Pátek 18. listopadu 1932

Tedy zde se konstatuje, že v Polomce se nestalo nic jiného, než že byl chráněn právní řád, a já se chci právě touto otázkou ochrany právního řádu zabývati. Co je vlastně právním řádem v této t. zv. demokratické, ale ve skutečnosti kapitalistické republice? (Posl. dr Ivanka: To, že môžete tuná hovoriť!) Vy byste už byli nejraději, abychom nemohli mluviti, ale abychom seděli v kriminále. (Posl. dr Ivanka: To, že žijete, je také súčastkou právneho riadu!) Podle vašeho právního řádu už bych měl viseti. (Posl. dr Ivanka: Podle moskevského! V Moskve už by vás boli obesili!) Já pochybuji, byl jsem příliš často v Moskvě a ještě mne neoběsili. Tedy tento váš argument jest úplně bez významu. (Posl. dr Ivanka: Ale nás by boli obesili!) Ano, to je druhá věc a v tom je právě ta protiva právních řádů, které tu stojí proti sobě. Tu jest otázka, co je tím právním řádem chráněno, proti čemu ten právní řád vystupuje. A co dělá váš právní řád kapitalistický? [ ], (Místopředseda Špatný zvoní.) dává možnost vyděračským advokátům, židovským kořalečníkům, aby prodávali majetek chudého rolníka, který representuje cenu 28.000 Kč, za 600 Kč. To umožňuje váš kapitalistický právní řád, [ ] (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.), aby se na úkor pracujícího lidu a všech vrstev národa obohacovali. A co na druhé straně dělá ten právní řád? Když se opováží bývalý ministr této republiky sbírati příspěvky ve prospěch stávkujících horníků, tak ho váš právní řád posílá do kriminálu. To se stalo minulý týden. Protože dr Vrbenský jako předseda výboru pro pomoc stávkujícím horníkům na severu sbíral příspěvky, které dobrovolně občanstvem jsou odváděny rodinám stávkujících horníků, pro to ho váš soud, soud pana dr Meissnera, socialistického ministra, podle vašeho platného právního řádu poslal do kriminálu, poněvadž podle vašeho právního řádu je to strašlivým zločinem, když bývalý ministr opováží se vybírati dobrovolné příspěvky ve prospěch stávkujících. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.) [] příslušníci majetných, kapitalistických vrstev se už dnes domnívají, že [] mají úplnou volnost a možnost stříleti a zabíjeti dělníky beztrestně. O tom svědčí proces, který se konal právě tento týden s vražedníkem Křížem z Vráže. Ten člověk zastřelil dělníka bezdůvodně, spáchal vraždu a byl přesvědčen, že podle vašeho právního řádu se mu nic nestane. On se strašlivě divil, že ho porota odsoudila a že mu byl vyměřen nízký trest - 4 roků za vraždu horníka (Hlasy: Pro zabití!) jen pro zabití, []. Takové je myšlení vašich lidí na základě tohoto vašeho právního řádu. A proto, když o těchto věcech zde - mluvíme, nemluvíme o nich, abychom vás přesvědčovali, jak ten váš právní řád je špatný a jak je nebezpečný pro pracující vrstvy, my také nemluvíme o těch věcech zde, abychom s vámi disputovali o výhodách a nevýhodách toho vašeho právního řádu, ale my tyto křiklavé případy vašeho právního řádu stavíme před oči celé dělnické a celé rolnické veřejnosti. My říkáme: Podívejte se, tohle jsou důsledky kapitalistického řádu. A víme, že dělníkům v továrnách, i malým rolníkům, i té pracující inteligenci lezou už důsledky vašeho právního řádu z krku. My víme, že poctiví dělníci soc.-demokratičtí, nár.-socialističtí i křesťansko-socialističtí neztotožňují se s vámi, s těmi pány, kteří zasedají ve vládní koalici a tady na těch lavicích, že neztotožňují se s ochranou tohoto právního řádu. My víme, že dneska poctiví dělníci, a nejen dělníci, nýbrž i velká část důvěrníků soc. demokratických, nár.-socialistických a křesťansko-socialistických, kteří na svých vlastních bedrech cítí důsledky tohoto krajně nespravedlivého třídního kapitalistického řádu, se bouří, dělníci cítí, že poměry samy je ženou, aby proti tomuto právnímu řádu bojovali. Dělníci cítí, že oni se nemohou ztotožniti s politikou svých zástupců, kteří tady sedí ve vládní koalici. Dělníci cítí, že vysvobození ze všech těchto poměrů, zamezení Telgartu, Polomky, Apši a podobných věcí nevězí v zákonech, které udělá tento parlament, nýbrž v boji, v jednotném boji dělnické třídy. (Potlesk komunistických poslanců. - Posl. Myslivec: Máte zde kolonii lidí, kteří utekli z Ruska jako žebráci a polonazí. Museli utéci z toho vašeho ideálního státu! Jděte mezi ně a oni vám řeknou, jaký ráj připravili bolševici v Rusku pracující třídě! To je komediantství, co vy tady říkáte! Chcete, aby parlament byl zdiskreditován...!) Pane posl. Myslivče, jak chcete obhájiti věci, které se staly v Polomce? Poukazováním, jestli někdo utekl ze sovětského Ruska nebo neutekl? Co má tato otázka s tou otázkou v Polomce co dělat? Vy se domníváte, kdyby bylo pár lidí ze sovětského Ruska neuteklo, že by ti vaši žandarmové v Polomce nestříleli? (Posl. Myslivec: To je důkaz, jaký ráj chcete dělníkům a rolníkům připravit! Rusko je živým vykřičníkem a důkazem toho, že váš program a váš řád vede ke zkáze a ke hřbitovu!) Pane posl. Myslivče, já nekážu vám, nevěřím, že vás předělám, nevěřím, že vy proti tomuto právnímu kapitalistickému řádu budete bojovat, ale měl jsem už příležitost mluviti ve východních Čechách v Podkrkonoší k vašim příslušníkům, k chudým tkalcům (Posl. Myslivec: Já také!) a ti těmto slovům jinak rozumějí než vy, ti je jinak pojímají, ti vědí, že dneska skutečně jediné vysvobození pro dělnickou třídu jest, sraziti se dohromady v jednotnou bojovnou frontu, bojovat proti všem těmto výhonkům vašeho kapitalistického řádu, a proto my také věříme, že všichni pracující lidé, dělníci, drobní zemědělci, živnostníci i pracující intelektuálové odpoví na tuto střelbu v Polomce zvýšeným útokem proti hladovým plánům této koaliční vlády. Dělníci v závodech, odpovězte na útoky zaměstnavatelů proti propouštění, proti snižování mezd, proti střílení do vašich bratrů a sester na vesnicích, vyjděte do ulic a demonstrujte. Domkáři, drobní zemědělci a maloživnostníci [ ], sejděte se ve všech vesnicích, usnášejte protesty proti střelbě do vašich těl. S ještě větším úsilím volejte [ ] na každé vesnici, ve všech okresech, za zastavení všech berních i soudních exekucí a za odepsání daňových nedoplatků. Spojte se s dělníky v městech, protestujte a demonstrujte [ ]! Ať žije bojovná jednotná fronta pracujících měst i venkova. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dále má slovo p. posl. Rázus.

Posl. Rázus: Vážený snem! Konám svoju veľmi smutnú povinnosť. Ja som z Brezna nad Hronom, poznám ten okres dokonale. Je to okres, o ktorom sa, žialbohu, v poslednom čase veľmi mnoho hovorí, veľmi mnoho píše, ale ktorému sa pomerne veľmi málo dostáva pomoci. V tomto okrese je Telgart, v tomto okrese je Podbrezová, ktorá kedysi zamestnávala vyše 2krát toľko robotníkov ako dnes. Dnes tam život hynie. V tomto okrese je Polomka, asi nejakých 20 km od okresného mestečka Brezna nad Hronom. Čo sa stalo v Polomke, je iste vykričník do svedomia celej verejnosti na Slovensku i v Čechách, a výkričník zabodnutý ostro do svedomia terajšej vlády. Strieľalo sa do slovenského ľudu! Životy padly, červená pečať krvi zase barvila zem nie po prvé, a obávam sa, nie posledne. Obávam sa hlavne preto, lebo viem, že je to vina systému, nemožného systému, ktorý sa nevie korigovať.

Breznaňský okres môžeme označiť panvou biedy. A takých panví biedy je na Slovensku viac. Takou panvou je na pr. Trenčanská Kysúca. Takou panvou biedy sú Kopanice, kde kedysi ľud pred rozdelením veľkostatkov, pred úpravou pozemkovej reformy mal príležitosť k práci, a dnes tisíce a tisíce poľnohospodárskych robotníkov so svojmi rodinami trú nesmiernu biedu. Takých panví biedy na Slovensku je mnoho. Keď sme hovorili o biede na Vrchovine, ja som poukazoval v tomto parlamente na to, že Slovensko vychodí v rámci dneskajšieho režimu na lós Podkarpatskej Vrchoviny. A musím poznamenať, že som sa veľmi nesmierne podivil, keď som nenašiol porozumenie, keď som v radoch samých Slovákov počul: Čo hovoríš o týchto veciach? Veď je to nie pravda. Ten slovenský roľník sa má dobre, robotníctvo pracuje alebo dostáva podporu.

Priatelia! Na Slovensku je zle. Na Slovensko sa zabúda už 14 rokov a výsledok je aj taká Polomka. Polomka je smutný obraz v čiernom rámci, ale v tom rámci je celé Slovensko, slavná snemovňa. Celé Slovensko, ktoré trpí následkom nemožného režimu, trpí krivdy finančné, trpí krivdy hospodárske, trpí krivdy sociálné, trpí krivdy každého druhu. A my v tejto snemovni nemôžeme sa dovolať aspoň toho, aby sa konečne o slovenskej otázke raz vážne jednalo. Že bysme si tuná raz zasadli a uprimne povedali, čo je nezbytne treba, aby takéto nešťastné prípady, aký bol v Polomke, sa viac neopätovaly.

Slavná snemovňa, všimnite si veci samej. My tvoríme jednotnú republiku, máme dve hospodárske oblasti: Východnú a západnú. V tejto republike máme ministerstvo unifikácie, ale toto ministerstvo hoci existuje roky, nezmohlo sa ani na toľko, že by eksekučný zákon zjednotilo. A povezte: Nuž možno je takto spravovať štát? Možno je takto odhliadať od našich spoločných záujmov ešte aj v administrativných veciach? Aké vyjavy sa dejú na Pohroní? Na Pohroní je ohromná nezamestnanosť, ale nepopísaná, my máme len časť odborove organizovaného robotníctva. Fabrické delníctvo je z časti odborove organizované. Nie je to našou vinou. My to delníctvo do organizácií posielame. Ja sám ho posielam a povedám: "Choďte a odborove sa organizujte! Keď nebudete mať prácu, budete mať aspoň podporu v nezamestnanosti".

Čo sa robí na Pohroní? Vypomáha sa lístkami na pokrmy. Bo pri tom sú smutné prípady. Robotníci idú na vojnu z Podbrezovej, idú slúžiť vlasti, ale keď sa vrátia, nedostanú prácu v tej istej továrne štátnej. Sú rodiny, ktoré nemajú, kto by ich udržoval, kde niekdajší robotník opre sa doma o stenu a plače. A keď sa ho mať pýta, prečo narieka, povie: "Prečo máti si mňa doniesla na tento svet, či je to život? Chcel bych pracovať, ale nemôžem, nemám k tomu príležitosť". A v takomto krutom stave sa nachádza mnoho a mnoho rodín.

Kebych tie listy priniesol, slávny snem, ktoré dostávam od nezamestnaných, robotníkov i intelektuálov, tak ten, ktokoľvek má srdce ešte na mieste, musel by uznať, že sú to prečiny dneskajšieho režimu v takej vysokej miere, že nad týmto oči ďalej zatvárať nemožno a bolo by veľkým hriechom.

Príčiny tohoto všetkého v čom sú? Ja som tu počul reči o tom, čo sa malo všetko vykonať na Horehroní, ale Horehronská otázka nie je pre seba, horehronská otázka je parciálnou otázkou celej slovenskej otázky, ktorou tento parlament nechce hnúť. Prečo musí na Slovensku isť hospodárský život nadol? Ja som v tejto snemovni poukázal na to, že ako od prevratu ideme nadol. A bolo tu hotové pobúrenie. A nemôžem ozaj za to, ale dnes musím tvrdiť to isté. Kto chce študovať túto otázku, nech si prečíta knížku Milana Friča, slovenského národohospodára, práve teraz vyšla, a tam má celkom poukázané odborne na to, ako Slovensko upadá, ako Slovensko travi už ten posledný slovenský kapitál, a keď to takto pojde ďalej, príde na žobrotu. Také polomské prípady môžu sa opakovať každý deň. Toto je to, na čo chceme poukázať a upozorniť, abysme hľadali vážné príčiny toho, čo sa stalo na Polomke a čo sa môže stať v ktorejkoľvek slovenskej obci. A tieto príčiny sú v nejednotnom štátnom hospodárstve. Ja uznám, že keď je kríza, veľká kríza, že celá úroveň životná klesá všade, klesne i tuná, ale klesla u nás na mnoho miestach pod nulu. Deti nemajú v čom chodiť do školy, nemaj ú, rodičia čim chovať, opatriť svoje. Rodiny, ktoré ešte pred niekoľko rokmi niečo maly, dnes ztrávia to najposlednejšie. Na Slovensku môže byť len vtedy lepšie, keď v našej republike sa siahne k jednotnej hospodárskej politike. Čo to znamená? To znamená kvóta pre Slovensko, to znamená kvóta z dodávok, zo subvencií a zo všelijakých podpôr, i z podpory v nezamestnanosti. Dosiaľ sa to nedialo. Naopak kapitál od nás zo Slovenska utekal. Kapitál je koncentrovaný tu v Prahe. A tu v historických zemiach. Všimnite si len, Slovensko nemôže mať ani poštovú sporiteľňu v Bratislave. A my ešte i ten kapitál musíme sem posielať a tu sústreďovať a nám by sa ten kapitál, čo má poštová sporiteľňa, hodil na všeličo. Alebo si všimnite nemocenských poisťovieň. Tieto tiež vedú svoj kapitál sem do zamoravských zemí. Na Slovensku nemáme úveru. Pospolitý malý človek ťažko si môže pomáhať, keď je zadlžený. Kapitál je sústredený tu, a u nás potom musí dojsť až na také krvavé eksekúcie, ako bola na Polomke.

Ďalej v našom štátnom hospodárstve málo sa prihliada na to, že z čoho to Slovensko žije. My máme drevárský obchod. Ten je pre Horehronie a veľkú časť Slovenska vlastnou pšenicou. Z toho žijú celé obce a okresy. Drevárský obchod od niekoľko rokov leží ladom a hynie. Prečo hynie? Všimnite si, slávna snemovňa, že v tomto čase prikročilo sa konečne k regulovaniu tarifov. Tarifová otázka tak hlboko ranila i drevárský priemysel! Ráčte si vyžiadať mienky drevárskych slovenských obchodníkov, ktorí vám rieknu, čo všetko musel vytrpeť drevárský obchod a prečo sa zrovna vystrel tam ako na marách slovenských krajov. Tam poráža sa dnes málo rubov, píly sú preplnené. Náhlé regulovanie tarifov nastalo a tak ako tak pohnulo sa to. Dnes drevárský obchod začína ožívať. Treba mu dať možnosť, aby ožil úplne a vtedy nedojde k takým hrozným udalostiam, kde sa človek hají, a to preto, lebo mu ide o bytie.

Sociálna politika našej vlády opierala sa na robotníctvo odborove organizované. My Slováci práve preto, lebo sme vedeli, ako sa Slováci málo dajú organizovať odborove, žiadali sme už dávno v tomto parlamente, že by sa podporovalo i robotníctvo odborove neorganizované, že by sa netrestalo - veď tým sa už nevychová - pre ten nerozum, že nevstupuje do odborovej organizácie! Veď my ho do nej zrovna ženeme. Nech sa vláda postará robotníctvo vychovať, poučiť, aby potom, trebárs už na základe tých odborových organizácií, mohla mu pomáhať. Ale kým robotníctvo organizované není - konečne ten robotník organizovaný je tak človek ako ten neorganizovaný - my máme voči nemu tie isté ľudské a štátne povinnosti.

Ďalej alkohol. Po časopisech píše sa mnoho, že čo zavinil alkohol na Horehroní. Čia je to vina, že na Horehroní je krčiem viac ako kedysi? Povedzte mi, čia je to vina? Veď my sme mali Slovensko odalkoholizovať! Kto je vinen? Ten pospolitý ľud, ktorý tam má tie krčmy, chytajúce ho zrovna za vrecko, keď dostane pár groší za svoju prácu? Či tento parlament, vláda alebo odpovedné ministerstvo nemalo možnosť, aby Slovensko zasa do tej morovej rany sa neuvrhlo za republiky, v ktorej morovej rane hynulo pred republikou? Vidíte, slávna snemovňa, to je všetko vina dnešného režimu. Takto musí na Slovensku prísť k úplnej pauperizácii a takto musí na Slovensku dojsť k ekscesom, ktoré vrhajú svetlo na naše pomery i doma i pred cudzinou. Ja nepovažujem za správné zamlčovať tieto veci. My slovenskú otázku chceme raz dostať do tohoto parlamentu, ale chceli by sme ju tam dostať bez toho, aby sa dialy také smutné veci. Ale keď o nich slýchame a keď vidíme, že sa dejú, musíme vykriknúť a povedať: Toto je memento vláde Československej republiky a celá verejnosť pamatuj si, že tá slovenská otázka bola zpečatená krvou a nedopusť ju pečatiť ďalej!

Eksekučný zákon je na Slovensku hrozný. Čo sa mohlo stať na Polomke, stalo sa iste v menšej miere, alebo v podobnej miere inde a môže sa stať kdekoľvek. Eksekučný zákon vláda musí čím skôr upraviť a musí sa upraviť nielen v tom smysle, ako v historických zemiach, keď slyšíme, že na Uhersko-brodsku sa už temer zadarmo predávajú sedliakom usedlosti, ale musí sa to upraviť v tom smysle, aby pospolitý ľud, sedliak, robotník a živnostník nebol vyhodený zo svojho na ulicu, že by sme mu ten kúsok chleba zaistili, i keby to stálo obeť nás všetkých.

Som presvedčený, slávna snemovňa, že 15 milionov ľudí viacej unesie, ako keď to bremeno doľahne len na niekoľko stotisíc, alebo trebárs na plecia 3.5 milionov nášho obyvateľstva. Rozmýšľam o veci a vidím, že táto debata nebola by úplná, keby sme nehľadali východisko z tohoto krutého stavu.

Slovenská politika je už dnes nezbytná. Vidíme, že Slovensko bez úmernej kvóty nie je schopné žiť. My Slováci žiadame kvótu, a to kvótu nielen z bremien, ale i zo všetkých výhod tejto vlasti, ktorá je i našou vlasťou, ktorú si my sami udržujeme celkom tak, ako občianstvo historických zemí.

Samo Slovensko nie je tak biedné, ako je vtedy, keď je ponechané samo na seba. Samo Horehronie má nádherné pyritové ložiská v okolí obce Helky a je treba tieto ložiská preskúmať. Dovážame pyrit a výrobky z neho z cudziny, - aspoň tak som informovaný, že tisíce a tisíce vagonov-chodia z cudziny k nám. Tedy prečo by sme to na Horehroní nemohli dolovať a prečo bysme tomu biednemu ľudu tam nemohli dať chleba?

V súvislosti s tým sme podporovali i stredoslovenskú železnicu, ktorá má vyústiť v Košiciach. Boli sme presvedčení, že keď zapneme ten kraj do hospodárstva celej republiky, že sa ten kraj preskúma a odborníci si toho kraja všimnú a jeho prírodné bohatstvo v záujme štátu i ľudu sa dá využitkovať.

Drevopriemysel musíme pozdvihnúť. Drevopriemysel už dnes cíti. že sa tarifová otázka riešila. Naše drevo už dnes prichádza sem do historických zemí, lebo je to drevo kvalitné, prvotriedné, ktoré má miesto v dokoch v Anglii, Holandsku atď. Treba len, aby si naša vláda pri robení smlúv všimla toho, aby to, čo Slovensko má, bolo zapäté do jej programu. Nám ide samozrejme o dobrý pomer medzi súsednými štátmi a o vydobytie toho trhu pre drevárský odbor, ktorý sme ztratili, a z čoho žily tisíce a tisíce našich najbiednejších drevorubačov robotníkov.

A teraz pristúpim k najvážnejšiemu. Slávna snemovňa! Nie je možné, že by takáto udalosť, ako bola v Polomke, vyznela naprázdno. Je treba, aby malý človek dostal osobné moratorium, alebo že by vláda iným spôsobom túto otázku vyriešila. Čo myslíme pod osobným moratorium? Myslíme to, aby sa zákon a to urýchlene tuná vo snemovni previedol v tom smysle, že by malý človek bol súdom chránený a nebol vystavený eksekúciám, keď jeho majetok v tej hodnote tu je, treba mu len to moratorium dať, poneváč náhle sa pomery zmenia a on svoj dlh zaplatí. Rieka sa, že bankové kruhy sa tohoto moratoria boja, že by to malo zlý účinok na hospodárstvo našej republiky. Nuž, ak sa boj, tu bych mal inú radu, iný návrh. Nech naša vláda vytvorí banku, ktorá prevezme takéto dlhy na seba! V Maďarsku, tuším, sa to už tak deje. Tieto dlhy konvertujú sa časom. Jedným slovom, nech tá štátna banka prevezme garanciu za zadlženého sedliaka alebo robotníka a keď prijde čas, ten na mizinu nedonesený malý človek si v tej štátnej banke svoju vec vyrovná.

Nešťastie je hlavne v tom, že u nás na Slovensku ubýva nielen príležitostí k práci, ale niet úveru. Povedal som, že kapitál zo Slovenska uteká. To dnes môžme fakty a číslicami dokázať. Tu v historických zemiach kapitál ešte pokračuje vo svojom postupe. Na Slovensku kapitál troví sám seba a ak bude to ešte takto niekoľko rokov pokračovať, potom na Slovensku nastane absolútna pauperizácia.

Z toho tedy nasleduje, že nie je možné, aby vláda našej republiky prihliadala na tieto veci so zavrenýma očima. A ja som presvedčený, ani nebude. Že vydá zákon o osobnom moratoriu alebo uzákoní eksistenciu novej banky, ktorá by sanovala chudobný ľud na Slovensku, čo by inak eksekucii podľahol, ktoré pomery by reputácii štátu ani nášmu ľudu nemohly prospeť.

Ja to rozhodne žiadam. Žiadam, aby ten výkrikník, ktorý je vbodnutý do nášho svedomia v Polomke, mal reálny výsledok. Hovorí sa o tom, že opozícia nerobí konštruktívnej práce. Ja som práve prikročil k tomuto, keď navrhujem vláde dva spôsoby, ktorými môže prikročiť k tomu, aby sanovala hynúceho malého človeka, robotníka, roľníka, živnostníka, aby sa taký pád ako na Polomke nikdy viacej neopätoval a že by sme mohli so spokojným svedomím povedať, keď žijeme v ťažkých časoch: koľko sme mohli, toľko sme vykonali.

Polomka je memento, je memento i tým, ktorí hovoria, že slovenskej otázky niet. Slovenská otázka je tu, žial, že práve s tou krvavou pečaťou musela dojsť do parlamentu. My sme tú slovenskú otázku vťahovali do parlamentu, ale boli sme upodozrievaní. Práve rečník predo mnou hovoril o tom, akú vládni poslanci majú starosť o všetky iné veci, ale o tieto veci nemajú starosti. Len nedávno pred pár dňami rozniesol sa chýr, že sme robili my Slováci v Nových Zámkoch akýsi slovenskomaďarský blok. Nie je pravda. Ja o tom absolútne nič neviem, ale z toho sa kuje politický kapitál. Nuže, či je to možné keď Slovensko hynie, s takýmito hlúposťami predísť pred verejnosť? Či česká verejnosť nemá svedomie a nemá oči, že by zvrátila takéto nemiestné upodozrievanie? My sme ešte nenasledovali príklad českej politiky. Česká politika robí česko-nemeckú politiku, to je jej smer. My sme k tomu ešte neprišli, že by sme robili slovensko-maďarskú politiku, a tí, ktorí toto vyzdvihujú a na nás ukazujú, proste nehovoria pravdu. Není to dôstojná práca, najmä v týchto kritických ťažkých časoch.

My budeme mať príležitosť pri rozpočtovej debate poukázať dôkladne na to, ako republiku nie je možno jednostranne budovať, bez rizika aby sa nezrúcala. My chceme, aby republika bola domovom najmä pre malého človeka, pre toho proletára, pre toho biedneho človeka a že by tu našiel domov každý, kto pracovať chce a vie. Takú republiku my chceme. A keď ju budeme mať, som presvedčený, budú s ňou spokojní Česi, Slováci, Nemci i Maďari.

Prajem, aby vláda našla spôsob tento program uplatniť a aby nezabúdala na ten výkričník, krvavý výkričník, vbodnutý do našeho svedomia na Horehroní v Polomke. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dávám slovo p. posl. Polívkovi.

Posl. Polívka: Slávna snemovňa! Verejnosť československá je plným právom rozrušená tragickou zprávou o srážke občianstva v Polomke s četníckou asistenciou, ku ktorej došlo z príčiny eksekučnej dražby, vypísanej okresným súdom v Brezne n. Hronom na majetok gazdiny Tokarovej pre dlžobu v hostinci vo výške 800 Kč. Nariadenou eksekúciou bol menovanej majiteľke 12. novembra údajne predaný majetok v cene 28.000 Kč za obnos 600 Kč. Krutý postup v tejto eksekúcii veriteľa zastupovaného advokátmi dr Žibrínom a dr Kleinom z Brezna je odsúdeniahodný. Tohoto prípadu, ktorý úplne ožobračil dlžníka, využitkovala prirodzene pohotová agitácia komunistická a rozvinula v minulých dňoch rozsiahle programové, plánovité postupovanie proti úradom.

Je treba zdôrazniť, že v neblahý deň 12. novembra rozčúlený a poštvaný ľud napadnul eksekučný výkon, jedného z eksekutorov zbil a druhého zahnal. Tým sa dopustil trestného činu a bolo nutné vec vyšetřiť a vinníkov zistiť. Četníctvo z Brezna bolo poverené vyšetriť príčinu srážky občianstva s eksekutormi a za tým účelom vykonalo výslech a zatknutie 8 osôb, ktorých odviedlo do Brezna. 14. novembra pokračovalo četníctvo v tejto svojej službe a ubránilo sa útokom so strany občianstva bez použitia zbrane. Na druhý deň bola organisovaná veľká výprava občanov z Polomky a okolia do Brezna oslobodiť zatknuté osoby. Situácia v Brezne bola veľmi vážna, ale nedošlo k žiadnym tragickým srážkam. 16. novembra malo byť pokračované vo vyšetrovaní incidentu zo dňa 12. novembra a situácia v rozčulenej obci bola badateľne napnutejšia. Ozbrojený ľud, poštvaný organizátormi komunistickými, obkľúčil četnícku asistenciu a ohrožoval ju na živote. Kameňmi, kosami a cepami vyhrožoval zabiť četnícku asistenciu, ktorá konala len svoju povinnosť vyšetrovania celého prípadu. Veliteľ četníckeho oddielu vyzval niekoľkokráť ozbrojený ľud k rozchodu a až, keď zbadal, že sú četníci ranení, dal povel k obrannému výstrelu. Tento obranný výstrel, bohužial, mal tragické následky. Ján Piliar z Bacúchu a Ján Pohorelec z Polomky boli okamžite mrtví a ako hovoria posledné zprávy, boli 4 demonstranti ľahko ranení.

Tragická událosť v Polomke naplňuje nás všetkých pocitom veľkej sústrasti s obeťmi tejto srážky. Je nutné, aby celá záležitosť bola prísne vyšetrená, zistení vinníci demonstračného útoku na četníctvo a na okresné mesto náležite postrestaní, pretože je badateľným plánovitý postup ozbrojeného ťaženia proti bezpečnostným orgánom. Je treba zistiť všetkých účastníkov, ktorí pôsobili k prevedeniu eksekúcie, nech je to hostinský, alebo jeho advokáti.

Okresný súd následkom nedokonalých, ale žial platných predpisov konal len svoju povinnosť v tejto veci a pre nepatrný obnos dal súhlas k eksekúcii údajne celého majetku, aby mohli pažraví advokáti za babku 600 Kč zakúpiť celý majetok. V nich vidím tiež zodpovedných vinníkov, ktorí pripravili situáciu ku tragickej srážke. Najsmutnejší je ale pri tom fakt, že eksekúcia bola prevedená za dlžobu, za alkoholové nápoje v obnose 800 Kč, ktorý učinila majiteľka hospodárstva Tokarová za dlhú dobu (Slyšte!). V tomto prípade je vina na strane hostinského, že predával alkoholové nápoje na úver, a tým vedome pripravoval si situáciu, aby mohol v dobe ťažkej hospodárskej tiesne zaskočiť svojho dlžníka a zmocniť sa za pomoci oddaných advokátov jej jediného majetku. Okres brezňanský - a to tu nebolo uprimne povedané - je známy v štatistike alkoholovej ako okres, ktorý takmer úplne prepadnul alkoholovému moru. Štatistika z r.

1930 nám udáva, že v 31 obciach tohoto okresu vypilo sa za 27 mil. Kč alkoholových nápojov. V Podbrezovej a Lopeji, len v týchto dvoch obciach sa vypilo za tento rok za 18 mil. Kč. (Slyšte!), a obec Polomka, ktorá má 3000 obyvateľov, má veľmi značný podiel na tomto celkovom obnose. Celý kraj je zamorený alkoholovým morom a jestli p. kol. Rázus si sťažoval práve na tú ťažkú otázku krčiem, my sme sa domnievali, že práve ten celý náš postup práce oslobodenia hospodárskeho, mravného a kultúrneho bude tiež rozumený ako oslobodenie z jarma alkoholového, že nebudú verejní činitelia, ktorí by vybehúvali a vymáhali nové a nové hostinské koncesie, aby tak bolo dávané do rúk krčmárom blaho i hospodárský život tohoto chudobného kraja. (Výkřiky.)

Je treba si uvedomiť, že je priamo zločinom páchaným na našej biednej slovenskej verejnosti, keď sa národ láka do krčiem a poskytuje sa mu alkoholový nápoj na úver. (Výkřiky.) Jestli si túto vec uvedomíme, musíme si tiež ujasniť všetky príčiny, ktoré k nešťastiu viedly. Jestli za starého režimu zakupovávali židovskí krčmári statky zadlžených svojich spoluobčanov, nemôžeme na to tak pozerať za dôb dneskajších. Je nutno, aby podobné veci cestou zákona boly znemožnené, aby ministerstvo spravedlnosti čím skorej vypracovalo osnovu zákona, ktorý bude znemožňovať poskytovanie alkoholických nápojov na úver a z dlžoby podobného rázu hospodárske ničenie rodín. (Výborně!)

Je treba si ujasniť, že tu, ako celá situácia sa rozvinula, pri eksekučnom riadení mali na majetok ubohej gazdiny Tokarovej veľkú chuť advokáti a nič nezotrie menej celý ten vývoj udalostí, len tá okolnosť zostane pravdivou, že advokáti ako hladoví psi vrhli sa na túto korisť, ktorá bola úplne bezbranná. Podobné jednanie je odsúdeniahodné. Bohužial, musíme konštatovať, že sa stáva to takmer všeobecným zjavom v našom eksekučnom postupe. Keď nemajú advokáti v mnohých oblastiach primeraného svojho živého úspechu v otázkach sporných, hľadajú si svoje zabezpečenie - vidím tieto prípady najmä v Lučenci a v krajoch pohraničných, čest výnimkám! kde sa intablujú advokáti na majetok beztak už rozdrobených usedlostí ľudu roľníckého.

Je treba si uvedomiť i tieto príčiny a usilovať o odpovednú nápravu. Kraj horehronský je na pokraji zúfalstva - v tom dávam za pravdu kol. Rázusovi. Mám česť kraj ten poznať od dediny k dedine. Nepatrím medzi tých, o ktorých bola tu vyslovena mienka, že vládní poslanci sa boja živého styku s národom, ale každého okamžiku využívám k stykům s národom, aby som tiež spôsobom vhodným upozorňoval na jeho vlastné chyby, najmä na ten strašný, krutý fakt ujarmenia alkoholovým morom. (Potlesk.) Kraj nemá zárobku, stratil zárobek v lesných prácach, v pilách, v obchabnutej práci štátnej železiarne v Podbrezovej, v ochablej smaltovni. Je pravda, že tento celkový ráz života hospodárskeho a priemyslového znamená pokles, ale to neznamená, aby sa to rozumelo ako systematická práca pre ochudobňovanie nášho Slovenska. I Slovensko i republika prežíva dôsledky svetovej strašnej krízy. Od dôsledkov krízy nie sú ušetrené ani české zeme, nie je možné, aby od týchto dôsledkov bolo ušetrené tiež Slovensko. To si musíme uvedomiť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP