Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1932.

III. volební období.

6. zasedání.

Tisk 841.

V Žiline vychádzajúcím a v Ružomberku tlačenom periodickom časopise »Hlas Slovenských Železničiarov«, ktorého zodpovedným redaktorom je František Ferdinand Závodský v Žiline, bol uverejnený v čísle 15. zo dňa 1. srpňa 1928 ročníku VIII. na strane 2, pod rubrikou »Rašpla« článok nadpísaný »Napoleonské chvastúnstvo.«.

V tomto článku píše pisateľ medzi iným o L. Neytsebesovi:

Myslí o sebe, že je opravdu maliarom písmen a on je veru iba biedným fušerom slovenčiny. Že by sa on rozumel svojmu remeslu, to by mu sotva uveril akýkoľvek laik, ak si doopravdy všimne jeho práce.

Pochybné je i to, že by sa kedy bol tomu remeslu učil, však ak by sa bol učil opravdu dajaké remeslo, potom by bol od priemyselnej spoločnosti obdržal i riadný výučný list, ktorého p. Neytsebes postráda a pretvaruje svoje vyučenie dajakým falsifikátom, ktorý mu vymohol dobre zaplatený advokát.

Keď sa potom s tým jeho štokovým chvastáním pokláda za takého výtečného odborníka, musí považovať tiež za samozrejmé, aby jeho prácu previedli iní jeho kolegovia a on ako na pána sluší, iba falinguje a zahála. Aby odvrátil pozornosť svojho predstaveného a zahalil svoje darebáctva a neschopnosť, preto chytá sa opravdu panského huncútstva a dielmajstrovi žaluje na svojich spolukolegov, že vraj len vtedy pracujú usilovne, keď ich vidí dielmajster, ale keď ich on nevidí, vtedy vraj nič nerobia! Keď zo stránky spolukolegov bola mu táto neslušnosť a toto drzé cigánstvo vytknuté.

»... Slušných kolegov Slovákov a tiež aj Čechov žiadáme, aby sa primerane chovali vôči tornuto zrádcovi dielenského robotnictva.«

Alois Šebestén, železničiar z Nov. Zámkov tvrdí, že tento článok sa na neho vztahuje a že tvrdenie v ňom uvedené sú také, že v páde ich pravdivosti daly by príčinu k zahájeniu trestného a disciplinárneho pokračovania proti nemu a vydaly by ho všeobecnému opovrhnutiu, pretože je tam označený za falšovatela listiny, luhavého človeka a zradcu robotnictva a že teda jeho obsah vyčerpáva skutkovú podstatu prečinu osočovania cestou tlače dľa §u 1, 3, odst. II č.1 a 2, § 9, č. 6 zák. čl. XLI/1914 a žiada potrestanie vinníkov.

Riaditeľstvo štátnych drah v Bratislave Aloisovi Šebesténovi povolenie ku trestnému stihaniu zodpovedného redaktora Františeka Ferdinanda Závodského a pisateľa inkriminovaného článku udelilo.

Štátny zástupca zastupovanie žaloby prevzal.

Zodpovedný redaktor František Ferdinand Závodský označil ako pisateľa toho článku Jána Janíka zo Sučian, ktorý je senátorom Národného shromaždenia republiky Československej.

Ježto tu jde o přečin pomluvy, tedy o čin trestný povahy soukromoprávní, není důvodu, proč by neměl býti dán průchod trestnímu řízení a imunitní výbor navrhuje, aby slavný senát dal souhlas k trestnímu stíhání senátora Jana Janíka pro přečin pomluvy podle §§ 1, 3 odst. II č. 1 a 2, § 9, č. 6 zák. čl. XLI z r. 1914.

V Praze, dne 23. června 1932.

A. Šelmec v. r.,
předseda.

Dr Havelka Otakar v. r.,
zpravodaj.