Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1932.

III. volební období.

5. zasedání.

Tisk 691.

Podľa ustanovenia zákona 76/1927 mal by každý zamestnanec platiť od dňa 1. januára 1932 podľa naň pripadajúcej zákonnej kvoty príspevky a dávky do patričných pokladníc sám, podľa priameho výmeru bez presunutia platovej povinnosti na osobu inú ešte i v tom prípade, keď na pr. zamestnávateľ sám bere na seba povinnosť za zamestnanca vyššiu, než mu to zákon ukladá, a to aj vtedy, keď sa zamestnávateľ smluvne k tejto povinnosti zaviazal.

Už v dobe, keď zákon 76/1927 bol vynesený, boly hospodárske a zárobkové pomery nepriaznivé a preto účinnosť ustanovenia § 17 čís. 6 a § 78 lit. e), veta 1., pokiaľ sa týka príspevkov do sociálnych pokladníc a podobných ústavov, ako aj daní a dávok, ďalej účinnosť ustanovenia § 341, ktorým sa znemožnuje presun dane a príspevkov platiacej povinnosti na osoby iné, bola odsunutá až na deň 1. januára 1932.

Hospodárske a zárobkové pomery sa však od tej doby nezlepšily, ba naopak, zhoršily sa všeobecne a značne. Za takýchto predpokladov účinnosť spomenutých čiastok zákona je dnes opäť predmetom úvahy a naskytá sa otázka, či by bolo rozumné a správne držať sa textu zákona 76/1927 a nechať padnúť výhrady o započítaní príspevkov a daní do platov zamestnancov v dobe, keď príčiny pre nový presun účinnosti ustanovenia sú väčšie, než ake boly pred vynesením zákona.

Účinnosť citovaných ustanovení spôsobila by značné škody zamestnancom, za ktorých priamu daň a sociálne dávky platili dosiaľ ich zamestnávatelia, pretože nebolo by možné docieliť, aby novými smluvami boly požitky týchto zamestnancov zvýšené o čiastky dávok sociálnych a dane dôchodkovej, ktoré bremená niesli dosiaľ nad zákonnú povinnosť v mnohých prípadoch len zamestnávatelia.

Nebolo by to nič iného, ako sníženie zárobku v dobe krutého hospodárskeho úpadku.

Ustanovenie čl. XVI., odst. 1., pism. b) k zákonu č. 76/1927 Sb. z. a n. ohľadom § 17, č. 6. a § 78, pism. e), veta 1, pokiaľ sa týka príspevkov do pokladní, ako aj dávok a daní, ďalej ustanovenie § 341 pozbylo dňom 1. ľadňa 1932 platnosti. Zhoršené hospodárske pomery daly vláde podnet, aby podala návrh na odsunutie účinnosti spomenutých čiastok zákona až do 1. ľadňa 1934.

Usnesením poslaneckej snemovne (tl. 677) vládny návrh na túto zmenu zákona 76/1927 bol ešte koncom minulého správneho roku schválený, avšak usnesenie toto nemohlo byť dosiaľ senátom prejednané.

V dôsledku opozdeného senátneho pokonávania o prítomnom návrhu zákona vznikla prietrž v čase, ktorá má finančné efekty nepriaznivé pre zamestnancov, za ktorých dane, dávky a príspevky platili ich zamestnávatelia podľa horespomenutých čiastok zákona.

Aby bolo čelené nepriaznivým účinkom horespomenutého oneskorenia, aby platy v §§ 17, 78 a 341, pokiaľ sa staly v dobe od dňa 1. ľadňa 1932 až do dňa vyhlásenia zákona, nemohly byť poplatníkovi uznané ako odpočítateľná položka pri ukladaní jeho dane dôchodkovej a výdelkovej, čo by malo za následok, že poplatník by žiadal náhradu od toho, za ktorého plat onen vykonal, tedy hlavne od zamestnanca, rozpočtový výbor sa usniesol na zmene § 2 osnovy zákona v tom smysle, aby zákon nabyl účinnosti zpiatočnej dňom 1. ľadňa 1932.

Rozpočtový výbor doporučuje, aby slávny senát prijal osnovu zákona v pozmenenom znení ako je to v tlači.

Praha, dňa 26. ľadňa 1932.

Modráček v. r.,
miestopredseda.

Šelmec v. r.,
zpravodaj.

ze dne..............,

Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně:

§ 1.

Ustanovení čl. XVI., odst. 1., písm b), uváděcích ustanovení k zákonu č. 76/1927 Sb. z. a n. se mění a bude zníti takto:

Ustanovení § 17, č. 6, a § 78, písm. e), věta 1., pokud se týká příspěvků do pokladen a podobných ústavů, jakož i daní a dávek, dále ustanovení § 341 nabývají účinnosti od 1. ledna 1934. Platy v § 17, č. 6, a v § 78, písm. e), věta 1., (s výše uvedeným obmezením) zmíněné jsou do tohoto dne při zjištění vyměřovacího základu plátcova odpočitatelnou položkou.

§ 2.

Tento zákon nabývá účinnosti dnem 1. ledna 1932; jeho provedením se pověřuje ministr financí.