Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1932.
III. volební období.
7. zasedání.
Tisk 919.
Vládní návrh.
Zákon
zo dňa...................................................... 1932,
ktorým sa predlžuje účinnosť zákona zo dňa 27. marca 1930, č. 43 Sb. z. a n., o úprave užívania niektorých pastvín v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v ročných pastevných obdobiach 1930-1932.
Národné shromaždenie republiky československej usnieslo sa na tomto zákone:
čl. I.
Ustanovenia zákona č. 43/1930 Sb. z. a n. vzťahujú sa tiež na užívanie pastvín v ročných pastevných obdobiach 1933 a 1934.
čl. II.
(1) Zákon tento, ktorý platí pre zeme Slovenskú a Podkarpatoruskú, nadobúda účinnosti dňom 1. januára 1933 a ztratí ju dňom 31. decembra 1934.
(2) Zákon tento prevedie minister zemedelstva v dohode so súčastnenými ministrami.
Dôvodová zpráva.
Poprevratové zákonodárstvo venovalo zvláštnu pečlivosť otázke, aby v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej bolo chovateľom dobytka, pokiaľ nemajú dostatok pastvy pre svoj dobytok na vlastnej pôde, zaistené spoločné pasenie na cudzej pôde, väčšinou na pôde zabranej, a pôde štátnej.
Pri tom boly úradne stanovené aj sadzby, ktoré užívatelia boli povinní, platiť majitel’om pôdy takýmito užívacími právami pastevnými postihnutej sadzby tie platily ovšem len podporne tam, kde o výši náhrady za používanie pastvín nedošlo medzi účastníkmi k dohode.
Že otázka užívania cudzích pastvín na Slovensku a Podkarpatskej Rusi neni podradnou, plynie z toho, že podľa štatistiky za r. 1931 činila výmera pastvín. používaných podl’a zák ona zo dňa 27. marca, 1930, č. 43 Sb. z. a n., na Slovensku okrúhle 96.000 kat. jutár, v Podkarpatskej Rusi 173.000 kat. jutár, pri čom počet uživateľov činil na Slovensku asi 21.000, v Podkarpatskej Rusi, asi 25.000.
Nemožno však si zastierať stienné stránky úpravy, ktorá vyhradzuje už od prvých rokov poválečných tretím osobám právo pásť dobytok na cudzej pôde. Nepriaznivý účinok, ktorý má dlhodobé zdržovanie užívacích práv pastvinných, javí sa hlavne u lesnej pôdy – a tá je prevážne postihnutá užívacími právami, lebo trpí tým riadne lesné hospodárenie, obzvlášť oddialuje sa znovuzalesnenie vyrúbaných plóch. Už v záujmu racionálneha provozu lesného hospodárstva bolo by tedy vítať pokiaľ možno rýchlu likvidáciu núdzového hospodárskeho opatrenia, za aké treba považovať poprevratové právne normy o užívaní niektorých pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Aby však užívacie tie práva boly už teraz zrušené, tomu bránia terajšie nepriaznivé hospodárske pomery, obzvlášť nútny, zreteľ na záujmy chovateľov dobytka, odkázaných pásť dobytok na cudzej pôde.
Pretože platnosť shora uvedeného zákona č. 43/1930 Sb. z. a n. končí už dňom 31. decembra 1932, považuje sa za účeľné predlžiť jeho účinnosť na ďalšie 2 roky, a to bez zmeny a zakiaľ pripravovať budúcu zákonnú úpravu, ktorej budú predchádzať potrebné šetrenia o tom, či, v akej miere a od ktorej doby bude možné omedziť, poprípade úplne zrušiť užívacie práva, o ktoré sa tu jedná. Na urýchlenú likvidáciu týchto užívacích práv treba klásť dôraz zvlášte tam, kde užívatelia cudzích pastvín majú ešte vlastné pastviny, jestli sa dajú tieto pastviny upraviť tak, že by poskytovaly dostatočnú pastvu pre dobytok užívateľov cudzích pastvín.
Vláda prejavuje prianie, aby tento jej návrh zákona bol prikázaný v senáte výboru národohospodárskemu a v poslaneckej snemovní výboru zemedelskému k podaniu zprávy v lehote čo najkratšej.
V Prahe dňa 17. novembra 1932.
Predseda vlády:
Malypetr v. r.
Minister zemedelstva:
Dr Hodža v. r.