Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1928.

II. volební období.

7. zasedání.

Tisk 782.

zo dňa........................................................................... 1928,

Národné shromaždenie republiky československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Majitelia výčapných povolení, udelených podľa zák. čl. XXV/1899 podrobujú sa predpisom zákona zo dňa 10. októbra 1924, č. 289 Sb. z. a n. (živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi), nakoľko v tomto zákone nie je inak stanovené.

(2) Ustanovenie predchádzajúceho odstavca netýka sa majiteľov licencií, udelených podľa zák. čl. XXV/1899 na výčap alebo predaj vína vlastnej produkcie v malom. Licencie tieto však sa zrušujú. Predaj vína vlastnej produkcie držiteľmi vinohradov a sadov upravuje zvláštny zákon.

§ 2.

Rozsah oprávnenia majiteľov povolení, ktorých sa týka § 1, odst. 1., zostáva nezmenený. Je preto oprávnený:

a) majiteľ povolenia na neobmedzený výčap: po živnostensky liehové nápoje čapovať

a podávať hosťom, sediacim alebo stojacim v obchodných miestnostiach alebo mimo nich,

k požívaniu alebo v otvorených alebo uzavretých nádobách v malom;

b) majiteľ povolenia na obmedzený výčap:

aa) pohárkovať, t. j. podávať k požívaniu v obchodných miestnostiach len v kalíškoch najvyššie jednodecilitrových liehové nápoje s vylúčením liehu a z tohoto zhotovenej obyčajnej pálenky, ako aj s vylúčením piva;

bb) čapovať cez ulicu, t. j. podávať k požívaniu mimo obchodných miestností v otvorených nádobách v malom liehové nápoje s vylúčením liehu a z neho zhotovenej obyčajnej pálenky, ako aj s vylúčením piva;

cc) predávať pivo a víno v láhvach, t. j. podávať pivo a víno v uzavretých láhvach k požívaniu v obchodných miestnostiach;

c) majiteľ povolenia na predaj liehových nápojov v malom: predávať liehové nápoje po živnostensky len v uzavretých nádobách k požívaniu mimo obchodných miestností,

d) majiteľ povolenia na predaj liehových nápojov vo veľkom: predávať víno, vinný mušt a ovocné víno v množstve najmenej 50 litrov, pivo najmenej po 25 litroch, lieh a z tohoto zhotovenú obyčajnú pálenku aspoň po 100 litroch, ostatné pálené liehové nápoje najmenej po 25 litroch alebo vo väčšom množstve.

§ 3.

Nakoľko už vydané výčapné povolenia stanovia iný rozsah oprávnenia než v jednotlivých ustanoveniach § 2 tohoto zákona je uvedené, je smerodajná pre rozsah oprávnenia výčapná listina.

§ 4.

Za liehové nápoje vo smysle tohoto zákona považuje sa lieh, pálené liehové tekutiny, ďalej liehoviny spôsobilé k požívaniu, pivo, víno.

§ 5.

(1) Povolenie treba vždy odňať, keď vzniknú alebo objavia sa také okolnosti, ktoré keby jestvovaly alebo boly známe pri udelení povolenia, boly by dôvodom k odopretiu povolenia.

(2) Ďalej môže byť povolenie odňaté okrem prípadov upravených predpismi živnostenského zákona z nasledujúcich dôvodov:

a) keď majiteľ povolenia upadne do konkurzu;

b) keď majiteľ povolenia uvedie do obchodu akýkoľvek zdraviu škodlivý nápoj, alebo víno zákonným článkom XLVII/1908 zakázanej jakosti, alebo nejaký iný nápoj pod falošným menom alebo falošným označením;

c) keď majiteľ povolenia neučiní zadosť záväzkom s povolením spojeným ani napriek napomenutiu;

d) keď majiteľ povolenia bez príčiny neprovodzuje povolenie po tri mesiace od vydania povolenia' alebo pozdejšie z ktorejkoľvek príčiny po celý jeden mesiac;

e) keď majiteľ povolenia svoje povolenie prenajme alebo povolenie toto prenesie na iného;

f) keď majiteľ povolenia nevyhovie výzve živnostenského úradu, aby preniesol povolenie z nevyhovujúcej miestnosti do miestnosti nezávadnej;

g) keď prestane zamestnanie majiteľa povolenia, na základe ktorého povolenie obdržal;

h) v prípade prestupkov § 85 zákonného článku XL/1879 stanovených.

§6.

K odňatiu povolenia je príslušný živnostenský úrad I. stolice.

§ 7.

Ohľadom práva vdovského platia predpisy § 72 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n.

§ 8.

Zákon tento nedobudne účinnosti dňom vyhlásenia' ktorým dňom pozbýva platnosti § 11 zákona zo dňa 10. decembra 1918, č. 64 Sb. z. a n., o mimoriadny ch prechodných ustanoveniach na Slovensku a zák, čl. XXV/1899. Pre obdobie počínajúce dňom 1. januára 1929 poplatok za povolenie nebude viac vyrubovaný.

§ 9.

Prevedením tohoto zákona poveruje sa minister priemyslu, obchodu a živností v dohode s ministrom financií, ministrom zemedelstva a ministrom sociálnej pečlivosti.

Zákon zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n. (živnostenský zákon pre Slovensko a Podkarpatskú Rus) zaviedol na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi rovnaké predpisy pre udeľovanie výčapných koncessií, ako sú v zemiach mimoslovenských. Následkom toho udeľujú tieto koncessie od 1. júna 1925 živnostenské úrady. Pred týmto dňom povolenie k výčapu udeľovaly úrady finančné dľa zák. čl. XXV/1899. Tieto úrady vykonávaly dozor nad majiteľmi povolení a vyberaly ročný licenčný poplatok.

Zákon č. 259/1924 Sb. z. a n. zrušil v § 253 pro futuro zák. čl. XXV/1899, ale výslovne ponechal ho v platnosti pre povolenia o udelenie ktorých ide v deň, kedy zákon č. 259/1924 vstúpil v platnosť.

Následkom toho jestvujú dnes na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi dva druhy výčapníkov a to majiteľov povolení dľa zák. čl. XXV/1899, podliehajúcich pravomoci a kontrole finančných úradov, s povinnosťou platiť ročný licenčný poplatok a nepatriacich do živnostenských spoločenstiev a nových výčapníkov majiteľov koncessií dľa živnostenského zákona s povinným členstvom v živnostenských spoločenstvách, avšak neplatiacich žiadny ročný poplatok a podliehajúcich iba úradu živnostenskému.

Obsah výčapných práv obidvoch kategorií je takmer totožný, avšak ostatné práva a povinnosti sú rôzne.

Chystaným zákonom má byť tento neudržiteľný stav odstránený a preto v § 1, odst 1. osnovy je vyslovená zásada, že majitelia výčapných povolení, udelených podľa zák. čl. XXV/1899 podrobujú sa predpisom živnostenského zákona, nakoľko v tomto, t. j. chystanom zákone nie je inak stanovené.

Z platnosti tohoto zákona vyňatí sú v § 1, odst. 2. majitelia povolení na výčap vína vlastnej produkcie (tak zv. výčap vína pod viechou), alebo na predaj vína vlastnej produkcie v láhvach, a to preto, že činnosť tá, - prvovýroba - vylúčená v § 251 ž. z., lit. a) z predpisov živnost. Zákona, upravená bude zvláštnym zákonom, ktorý pripravuje ministerstvo zemedelstva. Forma licencií, vydávaných dľa zák. čl. XXV/ 1899 týmto zákonom sa zrušuje.

Keďže zásadou pri vypracovaní tohoto zákona je ponechať rozsah oprávnených majiteľov povolení, vydaných podľa zák. čl. XXV/1899, v miere neztenčenej, bolo treba v § 2 vypočítať rozsah jednotlivých oprávnení, lebo zák. čl. XXV/1899 sa týmto zákonom zrušuje a živnostenský úrad nemal by žiadneho ustanovenia pre posúdenie rozsahu výčapného práva. Definície a predpisy o neobmedzenom výčape boly tiež do zákona prevzaté, ačkoľvek po revizii nariadenej § 11 zákona č. 64/1918 Sb. z. a n. nebol nikomu neobmedzený výčap povolený. Definícia liehového nápoja bola prevzatá z ustanovenia skoršieho, len bola nepatrne upravená po dohode s ministerstvom financií.

Pod "liehovými nápojami" majú sa rozumeť pod tým všetky druhy alkohol obsahujúcich tekutin, ako: víno, vinný mušt, ovocné víno, pivo, lieh, obyčajná i špeciálna pálenka, likér, rum, cognac, arrak, atď. Pod pálenými liehovými tekutinami majú sa rozumeť len tie alkohol obsahujúce tekutiny, pri ktorých sa dorobil v nich obsažený alkohol výlučne cestou destilácie. Sem prináležia: špeciálny lieh a tak zvané pálenečné druhy, ako obyčajná pálenka (z liehu studeným spôsobom zhotovená pálenka), špeciálne pálenky (terkelica, slivovica, vôbec všetky druhy pálenky z ovocia, ďalej cognac, rum, arrak a likéry).

Keďže v niektorých výčapných povoleniach, vydaných finančnými úrady, stanovený bol rozsah oprávnenia alebo širší alebo aj užší než stanoví zákon pre jednotlivé kategorie výčapných oprávnení, bolo treba v § 3 stanoviť zásady, že rozsah dosavádnych oprávnení nesmie byť bez vedomia a svolenia úradu rozšírený, čili, že právo výčapníka je stanovené jeho výčapnou listinou. Týmto ustanovením je tiež chránené výčapné právo, ktorého sa snáď dostalo majiteľovi výčapného oprávnenia omylom vo väčšom rozsahu.

Predpisy o odnímaní povolení prevzaté sú opäť z dosavádnych predpisov, a neobsahuje preto zákon žiadneho zhoršenia vo veci odnímania licencií.

Predpis § 6 stanoví, ktorý úrad jé kompetentný pre odňatie výčapného povolenia. Dľa osnovy je to živnostenský úrad I. stolice, lebo tento úrad je tiež príslušný k odňatiu živnostenského oprávnenia na základe § 230 alebo 236 živn. zákona a nebolo by v záujme jednotného úradovania, aby výčapné oprávnenia (licencie) podľa zák. čl. XXV/1899 odnímal živnostenský úrad II. stolice a výčapné koncesie živnostenský úrad I. stolice.

Pre vdovské právo platí predpis § 72 živn. zákona. Zák. čl. XXV/1899 mal síce tiež ustanovenie o vdovskom práve, avšak neboly ním dostatočne chránené záujmy descendentné. Preto bola prevzatá ich ochrana podľa živn. zákona.

V § 8 sa výslovne prehlašuje, že zák. čl. XXV/1899 zrušuje sa dňom vyhlasenia a platenie ročného licenčného poplatku končí dňa 31. decembra 1928. Internou cestou bude ďalej učinené opatrenie, aby všetky žiadosti o licencie, vybavované snáď ešte v ceste rekursu dľa zák. čl. XXV/1899, boly čo najskôr vybavené, aby zrušenie

cit. zákona nevyvolalo ťažkosti pri praxi úradov.

Zároveň pozbudne platnosti tiež § 11 zák, č. 64/1918 Sb. z. a n. a odstránené bude ustanovenie, ktoré malo význam pre dobu tesne poprevratovú, nie je však odôvodnené v dnešných sporiadaných pomeroch na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Vláda odporúča, aby osnova bola prikázaná v senáte výboru živnostensko-obchodnému, v poslaneckej snemovni výboru pre záležitosti priemyslu, obchodu a živností k súrnemu podaniu zprávy.

V Prahe, dňa 9. novemra 1928.

Námestok predsedu vlády:
Šrámek v. r.

Minister priemyslu, obchodu a živností:
L. Novák v. r.