Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1929.

II. volební období.

8. zasedání.

Tisk 900.

Národohospodárske pomery nášho štátu sú skonsolidované, čo sa javí nielen v upevnenej valute, ktorá v dohľadnej dobe bude podložená zlatou menou, ale aj v aktívnej bilancii nášho zahraničného obchodu, ako aj v rovnováhe štátneho rozpočtu, ktorý vykazuje za roky 1997―1928 hospodársky prebytok viac, ako jednu milliardu karún čsl.

Tieto pomery oprávňujú ma žiadať už konečne na našej vláde snížemie daňových a prirážkových bremien, uložených na bedra mäsienrsko-udenárskeho stavu už od v zniku samastatnosti našeho štatu, behom ktorej doby bolo odvedené do štátnej pokladnice na paušalovaných daniach obratových a potravných z mäsa v tukov viac, ako 3 miliardy Kč a pokladnice zemské i mestské pohltily rovnako za prvé desatročie samostatnosti našeho štátu približne jednu dalšiu miliardu korún čsl. a z prirážok k daniam z mäsa ― Tu väzí jeden z hlavných dôvodov vysokej ceny mäsa a tukov i udenárskych výrobkov, na ktorú si tak konzumenti, ako i zemedelci sťažujú a neoprávnene obviňujú mäsiarsko-udemairsky stav.

Týmto materielným a morálným krivdám musí byť učinený už koniec, a vláde ako aj širokej konzumentskej verejnosti musí byť objasnené a preukázané, že mäsiarsko-udenársky stav (i s chovateľmi hospodárskeho zverstva dohromady), nezarobil na mäse, tukoch a udenárskych výrobkoch v uplynolom desatroči tie miliardy, ktoré boly odvedené do pokladníc štátu, zemí a mest. Finančné úrady navykly si posudzovať mäsiarsko-udenársky stav podľa niekaľko málo veľkomestských predákov tahoto stavu a prehliadľy, že tých ostatných 20.000 živiteľov rodin žtje ― tak hovoriac ― z ruky do ϊst, áno, že núdzne živoria a ktorých osud je rovnaký ako osud tisícov a tisícov drobných obuvníkov, ktorých hmotný blahobyt nemože byť snáď posudzovaný podľa Baťovho veľkozávodu. Týchto 20.000 drobných živnostníkov položilo na oltár štátu milliardové obete vo vedomí, že tieto obete musia byť prinášané nielen k upěvneniu našej mladej národnej svobody, ale i štátnej samostatnosti, odhliadnuc od toho, že doliehaly nielen ťažko a ničive na desať a desatisíce živiteľov a príslušníkov rodín nášho širokého vonkova. Nespokojnosť bola prejavovaná v nespočetných schôdzach, anketách, deputaciach, audienciach, pamätných spisoch, predostieraných obchodným komoram, štátnej živnostenskej rade, minisierstvu financií, ministerstvu zásobovania, avšak doposial marne a bezvýsledne.

Preto predkladám teraz prítomný návrh a žiadam, aby vláda odstranila, prípadne zmiernila niže uvedené daňové bremená a ťarchy, ako aj spôsob ich vyberania.

Od vlády Čsl. republiky žiadame:

1. Okamžité zrušenie vyberania po druhé paušalovanej dane obratovej a potravnej pri dovoze mäsa do tak zv. uzavrených miest (mest s potravnou čiarou), keď sa dovozca mäsa preukáže riadnou úradnou poistenkou, že predpísané dane zaplatil na mieste porážky. ― Aká materielná škoda vzniká obosielateľom mäsných trhov z tejto fiskálnej taktiky, je dostatočne známe, nehľediac k tomu, že bolo zákonom stanovené, že daň z mäsa raz už zaplatená, nebude vyberaná druhý raz (zákon o dani z mäsa z roku 1920 a dôvodová zpráva o tomto zákone). Touto fiskálnou nezákonnou taktikou sú všetkým obosielateľom mäsných trhov zadržované bezúročne po rad týždňov i mesiacov tisíce, desaťtisíce, áno i stotisíce, a áno často z dôvodov čiste formálnych vôbec nie sú vrátené. (Z takychto podobných príčin došlo i k samovražde v predsieni finančného riaditeľstva v Prahe.)

2. Daň potravná, alebo daň z mäsa, paušalovaná 20 hal. zo 67 % živej váhy u hovädziho dobytka, z 84 % živej váhy teliec, z 90 % živej váhy bravov, nech je zrušená vôbec, poneváč finančná správa vyberala túto daň už viac ako desať rokóv tiež z koží, rohov, paznechtov, áno i z výplne zažívacích ústrojov, hoci tieto latky nie sú predsa žiadnou potravinou.

Takto zaplatí mäsiar paušalovanej obratovej dane 30 h, paušalovanej potravnej dane 20 h, paušalovanej mestskej prirážky 15 h a k tomu veľkrát pristupuje ešte zemská prirážka k potravnej dani 10 h pri dovoze mäsa do miest s potravnou čiarou. Čiňí to teda veľmi značnú čiastku 75 h per 1 kg zdaniteľnej váhy.

Táto neoprávnená, protisociálna a nedemokratická daň i so zemsku prirážkou mech je zrušená. Štátny rozpočet neprijde tým z rovnováhy, keďže sa finančná správa postará o náhradu týchto prijmov na iných miestach. Dane tieto sú praeliminované na čiastku 300 mill. Kč ročne (obratová 180, potravná 120 mill. Kč), ale schodia sa v miere o veľa väčšej, tek že i pri redukcii spomemutej sadzby, zíde sa ešte vždy tento praeliminovaný obnos.

3. Mestská prirážka 15 halierov zo zdaniteľnej váhy nech je redukovaná na 5 halierov, v dôsledku zavedených poplatkov za zverolekársku prehliadku, ktorá ku príkladu len v Prahe značí zaťaženie mäsiarsko-udenárskych živnoati (vidieka) čiastkou 12 až 15 milionov Kč. K porovnaniu pomerov na Slovensku v tejto veci uvádzam Trč. Sv. Martin, kde platí sa mestská dávka a zverolekárska prehliadka 51 Kč od hoväda, 21 Kč do 80 kg ošípaného 36, vyše 80 kg 42 Kč, od teľuťa 21 Kč a od barana 14 Kč. Tieto nové prijmy zo zverolekárskych prehliadok vyvážia mnohonásobune zredukovanú mestskú prirážku na 5 h zo zdaniteľnej váhy.

Svoj naliehavý návrh opieram hlavne o presvedčenie, že splnením týchto požiadavkov neutrpí židnej újmy ani štátny rozpočet, ani aktivita zahraničného obchodu, ba, áno, naopak, možno očakavát sníženie passívnych položiek nášho zahraničného obchodu, keď takto prispejú snížené dane z mäsa k zvýšenej živočišnej produkcii donácnej.

Snížené dane z mäsa môžu byť z čiastky presunuté na luxusný fovar a na výrobky, ktoré nie sú predmetom prvej, nepostrádateľnej potreby každej domácnosti, na predmety, od ktorých nezávisí v takej miere hmotné a duševné zdravie robotnýc tried širokých vrstiev národa, ako práve od spotreby mäsa a tukov.

V Prahe, dňa 20. marca 1929.