Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.
III. volební období. 6. zasedání
1914.
Návrh
poslancov Andreja Hlinku, M. Hodžu, Lišku, Polívku a druhov, ktorým sa mění a doplňuje zákon zo dňa 27. marca 1931, č. 50 Sb. z. a n. o štátnom fonde pre splavnenie riek, vybudovanie prístavov, výstavbu údolných přehrad a pře využitkovanie vodných síl.
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
Čl. I.
§ 13, odst. 3. zákona č. 50/1931 Sb. z. a n. sa mění a doplňuje a bude znieť takto:
3). Na ostatné práce a stavby prevádzané nákladem tohoto fondu zcela (§ 2, odst. 1. ), alebo za jeho účasti (§ 2, odst. 3. ) prispievajú země, v ktorých tieto práce a stavby budú prevádzané, jednou štvrtinou nákladu pripadajúceho na fond, pokiaľ v jednotlivých prípadoch nebol alebo nebude smluvený príspevok vyšší. V týchto prípadoch prislúcha zemiam v pomere jejich příspěvku, po případe účasti podiel na zisku z převedených prác a stavieb.
Čl. II.
Zákon tento nabývá účinnosti dňom vyhlásenia. Minister verejných prác v dohodě s ministrem financií po vypočutí zemských zastupiteľstiev prizná výhody tohoto zákona i pre práce a stavby započaté po 1. januári 1932.
Prevedenie zákona prislúcha ministrovi verejných prác a ministrovi financií v dohode so zúčastněnými ministrami.
Dôvodová zpráva:
Pri prejednávaní zákona zo dňa 27. marca 1931, č. 50 Sb. z. a n. o štátnom fonde pre splavnenie riek, vybudovanie prístavov, výstavbu údolných prehrád a pre využitkovanie vodných síl myslelo sa v prvom rade na úpravu a splavnenie riek, vybudovanie prístavov a na stavbu údolných prehrád, pri využitkovaní vodných síl boly myslené len ony diela, ktoré súvisia so splavnením riek a stavbou údolných prehrád. Samostatné vodné diela na využitkovanie vodnej energie, ako zvláštny prípad, ak možno dôvodiť z dôvodových zpráv sa zvlášť neuvažovaly.
Prevádzanie zákona, založené na podrobnejšom vodohospodárskom a elektrizačnom programe, nemôže opomenúť diela majúce v prítomnej dobe len účel získať vodnú energiu, ako to ukazuje projekt na využitie vodných síl na rieke Váhu. Na tejto rieke účele vodocestné neprichádzajú v prvej perióde, t. j. do r. 1942 v úvahu a príspevok krajiny Slovenskej bol povšechne, tedy i na označené vodné diela, stanovený 1/4 stavebného nákladu.
Tento v zákone stanovený, povinný zemský príspevok, je odôvodnený pri vodných dielach s t. zv. pasívnou rentabilitou, ako úpravne a ochranné práce na riekach alebo stavba údolných prehrád, kde úžitok z hľadiska verejných záujmov je vždy veľký, ale nedá sa priamo - rentabilne vyjadriť.
Inak je tomu pri vodných dielach, ktoré poskytujú priamo rentabilitu, ako pri stavbách prístavov a zvlášť pri vodných dielach pre využitie vodnej energie. Tu sa jedná o podniky viac súkromnej povahy, ktoré sa pravidlom rentujú a nedá sa tu povinný zemský príspevok s hľadiska verejných záujmov odôvodniť.
Zvlášť zjavný je prípad u rieky Váhu, kde sa jedná o mimoriadne hodnotné zdroje vodnej energie, ktoré pri dostatočnom konsume sa budú plno rentovať. Ani by spravedlivé nebolo, aby Krajina slovenská prispievala mŕtvym príspevkom v tak veľkej výške - 1/4 stavebného nákladu, ktorý by ohrozil rovnováhe rozpočtu na dlhé a dlhé roky.
Je nemysliteľné, aby zeme, ktoré príroda obdarila priaznivýma okoľnosťmi a bohatstvom, slúžiacim celému štátu, boly na miesto prospechu trestané zaťažením vysokými príspevkami, pre ktoré vo svojich normálnych rozpočtoch a štátnych prídeloch nemajú krytia. Takými mŕtvymi príspevkami nenabývajú zeme žiadnych nových majetkov, nerozširuje sa ani základňa pre uzavretie krytých pôžičiek a úhrada týchto povinných príspevkov išla by na úkor prostriedkov určených na iné úkoly. Toto nebolo v úmysle zákonodarcu.
Z dosavádnej textácie § 13, odst. 3. sa dovozuje, že zeme majú složiť mŕtvy príspevok vo výške najmenej jednej štvrtiny nákladu pripadajúceho na fond i v prípade účasti podľa § 2, odst. 3. Nemožnosť tohoto výkladu preukazuje prípad, že by zem sa chcela či mala súčastniť 40%. Tu zem uhradí zo 100% stavebného nákladu mŕtvym príspevkom = 1/4 nákladu pripadajúceho na fond
60/4 .......................... 15%
a účasťou 40%-ovou.............. 40%
Celkom___ 55%
Naproti tomu fond ohradí zo 100% stav. nákladu 60% zo (100%-časť uhradenú príspevkom zeme), t. j. (100- 15) X 60 45%
Ale podiel na zisku - zeme...... 40%
fond...... 60%
Udáva sa tiež, že fond uhradí 60% a zeme 40% potrebného nákladu a príspevok zeme (15%) ide k dobru celého fondu. Ale kde pre tento obrat je odôvodnenie?
Uvedené výklady neobstoja, keď sa uváži prípadné uskutočnenie diela zemou za podpory fondom (§ 2, odst. 4. )
Tu fond uhradí príspevkom.... 25%
a zem uhradí zbytok .......... 75%
stavebného nákladu. Ale v tomto prípade berie zem zisk 100%, tedy o 25% viac, kdežto v prvom uvedenom prípade berie o 55% - 40% = 15% menej.
Úmyslom zákonodarcu bolo utvoriť fond pre krytie nákladov na už spomenuté stavby nepriamo rentabilné, ktorých úžitok rozloží sa na celé generácie a k tomuto úkolu pritiahol i sväzky samosprávne. Pri tom výnos zo stavieb rentabilných, ktoré
by bolo možné realizovať i bez fondu, trebárs i na inom podklade, má sa použit na krytie ztrát při stavbách pasivné rentabilných. Toto platí i pře země, lebo i týmto je třeba dat možnost riadne a bezpečné uhradit výdavky na stavby, na ktoré musia z veřejného zaujmu prispievat. Záko-
nodárca ani iného úmyslu mať nemohol.
Je preto nutné dať zákonu č. 50/1931 Sb. z. a n. jasný výraz a výklad a uviesť v súlad § 13, odst. 3. s § 2, odst. 3. Je to svrchované žiadúce v zaujme sústavnej elektrizácie a v zaujme hospodářského rozvoja celého státu a Slovenska zvlášť.
V P r a h e, dna 23. júna 1932.
Hlinka, dr Hodža, Liška, Polívka,
Zeman, Standa, Janček, dr Štefánek, Petrovič, Čuřík, Galovič, Sivák, Benda,
dr Tiso, Daníhel, dr Pružínský, Onderčo, Suroviak, dr Gazík, dr Mederlý, dr
Polyák, Mojto, dr Labaj, Slušný, Salát, dr Ravasz, dr Frítz, Grebáč-Orlov.