Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1927.

II. volební období

5. zasedání.

Tisk 536.

zo dňa........................................................................

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

Zákonný článok XLIII/1890 o vymahaní a účtovaní trestných nákladov vzniklých u súdov sa mení takto:

1. § 4 bude znieť takto:

Ak súd shľadá, rozhodujúc podľa § 479 tr. por. o povinnosti k náhrade trestných nákladov, že by ich zaplatením bola ohrožená, výživa toho, kto je náhradou povinný, alebo osôb, ktoré je povinný vyživovať, prehlási trestné náklady v tom istom rozhodnutí za nedobytné. Ak sa súd neskoršie dozvie, že tieto dôvody zmenou majetkových pomerov povinného pominuly, prehlási trestné náklady dodatočným usnesením za dobytné.

2. § 5 bude znieť:

Trestné náklady založené zo štátnej pokladne vymahajú sa súdom podľa predpisov platných o vymahaní poplatkov, peňažitých pokút a iných summ, o ktorých správne zaplatenie má súd pečovať z úradnej povinnosti.

3. §§ 1, 6-15 sa zrušujú.

§ 494, odst. 5. a 6. trestného poriadku zák. čl. XXXIII/1896 bude znieť takto:

Vykonanie trestu náleží štátnemu zastupiteľstvu.

Čo do prisúdených výloh nezaložených zo štátnej pokladne a prisúdeného súkromoprávneho nároku pripúšťa sa vykonanie len na základe žiadosti zúčastneného jednotlivca.

Tento zákon nadobude účinnosti dňa 1. januára 1928.

Prevedú ho minister spravedlnosti a minister financií.

Podľa predpisov platných na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi zakladá štátna pokladňa - s výhradou náhrady - náklady trestného pokračovania a výkonu trestu (trestné náklady) vynímajúc tie, ktoré vzídú zastupovaním súkromej obžaloby a obvineného, ako aj jeho obhajobou. Kto má hradiť náklady, stanoví súd v rozsudku v trestnom príkaze alebo v usnesení, ktorým sa obžaloba zamieta alebo trestné pokračovanie zastavuje. Súd určí zároveň tiež výšku týchto nákladov, nehľadiac ovšem na tie, ktorých výška ešte nie je známa (menovite útrat výkonu trestu) alebo stanovenie ktorých prísluší inému úradu. Prevedenie súdneho výroku o náhrade trestných nákladov prísluší podľa § 494, odst. 5. tr. por., v medziach zák. čl. XLIII/1890 štátnemu zastupiteľstvu. O vymahaní nákladov stanoví uvedený zákonný článok toto:

Náklady sa sopisujú do soznamu založeného v trestných spisoch. O majetkových pomeroch obvineného opatrí súd zovrubné zprávy, ktoré slúžia ako základ rozhodovania o dobytnosti útrat. Ak totiž súd shľadá, že zaplatením trestných nákladov bola by ohrožená výživa toho, kto je povinný náhradou, alebo osôb, o ktoré sa má starať, prehlási náklady za nedobytné. Inak postúpi po právoplatnosti rozhodnutia o náhrade nákladov potrebné spisy, a to uvedené rozhodnutie, vysvedčenie o majetkových pomeroch povinného a soznam nákladov u okresného súdu prednostovi, u sborového súdu štátnemu zastupiteľstvu. Prednosta okresného súdu (štátne zastupiteľstvo) vyhotovuje o každom prípade zvláštne výkazy a zasiela ich čtvrtročne príslušnému finančnému riaditeľstvu, ktorému. sa tiež oznamujú podobným spôsobom po konci trestu (pri dlhších trestoch polročne nazpäť) náklady výkonu trestu. Finančné úrady vymahajú trestné náklady podľa predpisov platných o vymahaní verejných daní. Proti výške nákladov sú prípustné námietky do 15 dní u príslušného finančného riaditeľstva, o námietkach rozhoduje predseda sborového súdu, rešp. okresný súd, pokiaľ však ide o výšku nákladov výkonu trestu, vrchné štátne zastupiteľstvo, rešp. ministerstvo spravedlnosti. Dokiaľ výkaz nie je zaslaný finančnému riaditeľstvu, možno trestné náklady zaplatiť tiež u okresného súdu alebo u štátneho zastupitelstva. Vymahané náklady zúčtuje finančný rezort medzi riadnymi príjmy štátu, t. j. medzi príjmy všeobecnej pokladnej správy. Ak náklady boly prezatým prehlásené za nedobytné, avšak majetkové pomery povinného sa neskoršie zmenia do tej miery, že sa náklady stanú dobytnými, majú byť vymahané. Doba premlčania činí päť rokov.

Tento postup vymahania trestných nákladov nevyhovuje zásadám zjednodušenia štátnej správy a úspornosti, lebo zamestnáva zbytočne tri úrady (súd, štátne zastupiteľstvo a finančně úrady), kdežto na území mimoslovenskom - ako ihneď buď podotknuté - vymahajú súdy cele jednoduchým spôsobom trestné náklady samy. Dobývanie nákladov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je tiež veľmi zdlhavé čo vyplýva už z toho, že výkazy sa zasielajú finančnému úradu nie hned po právoplatnosti ale až vo štvrťročných lehotách. Postup ten nevyhovuje však ani s hľadiska rozpočtového, lebo vydobyté trestné náklady sa neúčtujú v rozpočte ako príjmy justičnej správy, ačkoľvek justičná správa nesle ich ako vydania. Okolnosť, že trestné náklady môžu byť tiež zaplatené u súdu alebo štátneho zastupiťeľstva, viedla v praxi častejšie k tomu, že finančné úrady vymahaly omylom také náklady, ktoré boly už u súdu alebo u štátneho zastupiteľstva složené.

Na území mimoslovenskom je vec upravená o veľa jednoduššie a účelnejšie. Dobývanie trestných nákladov obstaráva tu súdny orgán, ktorý vyzve vopred povinného platebným príkazom, aby zaplatil útraty do 8 dní a jestliže tak neučiní, zavedie exekučné dobývanie z úradnej moci. Dobyté náhrady sa účtujú v rozpočte ako príjmy justičnej spávy.

Tento spôsob vymahania možno teraz po zavedení jednacieho poriadku vládnym nariadením zo dňa 3. mája 1924, č. 99 Sb. z. a n. rozšíriť tiež na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Podľa § 107 a násl. slovenského jednacieho poriadku sú totiž predpisy o súdnom vymahaní upravené úplne podobné, ako ma území mimoslovemskom. Poplatky peňažité pokuty a iné summy, o ktorých správne zaplatenie má súd pečovať úradnej povinnosti, vymahá u každého súdu úradník k tomu určený, ktorý vydá platebný príkaz s ôsmidennou lehotou platebnou a po jej marnom uplynutí zavedie sa z úradnej moci exekúcia. Tieto predpisy nevzťahujú sa dosiaľ ovšem na náklady trestného pokračovania. Z výšeuvedených dôvodov je však velmi žiaducné, aby boly rozšírené tiež na vymahanie trestných nákladov.

To sa má stať touto osnovou. Osnova javí sa ako novelizácia zák. čl. XLIII/1890 o vymahaní a účtovaní trestných nákladov vzniklých u súdov. Krem toho ruší predpis § 494, odst. 5. tr. por., pokiaľ ním výkon výroku o náhrade trestných nákladov je prikázaný štátnemu zastupiteľstvu.

V jednotlivostiach sa podotýka:

Zák. čl. XLIII/1890, § 1 vymedzoval pojem trestných nákladov ako nákladov trestného a disciplinárneho pokračovania a výkonu trestu. Pokiaľ ide o trestné pokračovanie, je tento pojem teraz vysvetlený v § 479 tr. por., o nákladoch disciplinárneho pokračovania platia potom predpisy disciplinárné, rozšírené zákonom zo dňa 15. apríla 1920, č. 270 Sb. z. a n. na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Tým sa stáva tedy dosavádny § 1 zbytočným. V platnosti sa zachovávajú §§ 2 a 3 zák. čl. XLIII/1890 jednajúce o soznamoch útrat a o vyšetrení majetkových pomerov obvineného. Dosavádny § 4 je doplnený ustanovením § 14 o dodatočnom vymahaní nákladov, pôvodne za nedobytné prehlásených. § 5 v novom znení stanoví zásadu, že vymahanie nákladov je sverené súdom. Tým sa ovšem stávajú zbytočnými §§ 6-15 cit. zák. čl. Z rozpočtových dôvodov má osnova nadobudnúť platnosti počiatkom budúceho roku.

Prevedenie navrhovaného zákona nevyžaduje finančného nákladu, naopak uľahčí sa ním finančným úradom bez toho, že by zaťažilo znateľne súdnu agendu.

Vláda doporučuje, aby osnova bola v obidvoch snemovniach Národného shromaždenia prikázaná výboru ústavno - právnemu k podaniu zprávy v lehote čo najkratšej.

V Prahe, dňa 3. novembra 1927.

Predseda vlády:
Švehla v. r.

Minister spravedlnosti:
Dr. Mayr-Harting. v. r.