Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1930.
III. volební období.
3. zasedání.
Tisk 348.
Interpelace:
1. |
sen. Šelmeca a spol. na pána ministra zahraničných vecí v záležitosti ochrany chudobných slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku, ktorí ťažkou prácou zarobené peniaze a za velkých líšení nastrádané úspory poztrácali úpadkom Banque Commerciale de Prague á Paris (Turbico) |
|
|
2. |
sen. dr Farkasa a spol. na pána ministra vnútra v otázke zakázania verejných shromaždení |
|
|
3. |
sen. dr Farkasa a spol. na pána ministra vnútra v otázke znovuzavedenia autonómie obce Vyšný Medzev |
|
|
348/1.
Interpelácia
senátora Šelmeca a spol.
na pána ministra zahraničných vecí
v záležitosti ochrany chudobných slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku, ktorí ťažkou prácou zarobené peniaze a za velkých líšení nastrádané úspory poztrácali úpadkom Banque Commerciale de Prague á Paris (Turbico).
Hospodárska tieseň, ktorá sa ostro pociťuje na celom svete a ktorá nemilosrdnou rukou siaha po živote priemyslu a hospodárstva na Slovensku, tvoriac tisíce a tisíce nezamestnaných, ženie celé armády vystehovalcov do cudziny za zárobkom na výživu vlastnú, na výživu rodiny a pri absolútnom uskromnení nárokov i na odbremenenie zadĺženého majetku.
Francúzsko je zemou, kde si naši vysťahovalci hladajú prácu. A fakticky v Francúzsku je niekoľko tisíc robotníkov zo Slovenska, pracujúcich v baních, v priemysle, v poľnom hospodárstve atď. Mnohí vyvandrovali z vlasti za prostriedky vypožíčané v nádeji, že zárobkom v cudzine si budú mocť dlh likvidovať.
Môžeme si predstaviť, jak ťažko je vysťahovalcovi usporiť nejaký obnos za takých pomerov zárobkových a životných a jaký velký význam má preň nejaká úspora; avšak môžeme si predstávať i to, jak zdrcujúce môže pôsobiť naň ztráta nastrádaných peňazí, keď upadne banka, ktoré sveruje skromné úspory.
Takýto je osud všetkých tých vysťahovalcov, ktorí uložili svoje úspory do Banque Commerciale de Prague á Paris a teraz jej úpadok pripravil ich o majetok, ku ktorému bolo viazaných mnoho nádejí a výhľadov do budúcnosti.
Títo poškodenci vracajú sa dnes domov ožebračení a zaiste i chudobnejší ako pred cestou do cudziny, lebo si zaťažili skromný ostatok ich majetku pôžičkou na cestovné trovy, na predbežné potreby pro ich rodinu atď.
Náš pomer k Francúzsku a vzájomný kontakt na poli kultúrnom, politickom a hospodárskom diktuje, aby sa pritupilo ostrie následkov úpadku banky Commerciale de Prague á Paris, aby bola podána pomoc chudákom, ktorí v ňom utratili všetko.
Aby sa vedelo, čo bude podniknuté v záujme poškodených, tážeme sa pána ministra zahraničia:
1. Jaké opatrenie učinil spolu s naším vyslancom v Paríži, aby záujem chudobných slovenských vysťahovalcov oproti upadnutej banke bol chránený a zachránený?
2. Jaké kroky urobil pán minister u francúzskej vlády, aby drobné vklady našich vysťahovalcov boly francúzskou vládou aspoň čiastočne sanované?
V Prahe, dňa 2. decembra 1930.
Šelmec,
Donát, Sehnal, Ušák, Stržil, F. Novák, Pivko, Foit,
Šimonek, Sechtr, Olejník, Dresler, Chlebounová,
Vraný, Danko.
348/2.
Interpellácia
senátora dra Farkasa a spol.
na pána ministra vnútra
v otázke zakázania verejných shromaždení.
Čsl. soc. dem. strana robotnícka chcela verejné ľudové shromaždenie zadržať dňa 16. a potom dňa 30. novembra t. r. v obciach Smolník a Smolnícka Huta, aby sa na tých prehovorila o všeobecnom a hospodárskom stave.
Žiadosti o povolenie ľudového shromaždenia podaly sa 10 dní skoršie pánu okresnému náčelníkovi v Gelnici, aby ích na vedomie vzal, ale pán okresný náčelník nepovolil zadržanie ľudových shromaždení ani v jednom prípade, o tomto uchádzačov opozdene vyrozumil pod čís. 16271/1930 a 15595/1930 a zamietol povolenie vydať medzi inými s tým odôvodnením, že nevidí dostatočnú záruku ohľadom toho, že ohlásené ľudové shromaždenia nebudú zneužité k porušeniu verejného pokoja a bezpečnosti, prípadne k štvaniu proti čsl. vláde, čsl. úradom a platnému poriadku.
Nakoľko horejší krok okresného náčelníka v Gelnici a zvlášť horejšie dôvody odopretia sú v najväčšej miere rozhorčujúce a urážlivé pre vážnosť čsl. soc. dem. strany robotníckej a pochybujú vôbec vo vernosti a lojalite tejže vôči štátu, štátnym úradom a vrchnostiam, proti čomu čo najostrejšie máme sa ohradiť, spýtame sa pána ministra vnútra:
1. Je-li ochotný pokračovanie bezodkladne zaviesť proti tomuto protizákonnému kroku ničím neodôvodnenému okresného náčelníka v Gelnici?
2. Je-li ochotný upraviť svoje podriadené orgány, aby bezdôvodne nezabránily horejším spôsobom zadržaniu ľudových shromaždení čsl. soc. dem. strany robotníckej pravideľne vyhlásených a riadne zahlásených?
3. Je-li ochotný starať sa o zodpovednom zadosťučinení ohľadom upodozrievaní týkajúcich sa soc. dem. strany robotníckej v odôvodnení horejšieho zamietajúceho výmeru?
V Prahe, dňa 4. decembra 1930.
Dr Farkas,
Časný, Filipínský, Johanis, Modráček, A. Novák,
Koukal, Havlena, Habrman, Petřík, Kříž, Zimák,
Nentvich.
348/3.
Interpellácia
senátora dra Farkasa a spol.
na pána ministra vnútra
v otázke znovuzavedenia autonómie obce Vyšný Medzev.
Autonómia obce Vyšný Medzev je už 2 roky suspendovaná a od toho času na miesto pravideľne zvoleného obecného zastupiteľstva, vymenovaný vládny komisár vykonáva vrchnostenské a majetkové záležitosti napriek tomu, že dôvody k rozpusteniu obecného zastupitelstva už nejestvujú.
Spravovanie značného majetku obce dnes už bez každej ťažkosti znovu môže sa sveriť obecnému zastupiteľstvu, nakoľko dané sú všetky záruky, že svolať sa majúce obecné zastupiteľstvo na základe vypísať sa majúcich volieb, svedomite a záujmy obce pred sebou majúc bude spravovať obecné záležitosti.
Nakoľko nepotrebné a dlhý čas sa preťahujúce učinkovanie vládneho komisára je nesrovnatelné so zásadmi demokratickej samosprávy a nakoľko obec trpí značnými nevýhodmi ohľadom zodpovedného zúžitkovania nemovitého majetku svojho následkom suspendovania autonómie, spýtame sa pána ministra vnútra:
Je-li ochotný rozhodnutie samosprávu obce Vyšný Medzev suspendujúce zrušiť, učinkovanie vládneho komisára zastaviť a takto zákonné učinkovanie obecného zastupiteľstva umožniť s nariadením súrneho vypísania volieb do obecného zastupiteľstva?
V Prahe, dňa 4. decembra 1930.
Dr Farkas,
Časný, Filipínský, Johanis, Modráček, A. Novák,
Koukal, Havlena, Habrman, Petřík, Kříž, Zimák,
Nentvich.