Dokiaľ pán minister financií pre nezbytné štátné výdaje bude museť kryť krátkodobými úvery svoje potreby a dokiaľ úverovými operáciami budeme vyrovnávať schodky našich rozpočtov, ťažko, vážené dámy a pánovia, je predpokladať ozdravenie našich národohospodárskych pomerov. Každý takýto zásah na peňažnom trhu vyvoláva rozvrat. Čím neprístupnejší a drahým úrokom ohraničený je kapitál, tým menej je podnikania, tým menej nákupnej síly, tým menej zamestnanosti.

Majúc na zreteli tieto výsostné záujmy štátu, môžem prehlásiť, že vláda a kontrolná úsporná komisia pri sostavováni rozpočtu všetky tieto dôležité momenty maly na zreteli.

Naša demokracia v dnešných ťažkých dobách musí dokázať svoju životaschopnosť. My, ktorí z dôvery nášho národa tuná vykonávame svoje poslanie, nesmieme zabúdať, že v dnešných dobách na nás ako na jedincov a na celé kolektivum padá dvojnásobná odpovednosť. Svoje ja si musíme vždy podriadiť záujmom celého národa, záujmom celku.

Viem, že pri prejednávaní nášho rozpočtu budú tu prednesené zasa zdravé námety. Všetky tieto zdrave namety budú vítané. Ale už aj z dnešnych prejavov som shľadal, že bol veľmi malý zlomok rečníkov, ktorí na miesto zdravých námetov a impulzov, bych povedal, vyslovovali kritičnosť po stránke negatívnej veľmi plodnú, ale po stránke pozitívnej veľmi slabú. Čistým negativizmom naše ťažké pomery nezlapšíme. Je treba, aby sme si v desných ťažkých dobách vždy uvedomovali našu smutnú minulosť, veď sme nie ďaleko od nášho národného sviatku 28. a 30. októbra. Sme práve tieto dni svätili 16. výročie našej samostatnosti. Videli sme, že náš národ aj v minulosti dosiahol vždy po stránke národnej vyvršenie svojej práce a idealov, vtedy, keď prinášal najväčšie obeti. Nebyť týchto veľkých obetí, nebolo by prišlo ani naše oslobodenie. Aj posledné smutné udalosti, o ktorých tuná referoval pán minister zahraničných vecí dr Beneš, nám jasne ukazujú, že je treba dnes ako vo vnútrozemskej, tak v zahraničnej politike sdružovať národy a ľudí dobrej vôle. Vidíme, že na našu slobodu sú namierané určité útoky, o ktorých tu dosť obšírne hovoril pán posl. Hampl. K tomu, aby sme všetky tieto veci zdolali, je treba, aby naša demokracia si bola vždy vedomá svojej zodpovednosti a povinnosti. Sme to shľadávali, aj pri minuloročných rozpočtoch, že dnes rozpočtové debaty sa lišia od drievejších, kedy bolo dosť času na dohadovačky. Dnes nie je času na politické hádačky a politické boje, dnes je treba najvýsostnejší záujem národa mať na zreteli a naň klásť najväčší dôraz.

Náš štátny rozpočet po stránke príjmovej, ako vám bol v tisku ohlásený, vykazuje 7.985,255.600 Kč príjmov a 7.983,298.400 Kč výdajov, takže aktivita je vyčíslená vo štátnom rozpočte obnosom 1,957.200 Kč. Pripočítame-li k tomuto rozpočtu skupinu III. Podíly na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch 2.732,466.764 Kč, tak vidíme, že celý úhrn rozpočtu nám dáva 10.665,765.164 Kč. Je to obnos iste veľmi úctyhodný a riekol bych, dosť vysoký. Keď uvážíme dnes, vážené dámy a pánovia, ako ťažko sa sbierajú koruny od poplatníkov, je treba na zodpovedné miestá zdôrazniť, že treba dvojitej šetrnosti, aby sa s týmito peniazmi hospodárilo účelne, šetrne a zodpovedne. To neplatí len na parlament a poslancov, ale mám tu na mysli našu vysokú byrokraciu.

V štátnom rozpočte sú preliminované výdaje osobné čiastkou 3.888,522.600 Kč a vecné čiastkou 4.094,774.800 Kč. Osobné výdaje, ako v exposé pán minister ohlásil, zvyšujeme o 135,072.500 Kč, vecné výdaje o 217,560.180 Kč. Je potešiteľné, že z tohoto obnosu z vecných výdajov, keď sme nemohli prevádazať slosovanie, venujeme na výkup štátnych papierov 150 mil. Kč.

Pri finančných operaciách štátnych bych si dovolil zdôrazniť to, že je treba, aby hodnota a kurs týchto cenných papierov za každých okolností bola zachovaná. My vieme, že sme sa utiekali k verejnosti a budeme sa a musíme sa utiekať snád i do budúcna. V záujme dôvery je tu treba najväčšej opatrnosti a pridružujem sa v tomto ohľade k prehláseniu pána posl. Hampla, ktorý to isté žiadal vo svojom preslove, čo zdôrazňujem tu ja. Na úhradu štátného dlhu venuje rozpočet 1.094 mil. Kč, tedy o 96 mil. Kč viac ako v roku minulom.

Dľa rozpočtu zvyšujeme preliminár daní a dávok v r. 1935 o 507 mil. Kč, na investície venuje rozpočet 1.500 mil. Kč.

Keď preštudujeme číslice uvedené v rozpočte na r. 1935, nadobudneme presvedčenia, že rozpočet bol sostavovaný veľmi opatrne, a môže byť udržaný v rovnováhe len za predpokladu dosavádneho vývoja. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)

Vážené dámy a pánovia! Vo verejnosti čítame ostré kritiky ohľadom nášho finančného hospodárenia; veľmi sa vytýka, že i, keď v parlamente podávame ciferne vyrovnané rozpočty, účetné uzáverky dokazujú pravý opak - veľké schodky. Ani od ministra financií nemôžeme v dnešných hospodársky ťažkých dobách žiadať prorockého nadania. Prorokovať do budúcnosti je za dnešných pomerov hospodárskych a zahraničných veľmi ťažké. Vidíme, že aj iné štáty, a to také štáty, ktoré si infláciou znehodnotily svoje meny a svoj vnútrozemný dlh, neplnia svoje medzinárodné záväzky a povinnosti a že ani tam výsledky hospodárenia nedopadajú lepšie ako u nás. Čisto mechanicky tieto veci nevyriešime, preto je treba uplatňovať v našom národohospodárstve všetky možné smery, ktoré vedú k oživeniu práce, zabezpečeniu práce deníka a tržby zemedelca, lebo na týchto dvoch základných složkách stojí štát.

Boli sme, vážené dámy a pánovia, svedkami veľkého poklesu nášho vývozu, menovite v r. 1933. My sme videli, že náš export klesol z 20 miliárd temer na 1/7, že tržba zemedelca tak poklesla, že si on nevedel zaokryť ani tie najnútnejšie potreby a že veľké počty nášho robotníctva nenašly prácu. Menové opatrenie vlády, ktoré bolo doprovádzané s toľkými, bych povedal, politicky dosť nepriaznivými doprovodmi, má svoje priaznivé následky, čo vidíme zo vzostupu menovite v určitých odvetviach priemyslu, takže priemyslová výroba vykazuje mierny vzostup indexu a dáva nám nádej, že táto vývojová linia do budúcna bude zachovaná. Keď poklesol náš vývoz, ako som i spomenul, klesla i tržba zemedelca a delník nemal prácu, je pochopiteľné, že sa tu zvyšoval nárok na štátnu pokladňu - a v tomto máte vysvetlenie veľkého schodku účetnej uzáverky. Vítame opatrenie vlády, ktoré smeruje k oživeniu nášho národohospodárstva. Je treba, aby sme v tomto smere ďalej pokračovali.

Zemedelská politika v našom štáte učinila za výdatnej pomoci všetkých koalovaných strán pevný krok do budúcna zavedením pevných cien na obilie. Nesmieme zabúdať, že práve pri poklese vývozu v zemedelskom podnikaní máme v sebestačnom zemedelcovi najlepšieho konzumenta pre naše priemyselné výrobky. Musíme dnes iste všetci konstatovať, koľko potíží bolo treba prekonať, než sme sa dostali na túto zdravú cestu. Útek z vonkova do mest, ktorý rozširuje rady nezamestnaných, vážené dámy a pánovia, nerozriešíme žiadnym paragrafovaním, ani dekretovaním. Pomery zemedelskej výroby možno zlepšiť len správnou cenovou a colnou politikou. Ministerstvo zemedelstva za súčinnosti Zemedelskej akademie a všetkých zúčastnených zemedelských korporácií nečaká nečinne, má svoje pripravené návrhy v obilninách, v živočišnej produkcii, v mliečnej produkcii, len je žiaducné, aby táto iniciativa zo všetkých politických strán bola zapodporená, veď práve tuná hovoril pán predseda Hampl, a ja to s vďakou kvitujem, delnickým stranám, že zapodporily túto prácu našej strany, a keď bolo na nás apelované, ja už tuná v mene našej strany vyhlasujem, že áno, záleží nám veľmi na tom, aby delnictvo v našom štáte netrpelo, a učiníme všetko, čo je v rámci naších síl, aby sme prácu pre delníka zabezpečily, lebo sme si vedomí, že tak ako dobre situovaný zemedelec je dobrým konzumentom priemyslových článkov, že na druhej strane hladový delník ťažko zapodporí zemedelca. To sú tak spojené nádoby, že jestli je porucha v jednej, tak sa to prenáša na druhú. Toho sme si vedomí a po tejto stránke sľubujeme loyálnu spoluprácu.

U nás bolo vždy jasné, vážené dámy a pánovia, že predpokladom dohody medzi priemyslom a zemedelcom je dôsledná politika odbúravania disparity cenovej. V tomto smere by bol učinený krok, ako som spomenul, zavedením pevných cien na obilie, ale po tejto stránke bude treba kráčať ďalej. Je treba tuná, aby i nás priemysel preukazoval určitú iniciativu. Ja, vážení pánovia, tiež som bol prekvapený, keď som čítal poslednú zprávu z posledných porád nášho priemyslu. Veľmi pohodlné stanovisko zaujímajú páni, všetko hádžu na bedrá štátu bez veškerej iniciativy. Po tejto stránke dnes je treba si uvedomiť, že štát je súručenstvom všetkých nás a nie je možná veci tak riešiť, aby sme všetko hádzali na stôl vlády. Je treba, aby sme z praktického života prinášali návrhy a námety, a ja myslím, že po tejto stránke náš priemysel ešte svojmu úkolu nedostál. Je treba tuná previesť určitú reorganizáciu i v otázke nezamestnanosti, je treba, aby náš priemysel tiež viac iniciativy po tejto stránke preukazoval, je treba, aby menovite mnohé články priemyslu, čo sa týka cien, boly prispôsobené deflačnej demarkačnej čiare, lebo keď si vláda vytkla za cieľ vyrovnanie nerobíme politiku, bych povedal, deflačnú ani inflačnú, robíme politiku vyrovnania - je treba, aby po tejto stránke sme pokračovali ďalej a nezostali na pol ceste.

Ja vítam zriadenie exportného ústavu; tuná zástupci priemyslu dostávajú inštitut a je treba, aby tento inštitut nebol byrokratickým inštitutom, ale živou vzpruhou, ktorá sa bude starať o všetké veci, ktoré súvisia s exportom nášho priemyslu. Je treba tuná aj s ohľadom na obchodné styky, menovite so Sovětským Ruskom, viac pružnosti a iniciativy so strany našej. Ako vieme, Sovětské Rusko v určitých obdobiach si kryje všetké objednávky, a akonáhle je doba premeškaná, sme potom z toho postupu vyradení. Aj náš priemysel si musí uvedomiť, že len konštruktívna práca a premyšlená iniciativa môže naše pomery s roka na rok zlepšovať.

Vážení pánovia! Keď hovoríme o reglementácii zemedelskej výroby a priemyslu, je treba, aby aj v práci nastalo určité zlepšenie. Mám tuná na mysli menovite drobné živnostníctvo a obchodníctvo. Ja zo svojej praxe viem, že máme mnoho, by som povedal, ľudí iného zamestnania, či je to povedzme pevného platu, nejaký súkromý podnikateľ, ktorý sa plete aj do živnosti. Viem, že mnohí ľudia, ktorí majú iný zdroj príjmu, majú živnostenské povolenie, niektoré osoby ich majú aj 10, 12, 13, alebo máme celé spústy filiálnych obchodov aj na Slovensku, ktoré nám hodne podlamujú družstevnú činnosť. Je potreba aj tuná reglementovať, a jestli aj vo štátnych službách hľadáme nápravu a chceme odbúrať dvoje zamestnanie, aj v tomto podnikaní bude treba učiniť radikálny poriadok, aby jeden nemal desať príjmov a druhý nič.

Riadne fungujúca štátna administratíva a finančná správa je základom celého nášho národohospodárstva. Z expozé pána ministra financií Trapla sme sa dozvedeli, ž reorganizačná komisia pripravuje svoje úkoly, pracuje. Mnohorázy vo verejnosti sa vyskytly zprávy, ako by táto komisia nič nerobila. Uznávám, že je to práca nesnadná, ťažká, ale viem aj to, že bez spolupráce jednotlivých rezortov táto práca ťažko pôjde. A tuná by som chcel spomenúť, čo tuná už viackráť s tohto miesta bolo spomenuté, že prvý krok za reorganizáciu pokladám, aby kompetencia jednotlivých úradov bola vymedzená. My vieme, že tuná aj na najvyššom stupni, v ministerstvách nám určité veci tanguje to, že nemáme presne vymedzenu kompetenciu jednotlivých ministerstiev, a mám zprávu, že ministerstvo unifikácií pripravuje príslušný návrh, a bolo by žiaducné, aby tento návrh čím skôr ocitol sa na pôde parlamentu. Je treba zákonitým zpôsobom zvýšiť odpovednosť našich úradov tak na nižšom ako na strednom a najvyššom stupni. Táto nevymedzenosť kompetencie, neodpovednosť je veľmi príhodná k tomu, že sa akty šibujú bez toho, že by sa vybavovaly. Úsporná a kontrolná komísia, ako aj reorganizačná komisia vniká hlboko do týchto vecí a je žiaducné a myslím, že tuná vyslovujem žiadosť všetkých vás, vážených kolegov, aby sa v týchto pracach pokračovalo.

Ja sa dívam tu nie ako právník, ale ako človek z života, praktický, ktorý má predsa len styk s drobným vonkovským ľudom takmer týždenne a denne, že pri reorganizácii našej štátnej správy bude treba zmeny aj určitých zákonitých predpisov. Ja by som upozornil pána ministra financií - a iste i on to dobre vie - že náš daňový zákon po stránke právnej je dielo najdokonalejšej tvorby. Ale pozreme-li do života praktického, shľadávame pravý opak. Sám pán minister financií vo svojom expozé zdôraznil, že stav nedoplatkov následkom opozdeného vymerania a vymáhania daní a dávok je najhorším dôsledkom, ktorý nás zaťažuje.

Vážené dámy a pánovia! Ja som toho presvedčenia, a tu ad personam hovorím, nehovorím za stranu, že centralizácia daňových predpisov nám podlomila celú činnosť, naše daňové predpisy sú príliš komplikované, ťažkopádne, sú pre drobný ľud, či je to živnostník, alebo delník, alebo roľník, neprijateľné. A preto po tejto stránke, keď budeme chceť nápravu zjednať, budeme museť zdravú decentralizáciu previesť v záujme štátnej správy.

Ja to musím, prosím uctive, tuná ako predseda rozpočtového výboru zdôrazniť, lebo som bol na tieto veci upozornený, nielen zo zeme slovenskej, ale aj zo zemí českej a moravskej.

Ja viem, že daňové zákony nie je možno reformovať každý rok. Ale dovolím si tvrdiť, že tento systém daňový, komplikovanosť tohoto systému a nie výška daní mnoho raz sahá až na základy štátu a v záujme štátno-politickom bude treba tieto veci zjednodušiť a upraviť.

Konkrétne prípady: Vážení pánovia! Jeden berný úradník bernej správy vede 4500 až 5000 kont. Bárs ktorý z nás musí uznať, že 5000 kont pre jednoho úradníka je veľký kontingent. On nemôže tých poplatníkov poznať. Tu sa stáva, že polročne sa posielajú upomienky, pripisujú sa úroky, mechanická práca sa vybaví, ale daňové nedoplatky zostávajú naďalej. Jestli by kontingent bol zmenšený a jestli by jeden úradník mal 2000 kont, mohol by sa individuálne venovať týmto prácam, mohol by si prípadne zavolať poplatníka, pohovoriť s ním a upraviť tie veci.

Ale, vážení pánovia, ja som toho názoru, že najlepšie bysme poslúžili veci, jestli by sme naše daňové predpisy decentralizovali do obcí. Verte mi, ja to poznám. Prosím, nechcem sa odvolávať na minulosť, ale čo bolo v minulosti dobré, to bol daňový predpis. Pánovia, u nás na vesniciach notár vyberal dane, ten poznal každého poplatníka. Prišla nejaká zásielka, pár korún z Ameriky, vedel, kto to dostal, zavolal si ho; ten a ten roľník bol na jarmoku, stržil peniaze, zavolal si ho. Bol živým svedomím v obci, veď je to psychologicky tak založené, drobný človek v dedine žijúci, keď sa dostane do mesta na berný úrad, aby si veci usporiadal? Ale keby štátny úradník bol v obci, stretával by sa s ným každý deň a i tie dane by sa nám lepšie predpisovaly, stačili bysme ich predpisovať.

U nás je i tá chyba, že s dnešným aparátom nestačíme predpisovať riadne dane, na r. 1935 sa vyberajú na základe výruby z r. 1934, a to vyvoláva veľké zmätky. A preto ľudia si sťažujú na to, že nikdy nevedia, koľko majú platiť, či sú s daňami hotoví.

Keď uvážíme, že našeho poplatníctva drobného je 80% a my od týchto 80% žiadame daňové priznania, jestli by sme to zjednodušili, spaušalovali u tých malých, tak na tých 20% veľkých, ktorí vyžadujú zvláštnej pečlivosti, bysme sa mohli špecifikovať. Tam bych zaviedol, prosím uctive, paušál a verte mi, že tento paušál u drobného živnostníka, maloroľníka, do určitej výmery, do určitého obnosu by bol na mieste. Robíme papierovú prácu, znesnadňujeme aj prácu úradníkovi a je ťažkopádné a neprijateľné i pre roľníka a iného poplatníka. Vážení pánovia, mohol by niekto namietnuť, keď by sa to decentralizovalo, že by peniaze musely ležať niekde v pokladniach. Nie. Dnes máme vybudované všetko na šek, prosím, pri inkasovaní do sporiteľne ešte ten istý deň by sa mohli šekom peniaze odposielať, a dovolím si tvrdiť, že všetky tie mnohé nedorozumenia, ktoré vznikajú medzi bernými správami a poplatníctvom, vyplývajú z neznalosti miestnych pomerov.

Vážený pánovia, predstavte si, nedávno sme mali prípad, že súd v určitej pozostalostné veci si vyžiadal výpis daňových nedoplatkov. Je ťažké, prosím uctive, súdu, jestliže sa nemôže na tento výpis daňových nedoplatkov úplne spoľahnúť, a stalo sa, že v tom istom prípade boly tri výpisy a každý znel na iný obnos. To je jednak, že je úradnictvo zaťažené, jednak, že je to zcentralizované, a bude tu treba zdravú decentralizáciu previesť, to hovorí každý, prosím uctive, kto život zná, to hovoria ľudia od finančnej správy. Treba, aby sme sa k týmto veciam odhodlali v záujme samej štátnej finančnej správy.

Nedávno som sondoval potrebu nového úradníctva na pr. v zemi Českej. Prišiel som k tomu uzáveru, aby aspoň ako tak daňové predpisy mohly byť riadne plnené, že by bolo treba len v zemi Českej pribrať tisíc nových síl. Ale, vážení pánovia, to by sme sa klamali, keby sme mysleli, pribrať tisíc nových síl, daňové nedoplatky budú zainkasované, za rok bude poriadok. Taký úradník vo finančnej správe jeden rok je učňom, najprv sa musí zaučovať v jednotlivých miestnych predpisoch. Potrvá rok, dva, než z neho vychováme dobrého, spoľahlivého úradníka. Na mladé síly nemôže finačná správa najťažšie úkoly nakládať. Správne spomenul p. minister dr Trapl vo svojom expozé, že sme zrobili chybu v rokoch minulých, že tam, kde sme úradníctvo najviac potrebovali, sme ho odtiaľ prepúšťali. A dnes vo finačnej správe, kto pozná pomery, vidí, že na jednej strane máme starších úradníkov, ktorí pojdú odtiaľ do výslužby, a máme potom mladších, a to stredné úradníctvo chybí. Preto by som sa prihováral, že je treba po tejto stránke doplniť potrebnú sieť uradníctva tak v Čechách, na Morave, ako na Slovensku.

Aj pašovanie sa deje len preto, že nemáme dostatočný dozor. Doporučil bych pánu ministrovi Traplovi, aby riadné hliadky menovite na tých čiarach, kde hrozí nebezpečie pašovania, boly riadne obsadené. Ten úradník by si vyrobil na svoj plat a ešte by pr niesol určité aktívum a určité plus pre štátnu pokladňu.

Nech je mi dovolené, vážené dámy a pánovia, niekoľko slov prehovoriť k sanácii samosprávy. Pán minister spomenul vo svojom exposé, že urýchlené investicie vrhly našu samosprávu do veľkých dlhov. Teraz sa pripravuje návrh zákona o sanácii samosprávy. Ja by som chcel tuná zdôrazniť, že je treba zvláštny zreteľ brať na záujmy zeme Slovenskej. Zem slovenská venuje zo svojho rozpočtu 37% toho roku na silnice, 14% na nemocnice, to je už vyše 50%. Keď uvážíme, že zem Slovenská je mladá zem, je mladá krajina, ktorá má svoje poslanie, není možné, aby trvale zo svojho rozpočtu 50% venovala na silnice a na nemocnice, lebo potom nemôže splniť svoje úkoly kultúrne a sociálne. Na Slovensku, ako sme sa z poslednej rozpravy v zemskom výbore dozvedeli, sú na veľmi nízkej úrovni menovite sociálne inštitúcie, Slovensko ich má veľmi málo, ba takmer ich nezná.

Sanácia samosprávy nesmie byť prevedená lineárne, aby nemali len tí osoh, ktorí si všetko už vystavali. Vážení pánovia, tu je treba, abysme túto vec vybavili a prejednali, aby sanácia samosprávy bola prevedená meritorne. Bolo by nespravodlivé, aby tie samosprávne sväzky, ktoré majú už úplne svoje samosprávne potreby hotové, boly sanované, aby im bolo pomožené lineárne, a samospráva slovenská, ktorá ešte len začína žiť a budovať, aby bola odsunutá. V záujme štátne-politickom je potrebné, aby táto otázka bola vyriešená spravodlive.

Pánovia, pozrite na hospodárenie so silničným fondom v účetnej uzáverke. Tam shľadáte, že zem Česká zo silničného fondu poberá vyše 400 mil. Kč, zem Moravská 300 mil. Kč a zem Slovenská má prídel 70 mil. Kč. Keď uvážíte, že zem Česká má 52.000 km², slovenská 48.000 km², moravská 36.000 km², tak vidíte tuná ten veľký nepomer. Ten nepomer vyplýva z toho, že na Slovensku máme veľký počet vicinálnych ciest, ktoré vicinálné cesty sú cestami, o ktoré sa majú starať mimo rozpočtu zo svojich vlastných prostriedkov jednotlivé silničné výbory tam v obciach. Chudobné obce niektoré sú potrestané a nemôžu zo svojich vlastných prostriedkov tieto veci vybaviť a preto sme v národohospodárskom ústave slovenskom sa usniesli, že budeme žiadať, aby sanácia samosprávnych sväzkov bola prevedená na meritornom základe. Budeme žiadať, aby dotiaľ, než veľká silničná novela bude prejednaná, malá silničná novela, ktorá má zokresniť tie vicinálné cesty, bola vzatá do programu. To je životný záujem Slovenska a je to žiaducné, abysme práve v záujme celoštátnej politiky a v záujme slovenskej politiky otázku, ktorá sa toľko v parlamente zdôrazňovala, neodsunuli. Podľa môjho názoru treba pomôcť všetkým. Slovensko potrebuje podporu na investície, preto treba nám zaistiť tiež úver.

Pán minister dr Krčmář uverejnil štatistiku, podľa ktorej my tento rok máme 10.000 nových žiakov na Slovensku. To značí veľký populačný náskok. My sme otvorili 500 nových tried na Slovensku. My vieme, že z pôžičky práce Slovensko dostáva na výstavbu štátnych škôl 8.5 mil. Kč a Podkarpatská Rus 1.5 mil. Kč. To sú štátne školy. Ale máme prípady, že na ministerstvu financií je mnoho žiadostí, ktoré však následkom nedostatku finančných prostriedkov nemožu byť vyrídené. A pri tom keď zem nemôže zapodporiť, stáva sa, že na mnohých slovenských chudobných obciach otázka školská je dosiaľ nevyriešená, a máme na mnohých obciach striedavé vyučovanie, ba dokonca v mnohých obciach chodia deti i do takých miestností školných, ktoré naprosto nevyhovujú. Bolo by treba, aby sanácia samosprávy sa previedla na tom podklade, aby zem Slovenská mohla stavby školy zapodporiť. Bolo by žiaducné, aby sme po tejto stránke, keď populačný náskok Slovenska dokazuje, že je potrebné v školskej politike Slovenska stále nových tried otvárať, aby vydatnejšie, ako by to len pomery dovolily, táto otázka i so strany štátneho rozpočtu bola zapodporená.

O štátnych dodávkach si dovolím prehlásiť, že zo zdravého egoizmu sa dovolávame evidencie štátnych dodávok. Pán min. predseda veľmi chápe potrebu tejto veci a preto jednotlivé rezorty už dnes túto evidenciu vedú. Nemáme ešte dostatočného porozumenia u ministerstva pošt. My by sme chceli, aby sme s touto evidenciou už raz do verejnosti mohli prijsť, a preto žiadame, aby po tejto stránke sme učinili definitivné opatrenie. My sa dovolávame preto evidencie štátnych dodávok, vážené dámy a pánovia, lebo nám záleží na tom, aby po tejto stránke nielen niektoré zaprotežované firmy, ale aj tam na východe ležiace priemyselné podniky, na ktorých oživenie i nám zemedelcom musí záležať, tiež boly zúčastnené týchto výhod.

Vítame prehlásenie pána predsedy vlády ohľadom tarifovej politiky. Tuná pán posl. Rázus s tohoto miesta dnes prehlašoval, že v tarifoch sa nič nespraví. Vážení pánovia, ja len toľko bych chcel poznamenať, že snáď nesmieme za toto výtku dávať výlučne len vláde a Prahe. Je treba po tejto stránke iniciativu ukázať aj na Slovensku. Môžem konštatovať, že od tej doby, čo národohospodárský ústav za súčinnosti všetkých politických strán začal za ňu pozitivne chodiť, náprava sa stala a robí sa. So žiadnymi prázdnymi rečmi ani heslami národohospodárske potreby Slovenska nevyriešíme.

Dovolil bych si tu spomenúť jednu veľmi potrebnú vec, hasičský fond. Osnova tohoto vládneho návrhu bola prijatá v senáte, teraz ju má pridelenú, myslím, rozpočtový výbor a ústavne-právny výbor posl. snemovne. Vážení pánovia, jestli hovoríme o reorganizácii, jestli hľadáme zjednodušenie, nie je možné, aby zasa hasičský fond, ktorý stál dosiaľ k dispozícii jednotlivým prezidentom v zemiach, bol centralizovaný tuná v Prahe. Znesnadníme túto vec. Preto prehlašujeme, keď prijde tento návrh k prejednávaniu, poneváč sme boli so strany zemských úradov tak z Moravy ako zo Slovenska na tieto potreby upozornení, že budeme mať svoje návrhy, budeme žiadať, aby tá zdravá decentrálizácia, ktorá dosiaľ bola v hasičskom fonde zachovaná, bola zachovaná i do budúcnosti.

Veľmi obšírne tu hovorili mnohí riečníci a menovite pán predseda Hampl o nezamestnanosti. Nezamestnanosť je dnes, bych povedal, nie len otázkou jednej strany, ak sa to mnohoráz mylne vo verejnosti v tisku píše, je to najväčšia starosť všetkých nás, všetkých politických strán a celého štátu. Prosím, ako riešiť nezamestnanosť? Zkrátenie pracovnej doby - padly tu slová v expozé p. min. predsedu. Prosím, je treba o všetkom hovoriť a všetko spraviť, čo by pomery zlepšilo. Ale myslím, vážení pánovia, že v tom by sme mali všetci byť jednotní, že by sa menovite čiastky, ktoré dávame pre nezamestnaných - predsa všem nám na tom záleží - že by sa tieto peniaze účelne použily; aj to delnictvo, vážení pánovia, radšie chce pracovať ako almužnu dostávať. Ja trvám na tom mojom návrhu, už loni pri prejednávaní rozpočtu som to hlásil, že po tejto stránke je treba previesť zdravú decentralizáciu a dať k dispozici tieto čiastky zemiam a okresom. Tu by nastalo podnikanie, ľudia by pracovali. S tými núdzovými prácami je to tak, že keď ich potrebujeme v marci, schválime ich v decembri a nemôžeme nič podnikať, nič robiť, poneváč toto je tiež centralizované, nie je to účelove zavedené a nie je tá kompetencia vymedzená v jednotlivých zemiach.

Otázka štátne-zamestnanecká je dnes veľmi aktuálna. Čítali sme z prehlásenia pána ministra financií dr Trapla, že úsporné opatrenia, ktoré vyplývajú zo zákona č. 204 a 252, si vynútila doba, a iste sme o tom všetci presvedčení, že všetci odpovední činitelia, tak vodcovia politických strán, ako vláda, sú ochotní jednať, a všetci spoločne hľadáme cesty, aby sme jednako dodržali sľub, ktorý sme úradníctvu dali, že budeme varovať, aby cenová hladina životných potrieb nestúpala, na druhej strane sa hľadajú prostriedky, aby sa tam, kde to do budúcna bude možné, aspoň tie najkrutejšie zásahy odstranily. Ale aj z tejto otázky, ako bolo správne mnohými predrečníky zdôraznené, nesmieme vyvolávať žiadnu politickú agitáciu. Dnes doba nehovorí pre to a žiadny vážny a odpovedný politický činiteľ by si túto formu v dnešnej dobe voliť nemohol. Iste všetky koaličné strany jednotne a svorne, bez toho, že by mohly jedna od druhej viac v tejto veci učiniť, kráčame paralelne a učiníme všetko, čo sa za daných okolností učiniť dá.

Ale ohľadne mladých nezamestnaných, tam sme tiež učinili určité opatrenia. Pán min. predseda dal o ňom prehlásenie. To je ten aspirantský zákon. Tam, myslím, najviac to narazilo vo školstve, tam sa tieto veci už upravujú, a vážení pánovia, nemôžeme v dnešných ťažkých dobách na jednej strane volať po vyrovnanom rozpočte a nemôžete tiež žiadať, aby štát kdekoho, kto nemá zamestnanie, pri dnešnom položení finančnom vydostil. Iste jestli by to pomery dovoľovaly, s najväčšou radosťou, ale dnes môže ten štát len toľko dať, na koľko mu prostriedky sahajú.

Bolo tu hovorené o otázke menšín. Myslím, že to bol pán posl. dr Szüllő, ktorý nebol spokojný s vývody nášho zahraničného ministra pána dr Beneša. Ja len pánu dr Szüllőmu odpoviem, že maďarskí sedliaci na Slovensku vo verejných prejavoch v zemskom zastupiteľstve našom prehlašovali, že majú v republike o mnoho viac práv a cítia sa úplne rovnoprávnymi občanmi s ostatnými složkami vedúcimi, Čechmi a Slovákmi, a nič iného títo maďarskí rečníci na Slovensku nemluvili, len to, aby sa s našou menšinou za hranicami, menovite v Maďarsku, podobne zaobchodilo.

Slovenskú otázku, alebo ako pán kol. Martin Rázus naznačil, slovenský problém vážení pánovia, nepovažujem za problém. Problém je to, čo neznáme, čo známe, to pre mňa problém není. Myslím, že slovenskú otázku aj pán Martin Rázus asi zná a preto to pre mňa problém není. Slovenská otázka hovoril som o tom verejne aj tuná v Prahe na viac miestach, že nastalo určité rozladenie hneď po prevrate; je treba tieto veci stále spomínať, z čoho to vyplynulo, bola to menovite citlivosť náboženská. Po tejto stránke prehlašujem tú najväčšiu loyalitu. A ja, velevážení pánovia, prehlašujem aj tuná, jestli pán Rázus spomínal priateľskú ruku, áno, chceme ju, dáme ju, ale neriešme tieto veci len rozumom a päsťou, ale chceme ju riešiť srdcom, veď sme synovia jedného národa. Dnes nebudeme žiadny dualizmus napomáhať v našom štáte. (Výborně!) Dualizmus bol dobrý pre Maďarov a Nemcov, pre cudzie národy.

Práve som čítal, že býv. minister zahraničných vecí Gratz napísal obšírnu knihu v maďarskom jazyku o vyrovnaní, je vydaná r. 1867, kde znázorňuje všetky boje národnostné, ktoré viedli naši Slováci, Rumuni, Chorvati v maďarskom parlamente, a už vtedy naznačoval, že sa chystá utvoriť jednotný štát Československý. Dnes, keď tento jednotný štát máme, ja bych bol za všetko, áno prosím, pokonajme sa, nech tí páni rieknu, čo chcú; jestli že sa im jedná o tie 3 gymnáziá, nech sa to katolíkom dá. Náboženstvo v žiadnom štáte neškodilo, nebude škodiť ani u nás, na tú otázku pozeráme jednako.

Že je spletitá administratíva. Mluvil som o daňovom systéme, že sa vymeruje jednako v Čechách, ako na Morave a na Slovensku. Po tej stránke zasa len konštruktívnou prácou budeme tieto pomery zlepšovať a napravovať. Čo sa týka hospodárskych pomerov, sme ochotni všetko spraviť, čo sa v rámci jednotnosti a celistvosti štátu dá spraviť.

Odstupňovanie tarifov. Pracujeme na evidencii štátnych dodávok, ako som hovoril. Tieto všetky veci sa nedaly na ráz riešiť. Opoziční rečníci zo Slovenska, moji kolegovia, s ktorými inak sme osobne v priateľskom pomere, ale zásadne politicky nemôžeme s mnohými ich vývody mnohorazy súhlasiť, tuná v Prahe - rieknem otvorene, že nie všetci preukazujú určitú loyalitu. Prial bych si však, aby táto loyalita bola hlásaná všade, i na Slovensku. (Potlesk.) Nič iného bych si neprial. Nehovorím paušálne, ale je mnoho ľudí, ktorí v Prahe príliš loyálne mluvia, ale na Slovensku: každého Čecha do mecha! - nechcem mluviť ďalej. Takú politiku delať nechceme. Dnes pri tomto zahraničnom ovzduší, ako bolo dnes zo zodpovedných úst zdôraznené, máme-li nejaké potíže, majme odvahu, sbližme sa, povedzme si, čo nás bolí, prejednejme si to, ale za žiadnych okolností bych nemohol dať moju pravicu k tomu, aby sme zaviedli v našom malom 14-milionovým štáte nejaký autonomizmus alebo dualizmus. Nech mi niekto vysvetlí a povie, čo myslí tou autonomiou. Bol bych za najširšiu pravomoc prezidenta, upraviť všetky hospodárske a kulturné veci, ktoré Slovensko vyžaduje, školskú radu, ktorú ešte nemáme zriadenú. Pre všetko to bych bol, ale tam, kde ide o jednotnosť štátu, žiadny kompromis, tam som nekompromisný. (Výborně! - Potlesk.) Porušením jednoty štátu by sme si Slovensko nezachránili. Kto poznal národohospodárske pomery Slovenska, musí uznať, že keď sa kričí "Slovensko Slovákom", v mnohých prípadoch len preto, aby sa vzbudzovala nenávisť k českému bratskému národu. Podívajte sa, koľko vo verejných službách, ako je lekárstvo, pravotári atď., je procent Slovákov a Čechov a koľko procent takých, ktorí z mozolov našich ľudí žijú, ale krížom stebla nepreložia. Na to sa nepoukazuje, a to je najväčšia chyba. Často človek ani nechápe, keď vidí, že ide-li o koncesie mnohorázy výnosné, lekárské atď., človek tuná musí bojovať za Slovákov a tajné rúky tam podporujú kandidáta, nechcem tuná hovoriť, akého. Takú národnostnú politiku robiť nemôžeme. Hovorím, že je treba vyrovnania.

Bola tu spomínaná Nitra. Tú Nitru sme si nepriali. Otvorene prehlašujem, že s Nitrou sme neboli spokojní a ľutovali sme z hlbky duše, čo sa stalo v Nitre. My by sme boli radšie videli Nitru slávnu a jednotnú a, vážení pánovia, jestli sa včul nejaké procesy zavádzajú, otvorene hovorím, že to nedržím za účelné, lebo buďto máme odvahu hlavných viníkov potrestať a vec riešiť, ale s takýmto riešením sa pomery len zhoršujú. Ja otvorene prehlašujem a z hlbky svojej duše som presvedčený, že jestli by pomery na Slovensku v takom smysle sa maly vyvíjať, nebolo by to zdravé, lebo tuná mnohoráz pod heslom autonomie náš národ rozumie určité právo, ale nikto mu nevysvetľuje povinnosti, ktoré za tým ležia, a tie dôsledky. Preto, vážení pánovia, by som bol za vyrovnanie. Zodpovední činitelia nech si sednú s našou slovenskou opozíciou ku stolu, nech s nimi pojednajú, porozprávajú o všetkých otázkach, o ktorých som hovoril. Chceme s nimi spolupracovať, ale len na základe celistvosti a naprostej jednoty nášho štátu. (Tak je!) Tam sme nekompromisní.

Že by časom tie veci viedly k dualizmu, to nech mi nikto nevysvetľuje. Ja vidím tú náladu, tú nenávisť. Čítajte si posledné články takej "Živeny", čo sa tam písalo. Pomalu štvú naše slovenské dievčatá a ich matky, aby nevydávaly dcéry za Čechov. Tak ďaleko ide tá zášť a nenávisť. To nemôže viesť k dobru, takých ľudí musíme odsuzovať. (Výkřiky posl. Lišky.) Pane kolego, v našej verejnosti sa tieto veci berú veľmi vážne.

Som presvedčený, že len opravdivá spolupráca v rámci naprostej jednoty nášho štátu zabezpečí nám potrebný mier. Chcem spolupracovať s každým, kto to uprímne myslí a kto tú draho vydobytú slobodu za lacné heslá neohrožuje. Verím, že i naša slovenská opozícia musí prijsť k tomuto presvedčeniu. Niet inej cesty, len cesta jediná, ktorá vedie k jednotnosti a naprostej solidarite českého a slovenského národa. (Potlesk.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

podle §u 2, odst. 2 jedn. řádu obdrželi na dnešní den posl. Hrubý, Russ, Höhnel, dr Mičura.

nemocí posl. Marek.

Předsednictvo klubu poslanců čsl. soc.-dem. strany dělnické oznámilo přípisy ze dne 6. listopadu 1934:

zároveň s posl. Hudcem, že stal se hospitantem tohoto klubu od 1. listopadu 1934,

že posl. dr Buzek přestal býti hospitantem tohoto klubu, což oznámil rovněž pan posl. dr Buzek přípisem z téhož dne.

Klub poslancov slovenskej ľudovej strany vyslal do výboru zemědělského posl. Danihela za posl. dr Gažíka.

Místopředseda Špatný sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala ve středu dne 7. listopadu 1934 v 10 hod. dopol. s

1. Rozprava o prohlášení ministra financí, učiněném ve 344. schůzi posl. sněmovny dne 26. října 1934, a o prohlášeních předsedy vlády a ministra zahraničních věcí, učiněných ve 345. schůzi posl. sněmovny dne 6. listopadu 1934.

2 až 5. Nevyřízené odstavce 2 až 5 pořadu 345. schůze.

6. Doplňovací volba náhradníka výboru inkompatibilitního.