Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1926.
II. volební období.
2. zasedání.
Tisk 134.
Návrh
senátora Ing. Klimku a jeho spoločníkov na zmenu § 9 zákona zo dňa 11. červeňa 1919, č. 330 Sb. z. a n.
Slávny senáte! ráč sa usniesť na nasledovnom zakonodarnom opatrení:
Zákon
zo dňa............ 1926,
ktorým sa mení § 9 zákona zo dňa 11. červeňa 1919, č. 330 Sb. z. a n.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Článok I.
§ 9 zákona zo dňa 11. červeňa 1919, č. 380 Sb. z. a. n. sa v celkosti zrušuje a miesto neho uvádza sa nasledovný text:
1. Dozor na činnosť štátneho pozemkového úradu vykonáva správny výbor (§ 15 zab. zák.), do ktorého 8 členov volí poslanecká snemovňa a 4 členov senát na dobu 3 rokov dľa predpisu 3. odstavca § 54 ustávnej listiny, uvedenej zákonom zo dňa 29. února 1920, č. 121 Sb. z. a n.
2. Každá voľba nového správneho výboru budiž prevedená 6 týždňami vopred pred uplynutím mandátu starého správneho výboru.
3. V dobe rozpustenia alebo uplynutia volebného obdobia, taktiež aj v dobe odročenia alebo ukončenia niektorej snemovne povinnosť voľby správneho výboru pripadá stálemu výboru, označenému v § 54 ústavnej listiny, zákonom zo dňa 29. února 1920, č. 121 Sb. z. a n. uvedenej.
4. V pade každého zmenšenia sa počtu členov správneho výboru štátneho pozemkového úradu má sa na počeť v 1. odstavci tohoto článku ustalený doplniť dľa predpisu 2., potažne 3. odstavca tohoto istého článku.
Článok II.
Zákon tento vstúpi do života dňom vyhlásenia.
Článok III.
S prevedením tohoto zákona poveruje sa vláda.
Odôvodnenie:
Voľbu správneho výboru štátneho pozemkového úradu previedlo na základe § 9 zákona zo dňa 11. červeňa 1919, č. 330 Sb. z. a n., revolúčne Národne shromaždenie, ktoré by bolo malo byť len ústavodarným a nie súčasne aj zákonodarným shromaždením.
V revolúčnom Národnom shromaždení nebolo zastupené celé občianstvo tohoto štátu, ale boli tam len vládou vymenovaní poslanci jednotlivých kategorií, preto aj timýto zvolený správny výbor štátneho pozemkového úradu postráda všetky zásady demokracie, ktoré boly uložené v § 1 ústavnej listiny tým, že: >Ľud je jediným zdrojom všetkej štátnej moci v republike Československej<.
Medzi časom Nár. shromaždenie složilo sa z dvoch komôr, z ktorých senát, ba vôbec aj jednotlivé celé strany v správnom výbore štátneho pozemkového úradu zastúpenia podnes nedostaly.
Následkom toho nemajú pri ich všetkej parlamentárnej zodpovednosti ani žiadnej ingerencie na prevádzanie pozemkovej reformy, čo celoštátneho sociálneho požiadavku, a preto i doterajší správny výbor štátneho pozemkového úradu ešte aj dnes nosí na sebe náter voľajakého revolúčneho stavu, o čom krikľave svedčí stranické, mnohokráť neprístojné, ba protizákonité prevádzanie tejže reformy.
Ináč doba, na ktorú bol správny výbor štátneho pozemkového úradu revolúčnym Národnym shromaždením zvolený, už dvakráť uplynula, a preto nastal v tomto smere opätovne >ex lex<, ktorý aj v smysle samého zákona o pozemkovom úrade nemôže byť ďalej udržiavaný, ale nezastúpený senát, ako aj nezastúpené strany musia primeraného zastúpenia v správnom výbore obdržať.
Nakoľko týmto návrhom žiadne výlohy nevzkrsnú, návrh na finančnú úhradu samo sebou odpadá.
V Prahe, dňa 14. červeňa 1926.
Ing. Klimko,
dr Ján Kovalik, Ján Podoba, Gabriel Volko, Adolf Melíšek, Ján Janík, Eduard Bobula, Michal Tomik, Andrej Činčala, Juraj Dúrčanský, Kalčok, dr Krčméry.