Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1928.

II. volební období.

7. zasedání.

Tisk 789.

zo dňa.....................................................

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§1.

(1) Predaj vína vlastnej výroby, prevádzaný držiteľmi vinohradov a ovocných sadov v miestnostiach, ktoré náležia k ich zemedelskému podniku, nepodlieha ustanoveniam živnostenského zákona.

(2) Čapovať takéto víno môžu však držitelia vinohradov a ovocných sadov len v miestnostiach, ktoré náležia k ich zemedelskému podniku, a pri podmienkach stanovených týmto zákonom.

(3) Predpisy o zdanení vína a ustanovenia zák. čl. XLVII/1908 o zákaze padelania vína a uvádzania padelaného vína do obehu zostávajú týmto zákonom nedotknuté.

§2.

(1) Víno považuje sa za víno vlastnej výroby držiteľa vinohradu alebo ovocného sadu, ak bolo vylisované z hrozien alebo ovocia, ktoré sa urodilo na pozemku ním obrábanom, a ak bolo uložené na jeho meno vo vlastnej alebo spoločnej pivnici. Za víno vlastnej výroby nepovažuje sa víno rezané vínom cudzím.

(2) Výčapom vína rozumie sa podľa tohoto zákona jeho predaj v otvorených nádobách, aby sa ho používalo alebo v miestnosti výčapnej alebo mimo tejto miestnosti.

(3) Čo v tomto zákone je ustanovené o víne, platí aj o mušte, nakoľko z povahy veci nevyplýva nič iné.

§ 3.

(1 ) Každý držiteľ vinohradu alebo ovocného sadu je oprávnený pod podmienkami stanovenými týmto zákonom čapovať víno vlastnej výroby v každom roku najvyššie v 5 výčapných obdobiach.

(2) Osoby, ktoré majú živnostenské oprávnenie k predaju alebo výčapu vína, nemajú práva uvedeného v odst. 1., ani keď sú u nich splnené ostatné predpoklady stanovené týmto zákonom.

(3) Jednotlivé výčapné obdobia sú polmesačné a počínajú vždy 1. a 16. dňom mesiaca. Ten istý oprávnený nemôže čapovať vo dvoch výčapných obdobiach po sebe nasledujúcich. Rovnako tak nie je dovolené čapovať v tom istom dome vo dvoch takýchto obdobiach, hoci by išlo o rôzné oprávnené osoby.

(4) Čapovať podľa tohoto zákona lzä iba do 22. hodiny; politický úrad I. stolice (štátny policajný úrad) môže výčapnú dobu predlžiť, najvyššie však o 2 hodiny. Ináče platia obdobne i pre tieto výčapy predpisy stanovené o uzavieracej hodine pre hostince, ako aj ustanovenia zákona zo dňa 17. februára 1922, č. 86 Sb. z. a n., ktorým sa obmedzuje podávanie liehových nápojov.

(5) Úrad určí pre každú obec, v ktorej sa bude čapovať podľa tohoto zákona, berúc ohľad na miestné pomery, menovite na počet osôb k výčapu oprávnených, na rozlohu vinohradov, poťažne ovocných sadov, ako aj na odbytové pomery, najvyšší počet výčapov, v ktorých súčasne môže byť víno podľa odst. 1. čapované. Opatrenie toto treba v obci vyhlásiť spôsobom v mieste obvyklým a platí, kým úraď hľadiac na nastalé zmeny, ináč neustanoví.

§ 4.

(1) Kto zamýšľa čapovať víno podľa tohoto zákona' je povinný oznámiť to úradu najmenej 15 dní pred počiatkom výčapného obdobia' v ktorom chce čapovať. V oznámení uviesť treba prvý a posledný deň doby, v ktorej sa zamýšľa čapovať, a označiť výčapné miestnosti. Oznámenia tieto sú kolku prosté.

(2) Ak úrad nezakáže čapovanie do počiatku výčapného obdobia v oznámení naznačeného, môže byť s výčapom započaté.

(3) Nelzä brať zreteľ na oznámenia podané podľa odst. 1. tými, čo už v jednom alebo viac výčapných obdobiach v tom istom roku čapovali, pokiaľ oznámenia podané tými, čo ešte nečapovali alebo vôbec, alebo čapovali v menej obdobiach, vyčerpávajú najvyšší počet výčapov, určený podľa § 3, odst. 5.

(4) Zamýšľaný výčap treba zakázať, ak nie sú preň splnené predpoklady stanovené týmto zákonom.

(5) Úrad postará sa o to, aby počiatkom každého výčapného obdobia bol v obci spôsobom v mieste obvyklým vyhlásený soznam osôb, ktoré v nej v období tom sú oprávnené podľa tohoto zákona čapovať.

§ 5.

(1) Úrad môže pre tú ktorú obec poveriť organizácie pestovateľov révy, poťažne ovocných stromov (spolky vinohradníkov, viničné obce a pod.), aby samy prijímaly oznámenia o zamýšľanom čapovaní (§ 4, odst. 1.).

(2) Poverenie to i jeho odvolanie treba vyhlásiť v obci spôsobom v mieste obvyklým.

(3) V prípadoch zmienených v odst. 1. treba zamýšľané čapovanie oznámiť poverenej organizácii do lehoty stanovenej v § 4, odst. 1., ktorá podľa došlých oznámení, berúc ohľad na ustanovenia tohoto zákona, zostaví úhrnný zoznam osôb, ktoré v budúcom období sú v obci oprávnené čapovať, a predloží ho vo troch vyhotoveniach úradu najneskoršie 7 dní pred počiatkom výčapného obdobia spolu s došlými oznámeniami. Úrad prezkúša soznam, a ak je treba' prevedie v ňom opravy, a postará sa o jeho vyhlásenie (§ 4, odst. 5.); jedno vyhotovenie vráti organizácii. Osoby, ktoré síce zamýšľané čapovanie oznámily, ale do schváleného alebo opraveného soznamu neboly pojaté, upovedomí úrad zvlášte.

§ 6.

(1) K výčapu oprávnený nesmie predávať iné nápoje, fajčivo, pokrmy alebo iné občerstvenia' ani strpieť v miestnostiach k výčapu určených hry v karty a iné, tanečné a iné produkcie; rovnako tak nesmie zjednávat hudobnikov, aby v miestnostiach k výčapu určených vyhrávali.

(2) Zo zákazu v predchádzajúcom odstavci obsaženého vyňatý je predaj sodovky a minerálnych vôd hosťom, ktorí požívaj ú víno v miestnosti k výčapu určenej.

§ 7.

(1) Výčapná miestnosť musí vyhovovať svojmu účelu, menovite po stránke bezpečnostnej a zdravotnej. Po čas trvania výčapného obdobia je zakázané používať miestnosti tej k obývaniu.

(2) K výčapu oprávnený povinný je vykázať pre návštevníkov výčapnej miestnosti záchod, vyhovujúci zdravotným požiadavkom.

(3) Výčapnú miestnosť a jej príslušenstvo (odst. 2.) treba udržovať v náležitej čistote, rovnako tak i nádobie a náradie, ktorých sa používa pri výčape.

(4) Zakázané je používať pri výčape nádob alebo náradia shotovených z látok zdraviu ľudskému škodlivých. K výčapu vína pre hosťov, ktorí požívajú víno v miestnosti výčapnej, treba používať nádob s vyznačeným kubickým obsahom.

§ 8.

Po čas trvania výčapného obdobia (§ 3, odst. 3.) upevniť treba z vonka na budove, v ktorej je výčapná miestnosť, zreteľný nápis označujúci, že sa v budove čapuje víno vlastnej výroby, ako aj v mieste obvyklé odznaky, ktoré slúžia k vyznačeniu tejto okolnosti.

§ 9.

(1) Úrad je povinný dozerať, aby ustanovenia tohoto zákona boly zachovávané a aby výčapného oprávnenia nebolo zneužívané.

(2) Prestupky tohoto zákona' nakoľko nie sú už trestné podľa predpisov iných, trestá úrad pokutou až do 5000 Kč, a ak je nedobytná, väzením až do 14 dní.

(3) úrad môže odňať právo k výčapu podľa tohoto zákona alebo na čas alebo trvale, ak bolo po opätovnej písomnej výstrahe oprávnenia toho zneužité.

§ 10.

Obce sú povinné spolupôsobiť pri prevádzaní tohoto zákona.

§ 11.

Kde sa v tomto zákone hovorí o úrade, bez toho že by sa úrad ten bližšie označoval, rozumie sa ním okresný úrad, nakoľko však ide o trestné veci, i štátny policajný úrad v medziach jeho príslušnosti.

§ 12.

Zákon tento nadobude účinnosti so zákonom zo dňa........., č..... Sb. z. a n., ktorým sa zrušuje zák. čl. XXV/1899 o štátnom dôchodku z výčapu nápojov, ďalej § 11 zákona zo dňa 10. decembra 1918, č. 64 Sb. z. a n., o mimoriadny ch prechodných ustanoveniach na Slovensku, a doplňuje sa živnostenský zákon pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Platí na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi a prevedie ho minister zemedelstva a minister verejného zdravotníctva a telesnej výchovy v dohode so zúčastnenými ministrami.

Zákonným článkom XXXV/1888 bolo v Uhorsku vyhradené štátu výlučné dišpozičné právo čo do výčapu a drobného predaja liehových nápojov. Zákon ten vzťahoval sa na výčap a drobný predaj vína a vinného muštu, ovocného vína' piva a pálených liehových nápojov všetkého druhu. Dosavádné oprávnenia k výčapu a drobnému predaju zmienených nápojov, opierajúce sa o rôzne právné tituly, boly zákonom tým zrušené a nabudúce výčap a drobný predaj nápojov tých bol možný iba na základe zvláštneho povolenia finančných úradov. Zákonný článok XXXVI/1888 ustanovil ďalej odškodnenie za zrušené práva výčapné a predajné. Obidva zmienené zákony doznaly čiastočnej zmeny zákonným článkom XXXVI/1890 a zákonným článkom XV/892. Zákonným článkom XXV/ 1899, ktorý ako platný zákon recipovaný bol do právneho poriadku československého, nahradený bol potom zmienený zákonný článok XXXV/1888. K zákonu tomu vydané bolo prevádzajúce nariadenie ministerstva financií zo dňa 6. augusta 1899, č. 64. 7 68, a zo dňa 14. decembra 1899, č. 91.641, ďalej nariadenie ministerstva obchodu zo dňa 28. februára 1902, č. 9424, konečne nariadenie ministerstva vnútra zo dňa 2. decembra 1899, č. 78543/V c, a zo dňa 26. augusta 1904, č. 21534.

Podľa zák. čl. XXV/1899 dišpozície výčapom a maloobchodom s vínom, vinným muštom, ovocným vínom, pivom a pálenými liehovými nápojami, ako aj veľkoobchodom s pálenými liehovými nápojami náležia výlučne štátu, ktorý na jednotlivcov oprávnenia tieto prevádza zvláštnym povolením licenciou. Podľa tohoto zákona tedy akýkoľvek výčap a maloobchod s vínom, vinným muštom a vínom ovocným - teda i v prípade, že išlo o zpenaženie vlastného produktu držiteľmi vinohradov a sadov - odvislý bol od zvláštneho povolenia' udeľovaného finančnými úrady, kým veľkoobchod vínom na povolenie také viazaný nebol. (Srovnaj § 1 prev. nar. č. 641758/ 1899.)

Živnostenský zákon pre Slovensko a Podkarpatskú Rus (zák. č. 259/1924 Sb., z. a n.), chtiac nadobudnuté práva na základe licencií podľa zák. čl. XXV/1899 zachovať nedoknuté, ustanovil v § 253, odst. 3., že zák. čl. ten zostáva v platnosti len, nakoľko ide o licencie už udelené a o licencie, udelenie ktorých sa prejednáva v deň účinnosti živnostenského zákona. Oprávnenia a povinnosti osôb, ktoré licencií podľa zák. čl. XXV/1899 nadobudly, neriadia sa tedy ustanoveniami živnostenského zákona, ale výlučne ustanoveniami zák. čl. XXV/1899.

V záujme parifikácie všetkých výčapných živností javí sa potreba podrobiť terajším predpisom živnostenského zákona tiež tých výčapníkov, ktorí výčap dosiaľ prevádzajú na základe licencií udelených podľa zák. čl. XXV/1899. Živnostenský zákon však práve tak ako živnostenský poriadok platný v ostatných častiach nášho štátu nevzťahuje sa podľa ustanovenia § 251, odst. 2. bod a) na zemedelskú a lesnícku produkciu a jej vedľajšie živnosti, nakoľko sa tieto vedľajšie živnosti čo do hlavnej veci zabývajú zpracovaním vlastných výrobkov, ďalej na výčap vlastného výrobku dovolený v niektorých častiach zeme staršími inštituciami držiteľom vinohradov a sadov. Z okruhu osôb, ktoré dosiaľ maj ú licencie podľa zák. čl. XXV/1899 a ktoré podľa toho, čo bolo rečené, v záujme parifikácie všetkých výčapných živnostníkov treba teraz podrobiť ustanoveniam živnostenského zákona, treba tedy v súlade s ustanovením § 25ľ odst. 2. bod a) živn. zák. vyňať osoby, ktoré majú takéto licencie ako výrobci na predaj vína vlastnej výroby.

Živnostenský zákon, pravda, predpokladal, že ani predaj vína vlastnej výroby nebude neupravený, ale iba vyhradzoval úpravu jeho zvláštnym predpisom. Ako však už bolo povedané, v deň účinnosti živnostenského zákona bol predaj ten upravený iba zák. článkom XXV/1899. Podrobením výčapných živnostníkov, ktorí dosiaľ podliehajú ustanoveniam zák. čl. XXV/1899, ustanoveniam živnostenského zákona stane sa zmienený zák. čl., nakoľko bol v platnosti ešte zachovaný živnostenským zákonom, z väčšej časti bezpredmetným, a nebolo by účelné zachovať ho snáď v platnosti pre celkom obmedzený počet licencií, ktoré podľa neho boly vydané na odbyt vína vlastnej výroby, zvlášte, keď nové takéto licencie dnes už podľa neho vydané byť nemôžu.

Rozhodla sa preto vláda predložiť Národnému shromaždeniu osnovu zákona, ktorým previedla by sa parifikácia výčapných živnostníkov tým, že živnostníci, ktorí dosiaľ výčap prevádzajú na základe licencií podľa zák. čl. XXV/1899, podrobujú sa ustanoveniam živnostenského zákona - pri čom, pravda' treba vyňať osoby, ktoré licencie dostaly na odbyt vína vlastnej výroby - a ktorým zák. čl. XXV/1899 zároveň sa zrušuje, nakoľko sa tak už nestalo § 253, odst. 3. živnostenského zákona.

Tým zároveň nastáva potreba novo upraviť aj otázku výčapu vína vlastnej výroby. Keďže právo odbytu je len dôsledkom práva výrobného (srovnaj § 53, odst. 6, živn. zák.) a, ako bolo povedané, zemedelská produkcia ustanoveniam živnostenského zákona nepodlieha, je treba upraviť otázku výčapu vína vlastnej výroby vo zvláštnom zákone, ktorý by výčap ten upravil s podstatne iných hľadísk, než ako upravený je výčap prevádzaný živnostníkmi.

Právo výčapu vína vlastnej výroby je právom dávnym, ktoré vyvinulo sa vo všetkých zemiach vínorodých. Tento spôsob odbytu vlastného výrobku poskytuje producentovi možnosť, aby v priamom styku s konzumentom zpeňažil svoj výrobok, čo menovite má pre producenta význam v dobách, kedy výrobok svoj vo veľkom, prostredníctvom obchodu, odbyť nemôže. Zachovať producentom túto možnosť odbytu je životným záujmom tohoto výrobného odvetvia' lebo často producentom poskytuje jedinú možnosť, aby týmto spôsobom svoj výrobok zpeňažili, a tak aby došly úhrady ich značné obeti kapitálové i práce, vynaložené na výrobok. Otázka výčapu vína vlastnej výroby má zvláštny význam pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, kde vinohradom venovaná je plocha okruhle 9000 ha, poťažne 3000 ha pôdy, ktorá len vynaložením usilovnej práce a značnými obeťmi kapitálovými bola urobená produktívnou.

Ministerstvo zemedelstva a obchodu. prejednalo vec so záujemníkmi ako zo Slovenska tak i z Podkarpatskej Rusi, a priložená osnova snaží sa vyhoveť podľa možnosti prianiam záujemníkov, zachovávajúc v celku dosavádny stav.

B. Časť zvláštna.

§ 1.

Ustanovenie odstavca 1. je síce parafrázou ustanovenia § 25ľ odst. 2. bod a) živnostenského zákona, ale zároveň je aj legálnou interpretáciou tohoto ustanovenia, odstraňujúc možné pochybnosti tým, že stanoví podľa dosavádnej praxe (viď Jednacie zprávy obchodnej a živnostenskej komory pražskej roč. 1913 str. 96, citované vo Štédrého vydaní Řádu živnostenského, diel I. str. 10 vo sbierke Kompasu) kriteriom pre posúdenie, kedy predaj vlastného výrobku nepodlieha živnostenskému zákonu a kedy je mu podrobený. Ustanovenie odst. 2. tohoto paragrafu osnovy nelzä ovšem vykladať, ako by výčap vína vlastnej výroby podliehal iba' ustanoveniam osnovy, naopak pri výčape tom bude dbať i tých predpisov, ktoré zákonom tým zostanú nedotknuté, menovite tedy predpisov daňových a dôchodkových a predpisov vydaných k zamedzeniu falšovania vína. Aby nevznikly pochybnosti, pojaté bolo do osnovy ustanovenie odst. 3.

§ 2.

V tomto paragrafe sú pre účele tohoto zákona definované niektoré pojmy, ktoré zákon predpokladá.

§ 3.

Zákon tu stanoví najvyšší počet výčapných období, v ktorých jednotlivý producent môže svoj výrobok čapovať. Výčapníci bratislavskí mali dosiaľ podľa vynesenia generálneho finančného riaditeľstva pre Slovensko zo dňa 4. októbra 1923, čís. XIV/1899,/23, právo na päť výčapných období, kým v ostatných miestach na Slovensku boly iba štyri výčapné obdobia. Osnova, nechtiac dosavádné oprávnenia producentov zkracovať, prijíma pre všetkých producentov, ako treba z dôvodov rovnosti, päť výčapných období. Osnovou má sa umožniť producentom, aby v priamom styku s konzumom odbyli svoj výrobok za ceny zaručujúce rentabilitu podnikania' ktorý by ináč za cenu takúto odbyť nemohli. Tejto pomoci nepotrebujú osoby, ktoré maj ú živnostenské oprávnenie k predaj u alebo výčapu vína, a preto osnova na ne neberie zreteľ, ani keď sú zároveň producentami. Dĺžka jednotlivých výčapných období je osnovou stanovená podľa dosavádneho stavu. Ustanovenie odst. 3. čelí štabilizácii výčapu v tom istom dome po dlhší čas' a tým soslabuje podstatne nepriaznivé účinky, ktoré by ináč tieto výčapy mohly mať pre živnosť hostinskú. Z toho istého dôvodu osnova upravuje uzavieraciu hodinu pre tieto výčapy spôsobom, ktorý dostačuje k účelu zákona' t. j. umožniť producentovi priamy styk s konzumom. Rozširujúc obdobou ostatné predpisy stanovené o uzavieracej hodine pre hostince i na tieto výčapy, docieľuje osnova menovite toho, že bude lzä použiť ustanovení §u 74 prest. zákona i na hosťov navštevujúcich tieto výčapy, ktorí by uzavieracej hodiny nedbali.

Zákon č. 86/1922 Sb. z. a n. vydaný bol z dôvodov, ktoré majú platnosť všeobecnú a preto rovnako osnova ustanovenia jeho vzťahuje i na výčapy vlastného výrobku. Ustanovenie odst. 5. poskytuje možnosť, nakoľko to pripúšťa účel sledovaný zákonom, zmierniť konkurenciu medzi výčapmi vlastného výrobku so strany jednej a živnostenskými výčapníkmi so strany druhej stanovením najvyššieho počtu výčapov vlastného výrobku, ktoré môžu zároveň v obci byť otvorené. Tam, kde dosiaľ bol spolkom producentov na výčap ten udelený určitý počet putovných licencií, bude pri nezmenených pomeroch počet licencií tých vhodnou pomôckou úradu pre stanovenie najvyššieho počtu výčapov podľa tohoto ustanovenia osnovy.

§ 4.

Keďže osnova vychádza zo základného názoru, že právo odbytu je len dôsledkom práva vyrábať, ktoré. právo pri výrobe zemedelskej nie je viazané na žiadné povolenie, nemohla ani právo výčapu vlastného výrobku viazať na povolenie. Pravda' že z dôvodov kontroly je treba' aby úrady o zamýšľanom výčape sa dozvedely, a preto producentom bola uložená povinnosť oznamovacia. Keďže oznámenia tie podávajú sa v záujme verejnom, sú kolku prosté. Ustanovenie odst. 3. zaručuje rovnoprávnosť medzi producentami, ktorí chcú svoj výrobok čapovať. Ustanovením odst. 5. usnadní sa kontrola,s aby nečapovaly osoby neoprávnené.

§ 5.

Ustanovenie toto má za účel usnadniť vec administratívnym úradom a zároveň umožniť organizáciam producentov, aby samy upravovaly v medziach zákona výčap vína producentami. Na Slovensku dosiaľ sa tak dialo, lebo spolky vinohradníkov maly určitý počet licencií, ktoré na výčapné obdobie požičiavaly členom, ktorí sa hlásili. Osnova dáva úradu síce iba zmocnenie, aby organizáciu producentov poveril touto pôsobnosťou, možnosti tej to však úrady použijú vo všetkých. prípadoch, kde príslušné organizácie budú ochotné vziať na seba túto pôsobnosť. Ovšem bolo treba pre všetky prípady vyhradiť úradu právo, aby soznamy osôb, ktoré vo výčapnom období majú právo čapovať, prezkúšal.

§ 6.

Zákazy tu uvedené väčšinou nemajú povahu normy dispozitívnej, lež sú prostým upozornením na obmedzenie, vyplývajúce z iných predpisov (menovite z ustanovení živnostenského zákona).

Predaj sodovky a minerálnych vôd, ač neide tu o odbyt vlastného výrobku, pripustený bol výnimečne s ohľadom na vžitú zvyklosť konzumu.

§ 7.

Uložené tu povinnosti sú potrebné z dôvodov policajných. Zákon síce tu zachádza

trochu do podrobností, ktoré ináč bývajú upravované v prevádzajúcich predpisoch, ale je to potrebné, lebo zákon tento nebude vyžadovať prevádzajúceho nariadenia.

§ 8.

Osnova tu prejíma len dosavádny stav a zvyklosť. Zovňajšie označenie výčapu je jak v záujme predávajúceho, tak i v záujme kontroly.

§ 9.

Odstavec 2. obsahuje trestnú sankciu subsidiárnu pre prípady, ktoré ináč nebolo by lzä trestať podľa iných predpisov (na pr. podľa zákona živnostenského, podľa predpisov o tabákovom monopole, všeobecných trestných zákonov a pod.).

Ustanovenie odst. 3. je akousi obdobou ustanovenia § 236, odst. 2. bod b) živnostenského zákona.

Ďalšie ustanovenia osnovy nevyžaduj ú si bližšieho vysvetlenia.

Vláda doporučuje, aby tento jej návrh zákona bol prikázaný v senáte výboru národohospodárskemu a v poslaneckej snemovni výboru zemedelskému k podaniu zprávy v lehote čo najkratšej.

V Prahe, dňa 9. novembra 1928.

Námestník predsedu vlády:
Šrámek v. r.

Minister zemedelstva:
Dr Srdínko v. r.