Poslanecká snemovňa N. S. R. Č. 1932.
III. volební období. 6. zasedání.
1821
Súrna interpelácia
poslancov Andreja Hlinku, Jozefa Siváka a druhov
ministru školstva a národnej osvety pre sriadenie vysokej školy technickej na Slovensku.
Volanie po sriadeniu vysokej školy technickej na Slovensku datuje sa od prevratu. Hneď v prvých rokoch národného oslobodenia Slováci prišli totiž k presvedčeniu, že krajina, ako je Slovensko, bez vysokej školy technickej nemôže ostať. Myšlienka slovenskej techniky začala sa teda po Slovensku živo propagovať, nachádzajúc vrelého porozumenia všade, ešte i na vtedajšom ministerstve pre správu Slovenska; minister s plnou mocou dr. Vavro Šrobár sľúbil pomoc a podporu tejto vysokej škole.
Avšak všetko úsilie poprevratového Slovenska, ako i čulé snahy neskoršie dostať pre Slovensko techniku, žiaľbohu, jednako len stroskotaly. Idea slovenskej techniky ostala posiať holou, mŕtvou myšlienkou; zo žiadostí a túžob národa slovenského mať svoju techniku, nerealizovalo sa podnes nič. Viedlo by nás zaiste príliš ďaleko poukázať, aké príčiny a prekážky to boly, ktoré tak úspešne marily a zmarily každé snaženie po slovenskej technike, - ačkoľvek myšlienka techniky bola tak silná, že vedela preklenúť i stranníckosť a sjednotiť Slovákov, čoho následkom potom bolo, že snaha po slovenskej technike kvalifikovala sa ako túžba všenárodná.
V záujme slovenskej techniky, najmä v posledných rokoch, ozvala sa temer každá významnejšia korporácia a organizácia slovenská. Neminulo ani jedného študentského sjazdu, shromaždenia, že by sa na ňom slovenská akademická mládež nebola postavila jednomyselne za slovenskú techniku. V sviežej pamäti nám je ešte na pr. i spontánne celoslovenské manifestovanie za techniku na Slovensku; avšak podnes všetko volanie po tejto vysokej škole odznelo akoby volanie na púšti.
Ani ministerstvo školstva a národnej osvety, ani ministerstvo financí nevedelo sa posiaľ natoľko povzniesť, aby - oduzliac sa od všetkých predsudkov a tendencií - bolo honorovalo žiadosť Slovenska, čo sa týka sriadenie techniky.
Lenže nieto dôvodu, ktorý by vedel Slovensko primäť, aby sa technickej vysokej školy zrieklo. Sme si síce vedomí, že dnešné mimoriadne ťažké hospodárske položenie a finančná situácia štátu nie je vhodná na sriaďovanie nových nákladných škôl. Avšak keď to i uznávame, jednako hľadať nám treba prostriedky, ktoré i v dnešných pomeroch umožnily by sriadiť techniku na Slovensku. Prichádzame preto s návrhom:
Keďže v republike našej sú dve nemecké vysoké školy technického smeru, a to jedna v Prahe a jedna v Brne, a keďže na brnenskej technike študuje 42. 5 proc. cudzích štátnych príslušníkov, čo je skoro polovica všetkých tamojších poslucháčov, po náležitom uvážení odporúčame: Nech ministerstvo školstva a nár. osvety nemeckú vysokú školu technickú v Brne zruší, poťažne slúči s nemeckou technikou pražskou a miesto zrušenej techniky brnenskej nech sa sriadi vysoká škola technická na Slovensku.
Takýmto opatrením záujmy našich spoluobčanov nemeckého jazyka po stránke kultúrnej nebudú nijako poškodené, keďže asi cca dva a pol milióna Nemcov bude mať jednu techniku a tri milióny obyvateľov na Slovensku tiež jednu.
Domnievame sa, že slovenský národ v republike Československej môže si nárokovať aspoň toľko práva na vysokú školu technickú, ako si nárokujú Nemci, ktorí majú dnes dve techniky, kdežto Slováci ani jednej!
Opytujeme sa preto pána ministra školstva a nár. osvety:
Či je ochotný postarať sa o potrebné opatrenia, totiž aby nemecká technika v Brne bola zrušená, poťažne slúčená s nemeckou technikou pražskou,
a či je náklonný v čase čo najkratšom sriadiť na Slovensku vysokú školu technickú a pojať do štátneho rozpočtu ministerstva školstva a národnej osvety na rok 1933 potrebný náklad, spojený so sriadením tejto školy?
V Prahe, dňa I. júna 1932.
Hlinka, Sivák,
Grebáč-Orlov, dr. Fritz, Šalát, dr. Tiso, Stříbrný, dr. Ravasz, dr. Gažík, Slušný, dr. Labaj, Rázus, Chmelík, Vičánek, dr. Polyák, Čuřik, Suroviak, Danihel, Mojto,
dr. Pružinský, Liška.