Při vší hospodárnosti musí však stát, aby zajistil finanční rovnováhu, především však, aby zajistil nezbytně nutná sociálně-politická zařízení, otevříti nové zdroje příjmů. Vláda nebude si při tom moci nepovšimnouti skutečnosti, že naši podnikatelé na rozdíl téměř od všech ostatních průmyslových států, nepřispívají ničím na oběti kapitalistické soustavy, na oběti svého hospodářského řádu. Musí tedy na nouzový zákon pro nezaměstnané, jehož se dožadujeme, poskytnout peníze nejen stát, nýbrž musí k tomu býti náležitě přidrženi také podnikatelé. Při tom nemůžeme se nezmíniti, že daňová reforma z roku 1927 a s ní související zákon o stabilisačních bilancích, při čemž zároveň stouplo zatížení mas, poskytl majetným vrstvám tak podstatné a naprosto nespravedlivé výhody, že jest to podstatnou příčinou dnešních našich finančně-politických potíží. Tím se musí říditi každá politika, která chce opatřiti státu nové příjmy.

Ale daňová reforma a na ní vybudovaný zákon o finančním hospodářství samosprávných svazků, poškodily nejen stát, nýbrž dohnaly samosprávné svazky na pokraj propasti. Novela z roku 1930 mohla přinésti podstatné ulehčení, kdybychom měli ustálené poměry, než účinky této novely byly daleko vyváženy tím, že se krise prohloubila a stala se krisí vleklou. Ale to znamená, že samosprávné svazky, především obce, nebudou již v příštích měsících vzrůstající nouze moci účinně doplňovati státní pomocné akce pro nezaměstnané. V jiných zemích, především v Německu a Anglii, jest dobročinná péče obcí podstatnou součástkou veřejné péče o nezaměstnané. Také u nás jest nezbytně třeba takovýchto opatření. Aby se to obcím umožnilo, musí stát zachrániti samosprávné svazky před katastrofou pronikavou akcí k vyvazení z dluhů. Mimo to musí jim však umožniti státně zaručenými zápůjčkami, aby mohly splniti své sociální závazky.

Ale nejen reforma finanční správy samosprávných svazků, nýbrž i reforma správy vůbec stala se palčivou nutností. Zbyrokratisování správy, které dosáhlo vrcholu, nejen zatěžuje stát ohromným nákladným a těžkopádným byrokratickým aparátem, nýbrž brzdí a překáží také rychlému provedení hospodářských a sociálně-politických opatření ke zdolání krise, která by byla prosta úzkoprsého formalismu a vyhovovala potřebám nynější tísně. Jen svobodná samospráva, vybudovaná na demokratických zásadách, neomezovaná byrokratickým poručníkováním, může vyvinouti pružnost a životnost, zaručiti rychlé a účelné úřadování, jehož za dnešních poměrů jest třeba více, než kdy jindy.

Myšlenky, jež jsme zde přednesli, nevyčerpávají však nikterak našich požadavků. V této chvíli propracovali jsme jen nejdůležitější snahy, jen přímo směřující k potření krise, přímo k poskytnutí pomoci obětem krise. Trvalá konsolidace státu nebude však možná bez dorozumění národů. K tomu jest především nutno, aby každému národu byl zaručen svobodný kulturní rozvoj a aby každému bez rozdílu národnosti byla zajištěna práce. Tyto požadavky přednášíme jménem dělnické třídy této země, jejíž veliké masy nám dne 27. září vyslovily důvěru. Přednášíme je v plné shodě s odborovými organisacemi dělnictva, s nimiž nás poutá věrná solidarita. Víme, že naše požadavky ve vládní většině, v níž občanské strany jsou v převaze, lze vybojovati jen v tuhém boji. Jsme odhodláni k tomuto boji. Budeme podporovati všechna vládní opatření, pokud se shodují s našimi požadavky, zároveň však vyzýváme dělnictvo, aby tím, že se přihlásí k sociální demokracii, tím, že posílí naše řady, dodalo nám sílu, jíž jest třeba, abychom mohli svůj program úplně provésti. Vyzýváme dělníky, aby se spojili v pevnou třídní frontu, která jedině bude dosti silná, aby vedle požadavků a nutných denních věcí zdolala kapitalistický systém a tím učinila konec vším krisím. (Potlesk.)

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. dr Törköly. Dávám mu slovo.

Posl. dr Törköly (maďarsky): Ctená snemovňa! Počuli sme tu už niekoľko exposé. Raz sme tu počuli exposé, ktoré obsahovalo prísľub národného zrovnoprávnenia, počuli sme iný vládny prejav, ktorý sľuboval odpomôcť hospodárskej krízi. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

Čas utekal, avšak sľuby vládnych prejavov nedoznaly splnenia v tejto úrodnej zemi sľubov. Nieto národnej rovnoprávnosti, hospodárskym galibám nielen že sa nepredišlo, lež tieto dosahujú už hranice katastrofy.

A teraz slyšíme už tretie vládne prehlásenie, tretie exposé pána ministerského predsedu Udržala, ktoré sa však už odlišuje od prvých dvoch, lebo obsahuje i novotu. Je v ňom tiež sľub, ale sľub obratu k horšiemu a je v ňom kus sebachvály a kus sebadôvery.

Sľub ku zhoršeniu je tam, kde vládny prejav vyslovuje, že nakoľko bude treba - a bude toho treba - príjdu nové opatrenia, dane, pôžičky a všetko to, súc povahy opatrení mimoriadnych, uplatňované bude až do troch miliard. Tento fakt sám, tento sľub k zhoršeniu práve stačí, aby nikto, kto chce dobro a blaho ľudu tejto republiky, nepoctil dôverou tento vládny prejav, túto vládu a tento vládny režim.

Veľavážená snemovňa! Vedľa tohoto sľubu k horšiemu je v tom prejave i veľká sebachvála. Vládny prejav vychlubuje sa tým, ako ohromne dobrá je valuta československá, vychlubuje sa, že v tej veľkej krízi, ktorou trpí celý svet, obstála Československá republika lepšie, než všetky iné štáty.

Nuž, veľavážená snemovňa, krásné je toto vychlubovanie, posvietime-li však na to plným svetlom oprávnenej kritiky, výsledok bude ten, že uvidíme také nevyvratiteľné faktá, ktoré samy o sebe vzbudzujú ukrutnú obavu, zda tá veľká, pevná československá valuta jedného krásneho dňa nedožije sa osudu, ktorý postihol nie celkom tak pevný anglický funt.

Skutky, ktoré tieto obavy vzbudzujú, sú tieto: bieda vzrast výrobných nákladov, včetne zvýšenia daní, ohromné pribývanie počtu nezamestnaných, nedostatok služby kapitálovej a úverove, neistota vkladov, kontinuita ochudobňovania, čo všetko sporivosťou a reštrikciou zažehnať nelzä. Okrem toho snaha pohyblivého kapitálu po moci hospodárskej a pomoci politickej môže situáciu len zhoršiť a toto zhoršenie už ohrožuje kupnú silu peňazí a povalí tú sebachválu v ruinu.

Tiež tá časť vychlubovania, kde sa vraví, že krízu snášame lepšie ako štáty iné, môže byť silne kritizovaná. Oprávnená kritika nemusí sa dovolávať iného, iba faktov, prejavujúcich sa v hospodárskej, kulturnej a politickej situácii Slovenska. Pánovia, situácia na Slovensku je hrozne smutná. Na Slovensku je bieda nielen na papieri, ale tiež vo skutku a bieda táto ukrutne pustoší v možnostiach života, ktoré hospodársky tu ešte zostaly.

Touto biedou sa vládny prejav nechvásta a keďže ju ani nevidí alebo ani nechce videť, nevychlubuje sa tým, že boly učinené vhodné opatrenia k jej zdolaniu, ale ani nehovorí o tom, či chce tieto opatrenia učiniť alebo či snáď už boly učinené prípravy k tomu.

O priemyslovej výrobe na Slovensku je všeobecne známo, že je položený, že s ním počítať nemožno a že táto priemyslová výroba bola zastavená i v takých priemyslových odvetviach, ichž suroviny pôvodia zo Slovenska a tedy tento priemysel mal bezpodmienečne schopnosti k životu. Že byste však boli tento priemysel podporovali, posilovali a dali možnosti k práci pre zdolanie nezamestnanosti, to sa nestalo, lež i tieto priemyslové odvetia ste odbúrali v rum. A teraz prišlo i prichádza na odbúranie všetkých priemyselných odvetví so zemedelstvom spojených a ich uvrhnutie do hroznej krize. Stačí poukázať iba na dnešné položenie mlynského priemyslu na Slovensku, kde mlynský priemysel zemí historických chce vyvolať naprostú stagnáciu tohoto priemyslu na Slovensku a tunajšia hospodárska politika vidí potrebu toho, aby tým bieda ešte vzrastala a možnosť pracovných príležitostí bola ešte viac snížená.

Táto situácia priemyslu na Slovensku je jednou z príčin biedy, ktorá tam zavládla, avšak ešte väčšou príčinou tejto biedy je to zaobchádzanie s výrobou zemedelskou, jehož dôsledok môže byť len katastrofa. Nestačí, že vládny režim vidí, že je tam zle, ale musí sa postarať o to, aby všetky tieto príčiny nábudúce zanikly.

Ešte i toho zla využívate k tomu, aby hospodárske položenie Slovenska stalo sa ešte ubožejším, lebo veď i tú podporu, ktorú poskytnete, dávate tak, že opravdu možno povedať "dal si nám Bože dažďa, ale neprosíme zaň". Zasielate výpomocne osivo zo zemí historických, také osivo, o ktorom je už a limine dokázané, že sa ako osivo vôbec nehodí pre Slovensko, lebo nemôže priniesť príslušnú úrodu, a znamená tedy i pre budúcnosť slabú produkciu, čo bude bezpodmienečne znamenať, že náklady výroby budú zvýšené, lebo priemerné jednotky výrobných nákladov sa rozdelia na menšiu výrobu a tak samozrejme výnosnosť zemedelskej produkcie bude zanikať ešte stupňovanejšie, čo znamená, že ľud na Slovensku čím ďalej tým viac ochudobnie. (Posl. dr Holota [maďarsky]: Strana agrárna zabrala osivo k cieľom kortešským!) Áno, osivo dali strane agrárnej, táto použila biedu ku kortešačke, k zakupovaniu duší, čím sa zamýšľalo to, že zakúpeným počtom ľudí bude stupňovaná ich moc a vôbec zlepšená bude hospodárska situácia republiky.

Nuž prosím, všetky tie príčiny, ktoré vyvolaly zkazu verejného hospodárstva na Slovensku, neposkytujú vôbec dôvodu k tomu, aby sa tým vládny prejav vychluboval, lebo posvieti-li na to oko objektívné fakticky, musí nadovšetku pochybnosť prísť k výsledku, že je to dôvod iba k tomu, aby ste sa stydili, a nie vychvaľovali. (Posl. dr. Holo ta [maďarsky]: Na Slovensku je hlad!) Áno, je tam hlad a jeho ďalšiemu rozširovaniu ani nesnažíte sa zabrániť, čoho vážnym dôsledkom môže byť, že sa tam spoločenský poriadok zvráti, čo potom hospodárska situácia štátu v dôsledkoch opravdu odnesie.

Národohospodársky politik, ktorý zariadenia hospodárskeho života neprispôsobí k tomu, čoho si vyžaduje hospodárska situácia celého sveta, ktorý vystupňuje na poli hospodárskom nepokoje so súsedmi, ktorý sa nestará o to, že sa ničia celé priemyslové odvetvia, ktorý nedbá o to, že nákupná schopnosť Slovenska, degradovaného na odbytište, poklesla na nulu, ten nesie vlastnú vinu na hospodárskej ruine tohoto štátu, ten nesie vinu na tom, že hospodárske svízele neboly odstránené, a tedy nemôže sa vychlubovať, lebo ani dôvodu k tomu nemá.

Vláda nemôže povedať, že národy na Slovensku, národnostné menšiny nesnažily sa dať k dišpozícii všetky svoje vlohy a všetku svoju prácu ku riešeniu veľkej kríze zavládnuvšej na poli hospodárskom. Nemôže si sťažovať ani na to, že by sme neboli svojho času poukázali na potrebné kroky, ktoré bolo treba učiniť, keby vláda bola chcela vážne zabývať sa odstranením biedy. Naproti tomu táto národná menšina môže právom povedať, že tuná národné menšiny márne žiadajú, aby učinené boly všetky preventívne opatrenia ku zdolaniu a odstraneniu biedy, všetky ich snahy sú bezúčelné, lebo veď ich memorandá a iniciativy podané celej vláde neboly vôbec vyslyšané. Robí sa bez nás a ako by proti nám, a predsa jestliže sme boli už zasadení do lona tejto republiky, vtedy bolo by najprimitívnejšou povinnosťou republiky Československej, aby nás v záujme zabezpečenia nášho živobytia aspoň vyslyšala, keď už vláda nad nami vykonáva sa bez nášho súhlasu.

Vláda vo svojom prejave praví, že hlavným jej úkolom je hľadieť do budúcnosti, a pripraviť predom cestu ku zažehnaniu alebo aspoň ku zmierneniu všetkých nebezpečenstiev. Nuž, tento sťažajný svoj úkol vláda nesplnila; že svízele vopred nevidela, toho dôkazom je závratné stúpanie kríze, čomu mohlo byť zabránené. Vláda tieto svízele vopred nevidela a vôbec nenastúpila cestu, aby nebezpečenstvo zažehnala či zmiernila.

Vládny prejav sa vychľubuje, že boly vynesené zákony a nariadenia, prijaté parlamentom, ktoré všetky smerovaly k tomu, aby administratívnymi opatreniami v živote hospodárskom a sociálnom bolo dosažené žiaducnych výsledkov ku zažehnaniu a zmierneniu hospodárskej kríze. Vládny režim však, dovolávajúc sa toho, zabúda, že nemôže sa dovolávať ani jediného úspechu, ktorý by bol privodený ako účinok týchto zákonov a nariadení.

Vládny prejav povedá, že nezdarilo-li sa dosiaľ dosiahnuť žiaducného cieľa úplne, toho príčinou je, že je tu kriza svetová. Nuž opravdu, difficile est satiram non scribere. Povedá, že vláda nemohla dosiahnuť cieľa úplne. V skutočnosti je tomu tak, že sa jej nepodarilo dosiahnuť ani približne toho prvého stupňa vedúceho k cieľu.

Všetky tieto samochvály neobstoja kritike, a sú dobré len k tomu, aby sa mohol naviazať diškurz o tom, že vzorná úspornosť zachráni všetko, po tom všetkom dobru, ktoré už bolo zavedené.

Výroba nemá rentability. Odbyt výroby nie je zorganizovaný, služba úverová nie je vyriešená, niet istoty vkladov, avšak zvýšenie daní je už na ceste. O nízkych úrokoch nemožno hovoriť a schádza tu i sieť družstevná. Riešenie železničných tarifov nestalo sa ešte ani predmetom návrhu, í keby prišiel kdokoľvek s akýmkoľvek návrhom.

Nuž prosím za takýchto okoľností v pravde možno povedať, čo vyslovuje i vládny prejav, že totiž z 90% musí sa každý v prvom rade na seba spoliehať a nie na neobmedzenú blahovôľu štátu. Toto želanie znamená, že vláda je voči zmierneniu a predídeniu hospodárskej krizi bezmocná. Je-li však bezmocná, vtedy nech opustí svoje miesto (Posl. dr Holota [maďarsky]: Vláda nech podá demisiu!), nech podá demisiu a postúpi svoje miesto mužom, ktorí majú schopnosti a vlohy vážne zabývať sa riešením hospodárskej krize a vykázať výsledky.

Veci, ktoré som tu v krátkosti predniesol, činia dôvodným, aby každý rozumne smýšľajúci a osud svojho ľudu na srdci nosiaci politik a jednotlivec choval nedôveru voči vláde, a je prirodzeným, že musí každý s obavami spatrovať, že ochudobnenie je stále a trvale na postupu a že sa nič nečiní, aby sa tomu zabránilo.

Neomedzenosť nadvlády mobilného kapitálu, jeho snahy po moci hospodárskej i politickej privodia tejto republike ešte veľmi neblahé dni a vtedy medzi príčinami týchto pochmúrnych dňov bude i táto vláda, ktorá tento vládny prejav predložila.

Na základe toho, čo som dosiaľ uviedol, činím v mene poslancov spoločného klubu zemskej strany kresťansko-sociálnej, maďarskej strany národnej a spišskej strany nemeckej tento prejav:

Poslanci maďarských a nemeckých národných menšín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi zaujímajú nezmenené stanovisko, že práva svobôd národov, pojatých do národného štátu Československého, musia byť v plnej miere uplatňované. Základom ich národných požiadavkov je prísné a spravodlivé vykonávanie medzinárodných smlúv, a voči každej vláde, ktorá všetky úkony vládnutia stavia do služby odnárodňovacej a utlačovacej politiky, prevádzanej už od 12 rokov, zaujme najostrejšie opozičné stanovisko.

Opatrenia terajšej vlády dokazujú, že všetko deje sa len v záujme fikcie štátu národného a mocenská politika jak na poli národnom, tak kulturnom, avšak ešte i hospodárskom škodlivo rozoznáva národnostné menšiny od národov zvaných štátotvornými.

Odnárodňovanie deje sa naproti zákazu ústavy všetkými tajnými a otvorenými prostriedky. O svobode alebo o jej zaistení nemôže byť ani reči. Právo samosprávné je iba zdánlivé a o kultúrnej autonomii, ktorá náleží každému vzdelanému národu, nechce vláda ani slyšať.

O vážne vyriešenie odzbrojenia a o zdolanie nezamestnanosti tvorením vhodných pracovných príležitostí vláda sa ani nepokusila. Schádzajú tu opatrenia smerujúce ku zmierneniu kríze hospodárskej, naproti tomu je tu veľa opatrení, ktoré vedú k prehĺbeniu kríze.

Ani nastalý hlad nenabáda vládu k opatreniam opravdu účinným a tiež na tomto poli sú všetky iniciativy národnostných menšín márne, neberú sa v úvahu a ani sa na ne neodpovie.

Vládny režim zastupuje vo svojej politike zahraničnej stále stanovisko bojovné, následkom čoho všetky ťarchy izolovanosti musia snášať občania štátu.

Na miesto dobrej bernej politiky prevádza sa zdaňovanie presahujúce zďaleka bernú schopnosť poplatníka, ba čo viac vláda sľubuje teraz nové zvýšenie daní. Nie je postarané o úrokovú službu pre výrobu, o organizáciu odbytu, o istotu vkladov. Naproti tomu prejav vlády sľubuje mimoriadne diskrecionálné opatrenia, ktoré už určitým zmocnením chce odňať kontrole parlamentu. Je to prvý krok k diktatúre.

Naproti tomu tu by na miesto pôžičiek a zvyšovania daní bolo treba takej hospodárskej politiky, ktorá by zabránila v ceste uplatnenia vôle ľudu trvalému ochudobňovaniu, vyvážila by spoločenské protivy a pre každého by zaistila možnosť živobytia.

Všetko to ospravedlňuje naprostú nedôveru k vláde a preto my vládny prejav neprijímame a budeme proti nemu hlasovať. (Potlesk.)