Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1930

III. volební období.

1. zasedání.


 

123.

Naliehavá interpelácia

posl. Štefana Danihela a druhov

vláde R. Č. S.

o zvýšenie počtu systemizovaných miest zemedelsko-technickej služby na Slovensku.

Dôležitosť zemedelsko - technického podnikania je už dnes všeobecne známa. Práce tieto úzko súvisia nie len s hospodárskym stavom a prosperitou jednotlivcov, ale majú ďalekosiahly význam celoštátny. Problém sebestačnosti nášho štátu, najmä v chlebovinách sa bez potrebných kultúrno-technických úprav riešiť nedá. I v kvalite, a to v prvom rade u pšenice, by sa docielilo technickými zásahmi takých úspechov, ktoré by blahodárne pôsobily na odbyt vlastných a na sníženie dovozu cudzozemských produktov. Stav našej obchodnej bilancie by sa týmto tiež značne zlepšil. Po stránke sociálnej by sa tiež veľký krok v prospech nášho robotníctva učinil. Nezamestnanosť a vysťahovalectvo by sa značne zmiernily. Popri týchto veľkých výhodách, ktoré z výš spomenutého podnikania kynú jak veľkému počtu obyvateľstva, tak celku (krajine, štátu), je nesporne najzávažnejšie to, že všetky s tým spojené práce a investície vykazujú i absolútnu rentabilitu. Neobetuje sa tu nie, nevyhadzuje sa žiadon halier, ale naopak, každá prestavená koruna donesie svoje úroky, keď by aj o miliardy investícií išlo.

Riešenie týchto veľkých úkolov prináleží v prvom rade štátnej správe. Táto sa má postarať o potrebné finančné prostriedky, tak tiež o potrebný káder odborných a pomocných síl. Nepopierame, že predošlé vlády by neboly istej pozornosti venovaly tomuto úkolu, ale to všetko nebolo k zmeneným pomerom primerane dostatočné a tým menej pre Slovensko priaznivé. Na dôkaz nášho tvrdenia uvádzame tieto stručná faktá. Dľa odhadu odborníkov na Slovensku treba previesť technických meliorácií asi na 1,200.000 hektároch, a komasácii ešte na väčšej ploche. Ani Čechy, tým menej Morava so Sliezskom nevykazujú tak veľkú potrebu prevádzania tých prác. Naproti tomu je však stav systemizovaných inženierských miest nasledovný: Čechy 106, Morava 90, Slovensko 47. Samozrejmé, že tento nepomer sa musel javiť i v obdržaní štátnych príspevkov jednotlivých krajín (zemí), čo pre Slovensko ešte smutnejšie dopadlo. V rokoch 1918-1927 činily vyplatené štátne podpory pre celú republiku Kč 244,000.000. Z techto peniaz obdržalo Slovensko iba Kč 14,650.000.-, teda len 6%-tov. K vôli znázorneniu poznamenávame, že Morava v jednom roku previedla temer toľko plošných meliorácií, koľko Slovensko za 10 rokov. Iste je to smutná kapitola pre hospodársky vývoj Slovenska a to tým viac, že pri tak zvanom ťodburávaníŤ nášho priemyslu sa stále prizvukoval poľnohospodársky ráz našej krajiny a pri každej príležitosti sľubovala sa zvláštna pomoc pre naše hospodárske zveľadenie. A stal sa pravý opak. Chudobní obyvatelia Slovenska museli krvopotne doplácať na hospodársky vyspelé, technicky dobre zariadené zamoravské kraje. Nebol dostatočný počet odborných síl, nebolo projektov a, keď aj boly, nemal ich kto prevádza a tak sme odpadli od štátnej podpory nám patriacej. Darobné boly rezolúcie, varovné hlasy povolaných naších činiteľov, najmä však Melioračného sväzu pre Slovensko, potrebnej a kýženej úpravy neprišlo. Slovenský roľník musí ďalej brodiť v bahnách a slovenský robotník musí opustiť svoju rodnú zem za skyvu chleba do cudziny. Preto na základe uvedených dát a príčin tážu sa podpísaní poslanci vlády republiky Československej:

l. Kedy mieni revíziu systemizácie zemedelsko-technických miest v prospech Slovenska previesť?

2. V akej miere sa tá náprava stanie?

V Prahe, dňa 8. januára 1930.

Danihel,

Mojto, Onderčo, Sivák, dr. Pružinský, dr. Ravasz, dr. Labaj, Čuřík, dr. Gažík, Hlinka, dr. Polyák, Suroviak, Macháček, Gajda, dr. Mederlý, dr. Fritz, dr. Luschka, dr. Petersilka, Grebáč-Orlov, dr. Tiso, Šalát, Slušný.

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP