Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1930.

III. volební období.

1. zasedání.

Tisk 102.

Návrh

senátorov K. Stodolu, Adolfa Šelmeca, dr E. Bačinského a spoločníkov

na urychlené vydanie zákona a náhrade škody, zapríčinenej vojnou.

Celý rad okresov na východnom Sloven­sku a na Podk. Rusi bol dejišťom vojan­ských operácíí ako na príklad okresy: Bar­dijov, Stropkov, Snina, Humenné, Medzi­laborce, Giraltovce, Michalovce, Velká Berezna, Svaljava, Volovoje, Hust, Tiače­vo a Rachovo. Niekde prehnala sa vlna válečná niekalkokrát a spôsobila obyvateľ­stvu ohromné škody hmotné, či už zničením celých obcí, a či bezohľadnými rekvizíciami. Podkarpat. Rus bola po­stihnutá ešte aj po vojne obsade­ním rumunským vojskom a velkými rekvizíciami, k čomu prispela ešte aj in­vazia Ukrajíncov. Podobne utrpely tieto kraje spoločne s južným Slovenskom ne­slýchané škody za vpádu maďarských bol­ševíkov roku 1919. Tieto škody boly jed­nak už za uhorskej vlády, jednak aj za na­šej vlády úradne zístené a príznané. Bo­hužíaľ, však dosial len v zriedkavých prí­padoch boly postiženým nahradené nepa­trné čiastky, alebo boly poskytnuté nepa­trné preddavky. Poškodení boli zo svojímí nárokmi odkazovaní stále na dobu, keď fi­nančné otázky vyplývajúce z vojny a po­tom z mierových smlúv budú vyriešené. Bohužiaľ, situácia obyvatelstva spomenu­tých krajov je čím dalej, tým horšia, pre­tože ide a horské kraje Karpatského po­horia, ktoré sú chudobné a veľmi neúrod­né. Stávajúca zemedeľská kríza tieto po­mery neobyčajne zhoršuje. Upozorňujeme, že už pred válkou boly tieto kraje vo veľ­mi zbiednenom stave a že práve z týchto krajov odchádzala najväčšia čiastka vysťa­hovalcov do Ameriky, a keď si tam ne­jaký majetok usporila, vracala sa zpät a takto sa kraj hospodársky posilňoval. O­medzením prisťahovalestva do Spojených Štátov Severoamerických prestal i tento spôsob a cesta k zaopatreniu si finančných prostriadkov.

Teraz, keď finančné otázky, vyplývajú­ce z mierových smlúv, boly konferenciou v Haagu vyriešené, je úlohou spravedlno­sti a prestýže nášho štátu, aby otázku ná­hrady za válečné škody v spomenutých krajoch čím skôr vyriešil, aby sa válkou postiženým konečne po viac ako 10 ro­koch dostalo spravodlivej náhrady, Podľa predbežných zpráv dostane náš štát z titulu tak zv. východných reparácií obnos okolo 100 milionov Kč a tu je len spravodlivý požiadavok, aby z tohoto obnosu nahradené boly oprávnené nároky tých chudobných ľudí, ktorým vojna zničila ma­jetok do tla.

Pri tejto príležitosti musíme si sťažovat, že niektoré berné správy a berné úrady ešte ani do dnes si neuvedomily ťažké postavenie obyvatelstva týchto krajov, a v mnohých prípadoch, či už predpisovaním a či vymáhaním dávky z majetku, z prí­rastku na majetku, tak i bežných daní po­stupujú vôči týmto postiženým bezohľad­ne, neprizerajúc sa k škodám, ktoré toto obyvatersľtvo utrpelo vojnou.

Z týchto dôvodov navrhujú podpísaní:

Slávny senáte ráčže sa usniesť:

1. Vláde sa ukladá, aby s najväčším u­rýchlením vypracovala a zákonodárnym sborom predložila návrh zákona o náhrade škôd, spôsobených vojanskými operácia­mi a rekvizíciami v dobe svetovej války, za vpádu maďarských bolševíkov v roku 1919, za invázie ukrajinských oddielov a za okupácie čiastky nášho územia vojskom rumunským.

2. Do tej doby, kým sa takto stane, nech bude daný pokyn berným úradom, aby pri predpisovaní daní v postižených krajoch braly náležitý zreteľ na tieto škody a po­stupovaly vo vymáhaní daní s plným po­rozumením pre hospodársky stav tamojšie­ho obyvatelstva.

V Prahe, dňa 6. februára 1930.

Stodola, Šelmec, dr Bačinský,

Kroiher, Chlebounová, Fr. Novák, Stržil, Sechtr, Sehnal, Olejník, Donát, Šimonek, Dresler, dr Havelka, Danko, Sáblík, dr ing. Botto, Ušák, Foit, Pivko, dr Šrobár.