusi je to snáď iné, ale v západnom Slovensku by vinohradnictvo prišlo na nivoč. Konzument takto dostane aspoň, ako som povedal, zdravé, poctivé víno a nie sú na ňom prehnané ceny.

Týmto zákónom sa umožňuje existencia týchto výčapov pod viechou a taktiež sa umožňuje na dlhšiu dobu, a snád' natrvalo zaisťuje existencia vinohradníkov a všetkých tých, ktorí na produkciu vína sú odkázaní svojou existenciou.

Ked' už máme spomínať, že je to zariadenie zo stredoveku, ako pán referent sám poukázal na to, že tie privilegiá sú z 13. storočia, tak musím poznamenať, že hoci máme mnoho príčin hrešiť na stredovek, predsa len musíme uznať, že volaké, nie zrovna hriešne ustanovízne, boly predsa len v tom stredoveku, že sa dbalo na čistotu vína, myslím, že dokonca viace než na čistotu svedomia. (Veselost.) Žiaľ, že touto prejednávanou osnovou zavádza sa volaká novost do výčapu pod viechou a k tejto novosti mám čo prehovoriť. Tieto novosti sú tieto: zakazuje sa pod viechou hrať v karty, zakazujú sa pod viechou hudobné produkcie, zakazuje sa tancovačka, ako pán sen. Hrejsa ráčil poznamenať. Proti tomu poslednému nič nemám, ved' sú to také miestnosti, kde o tancovačkách nemôže byť reči.

Ale k tým kartám a hudobnej produkcii mám predsa svoje slovo. My nepatríme k tým, ktorí zaviedli, ktorí vymýšľali hru na karty, my sme vychovaní v tom svetovom názore, že by karty z ľudskej spoločnosti maly byť vymietené. Ale, pánovia, my pracujeme tiež k tomu, aby boly vymietené, my by sme radi videli aby ti proletári, ti drobní ľudia, tie drobné existencie svojho voľného času používali k niečomu dôležitejšiemu, hodnotnejšiemu, aby sa čítaly knihy, časopisy, aby sa navštevovaly prednášky a pôsobíme k tomu, aby najmä proletariát navštevoval miestnosti spolkové, organizačné, kde sa nedovoľuje hrať v karty.

Ale, pánovia moji, to je zavedenie staré, vžité v tých mnohom starších ľud'och, ktorý zvyk se nedá prelomiť cez koleno. A prijde na to, čo sa hraje a ako sa hraje. Po tej dennej práci raz za týždeň alebo dvaraz za týždeň, sídu sa 3-4 kamaráti pod viechou a daju si t. zv. >šnapsra<. Je to lacná hra. Hraje sa o ½ liter alebo o liter vínka. Ja v tom hriechu nevidím. Skôr vidím hriech v tom, že sa to násilím robí a že sa tento človek, ktorý má túto náruživosť, vháňa do mých miestností podradnejších, kde. jeho mravná úroveň skôr utrpí, než pod viechou a kde musí draho zaplatit tie karty, kde nezostane do 10 hodín, ale do 1 hodiny atd'.

My by sme radi videli, aby ľudia nehra v karty. Chceme, ked' sa to má zamietať, odsudzovať, nech sa to začne všade. Ale cez koleno sa to lámať nedá. (Sen. dr Kovalik: To by bolo dobré!)

Pán doktor, Amerika má veľmi puritánský zákon proti alkoholu. Celý vzdelaný svet vie o tom, že alkohol je záhuba pre ľudstvo, vie sa, že je to snáď dobrý zákon, ale vidíte, že v ľudstve je to tak zakorenené, že tento zákon zapríčinuje v Amerike mnohé boje medzi t. zv. mokrými a suchými, že tento zákon nezamedzil pitie alkoholických nápojov, lež naopak, že ten, kto chce píť, pije ďalej, pije alkohol primitivne vyrobený, zkrátka zdraviu viac škodlivý; než keď sa priemyslovým spôsobom vyrábal. Zakazuje sa dovoz alkoholu do Ameriky. Sú o to velké boje, ale alkohol do Ameriky sa dodáva a pije sa.

Na Slovensku sme mali niečo podobného. Zrovna leží tu pred námi osnova zákona, ktorou sa zrušuje t. zv. Šrobárov zákon, ktorý zakazuje na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi výčep liehových nápojov. Tento Šrobárov zákon, prosím úctive, vykonal svoje poslanie v určitej dobe, v určitej chvíli, ked' toho bolo treba, aby bolo zabránené nadmiernemu pitiu alkoholu. Prišla potom ovšem doba neskoršia, že sa jednalo verejne proti zákonu, v každej miestnosti sa čepoval, nalieval alkohol a zabúdalo sa, že sa jednalo otvorene proti zákonu a dnes sa uznáva, že tento pomer je neudržiteľný. Dôsledky toho zákona boly také, že kupoval sa lieh k mazaniu tela a mazal sa tým žalúdok. (Veselost.) Alebo na Podkarpatskej Rusi sa zavádzala táto praks. Žid nesmel nalievať v miestnosti výčapnej liehové nápoje. Ako si to spravil? Všetci výčapníci rad-radom na Podkarpatskej Rusi si to zaviedli takto: Tuto je hostinská miestnost a za tou miestnosťou je byt majiteľa tejto hostinskej miestnosti. Ženička prišla do krčmy, tam sa nalievať nesmelo, tak si kúpila celý polliter ináče by sa spokojila s jednou štamprlou vyšla z krčmy von a ide do židovho bytu, tu sa postavilo ženičiek lebo mužov niekoľko a tento polliter sa musel rýchlo vypiť.

Tieto zákony snáď sú na určitý moment dobré, ale na trvalo nevystačia. Proti alkoholistickému moru a proti hraniu karát, ktoré je tomu podobné, bude čeliť náležité vzdelánie ľudstva. (Sen. dr Kovalik: To je pravda!) Násilne, cez koleno lámať sa to nedá.

Hovorím proti tomuto zakazovaniu nevinného hrania karát preto, poneváč by sa oralo začať niekde inde: v kaviarňach, reštauráciach, kde sa z tých karát platia ohromné poplatky a kde sa nehraje nevinný >šnapsr<, ale kde sa hraje >ferbl< a boh vie, ako sa menujú všetky iné hry, kde sa prehrávajú stováky a tisícovky. V Bratislave máte ohromnú novú budovu na brehu Dunaja. Vyrástla vraj z umelých hnojiv, totižto z fondu na umelé hnojivá - volá sa to: >Muzeum zemedeľstva< a z toho zemedeľstva sa tam vystavuje len zimná zahrada. V nej sa pije, vedľa sú potom miestnosti klubové, tam sa hraje ferbl, vysoké hry a to je dovolené! Na chudobného človeka sa prichádza tak rýchlo s úmravňovacou akciou.

A ďalej, pánovia - to by bolo k tým kartám -, ešte iečo. Druhý bod je, ktorý tento zákon ako novotinu zavádza, to, že v miestnosti pod viechou nesmú byť hudobné produkcie. Pánovia, komu tie hudobné produkcie zaškodia? My sme boli radi, že tieto hudobné produkcie pomáhajú k preorientovaniu sa starého Prešporka, rešpektive Pozsonyu na opravdovú Bratislavu. Pod tou viechou bolo skôr hanbou prehovoriť slovenské slovo. Dnes, prosím, pod tou viechou, pri tom vínku -. počúvate pekné, ladné slovenské melodie, počúvate tam pekné české piesne, medzi to sa miešajú potom aj nemecké a maďarské a v dobrej shode Čech, Slovák, Nemec, Maďar sa zkamarádí, zpriatelí a ja neviem, či to škodí našej Československej republike.

Aj tu hrá tiež otázka sociálna voľakú rolu. Z tejto hudobnej produkcie sa živí mnoho desiatok chudobných ľudí, hudobníkov, ktorí sa nehodia pre operu, ktorí sa nehodia čo ja viem, pre prvotriednu kaviareň. Tak im soberiete chlieb, od huby im ho utrhnete týmto zákonom, ktorý je ináče v podstato dobrý, až na tieto zbytočné dvoje novosti. A hraje tu predsa tiež otázka sociálna rolu. Pravda, mnoho pánov nemyslí na to, že žijú tu mužovia i ženy, ktorí sú odkázaní svojou výživou na tieto hudobné produkcie. Štrnácť dní vyhrávajú pod tou viechou, druhých 14 dní pod inou a tým vyživujú svoju rodinu. Čo ten človek má robiť, kam pôjde? A v celku, nač tieto novosti? Umravňovacia akcia sa s touto novosťou absolutne nespraví, ale spraví sa to nové roztrpčenie, že tým, ktorí sú loyální k Československej republike, dodáva sa nová látka, aby zase na tieto novosti nadávali a sťažovali si, že sa zavádzajú také novosti, ktoré oškod'ujú malý chudobný Pud, slabé existencie.

Podal som k tejto osnove zákona návrhy dva. Prvý návrh znie, aby táto osnova zákona bla vrátená nazpäť výboru národohospodárskému, a to preto, poneváč, ako známe pomery v plene senátu, nevenuje sa výroku rečníkov náležitá pozornosť. To už má byť ak všetko prijaté, ak to prijal výbor, a poneváč som zbadal, ako pán sen. Hrejsa referoval, zdá sa mi, že v tom národohospodárskom výbore nikto z toho Slovenska zastúpený nebol a že tedy ten návrh bol pojednaný v národohospodárskom výbore bez toho, aby sa mienenie slovenského člena senátu tam počulo.

Najkratšie by bolo, aby tento návrh išiel do výboru nazpäť aby tam zo Slovenska bol niekto prítomný a aby sa tam táto otázka dôkladne prejednala. Nezamešká sa nič, keď tento návrh prijde o niekoľko týždňov pozdejšie v platnosť.

Poneváč sa dá očakávať, ak pomery známe, že sa pre návrh prejde k dennému poriadhu, apelujeme predsa na svedomie pána referenta a žiadam ho, aby vzal do úvahy opravné návrhy k tejto osnove, a to § 6, ktorý navrhujeme, aby zniel takto:

>K výčapu oprávnený nesmie predávať, iné nápoje, tiež nie vo vlastnej režii pokrmy a nesmie strpeť v miestnostiach k výčapu určených tanečné produkcie.

Účel tohoto zmeneného paragrafu je ten, aby z tohoto pôvodného zákazu, ak to pôvodný § 6 uvádza boly vymietené karty a hudobné produkcie, aby sa zákaz vzťahoval len na odpredávanie pokrmov vlastnej režije, lebo sa pokrmy predávajú tak ako tak - tam dochádza žena alebo človek z ulice a dodáva pokrmy -. Nechávam tiež to v platností, aby sa zakázaly tanečné produkcie. Ten zákaz je skoro iluzorný, poneváč tie miestnosti sú také, že tam o tanečných produkciách nemôže byť reči. Ale som proti zákazu, aby si tam chudobný človek mohol zkrácať chvíľu nevinnou hrou v karty, veď sa tam ani iná hra nestrpí, a potom, proti tomu, aby sa tam mohly zahrať slovenské alebo české piesne, taktiež nemecké alebo maďarské. Tento návrh doporučujem slávnej snemovni na úvahu a najradšej by som bol, aby celá osnova išla do národohospodárskeho výboru k novému pojednaniu.