Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1927.
II. volební období.
5. zasedání.
Tisk 542.
Zpráva
ústavno-právneho výboru
k vládnemu návrhu (tlač. 536) zákona
o zmene niektorých predpisov o vymáhaní a účtovaní trôv spojených s trestným pokračovanim pri súdoch na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Slávny senát!
Po stránke obsahovej drží ústavnoprávny výbor predložený návrh zákona za celkom správny, lebo navrhovaná novelizácia XLIII. zák. čl. z r. 1890 a zmena 5. a 6. odstavcov 494. §u XXXIII. zák. čl. z. r. 1896, o trestnom poriadku je na čase; veď značne zjednoduší terajší postup na Slovensku a Podkarp. Rusi a donesie ho do súzvuku s ostatnými zemami republiky.
Na Slovensku a Podkarp. Rusi totiž štátna pokladnica platí trovy z trestného pokračovania a prevedenia trestu, okrem tých ktoré vzniknú zo zastupovania súkromného žalobníka, žalovaného alebo jeho obrany. Súd rozhoduje, kto má platiť výlohy, už v samom rozsudku, alebo v trestnom príkaze, alebo v usnesení, ktorým sa žaloba zamieta, alebo trestné pokračovanie zastavuje. Súd určí i výšku trôv, pravda, okrem tých, ktoré sú ešte nie známe alebo patria do príslušnosti iného úradu. Vykonanie súdneho výroku o platení výloh z trestného pokračovania povstavších prislúcha podľa 5. odst. 494. §u tr. por. v medziach XLIII. zák. čl: z r. 1890 štátnemu zastupiteľstvu. Uvedený zákon o vymáhaní výloh nariaďuje toto:
Trovy sa vpisujú do k trestným spisom priloženého soznamu. Súd si zaopatrí podrobné zprávy o majetkových pomeroch obvineného, ktoré sú potom podkladom rozsudku ohľadom vymožiteľnosti trôv. Totiž ak súd sa presvedčí, že zaplatením trav z trestného pokračovania by bola ohrožená výživa obvineného alebo tých osôb, o ktoré sa on má starať, tak vyhlási výlohy za nevymožiteľné. Inak postúpi po právoplatnosti rozhodnutia o hradení trôv potrebné spisy - a to: rozhodnutie, majetkové vysvedčenie, soznam útrat - pri okresnom súde prednostovi okresného súdu, pri sborovom súde štátnemu zastupiteľovi. Oba zhotovia o každom prípade osobitné výkazy a pošlú ich štvrťročne patričnérrm finančnému riaditeľstvu, ktorému sa oznámia podobným spôsobom po skončení trestu (pri dlhších trestoch polročne) výlohy, vzniklé pri vymáhaní trestu. Finančně úrady vymáhajú tieto trovy spojené s trestným pokračovaním podľa predpisov platných o vymáhaní verejných daní. Námietky proti výške trôv sú prípustné do 15 dní u príslušného finančného riaditeľstva, o námietkach rozhoduje predseda sborového, patrične okresného súdu ak však ide o výšku trôv pri výkone trestu, tak hlavné štátné zastupiteľstvo, patrične ministerstvo spravedlnosti. Útraty z trestného pokračovania možno, kým výkaz nie je zaslaný finančnému riaditeľstvu, zaplatiť i pri okresnom súde alebo pri štátnom zastupiteľstve. Finančný rezort zúčtuje zaplatené trovy medzi riadnymi príjmami štátu, to je medzi príjmami všeobecnej pokladničnej správy. Ak výlohy boly dočasne vyhlásené za nevymožiteľné, avšak majetkové pomery platiť povinného sa neskoršie zmenia do tej miery, že sa výlohy stanú vymožiteľnými, majú byť vymáhané. Doba premlčania je ustanovená v 5 rokoch.
Tento postup vymáhania trôv spojených s trestným pokračovaním nevyhovuje zásade zjednodušenia štátnej správy a sporivosti; lebo zbytočne zamestnáva tri úrady súd, štátné zastupiteľstvo a finančné úrady - kdežto na priestore českých zemí súdy vymáhajú trovy z trestného pokračovania celkom jednoduchým spôsobom. I vymáhanie útrat na Slovensku a Podkarp. Rusi je tiež veľmi zdlhavé, čo vyplýva už z toho, že výkazy o nich sa neposielajú finančnému riaditeľstvu hneď po právoplatnosti rozsudku, ale vo štvrťročných lehotách. Postup tento nevyhovuje ani s hľadiska rozpočtového, lebo vymožené výlohy sa nezúčtujú v rozpočte ako príjmy justičnej správy, čo priam ona bola obťažená ich výdajom. No a tá okolnosť, že útraty z trestného pokračovania môžu byť zaplatené i pri súde alebo pri štátnom zastupiteľstve, viedla k tomu, že finančné úrady neraz omylom vymáhaly, také útraty, ktoré boly už zaplatené pri súde alebo pri štátnom zastupiteľstve.
Na priestore českých zemí je vec jednoduchejšie a cieľuprimeranejšie zavedená. Tu vymáhanie trôv z trestného pokračovania obstará súdny orgán, ktorý vyzve povinného platiť platobným príkazom, aby zaplatil útraty za 8 dní a jestliže to neučiní, zavedie proti nemu exekučné zakročenie z úradu. Vymožené trovy sa zúčtujú v rozpočte ako príjmy justičnej správy.
Tento spôsob vymáhania možno teraz po zavedení jednacieho poriadku vládnym nariadením zo dňa 3. mája 1924, č. 99 Sb. z. a n., rozšíriť i na Slovensko a Podkarp. Rus. Totiž podľa 107 a nasledujúcich paragrafov slov. jednacieho poriadku predpisy o súdnom vymáhaní sú úplne podobne upravené, ako na území českých zemí. Poplatky, peňažité pokuty a iné sumy, o správné zaplatenie ktorých súd sa má starať z úradu, pri každom súde vymáha k tomu určený úradník, ktorý vydá platobný príkaz s osemdňovou lehotou a po jej márnom uplynutí zavedie z úradu exekúciu. Tieto predpisy, pravda, nevzťahujú sa dosiaľ na výlohy spojené s trestným pokračovaním. Z výšuvedených dôvodov je však žiaducné, aby tieto predpisy boly rozšírené aj na vymáhanie útrat z trestného pokračovania.
To sa má stať touto osnovou. Osnova táto javí sa ako novelizácia XLIII. zák. čl. z r. 1890, o vymáhaní a účtovaní výdavkov vzniklých z trestného pokračovania pri súdoch. Okrem toho ruší predpis 5. odst. 494. §u trest. por., pokiaľ ním výkon výroku o náhrade trôv z trestného pokračovania je zadelený štátnemu zastupitelstvu.
V jednotlivostiach sa podotýka:
1. § XLIII. zák. čl. z. r. 1890 zahrnul pod pochop "trôv z trestného pokračovania" nielen výlohy spojené s trestným a disciplinárnym pokračovaním, ale i trovy spojené s výkonom trestu. Pokiaľ je reč o trestnom pokračovaní, tento pochop je teraz vysvetlený v 479. §e trestného poriadku; o výlohách disciplinárneho pokračovania platia zasa predpisy disciplinárné, rozšírené zákonom zo dňa 15. apríla roku 1920, pod čís. 270 Sb. z. a n., na Slovensko a.Podkarp. Rus. Tým sa stáva teda 1. § XLIII. zák. čl. z r. 1890 zbytočným, v platnosti ostanú 2. a 3. §§, jednajúce o výkazoch útrat a o vyšetrení majetkových pomerov obvineného; 4. § je doplnený 14. §om o dodatočnom vymáhaní útrat, pôvodne za nevymožiteľné prehlásených a 5. § v novom znení stanoví zásadu, že vymáhanie útrat je sverené súdom. Takto sa ovšem paragrafy citovaného zákonného článku od 6-15 stanú zbytočnými. Z rozpočtových dôvodov má osnova nadobudnúť platnosti počiatkom budúceho roku.
Prevádzanie navrhovaného zákona nevyžaduje výloh, naopak uľahčí sa finančným úradom bez toho, že by znateľne sa zaťažila súdna agenda.
Ústavno-právny výbor previedol v osnove zákona niektoré štilárne premeny a doporúča slávnemu senátu, aby prijal osnovu zákona v dole uvedenom znení.
V Prahe 23. novembra 1927.
Dr Krupka v. r.,
předseda.
Dr Karol Krčméry v. r.,
zpravodaj.
Zákon
zo dňa..............................................................
o zmene niektorých predpisov o vymáhaní a zúčtovaní trôv spojených s trestným pokračovaním pri súdoch na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Čl. I.
XLIII. zákonný článok z r. 1890 o vymáhaní a zúčtovaní trôv vzniklých z trestného pokračovania pri súdoch sa mení takto:
1). 4. § bude znieť takto:
Ak súd vidí, rozhodujúc podľa 479. §u tr. por. o povinnosti náhrady trôv spojených s trestným pokračovaním, že by ich zaplatením bola ohrožená výživa toho, kto je náhradou povinný, alebo osôb, ktoré je povinný živiť, vysloví trovy spojené s trestným pokračovaním v tom istom rozhodnutí za nevymožiteľné. Ak sa súd neskoršie dozvie, že tieto dôvody pominuly so zmenou majetkových pomerov platiť povinného, vyhlási trovy z trestného pokračovania dodatočným usnesením za vymožiteľné.
2 ). 5. § bude znieť:
Zo štátnej pokladnice vopred vyplatené trovy vyináhajú sa súdom podľa platných predpisov o vymáhaní poplatkov, peňažitých pokút a iných súm, o správné zaplatenie ktorých súd sa má z úradu starať.
3). 1., 6.-15. §§ sa zrušujú.
Čl. II.
5. a 6. odstavec 494. §u XXXIII. zák. čl. z r. 1896 o trestnom poriadku budú znieť takto:
Vykonať trest patrí štátnemu zastupiteľstvu.
Vymáhanie prisúdených, zo štátnej pokladnice vopred nevyplatených trôv a prisúdeného súkromnoprávneho nároku pripúšťa sa len na žiadosť oprávneného jednotlivca.
Čl. III.
Tento zákon vstúpi do života 1. januára 1928 roku.
Vykoná ho minister spravedlnosti a minister financií.