Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1930

III. volební období.

2. zasedání.

Tisk 160.

Predloženie tohoročného státneho rozpočtu je spojené s niekoľkými skutečnosťami, o ktorých treba se zmieniť meritornou úvahou a posudkom vzájomných pomerov jednotlivých položiek v skupine výdajovej či príjmovej. Nemám pri tom na mysli len odvažovanie rozpočtu s formálnych hľadísk, ktoré vytyčuje veda finančná, t. j. vlastne nezbytný úvod do akejkoľvek úvahy o rozpočte; toto bude - podobne ako som to robil v rokoch minulých - prevedené pred pojednávaním jednotlivých kapitol. Mám na mysli tri osobitné, základné skutočnosti, ktoré neboly podnetom jednania pri rozpočtoch, o ktorých som mal česť referovať v minulom volebnom období na tomto mieste: Je to predovšetkým vyriešenie našich záväzkov hospodárskych, trvajúcich od doby samého vzniku nášho státu (vyplývajúcich z mierových smlúv), v druhom rade vplyv určitých nepriaznivých skutečností na celé veľké odvetvia nášho hospodárstva, t. j. kríza zemedelskej prvovýroby, a konečne aj prvé vlastné uvedenie rozpočtového provizoria, keďže riadný rozpočet nemohol byť zavčasu parlamentom prejednaný.

Definitinvé vyriešenie nášho záväzku, zvaného reparačným, podpisom dohody haagskej, bolo síce komentované s hľadiska politického rozlične. Neváham však celkom otvorene vyhlásiť, že naše národné hospodárstvo má trvalý prospech z toho, že konečne bola vyjadrená presne ciferne položka, ktorá bola stále neistá a nemálo zaťažovala každú konstrukciu rozpočtu státu akožto najväčšieho núteného územného sväzku. Nemože byť pochybnosti o tom, že v období pred dohodou v Haagu boly všetky naše státné rozpočty robené pod hľadiskom obavy, aby vysoká kvota, vyplývajúca z nášho reparačného záväzku, nejak vážne neohrožila jeden z prvých predpokladov úspešného hospodárenia státu, t. j. rozpočtovú stabilitu. Beztoho, že by som sa zaoberal politickými hľadiskami úmluvy haagskej, konstatujem s veľkým zadosťučinením, že sa nám podarilo docieliť taký stav, že prevzatý záväzok nijak neohrožuje tak prácne budovanú stavbu poriadku, kľudu a stability, akú predstavuje naša správa státnych financií.

K tejto potešiteľnej skutočnosti pristupuje ešte uspokojenie nad tým, že kvota reparačná ani event. platy do fondu B (vyrovnanie záväzkov z pozemkovej reformy) neohroží iste ani pomer, na ktorom máme rovnako životný záujem t. j. našu státnu bilanciu platobnú neúmerným zaťažením pasívnej položky. Získavame tým určitú novú základňu pre celú našu politiku s hľadiska účasti cudzieho kapitálu u nás. Obava pred veľkými kvotami, posielanými do cudziny vo forme splátok reparačných, nútila nás k veľmi obozretnej politike úverovej, či už išlo predovšetkým o úver nútených územných sväzkov, alebo o úver veľkých hospodárstiev súkromných. Jestli sme státom vysoko výrobným, predsa sme boli dlho státom s nepostačujúcou základňou kapitálovou. Bolo by preto nemálo nebezpečné, keby sme svoju platobnú bilanciu silnejšie zaťažovali v oddiele bilancií úverových záväzkov oproti cudzine. Pasívum, vzniklé z reparačných povinností i v tomto smere nie je toho rázu, že by sme ho mohli vyrovnať ostatnými aktívnymi položkami. Preto nás dohoda v Haagu zbavuje aj starostí o pasivitu státnej platobnej bilancie a otvára i nové možnosti úverovej politike, ovšem veľmi opatrnej.

Druhá skutečnosť je už menej potešiteľná. Pramení z poznania, že celé veľké odvetvie hodnototvorné, t. j. zemedelská prvovýroba ocítla se skutočne v cenovej, a v celom rade prípadov aj ťažkej odbytovej kríze. Nepochybujem o tom, že je zbytočné dokazovať, že skutočne táto kríza jestvuje. Pochybnosti v tomto smere dajú sa ľahko vyvrátiť konkrétnymi dátami cenových búrz a ponosami, ktoré prednášajú kruhy nezemedelské, t. j. kruhy živnostenské, obchodné atď., ktoré trpia už dosledkami tejto krízy.

Som vzdialený nekritickej predpojatosti a preto považujem len za potrebné vyzdvihnúť, že stát nášho rázu musí bedlive strážiť životaschopnosť všetkých hodnototvorných složiek svojho hospodárstva. Bolo by neodpustiteľnou chybou a úplným nepochopením hospodárskeho vývoja modernej Europy, keby sme pod vplyvom spekulatívnych, neživotných teorií opúšťali a ignorovali príkazy životnej, skutočnej prakse. Tu neide nijak o konstrukciu sebestačnej línie hospodársko-politickej, ide tu o doležitý základ každého hospodárskeho celku, t. j. o zabezpečenie čím najsilnejšieho vnútorného konzumu.

Na túto skutočnosť poukazujem najmä s hľadiska rýchle prenikajúcej tendencie hospodárskej racionalizácie. Táto racionalizácia uplatňuje sa prirodzene predovšetkým vo výrobe priemyslovej. Keby však naša priemyslová výroba nemala nadostač konzumu, o ktorom je nám možné suverénne rozhodovať, vystavuje sa stále stupňovanému nebezpečenstvu, že svoje závody, ktoré musí v duchu racionalizácie vždy viac zariaďovať na výrobu hromadnú, en masse, robí z veľkej čiastky odvislými od zahraničných trhov, na ktorých premeny politické (zmena colných sadzieb atď.) i hospodárske (zmena módy, názorov atp.) nedajú sa nami ovládnuť. Jestliže europské hospodárstvo, ktoré už v r. 1927 vytýčilo si na svetovom hospodárskom kongrese ako hlavný svoj liek všeobecnú racionalizáciu, je samozrejmé, že táto cesta bude europskými státmi, ktoré sú pre nás hospodársky významné, skutočne sledovaná a že preto konstrukcia vnútornej státnej hospodárskej politiky u väčšiny z nich bude robená na podklade zracionalizovaia závodov (či už vo výrobe priemyslovej, či zemedelskej). Potom je tiež nezbytné, aby sme sa aj my vo všetkých odvetviach hospodárskych, s ktorými prichádzame na zahraničný trh, prisposobňovali tendencii cudziny. Toto prisposobnenie bez súčasného zabezpečenia odbytu značnej kvoty medzi státnymi hrnaicami, t. j. bez dostatočne silného, zdatného konzumu vnútorného je pre nás vlastne otvoreným nebezpečenstvom nepretržitej výrobnej krízy, keďže je nepretržite v tom či onom státe to či ono odvetvie "v kríze".

Taký latentný stav mal by v sebe ovšem mnoho nebezpečenstva a bol by v podstate ťažkou irracionalitou vo všeobecne prenikajúcej racionalizačnej tendencii hospodárskej.

K dvom týmto skutočnostiam pridružme ešte zmienku o tretej, ktorá je iste rázu nežiadúcneho. Mienim tým skutočnosť, že tohoto roku prvý raz si vnútorné naše pomery vynútily rozpočtové provizorium, ktoré vlastne vyše 1/4 roku nedáva parlamentného schválenia podkladu hospodárenia nútených územných sväzkov.

Je iste svedectvom zdravia nášho hospodárskeho tela i všeobecnej viery v pevnosť našich politických a hospodárskych pomerov, ako aj spoľahlivého vybudovania našej polititckej aj finančnej administratívy, jestli že sa táto výnimečnosť pomerne nijako neuplatňuje v hospodárskych pomeroch u nás. Napriek tomu tento stav s hľadiska života hospodárského je vždy nežiadúcny, keď že vnáša jednak neistotu, jednak svojimi dosledkami hatí prevedenie celého radu potrebných opatrení hospodárskych. Jestli nemá výkonná moc podklad vo schválenom rozpočte, nesmie urobiť mnohé často zásadné poriadky (vypísanie stavieb, rozné poriadky hospodárske a pod.), ktoré sú výsostným oprávnením parlamentu a ktoré súc neprevedené hatia a rušia chod hospodárskej mašinerie. Preto je treba politickým riaditeľom osobitne klásť na srdce starosť o také riešenie politických otázok, ktoré by dovolilo zavčasu riadne prejednať státny rozpočet.

Chcem pri prechode meritorného skúmania vyzdvihnúť veľkosť podielu nášho národohospodárského dochodku, ktorým hospodári stát, a tým aj zodpovednosť všetkých složiek, ktoré určujú smer i sposob jeho hospodárenia. Jeho skoro až monumentálnosť javí sa hneď pri prvom pohľade do návrhu finančného zákona. Celkový obrat preliminovaný na rok 1930 robí Kčs 18.786,772.165 -, z čoho pripadá na preliminované príjmy Kčs 9.419,867.429-, na preliminované výdavky Kčs 9.366,904.736 -.

Z týchto, pre celkový rozpočet najcharakteristickejších dát je zrejmé, že základná požiadavka, kladená na konstrukciu rozpočtu, t.j. jeho aktívnosť, je daná celkovou cifrou zvyšku temer Kčs 53,000.000 --.

Už v minuloročnom rozbore mal som česť pripomenúť, že i takýto na pohľad nepatrný zvyšek (približne 2,8 % zo súčtov oboch účetných skupín) pri porovnaní s celkovým rozpočtom po podrobnej analýze nedáva ešte pochybnosti o správnosti (a tiež i aktívnosti) rozpočtu. Malý preliminovaný zvyšok, opätujúci sa viackráť (ako je tomu u nás fakticky už niekoľko rokov) dáva naopak finančnej správe svedectvo opatrnosti v určení očakávaných príjmov a úzkostlivej starostlivosti nepreceniť ich, ba aj istoty pri sostavovaní rozpočtu, ktorá prezrádza ozajstnú znalosť súčasných hospodárskych pomerov, spolu s pevnou volou ovládnuť ich v rámci možností státneho hospodárstva.

Pri sostavovaní státneho rozpočtu nestačí len poznať všetky státne potreby, oceniť ich a nájsť pre ne úhradu. Je treba osvedčiť prezieravosť, jasný zrak do budúcnosti a uvedomiť si nielen cifernú vyšku jednotlivých položiek tak vlastnosti kvalitné ako aj kvantitné. Nie všetky položky v státnom rozpočte sú rovnako doležité a absolútne rovnaká čiastka preliminovaná dvoma položkami može mať u nich ďaleko rozdielny efekt.

Na túto vlastnosť nesmie konstruktér státneho rozpočtu nikdy zabudnúť, keď sa rozhoduje, ktorá položka potrebuje väčší prídel a pri ktorej sú možné škrty bez toho, že by osoh z ušetrenej čiastky bol ohrožený škodou vzniklou nedostatočným prídelom.

Prejavujúc zadosťučinenie tvorcom návrhu finančného zákona, slávnemu senátu dnes predkladaného, a obdiv ich vedomiu zodpovednosti práce, ktorá im bola naložená, dovoľujem si prejaviť názor, že starostlive dbali o zásady hore vytknuté.

Bolo už pri prejednavaní rozpočtu v poslaneckej snemovni a bude iste aj v debate senátu dovodne upozornené na rad nutných doplňkov a zmien v návrhu finančného zákona na rok 1930 so stanoviska dotácií jednotlivých rozpočtových položiek. Avšak podrobíme finančný plán, ktorým je predkladaný rozpočet, kritickej úvahe jako celok a budeme práve s hľadiska celku uvažovať o jeho prijateľnosti, keď že toto hľadisko je rozhodujúce.

Úvodom treba poukázať na potešiteľný zjav, že tvorcovia rozpočtu bedlive zachovávajú zásady našej dosavádnej finančnej politiky, vzorne založenej prvým finančným ministrom drom. Rašínom a pri sostavovaní rozpočtov dbajú úzkostlive, aby nielen neposobil rušive, či už hospodársky či politicky, ale uplatňujú stále účinnejšie snahu sporiť a predstavovať skutočný stav vecí.

Svedčí o tom predovšetkým spomenutá trvalá, mierne stúpajúca aktívnosť rozpočtu, u ktorého sú zvyšky iste opatrne preliminované podľa zkúseností, keď v posledných rokoch boly vždy prevýšené. Svedčia o tom najmä výsledky státneho hospodarenia.

Ako příklad toho uvádzam, že v r. 1927, keď bol preliminovaný zvyšok 20 milionov Kčs, bol docielený zvyšok 92 milionov Kčs, v r. 1928 docielený zvyšok bol 318 milionov proti preliminovaným 26 milionov Kčs. Pro rozrátaní nepreliminovaných položiek, úhrn ktorých bol pasívny 223 milionami Kčs, skončil sa rok 1928 proti rozpočtu zlepšením o 68 milionov Kčs.

Aby lepšie vynikla stabilizačná tendencia našich státnych rozpočtov a aby bolo zrejmé, že nie sú robené bez určitého, vopred ustanoveného programu, ale s určitým cieľom, uveďme preliminované príjmy a vydania v posledných štyroch rokoch.

Preliminované príjmy robily v r.

Preliminované vydania robily v r.

tak, že celkove bol rozpočet na r. 1930 proti rozpočtu na r. 1927 snižený o Kčs 645 milionov (9.727: 9.703, 9.419: 9.366). Pomerné sníženie rozpočtu na r. 1930 je proti r. 1927 niečo vyše 3 % a proti r. 1929 vyše 1,8 %.

Po konstatovaní stáleho snižovania rozpočtu treba se spýtať, aké sú dosledky tohoto snižovania a či je to zjav hosodársky zdravý. Jestli uvážime, že pri našom rozpočte je dekremencia zapríčinená nie snížením úhrnnej summy preliminovaných príjmov, ale skor - a to z väčšej čiastky z dovodu predtým už uvedenej stúpajúcej aktívnosti nášho rozpočtu, - snížením úhrnnej summy výdavkov, značí každé sníženie nášho rozpočtu vlastne úľavu pre rozpočtové zaťaženie nášho hospodárského života. Tým sa podporuje najmä tvorenie nových hodnot kapitálových i pozvolné stúpanie národného dochodku. Je nesporné, že táto cesta je pre rozmach produktívnosti podnikov a tým aj pre dosiahnutie všeobecného blahobytu spoľahlivejšia, ako jakékoľvek hospodárske či politické experimenty. Trvalý zdar hospodársky možno docieliť len húževnatou prácou a rozumným sporivým hospodárením s výsledkami hospodárskej činnosti.

V predloženom návrhu rozpočtu sú azda aj niektoré výdajové položky neúmerne vysoké a zniesly by opravy; bude na ne príležitostne poukázané. Ale i takéto škrty hromadne prevádzané mohly by vykonať prudký a tým nepriaznivý vliv na regulérny chod státneho stroja, a preto je celkom odovodnená metoda pozvolného snižovania výdajov, ako je praktikovaná v našich posledných rozpočtoch.

Iným sposobom ako stlačovaním výdajových položiek nemožno aktívnosť rozpočtu zvýšiť, keďže by sa inak musely zvyšovať i preliminované príjmy. Týmto znakom sa veľmi jasne líšia hospodárstva súkromné, u ktorých prosperita sa zvyšuje zvyšovaním príjmov, od hospodárstva nútených územných sväzkov, ktoré musí obrátiť väčšinu svojho úsilia na úpravu svojich výdavkov. Dobrou a účinnou cestu vlani už uvedenou je stále širšia aplikácia zásad ekonomičnosti v státnej správe.

Prvé kroky v tomto smere v niektorých odvetviach správných i podnikových už urobené (Čs. státne železnice) odovodňujú želanie, aby postupne celý chod státneho stroja bol riadený zásadami ekonomického vedenia.

Chápeme ovšem dnes, že skutočná racionalizácia verejnej správy nemá ako účinný prostriedok za následok azda nejaké lineárné restringovanie zamestnanectva. Aby bol docielený ozajstný prospech sociálne-ekonomický, je treba, aby zamestnanci, ktorí sa stanú racionalizačnými metodami nepotrebnými na dosavádnych miestach, mali možnosť a boli jakosi prevedení k inému zamestnaniu. Len tak možno očakávať skutočný užitok z aplikácie týchto zásad.

Odporúčalo by sa veľmi, aby parlament sám neodvisle od opatrení správy mal svoju komisiu, ktorá by týmto problémom venovala aspoň čásť zreteľa, ktroý mu venujú mnohé iné europské parlamenty.

Do tohoto rámca patrí i zavedenie nového systému vo formálnej stránke rozpočtu, ktorý je pravidelne rozdelovaný na štyri hlavné skupiny, t. j.:

I. Vlastná státna správa.

II. Správa státnych podnikov.

III. Podiel samosprávnych sväzkov a fondov.

IV. Správa státneho dlhu.

Z týchto skupín prirodzene sú so spotrebného hľadiska najzaujímavejšie skupina prvá a štvrtá, ktoré tvoria zrkadlo hospodárskych pomerov státu, ale aj schopností samej státnej správy.

Pre posúdenie tendencie nárokov i zdrojov jednotlivých rezortov státnej správy poslúži dobre tabulka relatívnych čísiel, sostavená z príjmov a výdavkov jednotlivých oborov z rokov 1929 a 1930.

Preliminár prvej skupiny rozpočtovej (vlastnej st. správy) má oproti r. 1929 zmenšené príjmy o 150 milionov Kčs, zmenšené výdavky o 167 miliónov Kčs, t. j. oproti aktívnemu minuloročnému rozpočtu 36 milionov Kčs je tohoročný rozpočet aktívny čiastkou 53 miliony Kčs. Táto čiastka bude pravdepodobne v skutočnosti prevýšená, ak možno súdiť z priebehu r. 1928, kedy sa proti preliminovanému zvyšku 26 milionov Kčs docielilo v náležitostiach zvyšku 319 milionov Kčs, vynímajúc položky nepreliminované.

A) Rozpočet oddialu A prvej skupiny, t.j. ústredných orgánov státu, vykazuje oproti r. 1929 zvýšenie schodku asi o 16 milionov Kčs; k tomu posobí v kapitole predsedníctva min. rady zvýšenie osobných nákladov v státnom úrade statistickom o skoro 8 milionov Kčs a súčasne zvýšenie nákladov vecných v tom istom rezorte o 3,5 milionov Kčs, oboje z dovodov pripravovaného sčítania ľudu v tomto roku. Okrem toho bola položka vecných výdavkov na fond pre nepredvídané výlohy vlády zvýšená z 8 milionov na 12 milionov Kčs.

Rozpočet pre prezidenta republiky a kanceláriu prezidenta republiky sa oproti r. 1929 temer nemení. Zvýšenie výdavkov o 0,1 milionov Kčs, zapríčinené hlavne zvýšením osobných vydaní v civilnom oddelení kancelárie prezidenta republiky, je prevážené preliminovaným snížením vecných nákladov na státny majetok v Lánoch, tak že celkovú zmenu v rozpočte tejto kapitoly oproti r. 1929 zapríčiňuje prakticky iba sníženie výnosu zo státneho majetku lánskeho.

Rozpočet pre zákonodarné sbory pri nezmenených príjmoch snižuje výdavky o 73 tisíc Kčs.

Rozpočet pre predsednictvo ministerskej rady bol spomenutý už vo všeobecnom rozbore kapitoly A; považujem za vhodné dotknúť sa ešte pár pripomienkami Státneho úradu statistického. Pre r. 1930 chystá úrad druhé sčítanie ľudu v ďaleko širšom rozsahu, ako bolo posledné sčítanie v r. 1921. Má byť totiž tentoraz zisťovaný rad doležitých dát, najmä z hospodárskeho oboru, ktoré do posledného sčítania neboly zahrnuté na značnú škodu úplnosti a spoľahlivosti základov našich odhadov hospodársko-politických.

Osobitne vítam rozhodnutie previesť sčítanie zemedelských podnikov a vyšetrenie ich pomerov, ktorého motiváciu mal som česť už niekoľko razy tu podať. Čiastočne už prevedené šetrenia o podnikoch priemyslových sú ovšem rovnako vysokému významu.

Znamenalo by iste neuznávať doležitú prácu Státneho úradu statistického, keby sa nevyzdvihla skutočnosť, že výsledky ním publikované i jeho činnosť je praksou i vedou hojne používaná a žiadaná, tak že tento veľmi doležitý odbor sotva stačí rozširovať svoju činnosť na novo požadované polia. Naliehavosť týchto želaní stupňuje najmä potreba exaktných základov modernej hospodárskej politiky, ktorá nechce hádať a empiricky robiť pokusy, ale žiada si presný podklad a spoľahlivé statistické dáta pre náležitú kontrolu všetkého jednania a zásahov vo všetkých hospodárskych a sociologických javoch.

B. Oddiel B, ktorý obsahuje rozpočty pre ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo národnej obrany, vykazuje sníženie príjmov u ministerstva nár. obrany o 5 milionov Kčs, pričom celkový rozpočet pre ministerstvo zahraničia sa temer nemení. Len vo vnútornom rozpočte sú menšie presuny. Tak vecné výdavky pre ústrednú správu sú zvýšené o 0,9 miliona Kčs. Približne o rovnakú čiastku, t. j. o 1,1 mil. Kčs sú snížené vecné výdavky na vyslanectvá, položka služby zpravodajskej a propagačnej je zvýšená o 1,6 mil. Kčs. Podpory ruským a ukrajinským uprchlíkom sú snížené na 53 %, t. j. z vlaňajších 15 mil. Kčs na 8 mil. Kčs. Rozpočtový preliminár tohoto rezortu je vcelku stabilizovaný a je základnou, na ktorej plní ministerstvo zahraničia podstatné úkoly, ktoré kladie naň mierová doba.

Výdavky na ministerstvo národnej obrany sú určené tou istou čiastkou jako minulého roku, 1.400 milionami Kčs, z čoho vyše 12 milionov sú výdavky mimoriadné. Z tých čiastok pripadá na ústrednú správu 2,7 %, na národnú obranu 96,2 %, na sociálnu pečlivosť o vojenských poškodencov a legionárov 0,7 %. Ostatok je venovaný na výdavky francúzskej vojenskej missie. Kdežto pri rozpočte na ústrednú správu nedá sa nič pozoruhodného vytknúť, je poučné všimnúť si pri druhej skupine, t. j. pri výdavkoch na národnú obranu, ktoré výdakvy prevládajú a jako sa prípadne proti minulému roku zmenily. Z celkovej sumy 1.348 milionov Kčs, ktorá je temer shodná s čiastkou vlani tým istým účelom preliminovanou, ide

Z týchto pomerných čísiel vytkneme jednotlivým predmetom len kvotu venovanú letectvu, ktorého význam nielen za vojny, ale i v pokoji vedie k želaniu, aby sa v budúcich rokoch pánu ministrovi financií podarilo nájsť úhradu na jej zvýšenie.