Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1926.

II. volební období.

2. zasedání.

Tisk 127.

Národní shromáždění republiky Československé schvaluje obchodní smlouvu mezi republikou Československou a Japonskem sjednanou v Praze dne 30. října 1925.

Aby osvedčené a rošírené boly vzájomné obchodné styky medzi republikou Československou a císarstvom Japonským, uzavrená bola medzi splnomocnenými zástupcami oboch štátov dňa 30. októbra 1925 obchodná smluva, ktorú vláda predkláda k internému schváleniu. Smluva táto spočíva na zásade najvvšších výhod, ktoré sa poskytujú príslušníkom oboch štátov, najmä v príčine cestovania a bydlenia, provozovania obchodu a výroby, živnosti, zamestnania, povolania a výchovných študií, nabývania vlastníctva a najmutia nemovitostí, jako i majetku movitého a voľnej dispozície veškerým majetkom za tých samých podmienok. ktoré platia alebo budú platiť pre domácich príslušníkov. Príslušnikom oboch štátov zaručuje sa stála a úplná ochrana a bezpečnosť, jako i prístup k súdu o iným úradom jako občanom vlastným. Pokiaľ sa týka povinnosti platiť dane, poplatky, dávky alebo platy jakéhokoľvek druhu, sú príslušníci oboch strán postavení na roveň a nebudú ich taktiež platiť v miere vyššej, jako príslušníci štátu požívajúceho najvyšších vyhod. Príslušníci oboch strán zbavujú sa na území druhej strany jakejkoľvek vojanskej služby a budú povinní poskytovať nútenej pôžičky jako aj kontribucie len v tej miere, jako príslušníci štátu požívajúceho najvyšších výhod. Príslušníkom oboch strán zaručuje sa bezpečie a voľné uživanie bytu veškerého druhu živnostenských a továrnych miestností a je jejich prehliadka jako i pátrane v nich lebo zkúmanie a nahliadnutie clo kníh, listin alebo účtov dovolené len za podmienok a formalit, ktoré sú zákonmi predpísané pre domácich príslušnikov. Medzi oboma štátmi je vzájomná svoboda obchodu a plavby. Príslušníci oboch štátov platia pri dovozu tovaru vyťaženého alebo vyrobeného na území jednej zo smluvných strán, či už prichádzajú odkiaľkoľvek, cla a dávky podľa najnižších sadzieb, ktorých sa používa na podobný tovar jakéhokoľvek cudzieho pôvodu. Vývoz a dovoz tovaru môže byť zakázaný len clo tej mieri, v jakej sa zakazuje štátom iným. Toto ustanovenie neplatí pre tovar, ktorý je predmetom štátneho monopolu, alebo javí-li sa nútnosť zakázať dovoz alebo vývoz z dôvodov zdravotných a bezpečnostných. Pri vývozu tovaru vyťaženého alebo vyrobeného na území z jednej zo smluvných strán do územia druhej strany móžu sa vybierať len také dávky, ktoré sa platia pri vývozu podobného tovaru do ktoréhokoľvek iného cudzieho štátu. Obidve strany vzdávajú sa práva vybierať clo alebo dávky pri prevozu tovaru vyťaženého alebo vyrobeného na území druhej strany. Dávky vzťahujúce sa na výrobu alebo spotrebu jakéhokoľvek tovaru už či sa vyberajú vo prospech štátu alebo jakýchkoľvek samosprávných úradov a korporácií, móžu byť predpísané len v tej výške, v jakej sa vybieraju od vlastných občanov. Pre plodiny alebo výrobky určené k uloženiu do skladíšť alebo k prevozu nesmia byť požadované žiadne vnútrozemské dávky. Príslušníci oboch štátov môžu prevádzať nákupy voľne alebo sbierať zákazky a používajú najvyšších výhod pri zdanení a úlevách. Vzorky sú prosté cla, ovšem so zachovaním celných predpisov a formalít. Obidva štáty uznávajú overenie vydané príslušnými úradmi strany druhej. Oprávnenia poskytnuté jednotlivcom majú tiež platnosť pre obchodné, priemyslové a finančné sdruženia, keď sú riadne podľa zákonov druhej strany ustavené. Pre takéto spoločnosti platí zásada najvyšších výhod. Smlúva táto sa nevzťahuje na pobrežný obchod, ktorý bude upravený podľa zákonov oboch štátov. Poskytne-li jedna strana inému štátu dajakú Ďalšiu výhodu pre obchod, plavbu a priemysel, platí táto tiež i pre stranu druhú. Smlúva táto nevzťahuje sa na tarifné výhody poskytnuté výhradne pre pohraničný styk, ani na produkty rybolovov a na zvláštne tarifné výhody, ktoré poskytuje Japonsko na ryby a iné vodné produkty vylovené v iných vodách v súsedství Japonska. Ratifikačné listiny vymenia sa v Prahe. Smluva nabudne platnosti desiateho dňa po výmene ratifikačných listín a môže byť obidvoma stranámi vypovedaná kedykoľvek na dobu šesti mesiacov. V záverečnom protokolu dohodli sa strany ešte na tom, že Japonsko nebude sa dovolávať výhod, ktoré republika Československá poskytne republike Rakúskej na základe článku 222 mierovej smluvy St. Germainskej, alebo Maďarsku na základe článku 205 mierovej smluvy Trianonskej a že žiadnej strane nebude zabránené, aby zaviedla alebo zachovala povolovacie radenie pre dovoz alebo vývoz za účeľom uspokojenia naliehavých hospodárskych potrieb štátu. Táto obchodná smluv a s Japonskom je výsledok jednania, ktoré bolo vedené od roku 1922 a to najprv medzi japonskou vládou a našim vyslanectvom v Tokiu a od roku 1924 medzi japonským vyslanectvom a našim ministerstvom záhraničných vecí v Prahe.

Význam tejto smluvy spočíva v tom, že upravuje po prvé naše obchodné styky so štátom Dálného Východu, kde nášmu tovaru kyne rovnako dobrý odbyt, jako v ktoromkoľvek vzdálenejšom štáte europskom. Do Japonska vyvážame hlavne slad a chmel, z výrobkov priemyslových hlavne vlnenú priadzu a tkaniny (cca 80%), železo a ocel, jako i výrobky z ních, jako plechy drót. rúry a klince, ďalej zo sklenených výrobkov hlavne imitácie drahokamov a periel. Konečne gombíky, mužské klobúky, papier a niektoré chemikálie, Navzájom dovážame rostlinný t. zv. japonský vosk, brom a jod, gáfor (kafr), surové hedvábie, drogy a rýžu. Náš vzájomný obchod pokial sa dá štatistický zistiť, pretože sa deje z veľkej čiastky nepriamo prez nemecké a italské prístavy, vykazuje v priamom vývozu prez 100 mil.Kč (v mimoriadnom roku katastrofy 1923 docela 157.8 mil. Kč), náš priamy dovoz tvorí len nepatrný zlomok (v roku minulom 2.5 mil. Kč) vývoznej hodnoty.

Jako u sto iných smluv nechá sa i v tomto prípade očakávať, že náš obchod s Japonskom teprv za platnosti smluvy sa riadne rozvine.

Zahraničný výbor navrhuje slávnemu senátu, aby schválil predloženú obchodnú smluvu a prijal schvalovacie usnesenie shora navrhnuté.

V Prahe, dňa 2. mája 1926.

Dr Klouda v. r.,
místopředseda.

J. Pocisk v. r.,
zpravodaj.

Národohospodářský výbor prozkoumal ve své dne 9. června 1926 konané schůzi obchodní smlouvu mezi republikou Československou a Japonskem, jakož i závěrečný protokol a jemu připojené vysvětlivky obou smluvních stran, jimž připojená důvodová zpráva objasňuje obsah a dosah této smlouvy a shledal, že tato smlouva bude míti příznivý vliv na zlepšení vzájemných styků obou států činí proto návrh, aby sl. senát předloženou obchodní smlouvu mezi republikou Československou a Japonskem schválil.

V Praze, dne 9. června 1926.

Jan Kotrba v. r.,
místopředseda.

Dr Rozkošný v. r.,
zpravodaj.