Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1930.
III. volební období.
1. zasedání.
Tisk 98.
Návrh
senátorov Bohuša Kianičku, J. Thoře, J. Slámy, J. Pastyříka, E. Trčky, J. Kotrby a druhov,
v príčine zrušenie daňových bremien stavu mäsiarsko-udenárskeho.
Národohospodárske pomery nášho štátu sú skonsolidované, čo sa javí nielen v upevnenej valute ale aj v aktívnej bilancii nášho zahraničného obchodu, ako aj v rovnováhe štátneho rozpočtu, ktorý vykazuje za roky 1927-1928 hospodársky prebytok viac, ako jednu miliardu korún čsl.
Tieto pomery opravňujú ma žiadať už konečne na našej vláde zrušenie daňových a prirážkových bremien, uložených na bedra mäsiarsko-udenárskeho stavu už od vzniku samostatností nášho štátu, behom ktorej doby bolo odvedené do štátnej pokladnice na paušalovaných daniach obratových a potravných z mäsa a takou viac ako 3 miliardy Kč a pokladnice zemské i mestské pohltily rovnako za prvé desaťročie samostatností nášho štátu približne jednu ďalšiu miliardu korún čsl. a z prirážok k daniam z mäsa. - Tu väzí jeden z hlavných dôvodov vysokej ceny mäsa a tukov i udenárskych výrobkov, na ktorú si tak konzumenti ako i zemedelci sťažujú a neoprávnene obviňujú mäsiarsko-udenársky stav.
Týmto materielným a morálnym krivdám musí byt učinený už koniec a vláde, ako aj širokej konzumentskej verejnosti musí byt objasnené a preukázané, že mäsiarsko-udenársky stav (i s chovateľmi hospodárskeho zverstva dohromady), nezarobil na mäte, tukoch a udenárskych výrobkoch v uplynulom desať ročí tie miliardy, ktoré boly odvedené do pokladníc štátu, zemí a mest. Finančné úrady navykla si posudzovať mäsiarsko-udenársky stav podľa niekoľko málo velkomestských predákov tohoto stavu a prehliedly, že tých ostatných 20.000 živiteľov rodín žije - tak hovoriac - z ruky do úst, áno, že núdzne živoria a ktorých osud je rovnaký, ako osud tisícom a tísícov drobných obuvníkov, ktorých hmotný blahobyt nemôže byt snáď posudzovaný podľa Baťovho veľkozávodu. Týchto 20.000 drobných živnostníkov položilo na oltár štátu miliardové obete vo vedomí, že tieto obete musia byť prinášané nielen k upevneniu našej mladej národnej slobody, ale i štátnej samostatnosti, odhliadnuc od toho, že doliehaly nielen ťažko a ničive na desať a desaťtisíce živiteľov a príslušníkov rodín nášho širokého vonkova. Nespokojenosť bola prejavovaná v nespočetných schodzach, anketách, deputaciach, audienciach, pamätných spisoch, predostieraných obchodným komorám, štátnej živnostenskej rade, ministerstvu financií, ministerstvu zásobovania, avšak doposiaľ marne a bezvýsledne.
Preto predkládám teraz prítomný návrh a žiadam, aby vláda zrušila uvedené daňové bremená a ťarchy, ako aj spôsob ich vyberania.
Od vlády Čsl. republiky žiadame:
1. Okamžité zrušenie vyberania po druhé paušalovanej dane obratovej a potravnej pri dovoze mäsa do tak zv. uzavrených miest (mest s potravnou čiarou), keď sa dovozca mäsa preukáže riadnou úradnou poistenkou, že predpísané dane zaplatil na mieste porážky. Aká materielná škoda vzniká obosielateľom mäsných trhov z tejto fiskálnej taktiky, je dostatočne známe nehľediac k tomu, že bolo zákonom stanovené, že daň z mäsa raz už zaplatená, nebude vyberaná druhý raz (zákon o dani z mäsa z roku 1920 a dôvodová zapráva o tomto zákone). Touto fiskálnou nezákonnou taktikou sú všetkým obosielateľom mäsných trhov zadržované bezúročne po rad týždňov i mesiacov tisíce, desaťtisíce, áno i stotisíce, a áno často z dôvodov čiste formálnych vôbec nie sú vrátené. (Z takýchto podobných príčin došlo i k samovražde v predsieni finančného riaditeľstva v Prahe).
2. Daň potravná, alebo daň z mäsa, paušalovaná 20 hal. zo 67% živej váhy u hovädzieho dobytka, z 80% živej váhy teliec, z 90% živej váhy bravov, nech je zrušená vôbec, poneváč finančná správa vyberala túto daň už viac, ako desať rokov tiež z koží, rohov, paznechtov, áno i z výplne zažívacích ústrojov, hoci tieto látky nie sú predsa žiadnou potravinou.
Takto zaplatí mäsiar paušalovanej obratovej dane 30 h, paušalovanej potravnej dane 20 h, paušalovanej mestskej prirážky 15 h a k tomu veľakráť pristupuje ešte zemská prirážka k potravnej dani 10 h, pri dovoze mäsa do miest s potravnou čiarou. Činí to teda velmi značnú čiastku 75 h per 1 kg zdaniteľnej váhy.
Táto neoprávnená, protisociálna a nedemokratická daň i so zemskou prirážkou nech je zrušená. Štátny rozpočet neprijde tým z rovnováhy, keďže sa finančná správa postará o náhradu týchto príjmov na iných miestach. Dane tieto sú praeliminované na čiastku 300 mil. Kč ročne (obratová 180, potravná 120 mil, Kč), ale schodia sa v miere o veľa väčšej, tak že i pri redukcií spomenutej sadzby, zíde sa ešte vždy tento praeliminovaný obnos.
3. Mestská prirážka 15 halierov zo zdaniteľnej váhy nech je redukovaná na 5 halierov, v dôsledku zavedených poplatkov za zverolekársku prehliadku, ktorá ku príkladu len v Prahe značí zaťaženie mäsiarsko-udenárskych živnosti (vidieka) čiastkou 12 až 15 milionov Kč. K porovnaniu pomerov na Slovensku v tejto veci uvádzam Turč. Sv. Martin, kde platí sa mestská dávka a zverolekárska prehliadka 51 Kč od hoväda, 21 Kč do 80 kg ošípaného 36, vyše 80 kg 42 Kč od teľaťa 21 Kč a od barana 10 Kč. Tieto nové príjmy zo zverolekárskych prehliadok vyvážia mnohonásobne zredukovanú mestskú prirážku na 5 h zo zdaniteľnej váhy.
Svoj naliehavý návrh opieram hlavne o presvedčenie, že splnením týchto požiadavkov neutrpí žiadnej újmy ani štátny rozpočet, ani aktivita zahraničného obchodu, ba áno, naopak, možno očakávať sníženie passivnych položiek nášho zahraničného obchodu, keď takto prispejú snížené dane z mäsa k zvýšenej živočišnej produkcii domácej.
Zrušení dane z mäsa môžu byť z čiastky presunuté na luxusný tovar a na výrobky, ktoré nie sú predmetom prvej, nepostrádateľnej potreby každej domácnosti, na predmety, od ktorých nezávisí v takej miere hmotné a duševné zdravie robotných tried širokých vrstiev národa, ako práve od spotreby mäsa a tukov.
V Prahe, dňa 29. januára 1930.
Kianička, Thoř, Sláma, Pastyřík, Trčka, Kotrba,
Sechtr, Dresler, Chlebounová, Ušák, Stržil, Foit, dr Havelka.