Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1928.

II. volební období.

5. zasedání.

Tisk 593.

Pán senátor dr Karol Krčméry uverejnil dňa 22. januára 1928 v ústrednom časopise slovenskej strany ľudovej v >Slováku<, vychádzajúcom v Bratislave, ktorého zakladateľom a vodcom je poslanec Andrej Hlinka, článok pod titulom: >K boju okolo >Vacuum juris.< Tento článok podpísal ako miestopredseda senátu Národného shromaždenia.

Štátne návladnictvo v Bratislave shľadalo článok závadným a na dvoch miestach ho zkonfiskovalo.

Pán miestopredseda senátu dr Karol Krčméry postavil sa týmto článkom bezvýhradne za poslanca dra Tuku Bélu, ktorý v tom istom časopise uverejnil dňa 1. januára 1928 vlastizradný článok. Pán dr Karol Krčméry neslýchaným spôsobom hanobí česť radu slovenských ľudí, ktorí za samostatnosť československého národa bojovali a budovali Československú republiku.

Je treba konstatovať, že pán dr. Krčméry je najmenej legitimovaný vynášať kritiku a súd o osobách, ktoré boly vždy verné svojmu rodu. Pán dr Krčméry bol riaditelom maďarského gymnázia vo Veľkom Bečkereku v južnom Maďarsku, na úradných dokumentoch sa prihlašoval vždy za prislušníka národa maďarského a svoju rodinu tiež v tom duchu vychovával, pre slovenskú kulturu nikdy ničoho nevykonal a pre slovenský ľud, ako profesor a riaditeľ strednej školy, žiadnej slovenskej knížky nenapísal. Ku karakteristike a k poznaniu ho nech slúží tá okolnosť, z ktorej vysvíta, akých neprávd a urážok je schopný, preto uvádzame z jeho článku tieto vety:

1. Národ slovenský nemá v Československej republike žiadnej rovnoprávnosti s národom českým. (!)

2. V dobe vojny bola národu slovenskému slúbená rovnoprávnosť, bez ktorého sľubu by Češi nikdy neboli dostali Slovákov na spoluprácu k utvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov, a to ani v Rusku, ani v Amerike, ani tu doma, a že by sa bez tohoto Československá republika ani nebola utvorila.

3. Fabrikátori Martinskej deklarácie boli politickí podvodníci, ktorí túto deklaráciu osnovali proti presvedčeniu slovenských národovcov a dobrú tretinu z nej vynechali.

4. Bývalý člen Národného shromaždenia K. A. Medvecký, katolický probošt v Bojniciach a prvý církevný referent Šrobárovho ministerstva na Slovensku, bol podvodníkom, lebo vraj sa v jeho rukách ztratil originál Martinskej deklarácie a zápisnica martinského shromaždenia z dňov 30. a 31. obtóbra 1918, že tieto dokumenty, ktoré sú pre národ slovenský ohromnej ceny a nedostihnuteľnej vážnosti, ku škode slovenského národa zašantročil, a tak, že jednanie K. A. Medveckého je príčinou mnohého nešťastia, ktoré sa hromadou valilo po prevrate na slovenský národ.

5. Klub slovenských poslancov revolučného Národného shromaždenia bo1 vo svojej väčšine klubom politickych podvodníkov, ktorí poslali Slovákom do Ameriky volajaké osvedčenie, v ktorom sa zriekajú autonomie Slovenska. Všetké podpisy ludáckých poslancov na tomto osvedčen boly falšované, (!) a tento politický podvod bol vraj ešte uhodnovernený. (Ako keby sa osvedčenie a prehlásenie politických kruhov volakým legalizovaly. Snáď notárom?).

6. Predseda slovenskej ligy v Amerike Albert Mamatey bol vraj človekom bezčestným, ktorý sa nechal podplatit a kúpiť, že sám podpísal Pittsburgskú dohodu a prijal od amerických Slovákov úlohu informovat slovenskú verejnosť o tejto dohode a že mal odovzdať Andrejovi Hlinkovi zvláštny list amerických Slovákov. Tento zakúpenec Mamatey však slovenské obecenstvo neinformoval a Hlinkovi list nedodal a takto sa stal spolupracovníkom tých, ktorí okradli národ slovenský o jeho práva.

Toto tvrdí všetko pán dr. Karol Krčméry ako miestopredseda senátu N. S.

Takýmto spôsobom označuje pán miestopredseda senátu dr. Karol Krčméry politikov a pracovníkov slovenského národa za politických podvoníkov a zlodejov, ktorí falšovali podpisy a ukradnuli originál Martinskej deklarácie, hoci pán dr. Krčméry sám dňa 30. a 31. októbra na konferencii v Turč. Sv. Martine nebol a tak ani pri tomto osvoboďujúcom akte slovenského národa podiel nemal a tým menej mal podiel na osvobodzujúcich bojoch a činoch tohoto národa. A rovnakým neslýchaným spôsobom hanobí pán miestopredseda senátu dr. Karol Krčméry hrob predsedu slovenskej ligy v Amerike Alberta Mamateya, ktorý už, ovšem, na obranu proti týmto infamiam vystúpiť nemôže.

Článok poslanca dra. Tuku má byť >vedeckou, štátofilozofickou úvahou<. Je to však zrovna taká veda, ako tá chýrečná veda maďarská, ktorá v uhorskom štáte nepoznala žiadnych Slovákov.

Všetky tieto veci uvádzame len ad illustrandum, lebo ony nie sú účelom tohoto dotazu.

Hlavný dôvod nášho dotazu je tento:

Pán miestopredseda senátu dr. Karo1 Krčméry, obhajujúc poslanca dra. Tuku, schvaluje celý jeho článok a velebí ho ako muža statočného, ktorý vraj nerobí nič inšieho, než že hájí rovnoprávnosť národa slovenského s národom českým.

Keby toto bolo pravda, iste nebolo by tu nikoho, kto by mu pre toto robil výtku. To je jeho právo i povinnosť, stáť za svojím presvedčením. Ale pán dr. Krčméry klame verejnosť tým, že hlavnú rozhodujúcu časť článku poslanca dra. Tuku úplne zamlčuje.

Poslanec dr. Tuka napísal vo svojej >štátofilozofickej študii< toto:

Do 31. októbra 1928 musí byť slovenský národ organizovaný ako politícký celok s vlastnou suverennou vôľou a vlastným zákonodárným snemom. Nakolko by sa toto do 31. októbra 1928 nestalo, automaticky nastane právoprázdny stav, vacuum juris, okupačny stav, či usurpácia moci. Od prevratu vynesené zákony nariadenia dňom 31. októbra 1928 ztratia podklad a stanú sa na Slovensku neplatnými. Zo štátných úradníkov stanú sa súkromé osoby bez vrchnostenskej moci. Vojenská prísaha premení sa v prázdne slová, Slovákov ďalej neviaže. Dane sa stanú illegálným drancovaním, exekúcia súdobnictvo - násilenstvom.

V ďalšej časti článku vyzýva sa slovenský ľud k neposlušnosti zákonov a hovorí sa v ňom >Týmto by nastal v dušiach občíanov ťažký osudný konflikt: Problém občianskej poslušnosti a či neposlušnosti.<

Potom vyhlašuje dr. Tuka za národných mučedníkov všetkých tých, ktorí by sa platným zákonom vzopreli a hovorí takto:

Prihodia sa však aj trhliny v právnom poriadku, a vtedy neposlušnosť voči tyranskej nezákonnosti a usurpátorskému bezrpráviu stáva sa cnosťou a neposlušný nepovažuje sa za zločinca, ale za hrdinu, za národného mučedníka.<

Na konec svojho článku vyzýva poslanec dr. Tuka verejne k tomu, aby na deň 31. októbra 1928 sa sišli Slováci znovu, aby dodatočne uplatnili svrchovanú vôľu slovenského národa a previedli tento suverenný čin, nezodpovedajúc za to pred žiadnym forumom. - Car tel est notre plaisir. (Lebo taká je naša zábava! Tak to chceme).

Poslanec dr. Tuka rozriešil potom svojou >štátofilozofickou vedou< aj otázku, čo by sa stalo, keby sa dňa 31. októbra 1928 Slováci sišli na viac miestach. A tu rozhodol, že výlučnú platnosť bude mať usnesenie toho >prasnemu<, >ktorý uplatní suverenitu slovenského národa v širších rozmeroch a vo vyššej miere.<

To by tedy malo znamenať, že by sa sišli 31. októbra 1928 ľudáci niekde na Slovensku a vyhlásili, že sriaďujú svoj vlastný suverenný štát s vlastným parlamentom a vlastnou vládou, že by do toho nemal nikto čo hovorit. Poslanca dra. Tuku by prestalo bolet jeho >slovenské srdco< a Slovensko by bolo pripravené k tomu, aby ho v najkratšej dobe zgľglo grófske, feudálne Maďarsko.

Taká je podstata článku poslanca dra. Tuku.

A tu prichádza miestopredseda senátu dr. Karol Krčméry, a vyhlašuje sa s Tukom solidárnym a velebí jeho statočosť. Pán miestopredseda senátu dr. Karol Krčméry je členom vládnucej koalicie. V tejto svojej funkci vyhlašuje spoločne s poslancom Tukom, že po 31. októbri 1928 prestane na Slovensku platnosť všetkých zákonov, na ktorých sa usniesla poslanecká snemovňa a senát. Vyhlašuje, že zo štátnych úradníkov sa stanú súkromné osoby, vojenská prísaha že bude prázdnym slovom, vybieranie daní že bude drancovaním a súdy že budú násilím. Miestopredseda senátu vyzýva slovenský ľud k tomu, aby sa po 31. oktobri 1928 vzoprel platným zákonom a uisťuje tak, že nikto, kto sa zákonom vzopre, nebude považovaný za zločinca, ale za hrdinu a národného mučedníka. Vyhlašuje dalej, že po 31. októbri 1928 nebudú mať Slováci v Národnm shromaždení nič čo robiť, lež že sa budú môct na Slovensku sisť a jednoducho vyhlásit svoj vlastný suverenný štát. Za tento suverenný čin nebudú vraj nikomu pred žiadnym forumom zodpovedat. >Car tel est notre plaisir!<

Keď tieto neslýchané útoky na Českoslavenskú republiku poslanec dr. Tuka napísal, vyvolalo to nesmierné vzrušenie a poslanec dr. Tuka bol stigmatizovaný, že pracuje v cudzích službách. Tento článok samozrejme vyvolal tiež pozornost v zahraničí ako chýrečná akcia Rothermerova. V Maďarsku zvýšila sa neobyčajne útočnosť a nádej teroristov, ktorí šialene zbrojia, v presvedčení, že v krátkej dobe budú môcť znovu prepadnúť Slovensko.

Nie je možné mlčať k tomu, keď tu istú štátu nepriateľskú a republike nebezpečnú propagandu koná člen tohoto senátu a to dokonca ako jeho miestopredseda.

Neslýchané je potom ešte to, čo ten istý pán miestopredseda senátu napísal v tom istom článku o práci celého Národného shromaždenia.

Pán miestopredseda senátu dr. Karol Krčméry sa opovažuje hovorit o členoch Národného shromaždenia RČS, ako o pančechistoch, o zlodejoch, ktorí okradnuli slovenský národ o jeho sebaurčujúce národné, rečové a chlebové právo! To je niečo úžasného a neuveriteľného!

Miestopredseda senátu dr. Karol Krčméry napísal doslava toto:

>Je neodškriepitelná pravda, že pančechisti pomocou hlasistov slovenských to pančechistov, okradli národ slovenský o jeho sebaurčujúce národne rečové a chlebové právo.

V tejto krádeži väzí podstata >vacuum juris, >Tajnej klausule<, >Zápisnice zo dňa 31. októbra 1918< a či už >Autonomného výboru<, ktorý Martinské shromaždenie vyslalo 30. októbra 1918 roku na ustálenie pomeru Slovenska k českým zemiam!

Tvrdíme, keby zlomyselné ruky neboly okradly národ slovenský o jeho práva: Niet ani spomienky o >vacuum juris o >Tajnej klausule<, niet odvolávania sa na >Zápisnicu zo dňa 31. októbra 1918 r.<, niet obvinenia >Autonomného výboru< z nedbanlivosti!

Opakujeme; >Okradnutie slovenského národa o jeho práva< je príčinou snahy po vydobytí týchto, pančechistami ukradnutých práv národa slovenského, - a to na veci nemení, či sa táto snaha zjavuje ako >Vacuum juria< alebo ako >Tajná klausula<, či ako obvinenie z fabrikácie Martinskej deklarácie, či ako odvolanie sa na doteraz ztratenú a či ukradnutú >Zápisnicu zo dňa 31. októbra 1918<, či ako dovolávanie sa smlúv, dohôd, slubov, daných slovenskému národu!!!

K tomuto bezpríkladnému útoku miestopredsedu senátu nie je treba poznámok.

Vláda republiky sice už raz odpovedela v záležitosti poslanca dra. Tuku a to tak, že s dôrazom odmietla názory, prejavené v článku Tukovom a vyhlásila, že poslanec dr.Tuka nijako neposlúžil prospechu a bezpečnosti našho spoločného štátu. Stalo sa však to neslýchané, že vedúcí časopis vládnej ľudovej strany >Slovák< dňa 25. januára 1928 prinésol vyhlásenie, že toto vládne vyhlasenie bolo tiež falšované a že ľudová strana za tento text vládnej odpovedi žiadnej zodpovednosti neberie. To je v politických dejinách niečo úžasného, keď vládna strana može vyhlašovať za falsifíkát vyhlásenie vlády, v ktorej sedia tiež jej dvaja ministri dr. Tiso a dr. Gažík.

Tieto udalosti nutia nás podať na vládu Československéj republiky nasledujúci dotaz:

1.) Je vláde známy článok miestopredsedu senátu dra. Karola Krčméryho uverejnený v časopise >Slovák< dňa 22. januára 1928?

2.) Pokladá vláda za účelné, aby vyslovila svoje stanovisko na ochranu republiky proti propagande, ktorá v desiatom roku republiky vychádza priamo z vládnych strán, zanáša chaos a rozvrat do radov našho slovenského ľudu, líčí mu veci proti každej logike a všetkému zdravému rozumu, vyzýva ho k neposlušnosti proti platným zákonom a pracuje do rúk najúhlavnejších nepriateľov československého štátu, ktorym je maďarské grófstvo a feudalismus?

3.) Má vláda čo poznamenať k tvrdeniu oficielného orgánu vládnej ludovej strany, že rozhodujúca záverečná veta vládnej odpovedi, podaná v snemovne poslaneckej pod čís. 1432, je falsifikovaná?

V Prahe, dňa 14. februára 1928.

Zimák, Pocisk, dr Mackú, Reichstädterová, dr Soukup, Habrman, Jaroš,

Klofáč, Ecksteinová, Fílipínský, dr Veselý, A. Novák, dr Witt, Šolc, Hubka, Šťastný, Havlena, Plamínková,.Časný, Dundr, Klečák, Modráček, Petřík, dr Klouda.