Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1926.

II. volební období.

2. zasedání.

Tisk 131.

Národní shromáždění republiky Československé souhlasí s úmluvou o zjednodušení celních formalit sjednanou 3. listopadu 1923 v Ženevě, jakož i s připojeným k ní protokolem.

Úmluva o zjednodušení colných formalít ujednaná v Geneve, je výsledkom medzinárodnej konferencie, konanej od 15. októbra do 3. novembra 1923 z podnetu rady Spoločnosti národov za účelom zjednodušenia colných a podobných formalít a odstránenia iných tiaživých podmienok preclievania.

Na tejto konferencii bolo zastúpené vedľa 13 iných štátov tiež Československo, ktorého experti ostatne sa zúčastnili už prípravných prác určitými podnetami.

Účelom predkladanej tu úmluvy nemalo a ani nemohlo byť akékoľvek zasahovanie do otázok colnej a hospodárskej politiky zúčastnených štátov, ale táto prvá medzinárodná úprava určitých otázok colných týka sa výlučne ich formálnej stránky, totiž spôsobu odbavovania a formalít při ňom používaných, ktoré majú byť vo všetkých štátoch dľa možnosti unifikované a medzinárodne zjednodušené.

Úmluva táto obsahuje jednak rad ustanovení, ktoré majú povahu smluvných záväzkov (ius cogens), iné ustanovenia sú len doporučenie (rekomandace) smerníc pre autonomnú úpravu v jednotlivých štátoch, kde vývoj dotyčných otázok zostal o ničo opozdený alebo pre smluvnú úpravu s inými, menovite súsednými štátmi, kde by bolo možno docieliť lepšej súčinnosti usnadnenia medzinárodného obchodu pre všetkých.

Do prvej kategorie smluvných záväzkov, ktoré teda z úmluvy plynú i pre nás, patria menovite tieto:

1. Nesťažovať vzájomné obchodné styky zbytočnými colnými formalitami a po tej stránke zrevidovať príslusné predpisy. (Čl. I.)

2. Uviesť v súlad príslušné predpisy so zásadami slušného zaobchádzania s obchodom ostatných štátov a vyvarovať sa akéhokoľvek nespravedlivého postupu (unjust discrimination) pokiaľ by bol namierený proti obchodu niektorého smluvného štátu. (Čl. II.)

3. Obmedziť čo najviac zákazy dovozu a vývozu a učiniť opatrenie, aby tieto často spletilé predpisy boly jasné a boly uvedené vo všeobecnú známosť, ako aj aby tak zv. povolovacia praks bola jednoduchá, nekolísavá a rýchla. (Čl. III.)

4. Publikovať všetky príslušné colné a podobné predpisy pred uvedením v účinnosť, najneskoršie však súčasne s uvedením v platnosť. (Čl. 4.)

5. Štáty, ktoré postupne a častejšie zmenily colný tarif, takže sa ich colný stav stal neprehľadným, majú mimo to vydať prehľadný výkaz ukladaných dávok a učiniť opatrenie, aby pri vyberaní cla boly rôzne poplatky súčasne s clom vyberané jasne uvedené (čl. 5.) - okrem toho má byť sdelením príslušných zmien diplomatickým zástupcom smluvných štátov postarané o riadnu publicitu. (Čl. 6.)

6. Zabezpečiť spravedlivé prevádzanie colných predpisov právom sťažnostným a nezadržovať bezdôvodne tovar až do vybavenie sporu. (Čl. 7.-8.)

Ďalej úmluva táto stanoví jednotnú úpravu bezcolného dovozu vzorkov obchodných cestujúcich a osvedčovanie pôvodu, pri čom obmedzuje ako potrebu overovania týchto certifikátov, tak aj požiadavok konzulárnych faktúr. (Čl. 10.-12.)

V prípadoch udalostí ohrožujúcich bezpečnosť zeme priúšťajú sa výnimečné opatrenia.

Vedľa toho stanoví úmluva len doporučenie smerníc pre jednostrannú alebo smluvnú úpravu, ako na pr. v otázke vzájomného uznávania chemických rozborov (čl. 13.) alebo v otázke účelnej organizácie rýchleho odbavovania tovaru, prehliadky zavazadiel cestujúcich, ukladania tovaru do skladíšť a spolupráce v pohraničných staniciach medzi orgánmi súsediacich štátov, ďalej v otázke dočasnej bezcolnosti tovaru dovážaného k zpracovaniu, na výstavy atď., teda v otázkach, na ktorých hladkom prevádzaní náš štát ako typicky exportný štát má veľký záujem.

Táto úmluva sa neuspokojuje však len papierovou dohodou štátov, ktoré sa jej zaväzujú. Žiadať v článku 9. výslovne, aby každý štát do 12. mesiacov odo dňa, keď úmluva pre neho nadobudla platnost, podal tajomníkovi Spoločnosti národov úhrnný prehľad všetkých opatrení, ktoré v smysle tejto úmluvy podniknul.

Postarané je tiež o riešenie sporov, vzniklých o výklad alebo prevádzanie úmluvy a konečne obsahuje úmluva ustanovenie o pristúpení dalších štátov, o ratifikácii, nadobudnutí účinnosti a výpovedi úmluvy. Účinnosti nadobúda pre jednotlivé štáty 90. deň po prevzatí ratifikačnej listiny generálnym sekretárom Spoločnosti národov a prestáva platiť po uplynutí jedneho roku od výpovedi.

K úmluve pripojený protokol obsahuje výhrady niektorých štátov, ktorými vylučujú pre seba platnosť niektorých ustanovení.

Autentickými textami úmluvy sú francúzske a anglické. Prospech z tejto úmluvy očakáva sa z toho, že rad štátov bude nútený povzniesť svoje colné pokračovanie na výšku, určenú touto konvenciou ako normálnu.

Poneváč československé colné a ostatné predpisy sú na tejto výške, vyplýva pre nás z tejto úmluvy len niekoľko málo zmien rázu podružného, ale predsa len moderná tendencia a duch pokroku v medzinárodnom obchode povedie i nás k tomu, aby sme revidovali mnohé ustanovania svojích colných predpisov, keďže z celej úmluvy na základe hmotnej a ideellnej solidarity kultúrnych národov vyplýva pre Československou republiku výhoda, preto navrhuje zahraničný výbor slávnemu senátu jej schválenie.

V Prahe, dňa 30. apríla 1926.

Václ. Donát v. r.,
predseda.

K. Stodola v. r.,
zpravodaj.

V obchodním a průmyslovém světě není úřadu, na který by bylo tolik stížností, jako do úřadu celního.

Naříká se všeobecně do celních, zbytečných a bezúčelných formalit a podmínek proclívání, do celního propouštění.

Nenaříká se však pouze u nás, ale i v cizině. Nářky tyto vyvolaly mezinárodní konferenci v Ženevě, která se konala v druhé polovině měsíce října až do 3. listopadu 1923.

Výsledek konference je úmluva, která v třiceti článcích stanovila zásady zjednodušení spravedlivé vzájemnosti, a poněvadž všech těchto třicet článků směřuje k simpflifikaci celních formalit a přes to, že nedosahuje se ještě uniformity, přece jen znamenají značný pokrok, navrhuje národohospodářský výbor, aby senát Národního shromáždění republiky Československé vyslovil souhlas s úmluvou o zjednodušení celních formalit sjednanou 3. listopadu 1923 v Ženevě jakož i s připojeným protokolem.

V Praze, dne 10. června 1926.

Jan Kotrba v. r.,
místopředseda.

Vojtěch Čipera v. r.,
zpravodaj.