Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1930

III. volební období.

1. zasedání.

 

Překlad.

126.

Návrh

posl. dra Törkölyho a druhov na vydanie zákona o práve spolčovacom.

Poslanecká snemovňo ráč sa usniesť:

Zákon

zo dňa………………

o práve spolčovacom.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

ČASŤ PRVÁ.

I. O verejnom práve spolčovacom.

§ 1.

(1) Spolok je takým na smluve sa zakladajúcim sdružením viac ako dvoch osôb, ktoré - pri rozhodnom vylúčení výdelečnosti - spája znalosti poťažne činnosť spoločníkov v stálé obcovanie a stavia ich do služby nejakého určitého cieľa.

(2) Platnosť smluvy spolkovej posudzovať treba podľa ustanovení práva súkromného.

§ 2.

K ustaveniu spolku nie je treba ani povolenia, ani predbežnej ohlášky, ani schválenía stanov.

§ 3.

Každá spolková smluva, účel ktorej je zapovedaný alebo je proti právu či mravnosti, alebo účel ktorej je v protive s §§ 1-3, § 5, čís. 1., §§ 9-11, §§ 13-15, § 17, ďalej s §§ 20-24 zákona čís. 50/1923, je zmätočná a neúčinná.

§ 4.

Organizáciu a spôsob zániku spolku ustanovuje spolková smluva. V pochybnosti považovať treba stanovy za spolkovú smluvu, zakladajúcu spolok.

§ 5.

Právnu spôsobilosť má iba spolok,

1. ktorý ustaví sa so stanovami vyhovujúcimi ustanoveniam tohoto zákona, a

2. ktorý organizáciu, vykonávajúcu správu spolkovú, utvoril voľbou alebo ináč.

§ 6.

Stanovy pojednané a usnesené buďte ustavujúcim valným shromaždením, leda že by ich všetci členovia prijali písomne.

§ 7.

Stanovy musia obsahovať najmenej toto:

1. Meno (titul), sídlo, územie pôsobenia, jazyk a pečať spolku. Usnesie-li sa spolok, že členovia jeho nosia odznak, musia byť odznaky v stanovách popísané.

2. Cieľ spolku.

a) Spolky s cieľmi, ktoré sa podstatne rozlišujú, nemôžu byť ustavené so spoločnými stanovami.

b) V stanovách buď vyslovené, že cieľ spolku môže byť zmenený len so svolením všetkých členov a že toto svolenie členov, ktorí sa nedostavili, musí byť učinené písomne.

3. Presné označenie prostriedkov, vedúcich k dosaženiu cieľa.

4. Ustanovenia o právach a povinnostiach členov, poťažne o členskom pomere.

a) Zreteľne treba vysloviť, že práva, zaistené jednotlivým členom v stanovách, nemôžu byť usnesením valného shromaždenia bez súhlasu oprávnencov porušené.

b) V rámec tejto hlavy buďte pojaté predpisy:

1. o triedení členov (člen zakladajúci, riadny, čestný, prispievajúci, mladistvý, činný, atď.),

2. o všeobecných podmienkach prijímania členstva,

3. o modalitách prijímania,

4. o spôsobe zániku členstva.

c) Čo do povinnosti členov treba členské, prijímacie alebo iné príspevky určiť v stanovách číseľne. Vysloviť treba zreteľne, že tieto môžu byť zvýšené či snížené len stanovami.

d) V stanovách spolkov politických treba vysloviť, že členom spolku môže byť len štátny občan československý.

e) Nezletilec môže byť prijatý za člena len na základe svolenia rodiča, poťažne poručníka nezletilca, alebo ich zákonitého zástupcu. Mladíci podliehajúci školskej kázni môžu byť z pravidla členami iba spolku mládeže, patriaceho do sväzku niektorej školy. Výnimkou sú mladíci, doplnivší 17. rok svojho veku, avšak podliehajúci školskej kázni, ktorí môžu byť prijímaní za členov športových spolkov so svolením rodičov, poručníkov alebo ich zákonitých zástupcov.

f) Vo stanovách zreteľne treba vysloviť, že členstvo zaniká: 1. smrťou, alebo u osoby právnej jej zánikom, 2. vystúpením, 3. vyškrtnutím, 4, vylúčením. Podmienky vystúpenia stanovené buďte spolu s najkrajnejšou lehotou platebnej povinnosti. Do každých spolkových stanov, dľa ktorých spolok neustavuje sa na určitú dobu a kde členské príspevky majú byť vôbec platené, treba pojať pravidlo, že členovia môžu vystúpiť kedykoľvek, jestliže príspevky na minulý a bežný rok zaplatili. Treba vysloviť, že škrtnutie má miesto vtedy, jestliže niektorý člen celoročný nedoplatok členského príspevku na písomnú výzvu v lehote stanovami vopred určenej nevyrovná. Popri škrtnutí pripúšťa sa vymoženie nedoplatku členských príspevkov v ceste súdu. Dôvod a spôsob vylúčenia môže určiť ustavujúce valné shromaždenie v stanovách. Proti usneseníu výboru, poťažne správnej komisie, vynesenému o vylúčení a škrtnutí treba škrtnutému či vylúčenému členovi v stanovách výslovne zaistiť právo odvolať sa na valné shromaždenie.

5. Ustanovenia o správnych orgánoch spolku.

(1) Každý spolok musí mať: 1. valné shromaždenie, 2. správu, 3. účetnú reviznú komisiu. Mimo toho môže mať: 1. výbor, 2. úradnícky sbor, 3. iné správné orgány (komisie, subkomisie, odbory atď.), ktoré ustavujú sa buďto stanovami, alebo valným shromaždením.

(2) Stanovy musia obsahovať ustanovenie, zda usneseníe valného shromáždenia môže byť nahradené súhlasnou vôľou všetkých členov, prejavenou písomne.

O valnom shromaždení treba stanoviť, že toto môže byť dvojaké: riadné a mimoriadné.

a) Riadné valné shromaždenie treba každoročne najmenej jedenkrát bez podmienky odbývať. Doba jeho svolania s približným ustanovením termínu (na pr. v mesiaci apríli) buď určená. Stanovené buďte tiež podmienky, poťažne spôsoby svolania.

b) Podmienky svolania mimoriadneho valného shromaždenia. Stanoviť treba, ktorí orgánovia správy môžu ho svolať z vlastného počinu a na žiadosť akého počtu členov sú povinni ho svolať.

c) Stanoviť treba, akí členovia môžu sa na valné shromaždenie dostaviť a ktorí z nich majú právo hlasovacie a právo poradné, ktorí volia a ktorí môžu byt volení za funkcionárov. Treba stanoviť spôsob a podmienky porady i hlasovania.

(3) Treba stanoviť tiež predpisy o spôsobilosti valného shromaždenia usnášať sa. Záväzné minimum je prítomnosť ¹/₃ členov.

Ku spôsobilosti valného shromaždenia usnášať sa, svolanej vo veci zmeny stanov, splynutia (fuzie) so spolkom iným, vzdania sa právnej spôsobilosti ako aj likvidacie spolku, v tomto prípade vo veci naloženia s imaním vyžaduje sa však prítomnosť najmenej ¹/₃ členov a ku platnosti usnesení, vynesených o týchto veciach, súhlas najmenej ²/₃ členov prítomných.

V obidvoch prípadoch treba vysloviť, že keby na valné shromaždenie, ináče riadne svolané, nedostavili sa členovia v počte spôsobilom usnášať sa, treba do 8 až 30 dní so stejným denným poriadkom svolať nové valné shromaždenie, ktoré bez ohľadu na počet dostavivších sa členov bude spôsobilé usnášať sa.

(4) Ako predmety valného shromaždenia nutno v stanovách bez podmienky ustanoví predmety tieto:

a) Voľba správy, funkcionárov, výboru, účetnej reviznej komisie a po prípade členov iných samosprávnych orgánov, a to na dobu v rokoch vyjadrenú (na pr. na dobu jednoho roku).

b) Prejednanie rozpočtu a účtov záverečných, udelenie absolutoria odpovedným účetným a vôbec vybavovanie majetkových otázok v poslednej inštancii.

c) Rozhodovanie a schvaľovanie dôležitejších smlúv presahujúcich obor pôsobnosti správy alebo výboru a zvlášte iných právnych jednaní týkajúcich sa majetkovej podstaty spolku.

d) Revizia odvolaní, podaných proti rozhodnutiam správy alebo výboru (po prípade iných orgánov).

e) Pojednávanie o návrhoch členov,

f) Zmena stanov.

g) Likvidácia, a v tomto prípade rozhodovanie o naložení s majetkom.

h) Rozhodovanie o splynutí (fuzii) so spolkom iným.

O valnom shromaždení treba viest protokol. Protokol musí obsahovať dôležité momenty shromaždenia pri udaní členov zúčastnivších sa jeho. Zároveň stanoviť treba spôsob overenia protokolu.

(5) Stanovy musia ďalej obsahovať ustanovenie, že valné shromaždenie môže sa platne usnášať iba o predmete, ktorý je pojatý v programe, uverejnenom v pozvánke.

(6) o do správy musia stanovy obsahovať počet členov správy, ktorý od troch menší byť nemôže. Stanovy musia obsahovať prehlásenie, že voľba správy patrí do oboru pôsobnosti valného shromaždenia a na akú dobu je správa volená. V stanovách treba vyjadriť, že spolok je zastupovaný správou a či právo zastupovacie voči osobám tretím môže byť, či je a či nie je obmedzené. V stanovách musí byť vyslovené, že správa rozhoduje väčšinou hlasov, že v prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu správy, koľko členov správy vyžaduje sa ku spôsobilosti usnášať sa, že usnesenía správy musia byt napísané, že prejav, ktorý má byt učinený voči spolku, lzä učiniť platne voči ktorémukoľvek členovi správy, že správcov môže valné shromaždenie kedykoľvek odstrániť, pri čom však ich smluvné práva na odškodné zostanú neporušené. V stanovách musí byť určené i to, v akých obdobiach majú byť schôdze správy svolávané a kto je oprávnený ich svolávať. Treba stanoviť, či právo poukazovacie patrí členom správy, ďalej spôsob a najvyššiu hranicu poukazov. Treba vysloviť, že predsedovi správy náleží právo podrobiť spolkovú pokladnicu skontru.

(7) Pomer správy ku spolku môžu stanovy upraviť voľne. Pokiaľ by stanovy neupravovaly pomer správy ku spolku, rešp. pokiaľ by ho neupravovaly odlišne, platia predpisy tieto:

a) Správa pri obstarávaní vecí spolkových je povinná riadiť sa príkazmi valného shromaždenia spolku. Od týchto príkazov môže sa uchýliť, keď vzhľadom na dané okolnosti rozumne môže predpokladať, že by valné shromaždenie úchylku schválilo, keby skutkový stav znalo. Avšak i v tomto prípade je povinná valné shromáždenie o svojom úmysle včas upovedomiť a ak nie je nebezpečie v predlievaní, vyčkať jeho rozhodnutie. Je-li vybavenie niektorej spolkovej záležitosti spojené s plnením služieb z povolania, predpokladajúcich vyššie vedecké vzdelanie alebo odborné znalosti, je správa povinná brať zreteľ na príkazy valného shromaždenia len potiaľ, pokiaľ sa to dá srovnať s jej povolaním a s povahou služieb.

b) Uzavre-li správa nejakú smluvu neprávom pod podmienkami ťažšími, než ktoré určilo valné shromaždenie, menovite kupuje-li dražšie a predáva-li lacnejšie, nemusí spolok uznať, že smluva bola ním uzavretá, leda že by správa rozdiel nahradila.

c) V pochybnosti nie je správa oprávnená preniesť obstaranie záležitosti na osobu tretiu. V prípade neoprávneného prenesenia ručí za každú škodu, ktorá by bez toho nebola nastala; ináče odpovedá len za vinu, ktorej sa dopustila prenesením. V obidvoch prípadoch môže spolok vo vlastnom mene uplatňovať pohľadávky, ktoré náležia správe voči zástupcovi.

d) Správa je povinna spolok na požiadanie alebo dľa potreby i bez toho upovedomiť o stave veci a o událostiach, ktoré sa prihodily vo vedení záležitostí a pokiaľ ide o vec majetkovú, jemu o svojom postupe účtovať.

c) Všetko, čo od spolku k plneniu svojich povinností alebo behom vybavovaní záležitostí od iného obdržala, musí, pokiaľ to pri vybavovaní vecí nespotrebovala, odovzdať spolku. Pohľadávky, ktorých získala voči osobám tretím pod svojim vlastným menom, avšak na účet spolku, musí postúpiť spolku. Takéto pohľadávky však v pomere spolku ku správe a tejto ku svojim veriteľom treba i bez postúpenia pokladať za pohľadávky spolku.

f) Jestliže správa peniaze, ktoré bola povinná spolku vydať alebo v jeho záujme použiť, použije na svoj prospech, musí od doby použitia platiť úroky. Jej prísnejšia zodpovednosť, zakladajúca sa na vine, nie je tým dotknutá.

g) Na výdavky spojené s vedením vecí môže správa požadovať príslušnú zálohu.

h) Hradila-li správa výdavky na vedenie vecí zo svojho, môže požadovať náhradu svojich útrat od spolku len potiaľ, pokiaľ útraty tie vzhľadom na okolnosti mohla rozumne pokladať za nutné.

i) Spolok je povinný hradiť správe škodu, ktorá ju postihla bez vlastného zavinenia následkom spravovania vecí spolkových. Za nahodilú škodu, ktorá so správou vecí nie je v príčinnej súvislosti, ač vznikla pri tej príležitosti, spolok neručí.

j) Správa môže požadovať vymienenú odmenu. Stalo-li by sa plnenie jej úkolov bez vlastnej viny nemožným, náleží jej, pokiaľ už služby konala, za tieto služby úmerná časť odmeny.

(8) Každý spolok je povinný voliť účetnú reviznú komisiu. Po tejto stránke pojať treba do stanov tieto ustanovenia: Cieľom revizie správy spolkového majetku je spolok povinný sriadiť aspoň zo troch úplne činu schopných členov účetnú reviznú komisiu, a členovia títo po dobu tohoto svojho poverenia nemôžu byť členami ani správy ani výboru. Členovia reviznej komisie sú volení valným shromaždením na dobu v rokoch stanovenú (zpravidla na jeden rok). Po dobu svojho poverenia môžu správu pokladnice kedykoľvek preskúmať, po uzavretí roku účetného však sú povinní ročné záverečné účty a doklady, denníky a iné spisy, vzťahujúce sa na peňažnú správu, do podrobna preskúmať a o výsledku svojho šetrenia predložiť písomnú zprávu valnému shromaždeniu (výboru). Pokiaľ by už behom roku nejakú nepravidelnosť pozorovali, sú povinní hlásiť to predsedníctvu a v prípade závažnejšom mimoriadnemu valnému shromaždeniu, svolanému zvlášte.

(9) Každému spolku ponecháva sa na vôli sriadiť tiež výbor, avšak v stanovách treba výslovne uviesť, či bude takýto výbor v skutku sriadený. Určiť treba organizáciu, spôsob sriadenia výboru, počet jeho riadnych a náhradných členov, dobu trvania ich poverenia a spôsob pôsobenia výboru. Vysloviť treba, že členov výboru volí valné shromaždenie. Treba dopodrobna vymedziť obor pôsobnosti výboru., jeho pomer ku spolku a správe. Treľa vysloviť, že proti jeho usneseníam lzä sa odvolať do 15 dní na valné shromaždenie a že o zasedaniach výborových treba viest protokol.

(10) Zvláštny sbor činovnícky nie je spolok povinen sriaďovať, lebo spolok je oprávnený dať vykonávať úkoly činovníkov členami správy. Nakoľko však spolok nemá činovníckeho sboru, nutno v stanovách výslovne vyjadriť, že usnesením valného shromaždenia musí byť poverený jeden člen správy vedením pokladnice, druhý člen správy vykonávaním dozoru. Jestliže v stanovách takého ustanovenia nieto, musí spolok ustanoviť zvláštneho pokladníka a zvláštneho dozorcu.

V stanovách nutno stanoviť hmotnú zodpovednosť pokladníkovu za spravovanie spolkového majetku, a to, že o správe majetku musí viest riadne doložené účty. Treba určiť i to, aký najvyšší obnos môže držať v príručnej pokladnici spolku a kde má občas ukladať peňažné prebytky. Vysloviť treba, že dozorca s pokladníkom ručia hmotne rukou spoločnou a nerozdielnou. Obstarávajú-li úkol pokladníka a dozorcu dvaja členovia správy, vtedy musí byť v stanovách vyslovené, že i na nich sa vzťahujú ustanovenia, ktorým pokladník a dozorca podľa tohoto zákona podliehajú. Ostatne každému spolku je úplne ponechané na vôli sriaďovať miesta činovnícke, je však povinen presne popísať v stanovách obor pôsobnosti každého ustanoveného činovníka.

(11) Každý spolok je oprávnený sriaďovat ešte iné samosprávné orgány (komisie, podkomisie, odbory, správné komisie atď.), a to i vtedy, neustanovujú-li stanovy o nich vôbec nie, avšak organizáciu a obor pôsobnosti upraviť treba zvláštnym jednacím poriadkom, schváleným zvlášte usnesením valného shromaždenia: doslovný text tohoto jednacieho poriadku treba pojať doslovne v protokol valného shromaždenia, ktoré ho schválilo.

6. Ustanovenia, týkajúce sa spolkového majetku.

Pre spravovanie základného imänia a sriadených snáď fondov, pre zdroje príjmov na udržovanie jednotlivých spolkových ustanovizien pre kapitalizáciu, užitočné ukladanie kapitálu, t. j. pre správu spolkového majetku vôbec je podľa okolností prípadu treba, aby stanovy obsahovaly ustanovenia.

§ 8.

Spolok zaniká: 1. uplynutím doby, na ktorú sa ustavil; 2. jestliže kvalifikovaná väčšina valného shromaždenia rozpustenie vysloví; 3. vystúpia-li zo spolku, na neurčitú dobu ustaveného, všetci členovia, alebo mimo jednoho ostatní; 4. rozpustením (viz § 10, 11 a 12).

§ 9.

1. Spolky, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, sú dvojaké: práva schopné a práva neschopné.

2. Práva schopné spolky sú tie, ktoré sa ustavily so stanovami predpísanými v § 7 tohoto zákona a jako práva schopné spolky boly zapísané do spolkovej knihy, vedenej príslušným okresným súdom, poťažne vedú sa v evidencii ako také majú byť tiež s hľadiska súkromoprávneho pokladané za právné osoby.

3. Práva neschopné spolky sú tie, ktoré. nemajú stanovy predpísané v § 7 tohoto zákona a u ktorých je základom spolčenia iba smluva alebo organizačný predpis tejže povahy a ako také nemôžu ani s hľadiska súkromoprávneho pokladané byť za právné osoby.

§ 10.

1. Spolok rozpustiť možno len vtedy, jestliže jeho pôsobením narušuje sa trestný zákon a ruší verejný kľud alebo verejný poriadok.

2. Z iných dôvodov nemožno a neslobodno spolok rozpusti.

3. Narušením zákona treba rozumieť činy, protiviace sa ustanoveniam trestných zákonníkov alebo trestného zákona, platných v republike Československej, alebo činy protiviace sa paragrafom zákona č. 50293.

4. Pre činy, ktoré sa týkajú cti; nemôže ma rozpustenie nikdy miesta.

5. Rušením verejného kľudu rozumie treba všetky také činy, ktoré smerujú k porušovaniu mieru medzi národnosťmi a vierovyznaniami, robotníkmi a zamestnávateľmi, medzi spoločenskými triedami, pokiaľ nepodliehajú pojmu trestných činov podľa § 14 zákona uvedeného v odst. 3.

6. Rušením verejného poriadku treba rozumieť činy, ktoré porušujú právné normy, upravujúce pomer jednotlivca k spoločnosti a zachovávanie ktorých podľa všeobecného nazerania doby je predpokladom pokojného a usporiadaného spolunažívania spoločenského. Za také treba kvalifikovať obzvlášte činy, ktoré sa protivia dobrým mravom, ohrožujú verejnú bezpečnosť, ohrožujú riadné používanie prostriedkov premávky alebo voľné vykonávanie práva volebného.

7. Rozpúšacie právo ohľadom spolkov práva schopných náleží príslušnému okresnému súdu. Proti rozpúšťajúcemu usneseníu, poťažne usneseníu rozpustenie zamietajúcemu pripúšťa sa u okresného súdu, ktorý usneseníe vydal, do 8 dní od doručenia usnesenía počítaných odvolanie, ktoré musí okresný súd do 3 dní predložiť príslušnej sedrii. Sedria vybaví odvolanie súrne bez ústneho prejednania, pri úplnom vylúčení verejnosti v trojčlennom senáte. Pokiaľ by sedria ako súd II. stolice rozhodoval odlišne od usnesenía súdu okresného, pripúšta sa dalšie odvolanie na príslušnú súdnu tabulu. Odvolanie treba podať u okresného súdu, ktorý doručenie koná, do 8 dní od doručenia usnesenía II. stolice, a odvolanie to musí okresný súd predloží súdnej tabuli do 3 dní. Súdna tabula vybaví odvolanie súrne bez ústneho prejednania, pri úplnom vylúčení verejnosti v trojčlennom senáte. Právo odvolacie v prípade zamietnutia náleží príslušnému štátnemu zástupcovi; udávajúcemu spolkovému členovi, udavačovi. Proti rozpúšťajúcemu usneseníu náleží odvolacie právo každému spolkovému členovi. Príslušnému správnemu úradu I.

stolice alebo jeho nadriadeným úradom nenáleží odvolacie právo ani vtedy, keby udanie boly učinily tieto úrady alebo keby ony robily návrh na zavedenie vyšetrovania proti spolku.

8. Čo do spolkov práva neschopných náleží rozpúšťacie právo ministrovi vnútra. Proti rozpúšťajúcemu usneseníu môže ktorýkoľvek spolkový člen do 60 dní od doručenia usnesenía počítaných podať sťažnost u najvyššieho správneho súdu, ktorý je povinný rozhodovať mimo poradia do 3 mesiacov na základe ústneho prelíčenia verejného, avšak vždy po vyslyšaní ministra vnútra. Čo do exekúcie nemá sťažnosť účinku odkladného. Najvyšší správny súd zruší bezzákonné rozpustenie a vysloví, že spolok môže vo svojej činnosti voľne pokračovať. Proti takému usneseníu ministra vnútra, ktorým sa rozpustenie odopiera, opravný prostriedok miesta nemá.

9. Pre také ustanovenia smluvy alebo stanov, ktoré sú zakázané, protivia sa právu alebo mravom, nepripúšťa sa rozpustenie, lebo ustanovenia tie sú ab ovo zmätočné a neúčinné a majú sa za také, ako keby nejestvovaly. Pojatie takýchto ustanovení do stanov vylučuje zápis spolku do spolkovej knihy, vedenej u príslušného okresného súdu o spolkoch. usneseníe, ktorým sa odopiera zápis pre takéto ustanovenia, treba ihneď sdeliť štátnemu zastupiteľstvu a príslušnému politickému úradu prvej stolice, tento politický úrad je povinen činnosť dotyčného spolku bez odkladu zastaviť, zastavenie písomným usnesením vysloviť s podotknutím, že pokiaľ by spolok požiadal o povolenie konať ustavujúcu schôdzu, ktorej predmetom by bolo pozmenenie protiprávneho cieľa smluvou či stanovami určeného, bude k tomu povolenie udelené a pokiaľ ku tejto zmene dojde vo smysle tohoto zákona, bude zastavenie činnosti ihneď odvolané. Nakoľko by u niektorého spolku vo smysle tohoto zákona práva neschopného politický úrad I. stolice sám prišiel na to, že cieľ určený dotyčným spolkom je vo smysle tohoto zákona zmätočný alebo neúčinný, je povinný ihneď previesť pokračovanie určené vo vete predchodzej.

10. Spolky, ktorých činnosť je zastavená, nemôžu žiadnu činnosť vyvinovať.

Zákazu tomuto môže policajný úrad zjednať platnosť i brachiálnou mocou a orgánovia verejnej bezpečnosti sú opravnení kedykoľvek dostaviť sa do miestnosti spolku.

§ 11.

1. Nad spolky zapísanými, vo smysle tohoto zákona práva schopnými dozor prevádzať je oprávnený okresný súd, príslušný podľa sídla spolku, a k tomuto účelu je spolok povinný príslušnému okresnému súdu vždy, v mesačných sbierkach, predkladať protokoly každého riadneho a mimoriadneho valného shromaždenia, všetky protokoly, po. známky a zprávy účetnej reviznej komisie, ďalej výročné zprávy, predkladané riadnemu valnému shromaždeniu, ktoré majú obsahovať náležité vysvetlenia o počte členov, o zmenách v členstve nastalých, o činnosti, ktorú spolok vyvinul a o majetkových pomeroch spolku.

2. Okresný súd je oprávnený vyžiadať si kedykoľvek, pokladá-li to za nutné, vysvetlenia od zapísaného spolku práva schopného, a cieľom získania týchto vysvetlení kedykoľvek predvolať k vypočutiu predsedu, poťažne členov správy a členov účetnej komisie reviznej. Okresný súd má právo trestať členov správy alebo účetnej reviznej komisie poriadkovou pokutou až do 1000 korún, splatnou do 15 dní pod následky exekúcie, pokiaľ spolok, poťažne členovia správy alebo účetnej reviznej komisie neposkytnú vysvetlenia v prepadnej lehote, v predvolávacom usnesení určenej. Proti usneseníu, ktorým sa poriadková pokuta vymeriava, pripúšta sa jednostupňové odvolanie na sedriu.

3. Má-li politický úrad I. stolice, príslušný podľa sídla spolku práva schopného, dôtklivé podozrenie, že niektorý práva schopný spolok vyvinuje činnosť, ktorá sa protiví §§om zákona č. 50923 alebo ktorá porušuje verejný kľud alebo verejný poriadok, môže príslušnému okresnému súdu písomne navrhnúť, aby proti spolku, o ktorý ide, nariadené bolo vyšetrovanie. Príslušný okresný súd je povinný sdeliť návrh do 3 dní príslušnému štátnemu zastupiteľstvu, a zároveň vytýčiť rok k pojednávaniu, ktoré má byt konané do 8 dní, a na rok ten predvolať príslušného štátneho zástupcu, predsedu správy spolku práva schopného, poťažne jeho námestníka stanovami určeného a po vypočutí menovaných v prvom rade usnesením rozhodnúť o tom, či proti práva schopnému spolku vyšetrovanie nariadi alebo či návrh zamietne. Proti usneseníu, ktorým sa vyšetrovanie nariaďuje, nepripúšta sa opravný prostriedok. Okresný súd v usnesení, ktorým sa vyšetrovanie nariaďuje, rozhodne o prevedení dôkazov, označených politickým úradom, ktorý návrh činí, avšak dokazovanie i mimo toho môže nariadiť, pokladá-li to za nutné alebo žiada-li o to, odlišne od návrhu správneho úradu, štátny zástupca alebo zastupiteľstvo práva schopného spolku. Vyšetrovanie buď s najväčším urychlením konané a do 8 dní skončené. Po skončení vyšetrovania musí okresný súd ihneď sa usniesť o rozpustení. Bolo-li by nebezpečie v predlievaní, vtedy okresný súd vo svojom usnesení, ktorým vyšetrovanie nariaďuje, môže zastaviť činnosť práva schopného spolku až do vynesenia svojho usnesenía o rozpustení. Spolky, ktorých činnosť je zastavená, nesmú žiadnu činnosť vyvinovať. Tomuto zákazu môže policajný úrad zjednať platnosť i brachiálnou mocou a orgánovia verejnej bezpečnosti sú oprávnení kedykoľvek dostaviť sa do miestností spolku cieľom konania kontroly.

4. Jestliže politický úrad I. stolice, príslušný podľa sídla právaschopného spolku, žiada na základe 10 tohoto zákona vo svojom návrhu o bezodkladné zrušenie právaschopného spolku a ku svojmu návrhu pripojí tiež procesnoprávné dôkazy, v tomto prípade okresný súd, vypočujúc štátneho zástupcu a predsedu správy právaschopného spolku alebo jeho námestníka statutami určeného, pokiaľ štátny zástupca pripojí sa k žiadosti o rozpustenie a pripojené dôkazy nie sú zastupiteľstvom právaschopného spolku zoslabené a okresný súd nepokladá za nutné ďalšie dokazovacie pokračovanie, povinný je právaschopný spolok bez akéhokoľvek vyšetrovania ihneď rozpustiť, nakoľko však pokladá za nutné ďalšie dokazovacie pokračovanie alebo vyšetrovanie, je povinen činnosť právaschopného spolku ihneď zastaviť. Procesnoprávnu a bezpochybnú povahu pripojených dôkazov posudzuje súd dľa voľného sudcovského uvažovania, poťažne podľa predpisov platného trestného pokračovania.

5. Príslušný okresný súd môže i bez návrhu správneho úradu alebo štátneho zastupiteľstva, alebo bez oznámenia poťažne žiadosti niekoho z úradnej moci nariadiť rozpustenie niektorého právaschopného spolku, nakoľko najde k tomu zákonitý dôvod na základe svojich kontrolných poznatkov.

6. Žiada-li o rozpustenie niektorého právaschopného spolku člen tohoto spolku, nakoľko svoje členstvo preukáže a bezpochybnými procesnoprávnymi dôkazy preukáže i to, že je tu rozpúšťací dôvod, stanovený v príslušnom §e tohoto zákona, postupuje okresný súd práve tak, ako keby návrh bol učinený príslušným správnym úradom. Ak k oznámeniu nie je pripojený dôkaz taký, ktorý by ospravedlňoval dôtklivé podozrenie z činu alebo činnosti, ktoré by mohly spadať pod pojem rozpúšťacieho dôvodu v tomto zákone stanoveného, v tomto prípade okresný súd žiadosť buďto proste zamietne, alebo nariadi vypočutie štátneho zástupcu; poťažne zastupiteľstva spolku a rozhoduje dľa analogie odst. 3. tohoto paragrafu.

7. Jestliže nie člen spolku činí oznámenie proti právachopnému spolku, postúpi ho okresný súd ihneď príslušnému štátnemu zastupiteľstvu a nakoľko by sa štátne zastupiteľstvo nepripojilo k žiadosti v oznámení vyslovenej, zamietne ho bez ďalšieho, a pripojí-li sa k nej, vtedy rozhoduje dľa analogie odst. 3, 4 alebo 6 tohoto paragrafu.

8. Jestliže právaschopný spolok prevádza činnosť proti stanovám, ktorá však nie je dôvodom k rozpusteniu podľa tohoto zákona, alebo vykonáva také usneseníe valného shromaždenia, ktoré sa protiví zákonu alebo stanovám, je okresný súd oprávnený vyzvať spolok usnesením pri vytýčení prepadnej lehoty, aby bezprávnu činnosť zastavil, poťažne zákonu odporujúce usneseníe valného shromaždenia zmenil. Jestliže spolok výzve súdu v prepadnej lehote nevyhovie, v tomto prípade pri poriadkovej pokute dľa vážnosti prípadu - od 100 Kč do 5000 Kč znova vyzve správu spolku, aby výzve bolo v prepadnej lehote vyhovené, alebo nariadi zastavenie činnosti spolku s podotknutím, že zastavenie bude odvolané po predložení usnesenía valného shromaždenia, ktorým sa vyslovuje zastavenie protiprávnelo pôsobenia alebo pozmenenie protizákonného alebo protiprávneho usnesenía valného shromaždenia. Proti usneseniam okresného súdu, vyneseným na základe tohoto odstavca, pripúšťa sa rekurs do jednej stolice na príslušnú sedriu. Rekurs lzä podať do 8 dní počítaných odo dňa doručenia usnesenía.

§ 12.

Nad činnosťou spolkov právaneschopných vykonává dozor správny úrad I. stolice a tento úrad vedie spolkovú knihu evidenčnú o všetkých právaneschopných spolkoch v území svojej pôsobnosti. Do spolkovej knihy treba zaviesť každé nové ustavenie sa, mená, zamestnania a bydliská zakladateľov a členov spolku a zánik spolku. Takýto spolok potrebuje ku konaniu každej svojej schôdze predbežné administrativné povolenie. Správné úrady I. stolice, poťažne nimi vyslaní správni alebo štátnopolicajní úradníci majú právo kedykoľvek voľne dostaviť sa na schôdze takýchto spolkov alebo do ich miestností, ktoré musia byt vždy ohlásené, kedykoľvek nazrieť do protokolov schôdzí, do správy peňažnej a do všetkých spisov spolku a vôbec prevádzať všeobecnú kontrolu. Príslušný správny úrad I. stolice, pokiaľ má dôtklivé podozrenie, že tento právaschopný spolok prevádza činnosť, spadajúcu pod pojem rozpúštacieho dôvodu stanoveného v § 10, má právo nariadiť a previesť proti spolku vyšetrovanie a zastaviť činnosť spolku po dobu vyšetrovania, poťažne do doby, až bude vynesené ministerstvom vnútra konečné usneseníe o zrušení. Spolky, činnosť ktorých bola zastavená, nemôžu rozvinovať žiadnu činnosť. Zákazu tomuto môže policia zjednať platnosť i brachiálnou mocou a orgánovia verejnej bezpečnosti majú právo dostaviť sa v ktorejkoľvek dobe do spolkových miestností ku vykonávaniu kontroly.

Proti usneseníu, ktorým sa zastavenie činnosti nariaďuje, lzä podať do 8 dní odvolanie zemskému prezidentovi. Odvolanie nemá odkladnej moci. Správny úrad, ktorý vo veci jedná, po dokončení vyšetrovania dľa jeho výsledku buďto zastaví pokračovanie proti právaneschopnému spolku, alebo bez odkladu predloží spisy ministerstvu vnútra k rozhodovaniu o rozpustení. Minister vnútra môže uplatňovať právo rozpúšťacie len vtedy, keď je tu k tomu zákonitá príčina vo smysle § 10 tohoto zákona.

§ 13.

Peňažným trestom od 500 do 5000 korún a zavretím až do dvoch mesiacov trestaní buďte zakladatelia, správcovia, funkcionári alebo akokoľvek nazývaní činitelia spolku, ktorý po právoplatnom sudcovskom usnesení alebo usnesení ministra vnútra, vyslovujúcom rozpustenie, jestvuje nezákonne ďalej alebo ustaví sa znova, zachovávajúc zákonitú príčinu, označenú v usnesení ako základ rozpustenia. Tomu istému trestu podliehajú všetci, ktorí akokoľvek nápomocní sú tomu, aby členovia niektorého zrušeného spolku sa schádzali.