Tedy štát i zeme spolu majú pracovať všade na pozdvihnutí zdravotných pomerov.

Aby som poukázal na potreby, ktoré nás ešte čakajú pri tom všetkom, čo sa doposiaľ na Slovensku v zdravotnom ohľade vykonalo, chcem v prvom rade vspomenúť, že nemáme ešte na Slovensku v každom okrese okresného lekára. Tento nedostatok javí sa i v Čechách a na Morave. I tam sú okresy, ktoré nemajú okresného lekára, takže jedon lekár musí zastupovať dva okresy. Totiež je i na Slovensku. Zaiste onedľho budeme môcť preukázať to, že každý okres má svojho okresného lekára. Zastupuje-li jedon obecný, obvodný lebo okresný lekár druhého, nemôže vykonávať tak pečlivo tú prácu a práca jeho nemôže byť tak výkonná a úspešná.

Podľa §u 14 prítomného zákona lekár je povinen upozorňovať patričné úrady, patrične fóra na zdravotné závady a nedostatky. Tu bysom držal za povinnosť poznamenať, že lekári budú mať veľkú povinnosť a prácu s odstránením jednej veľkej vady, na ktorú teraz už upozorňuje i tento zákon, aby lekári patričné fóra na vady a nedostatky upozornili. Vidíme v našich dedinách, obciach na Slovensku, že v hospodárskych dvoroch studne sú kopané celkom v blízkosti hnojôvek, takže hnojôvka podzemne infikuje studne, o čom som sa na mnohých a mnohých miestach u nás na Slovensku presvedčil. Ba tá hnojôvka môže aj s vrchu do tých studní tiecť. Čo z toho nasleduje? Vznikajú tak nemoce, epidemie, brušný tyfus a iné nemoce. Ľud nie je ešte natoľko schopný porozumieť, aké nebezpečie je v tom, keď v takej blízkosti hnojôvky sú kopané studne. Bude povinnosťou lekárov i administratívy, aby tomu bolo odpomožené, lebo nezdravá, infikovaná voda je príčinou mnohých nemocí. Vidíme to nielen v dedinách, ale aj v mestách. Ale jedon prípad chcem tu sdeliť, v Nitre častejšie sa vyskytoval prípad briešneho tyfusu. Príčinou toto bola nezdravá, škodlivá, infikovaná voda. Mnohé mestá sú v Čechách, na Morave, aj u nás na Slovensku, kde je nedostatok dobrej pitnej, zdravej vody. U nás na pr. Trnava sa ponosuje, že má nedobrú pitnú vodu. Keď som bol v Ríme, nevedel som sa dosť obdivovať na tú hojnosť zdravej, dobrej, čerstvej vody, ktorú vodovody z ďalekých Apeninských hôr privádzajú do Ríma. Aj v starých dobách boly vodovody, ktoré zásobovaly Rím pitnou vodou. Nebolo toho nadostač. Pápeži dali si na tom veľmi záležať, ako suverenní v Ríme, aby obyvateľstvo v Ríme zásobili hojnosťou zdravej pitnej vody. Vidíme tam mnoho nádherných fontán. Tak by to malo byť všade. Viedeň má na pr. výbornú vodu vedenú z Alp. V Prahe počúvame ponosy, že Praha nemá takú vodu, akú by mala mať.

Tedy to by bol jedon bod, na ktorý bysom chcel poukázať, že v terajšej dobe, keď sa na verejné zdravotníctvo toľko dáva, z najprvších povinností lekárov a lekárskych komôr je - v týchto lekárskych komorách sa to má prejednávať - aby obce a mestá v republike našej aj na Slovensku boly zásobované dobrou zdravou pitnou vodou. Chyba je nášho ľudu, že nerad volá lekára, lebo je to s výdavkom spojené. Je to pochopiteľné, lekár je drahý, lekárňa je drahá a náš ľud vo veľkej miere je chudobný. Z toho povstane potom, keď lekár neprijde do tej dediny, a nemocní epidémiou a deti choré sa neizolujú, šarlach, difteria atď.

Máme predpis, že každá obec má dať lekárovi k dispozici izbu, kde sa on má týždeň alebo dva týždně dostaviť a povinnosť lekársku vykonať. Žiaľ Bohu, našly sa obce, sám som bol v takej obci, že nedaly k dispozici lekárovi izbu, kde by mohol nemocného ošetrovať a svoju lekársku praks prevádzať. Tedy zase je to povinnosť lekárskych komôr spolu s administrativou, tedy s okresnými náčelnikmi, obecným predstavenstvom atď., aby v každej obci bola k dispozici jedna alebo dve izby, kde by lekár svoju praks vykonávať mohol.

§ 11 lekárskej prakse predpisuje, že kde by pri tej prvej pomoci patričný nemocný nevládol zaplatiť náhradu pre lekára, tedy je povinná to uhradiť obec. To je obzvlášte pre naše chudobné slovenské kraje významné tak, že toto je veľký pokrok vo zdravotníctve, že sa nemusíme obávať, že niektoré kraje a obce zostanú bez lekára, lebo on dostaviť sa musí a náhradu dostane od obce za svoje účinkovanie, keďže ten nemocný nie je k tomu schopný, aby lekára platil. Ja myslím, že by sa aj o tom malo uvažovať, aby aj pre tých chudobných nemocných alebo v nemocenských pokladniciach bolo možné lacnejšie dostávať drahé lieky, lebo drahé lieky môže len bohatý platiť a preto tie lacnejšie lieky dávajú sa tomu chudobnému. Preto by bolo treba uvažovať aj o spôsobe, ako by mohli aj chudobní dostať drahé lieky ako v privátnej ošetrovacej praksi tak aj v tých nemocenských pokladniciach, kde sa len tie lacnejšie lieky poskytujú. Nechcem tu zovšeobecňovať, ale teda musím to sdeliť, poneváč boly v tom ohľade ponosy.

Ľud má svoje starodávne od stáročí užívané lieky, byliny na príklad: je to dobrá vec, ale ľud často sa lieči spôsobom nebezpečným, nie že by tým liečil svoje nemoce, tedy napravil, naopak poškodí si, na pr. na rany dávajú rôzne nečistoty. Je tu tedy potrebné zasa, aby nielen lekári, ale aj učitelia upozorňovali na to ľud a národ. A preto ako jedon bod a jednu poznámku by som si dovolil riecť aj to, aby už v ľudových školách aj stredných školách boly tie najpotrebnejšie vedomosti o zachovaní zdravia a o liečení prednášané. Bolo by to veľa potrebné.

Čo sa týká tedy zdravotných pomerov, musím ešte na jednu veľa významnú vec tu poukázať. Už som to spomenul tu v senáte a dnes to opakujem: Byty sú predsa jeden vážny faktor, ktorým sa buďto škodí zdraviu alebo osoží zdraviu. Máme predpisy, že nie sú povolené stavby domov, ktoré by nezodpovedaly hygienickým potrebám. Heslo moderné je: vzduch, voda, slnce. To je vzduch, voda, totiž kúpele či morské či riečne atď. a slnce - a predsa vidíme, - a vidíme to všade v celej republike počnúc od Prahy až do poslednej dediny - že vzdor hygienickým predpisom, že nemajú byť schvaľované byty, ktoré by nezodpovedaly hygienickým potrebám, máme v Prahe aj na vidieku, na Slovensku, stavby, kde sú byty, ktoré nezodpovedajú hygienickým potrebám. Sú to podzemné a polopodzemné byty.

Hovorí sa: Musíme šetriť, musíme využiť miesta. Už som to pripomenul v poradách klubovných predsedov, keď bolo o stavebnom ruchu pojednávané. Bolo mi z mnoha miest povedané: musí sa šetriť a v modernom čase vedia aj podzemné byty stavať tak, že to zodpovedá hygienickým potrebám. Keď sú tie múry v zemi, nemôžu transpírovať, a keď do tých bytov nedostane sa dostatek čerstvého, zdravého vzduchu a slnka, ako potom môže tam ľud byť zdravý? Takéto podzemné a polopodzemné byty sú príčinou nemocí: skrofulózy detí, rheumatizmu, tuberkulózy atď.

Vidíme to zaiste - páni senátori presvedčili sa sami o tom, keď chodia po mestách a obciach -, že vidia v novostavbách podzemné a polopodzemné byty. Včera som čítal v >Polednom liste<, že ministerstvo železníc má tu v Prahe úrady umiestené tak, že 27 úradníkov býva ešte hlbšie v zemi o jedon meter ako je kanalizácia. (Sen. Tomík: To je smutná vec!) Tedy, také sú pomery. Ja nechcem s tým ani najmenej obviňovať, ministerstvo snáď nemalo potrebných miestností, ale není to možné trpeť úradom. (Hlas: To sú škandálne pomery!) Prosím, račte si prečítať včerajší >Polední list<, môžte sa o tom presvedčiť. Mne tento článok práve teraz prišiel vhod, že môžem poukázať, ako sa v Prahe úraduje. Ale není to len u starých bytov, račte pozrieť i na nové domy, na pr. na budovu ministerstva soc. pečlivosti. Bol som tam v jednej záležitosti a musel som ísť dole schodami pod zem, kde je celý rad úradných miestností, kde len jedno okno je trochu von a sám som sa presvedčil, že tie miestnosti sú mokré, vlhké, nevetrané, slnce tam nepríjde a spisy plesnivia. Tedy to je už dôkaz toho, že to nemôže byť zdravé. Za takýchto pomerov sú celkom oprávnené potom ponosy, že toto úradníctvo úraduje celé roky pod zemou, a to v >moderne< stavanom dome. Kto je tým vinen? Sami ti moderní architekti, sami ti, ktorí povoľujú také byty. Ja som už povedal, že v zemi budeme bývať, keď zomrieme, ale keď žijeme, bývajme nad zemou, aby sme mali vzduch i slnko. Čo sa na tom ušetrí, keď sa stavajú miestnosti pod zemou? Volačo sa síce ušetrí, keď pri tých nových stavbách stavajú byty pod zem, ale je to šetrenie? Na čom? Dopláca sa potom na zdravie, lebo tam onemocnia deti a aj dospelí. Tedy žiadne šetrenie to není. Na to by sa mal veľký pozor dať, veď v zemi bývať je proti moderným zásadám. Za starých čias sa to nerobilo, nevidíme staré domy s podzemnými bytami pre ľud, vidíme ich len s bytami nad zemou. Keď sa teraz stavia tak vysoko, 5 - 6 až 10 - 20poschodové domy, tak na čo sa majú stavať byty pod zemou? To není šetrenie. To by maly tiež tie lekárske komory na svoj program vziať, pojednať o tom, aby sa také, hygiene nezodpovedajúce stavby nepovoľovaly.

Tou vecou sa musia zabývať všetky patričné úrady, to nepatrí len do ministerstva zdravotníctva, to patrí, myslím, aj do ministerstva vnútra, do administrativy, ktoré dávajú povolenia ku stavbám. A, bohužial, vidíme to nielen v Prahe a iných veľkých mestách, ako v Bratislave a ostatných väčšiach vidieckych mestách, ale už aj v obciach, dedinách, každý, kto si stavia ten domeček, už hľadí pod zemou byty spraviť, aby mu to lacnejšie vyšlo.

A ešte na jednu vec by som si dovolil upozorniť, keď už hovorím o zdravotníctve a o povznesení zdravotníctva, a to obzvlášte na Slovensku. Je to ten nešťastný alkoholizmus, ktorý ničí náš ľud. Po prevrate začalo sa s odalkoholizovaním Slovenska a s velkou radosťou videli sme dobré účinky toho. Prišly dopisy a boly rozhovory, kde ženy a matky vyslovovaly svoju radosť nad tým, že následkom toho odalkoholizovania sa pomery v rodinách a stav rodín zlepšuje, že mužskí už nechodia viacej do krčiem, nepijú toľko a tedy rastú triezvi a usporí sa tu mnoho na peniazoch. Ale toto odalkoholizovanie Slovenska zaseklo. Pamätám sa, po prevrate hned tie prvé týždne ja som to bol, ktorý som tuto na tomto mieste podal zprávu a návrhy na odalkoholizovanie Slovenska a vyšlo to odalkoholizovanie z vlády, vyšlo to od ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. A ako povedám, teraz to zaseklo. U nás tá práca dôjsť k cieľu - odalkoholizovaniu - zastala. Prečo? Pamätám sa dobre, bol to minister financí Sonntág, ktorý povedal, že štát má z toho ohromný zisk, že na daniach z mäsa dostane len 20 mil., ale na daniach z alkoholu, neviem koľko, o mnoho, trojnásobne až 4násobne viacej daní. Tedy štát, aby z alkoholu dostal dane a dôchodky, neúčinkuje za odalkoholizovanie. Viem, že alkoholu užíva sa nielen ako nápoja, ale alkohol je potrebný aj pre priemyslné ciele, tam sa alkohol vyrábať a upotrebiť musí. Ale tuto sa jedná, hovorím, o odalkoholizovanie ľudu, totiž o používanie alkoholu ako nápoja. Na to tedy by malo tiež ako ministerstvo zdravotníctva tak vôbec vláda venovať veľký pozor a veľkú prácu, aby sa toto odalkoholizovanie Slovenska mohlo previesť, lebo je to hrozná vec. Netreba o tom rozprávať, len chcem toťiež ako jeden bod a jednu povinnosť, ktorá nás v budúcnosti očakáva, na povznesenie zdravotného stavu predniesť, že odalkoholizovanie je jedon z najvýznamnejších bodov tiež pre pozdvihnutie všeobecného zdravotného stavu.

Nechcem sa ďalej rozširovať, mal by som ešte poznámky, žial Bohu, veľmi smutné, aká práca očakáva vtedy lekársku vedu, a všetkých faktorov, aby sa odpomôhlo rozšírovaniu pohlavných nemocí, kde potom treba s rôznych strán na tom pracovať, aj zákaz takých pornografíckych kníh, spisov, novín, ak to vidíme predávať všade na železničných staniciach, v kníhkupectvách atď. atď. Potom ešte by maly tiež lekárske komory si vziať za povinnosť, čeliť vraždeniu mladého života a najprísnejšími pokutami pokutovať tých, ktorí takéto neľudské veci konajú, čo ani zviera nevykoná. Ale treba tiež pozrieť si tam anoncie. Práve lekári majú sa starať o zdravie a udržanie života, taktiež pôrodné asistentky, ale nie o poškodenie a zničenie života.

Končil by som tým, že s radosťou vitáme oba lekárske zákony, lebo čakáme od nich mnoho, čakáme pozdvihnutie všeobecného zdravotníctva a opakujem, že tu musíme pánu ministrovi našu vďaku vysloviť, že za tak krátky čas toľko vykonal v celej republike i na Slovensku za pozdvihnutie zdravotníctva. Ako som na začiatku reči vzpomenul, tieto tri zákony pod jeho vedením boly v najkratšej dobe uskutočnené a uzákonené. V tej nádeji, že sa i naďalej bude pracovať na pozdvihnutie zdravotného stavu v republike a slovenskej krajine, prejavujem, že naša strana oba tieto zákony odhlasuje. (Potlesk senátorů slovenské strany ľudové.)

Místopředseda Böhr (zvoní): Slovo má dále pan sen. Hampl.

Sen. Hampl: Zákon, který je nám předložen k projednávaní, jest jedním z těch, které nesměřují k ničemu jinému, nežli k utužení moci nynější vlády a k fašisaci národa. I tento zákon směřuje jen k zešněrování jistého stavu pro účely vojenské. Jestliže důkladně analisujeme a pitváme řadu zákonů, které zde byly projednávány, musíme zajisté shledati, že celý statní aparát je stále více byrokratisován, je připravován ve směru Mussoliniho k příští válce, k utužení a vetšímu ovlivňování širokých vrstev lidových vládou lidu nepřátelskou.

Také současná situace v Československu ukazuje nám nesmírné zostření třídních protiv, které se jeví jednak ve vzrůstající útočné úloze a soustředěné fašisující politice pracujících tříd pod vedením finančního kapitálu ve vnitrozemí, jednak na druhé straně v rostoucí radikalisaci pracujících mas, v jejich zvýšeném odporu, který se jeví konkrétně v zostřených hospodářských bojích.

V popředí všech událostí stojí horečně prováděné přípravy československého imperialismu, které jsou především řízeny proti prvnímu dělnickému státu, proti Sovětskému Svazu. Za účelem těchto válečných příprav jsou koncentrovány všechny dělnickému obyvatelstvu nepřátelské síly. (Předsednictví převzal místopředseda dr Brabec.) Celý aparát buržoasie, policie, byrokracie, justice, ba nyní také tyto zákony sahají stále a stále více k fašistickým metodám. V závodu se přidružuje ke zvýšenému vykořisťování dělníků politický teror zaměstnavatelů, který se jeví v závodním fašismu, aby tak byla provedena pro imperialistický profit československého finančního kapitálu nutná racionalisace přes aktivní odpor dělnictva a aby byla zajištěna pro případ války nutná >pracovní disciplina<.

Sociální demokracie organisuje zároveň vědomé a otevřené stávkokazectví, vpadá dělnictvu v týl, aby tak umožnila >hospodářský a průmyslový mír<, který žádají kapitalisté, a účastní se jako vedoucí činitel na hlavním cíli kapitalistů, má přípravě války proti Sovětskému Svazu. Několik příkladů vidíme v sousedním státě německém. Stát, kapitalisté a sociální demokracie srůstají v tomto společném hlavním úkolu a v jejich hlavním cíli stále více v trojspolek. Proti tomuto stojí široké masy pracujících, které se pod vedením komunistické strany a mládeže stále radikálněji bouří proti hospodářskému, politickému a národnostnímu útlaku, proti fašisaci celého veřejného života, proti imperialistickým válečným přípravám a bojují ve zvýšené míře pro obranu Sovětského Svazu.

Jednou z nejdůležitějších součástí imperialistických válečných příprav československé buržoasie v ČSR jsou její militarisační opatření, a jak jsem se zmínil, také tato předloha zákona je vlastně také jedním takovým opatřením. Tato militarisační opatření zahrnují jednak zařízení celého hospodářství a celého obyvatelstva pro válku, jednak veliká reorganisační opatření v měšťácké armádě, jež mají za účel přebudovati nejen armádu s hlediska potřeb moderního vedení války, nýbrž i s hlediska potřeb budoucí občanské války. Technika moderního vedení války, jež vyvolává tato nová militarisační opatření, se právě již neomezuje má dnešní armádu, četnictvo a vojenskou reservu, nýbrž vyžaduje mobilisaci veškeré výroby a veškerého obyvatelstva, především žen a pracující mládeže pro válku.

Rozumí se samo sebou, že i armáda lékařů má býti do tohoto bloku pojata, československá buržoasie plánuje zavedení zákona, jenž byl přesně podle vzoru francouzského zákona Paul-Boncourova vypracován mimo parlamentní instituci. Zákon francouzský má za účel především mobilisaci závodů, dolů, dopravních prostředků, velikých obchodních prostředků, při čemž se stát zavazuje platiti v případě nutného rekvirování majiteli úroky z rekvirovaného kapitálu, amortisaci materiálu a konečně prémie za výkony a různé náhrady. Jistou ukázku toho, jak tato mobilisace závodů bude působiti na dělníky, ukazuje nejen registrování závodů, nýbrž i zbrojení a přípravy, které již nyní jsou zahajovány pod kontrolou ministerstva národní obrany v závodech. Tak na př. se dosazují ve Škodovce v Mladé Boleslavi nejen ozbrojení tovární strážníci, nýbrž nad to ještě jsou ozbrojováni dozorci a všichni možní popoháněči, aby drželi dělníka v šachu.