Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933.
III. volební období.
7. zasedání.
Tisk 990.
Zpráva
rozpočtového výboru
o usnesení poslaneckej snemovne (tisk 976)
k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona pre rok 1933.
Úvod.
Sústredený záujem o skutočnosti hospodárske, u ktorých stále širšie preniká ich existenčný význam, vážne sa, stupňoval pri prejednávaní letošného štátneho rozpočtu. Záujem tento prejavil sa prakticky tiež úsilným stupňovaním spolupráce zástupcov ľudu na formovaní štátneho rozpočtu. Prejavila sa tým predovšetkým neoblomná dôvera zástupcov občianstva v základné piliere štátu, medzi ktoré dozaista patrí programovosť a poriadok vo verejnom hospodárstve.
Očakávanie vo smere hospodárskeho vývoja, ktoré som predniesol pri predkladaní rozpočtového preliminára pre r. 1932, bohužiaľ splnilo sa úplne. Depresia hospodárska pokračovala do šírky i hľbky a položila odolnosti hospodárskej organizácie docela mimoriadné úkoly. Buď už v úvode po prehliadnutí debaty o štátnom rozpočte v poslaneckej snemovni, ako aj po prehliadnutí zpráv tlače radostne, však cez chmúry súčasne pozdravená skutočnosť, že zostáva v štáte i po vážnom oslabení hospodárstva dostatok tvorčích síl, ktoré dávajú záruku prekonania tiesnivých časov.
Rovnakým kladom je skutočnosť, že finančný plán hospodárstva štátu pre r. 1933 zostáva s hľadiska formálnych náležitostí verný osvedčenej riadnej forme z rokov minulých. Oneskorené jeho predloženie bolo zavinené síce závažnými skutočnosťmi, avšak rozvážna politika vlády zabezpečila, aby štátné hospodárstvo už v prvých mesiacoch bežiaceho roku bolo riadené v rozsahu, aký bude určený rozpočtom.
Po stránke vecnej treba predovšetkým konštatovať úplnosť rozpočtu vedľa toho, že spôsobom veľmi pozoruhodným bolo vyhovené dvom hlavným liniám súčasného vývoja hospodárskeho, t. j. úsilie prispôsobiť reálny rozsah rozpočtu k všeobecnému sníženiu reálnych dôchodov i súbežne poskupujúcemu zvýšeniu úkolov na zabezpečenie existencie osôb vyradených z pracovného procesu. Absolutné sníženie rozpočtového preliminára o 1748 mil. Kč - pri zabezpečení potreby pre nezamestnaných, nekrytého zbytku učiteľských platov a špeciálnych shodkov podnikových - to je dozaista bezpečným dokladom pre to, že vláda nechce odčerpávať produktívny kapitál, ale že chce skutočne obmedziť sa na kvótu, odpovedajúcu poklesu národného dôchodu.
V rozpočtovej debate poslaneckej snemovne bolo už po stránke všeobecnej obšírne rozvedené, prečo bude treba stupňovať úsilie vlády predovšetkým po ďalšom ešte reálnom snižovaní rozpočtu. Všeobecný súhlas zbavuje mňa povinnosti odôvodňovať túto potrebu, takže obmedzujem sa iba na vyzdvihnutie ciest, ktorými budem sledovať dosaženie tohoto cieľa. Ako predpoklad považujem za potrebné predovšetkým iným vyzdvihnúť potrebu nepremenlivej hospodárskej základny, danej zvlášte tiež veľmi obozretnou politikou menovou. Malý rozsah nášho štátu, jeho značné diferencie hospodárske a iné nabádajú k obozretnému srovnávaniu so štátmi iných politických a hospodárskych možností.
Praktická cesta k uskutočneniu všeobecne požadovaného sníženia rozpočtu tkvie dozaista predovšetkým v racionálnej organizácii hospodárskej správy. Podľa toho javí sa nástup vlády ohlásený vo smere reforiem vo verejnej správe nanajvýš potrebným a jedine logickým. Zápas s krízou a hospodárska regenerácia, ktorá sa bude odohrávať dnuka jednotlivých podnikov, nesmie byť u nášho štátu hospodárskeho charakteru retardovaná rušiacimi vlivy mimopodnikovými. Nezbytnosť maximálnych súkromopodnikateľských úspor je daná hospodárskou obvyklosťou veľkých skupín našich podnikov od trhu zahraničného. Nebolo by potom dobre možno, aby tieto úspory dnuka podnikov prejavily sa dostatočne úspešne, jestliže by verejné hospodárstvo nedostatočne ekonomicky zužívalo prostriedky, ktoré odníma súkromým podnikom.
Pre úsilie o zúčelnenie verejnej správy bude treba vyvolať skutočne živelné hnutie a zaradiť do jeho služieb všetky sily, predovšetkým štátnej administrativy, ale tiež autonomnej správy verejnej. Mám dôveru, že vláda je si jasne vedomá nezbytností týchto úprav. Ochotu politických predstaviteľov k tejto činnosti lzä vyčítať predovšetkým z výsledkov práce rozpočtovej sedmy poslaneckej snemovne. Je ovšem samozrejmé, že táto činnosť mohla byť iba negatívna, t. j. vo smere reštringovania preliminovaných výdavkov. Nesporne väčšie úkoly čakajú na riešenie ovšem vo smere pozitívnom, t. j. v hľadaní ciest nového organizačného radenia. Apelujeme v tom smere predovšetkým na budovanú úspornú a kontrolnú komisiu, od ktorej celá verejnosť hospodárska očakáva pohotové a praktické počiny.
Odsunujúc ďalší rozbor všeobecných kriterií do záveru, dovolím si teraz iba stručne prebrať jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu. Vo skupine I. Vlastná štátna správa boly podstatne snížené výdavky štátneho rozpočtu na r. 1933 proti rozpočtu na r. 1932 a činia 686 mil. Kč. Zhrnú-li sa však i položky zo skupiny II. Štátné podniky, objavuje sa vo skutočnosti sníženie o 1748 mil. Kč.
Kapitola 1. Prezident republiky a kancelária prezidenta republiky.
Celkové výdavky rozpočtu tejto kapitoly sú proti r. 1932 menšie o 3,686.800 Kč a činia 15,190.500 Kč. Snížený bol plat prezidenta republiky o 500.000 Kč. Osobné a vecné výdavky kancelárie, v to počítajúc správu zámku Lány, boly snížené o 3,186.800 Kč.
Stavobné úpravy hradu boly obmedzené na zaisťovacie a udržovacie práce.
Štátny statok Lány vykazuje pri zmenšenom príjme 2,130.900 Kč v dôsledku poklesu cien zemedelských produktov a dreva tiež nižšie výdavky sumou 2,069.700 Kč. Potreba preliminovaných obnosov na penzie lesným, hajníkom a podpory robotníkom k práci neschopných je odôvodnená.
Kapitola 2. Zákonodarné sbory a kancelárie snemovieň.
Proti rozpočtu na r. 1932 bol snížený, rozpočet výdavkov na 38,252.300 Kč a je o 4,951.200 Kč nižší. Sníženie činí pri osobných výdavkoch 3,994.700 Kč a pri vecných výdavkoch 956.500 Kč.
Sníženie príjmov o 12.000 Kč možno vysvetliť menším odbytom snemovných tlačív.
Kapitola 3. Predsedníctvo ministerskej rady.
Už pri prejednávaní predchádzajúcich rozpočtov vyzdvihol som významnú funkciu prezídia ministerskej rady, ktoré vedľa svojej vysokej politickej funkcie má vytvoriť dnes centrum snáh o zharmonizovanie záujmov všetkých odvetví hospodárskeho života v úzkej spolupráci so štátnym štatistickým úradom.
V rozpočte na r. 1933, ktorý je o 3,889.500 Kč nižší, je zaradená Štátna tlačiareň, Úradné noviny v Prahe a Bratislave a Československá tlačová kancelária.
Osobné a vecné výdavky Štátneho úradu štatistického boly snížené o 6,286.500 Kč. Pokles príjmov štatistického úradu činí 6,067.000 Kč. Výsledky jeho práce sú nepostrádateľné pre celý hospodársky život.
Kapitola 4. Ministerstvo zahraničia.
Potreba ministerstva zahraničných vecí bola snížená proti r. 1932 o 30,795.200 Kč na sumu 124,668.200 Kč. Príjmy sú preliminované sumou 10,080.000 Kč, t. j. o 4 mil. Kč nižšie, ako v r. 1932.
Bolo treba veľkej opatrnosti, aby pri tak prenikavom soškrtaní výdavkových položiek nebolo ohrožené správné fungovanie našej zahraničnej služby. Účasť Československa vo Spoločnosti Národov vyžiadala si pre letošný rok zvýšenie príspevku o 250.000 Kč v dôsledku zvýšeného rozpočtu Spoločnosti Národov. Snaha o odstranenie hospodárskej krízy na poli obchodnej politiky s náležitým zreteľom na potreby nielen priemyslu a obchodu, ale aj zemedelstva a konzumentov, musí byť čo najviac podporovaná.
Zdarný výsledok odzbrojovacej konferencie by znamenal uvoľnenie položiek dosiaľ' nezbytne potrebných pre obranu štátu. Je preto treba mať vždy na zreteli, aby snižovanie výdavkov na zahraničnú službu bolo účelné. Tu padá na váhu aj cieľuvedomá propaganda.
Kapitola 5. Ministerstvo národnej obrany.
Napriek málo priaznivej medzinárodnej situácii, ktorá núti k veľkej opatrnosti pri snižovaní vojenského rozpočtu, bola získaná ďalšia úspora vo výdavkoch proti r. 1932 vo výške 57,245.030 Kč, takže celkový rozpočet činí tohoto roku 1.252,254.970 Kč.
Z tejto sumy pripadá na osobné výdavky 575,699.400 Kč, na vecné výdavky 676,555.570 Kč. Povšimnutie zaslúži sníženie vecných výdavkov na odev, výstroj a lôžka o 10,000.000 Kč, na automobilnictvo o 4,000.000 Kč a na strelivo a výbušiny okrúhle o 4,700.000 Kč.
V poslednom rozpočte bol snížený výdavok na letectvo o viac než 4,000.000 Kč. Ani v letošnom roku nemohlo byť letectvo uchránené dôsledkov finančnej tiesne. Proti laňskému roku bol preliminár rozpočtu snížený ešte o 666.500 Kč. Účelné moderné vyzbrojenie vojenského letectva je príkazom doby a treba si priať, aby naň v budúcich rozpočtoch mohlo byť pamätované zvýšenými sumami.
Príjmy ministerstva národnej obrany sú preliminované o 2,000.000 Kč menšie pre očakávaný pokles docielených cien za opotrebované zbrane a súčiastky.
Kapitola 6. Ministerstvo vnútra.
Rozpočet ministerstva vnútra činí na strane výdavkov 646,454.300 Kč, čo je o 51,149.600 Kč menej oproti r. 1932; príjmy sú preliminované sumou 19,403.800 Kč, t. j. pokles o nie celých 100.000 Kč.
Rozsiahla kompetencia ministerstva vnútra, ktorá je mu sverená zákonom, prejavuje sa jednak v dohliadacej službe hospodársko-správnej a bezpečnostnej, jednak v príprave nových zákonov. Roku 1932 bola pripravená osnova zákona o poriadaní verejných predstavení kinematografických, osnova automobilového zákona, zákona o pobyte cudzozemcov, osnova zákona o autonomii samosprávneho územia Podkarpatskej Rusi. Pre letošný rok pripravuje sa zákon o požiarnej a silničnej policii a veľa iných. Veľmi dôležitá je osnova zákona o presune pôsobnosti z úradov vyšších na nižšie.
Reforma verejnohospodárskej správy, jej prevedenie až do najzazších dôsledkov, úprava komplexu otázok štátno-zamestnaneckých sú ďalšie z veľa úkolov, ktoré treba mať na zreteli pri chystanom celoštátnom hospodárskom pláne. Zjednodušenie správy vynucuje si hospodársky život, ako bolo zistené v úvode, veľmi dôrazne.
Osobné a vecné výdavky na bezpečnostnú službu sú o 20,454.000 Kč nižšie proti r. 1932.
Terajšia doba vyžaduje si zdokonalenie tejto služby, čomu prax ministerstva plno vyhovuje.
Kapitola 7. Ministerstvo spravedlnosti s Najvyšším súdom.
Proti r. 1932 vykazuje letošný rozpočet kapitoly 7. výdavok 290,061.200 Kč, t., j. o 33,083.400 Kč menej. Príjmy sú preliminované na 12,760.200 Kč, tedy o 1,067.500 Kč menej ako v r. 1932. Úsporná tendencia musela sa prejaviť i v rozpočte ministerstva spravedlnosti. Jeho činnosť vo smere legislatívnom prejavila sa v príprave osnovy občianskeho zákonníka a zmeny niektorých predpisov o pokračovaní vo veciach pozostalostných, poručenských a opatrovníckych. Pripravuje sa ďalej osnova zákona obchodného, zákon kartelový, rôzne zákony rázu sociálneho, zákon bytový a iné. Predloha zákona o treste smrti bude podaná Národnému shromaždeniu. Vzrast súdnej agendy vynútil si rozmnoženie sudcovských síl. Zriadenie pracovných súdov si vyžiadalo zvýšenie výdavkov. Od budovania nových justičných stavieb bude pre nedostatok finančných prostriedkov upustené. O zaťažení súdov svedčí, že v prvej inštancii bolo prejednávané v r. 1930 947.023 civilných sporov, t. j. o 124.000 viac ako v r. 1929.
Kapitola 8. Ministerstvo pre sjednotenie zákonov a organizácie správy.
Výdavky sú rozpočítané na 1,976.200 Kč, t. j. o 271.400 Kč menej ako v r. 1932. Rezort pripravuje, ďalšie sjednotenie zákonodarstva, zvlášte v sjednocovaní zákonov civilne-procesných, zákona občianskeho, zákona obchodného, zákona o súdnych poplatkoch, ktorý má vniesť jasno do neutešeného právneho stavu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Kapitola 9. Najvyšší správny súd a Volebný súd.
Celkové výdavky činia 6,161.600 Kč, t. j. o 663.300 Kč menej ako v r. 1932. Príjmy činia 64.000 Kč. Značné zvýšenie agendy Najvyššieho správneho súdu javí sa, bohužiaľ, v počte nedodelkov na 10.963 koncom r. 1932. Tohoto roku bude snáď možno obsadiť systemizované sudcovské miesta a splniť tak veľké úkoly, vložené na Najvyšší správny súd.
Kapitola 10. Ministerstvo školstva a národnej osvety.
V rozpočte ministerstva školstva a národnej osvety sú zahrnuté zo skupiny II. Uhřiněvský školný závod zemedelský, Školný závod zemedelský v Děčíne-Libverde, Žabčický školný závod zemedelský a Kuřimský školný závod vysokej školy zverolekárskej v Brne. Rozpočet činí 979,471.800 Kč, t. j. proti r. 1932 o 34,727.200 Kč menej. Osobné výdavky sú oproti laňskému rozpočtu i napriek reštrikcii platov vyššie o 8,448.825 Kč, čiastočne pre veľký vzrast počtu žiactva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, čiastočne pre postup učiteľských síl do vyšších platových stupníc. Vecné výdavky boly vzhľadom na to značne snížené. Nasledujúca tabulka podáva priehľad preliminovaných výdavkov.
Osobné výdavky: |
Vecné výdavky: |
||
| 1. | Ústredná správa | 15,135.000,- |
2,920.000,- |
| 2. | Dozor na školy | 13,037.300,- |
3,604.000,- |
| 3. | Národné školstvo | 244,288.050,- |
53,574.000,- |
| 4. | Stredné školstvo | 183,330.000,- |
13,245.000,- |
| 5. | Odborné školstvo | 94,813.679,- |
32,108.000,- |
| 6. | Vysoké školy | 93,632.325,- |
73,494.500,- |
| 7. | Školské a kulturné styky s cudzinou | 758.046,- |
10,432.400,- |
| 8. | Sociálna pečlivosť o študentstvo | - |
10,432.400,- |
| 9. | Ochrana pamiatok | 1,452.000,- |
4,605.000,- |
| 10. | Umenie | 6,466.400,- |
17,479.500,- |
| 11. | Ľudová výchova | 360.000,- |
1,815.000,- |
| 12. | Príspevky | - |
140.000,- |
| 13. | Kultus | 92,592.400,- |
8,300.800,- |
| 14. | Penzie neštátnych osôb učiteľských | 2, 775.000,- |
- |
úhrn |
748,753.600,- |
230,718.200,- |
Vedľa uvedených obnosov treba pripočítať ešte 925,000.000 Kč na učiteľské platy z prídelu dane z obratu a 61,000.000 Kč na stavby škôl. Celkový náklad, ktorý venuje republika školstvu a kulture v obore ministerstva školstva a národnej osvety, činí 1.965,552.500,- Kč. Osobné výdavky, ako už zhora som potknul, boly ešte zvýšené, preto reštrikcia postihla bohužiaľ výdavky na umenie, ľudovú výchovu, ochranu pamiatok, špeciálnu pečlivosť študentskú a podporu vedeckých inštitucií a podnikov. Bude treba i naďalej pamätovať na rýchlejší vzrast populácie vo východnej časti republiky zriaďovaním potrebných škôl.
Výdavky na náboženské účele činia celkom 100,893.200 Kč a sú o 136.800 Kč menšie proti roku 1932. Celkové príjmy rezortu ministerstva školstva sú preliminované sumou 28,707.750 Kč.
Kapitola 11. Ministerstvo zemedelstva.
Rozpočet ministerstva zemedelstva bez ústredného riaditeľstva štátnych lesov a statkov preliminuje sa na strane výdavkov sumou 198,374.600 Kč, tedy proti r. 1932 o 32,925.400 Kč menej. Osobné výdavky boly snížené o 5,117.500 Kč, vecné výdavky o 27,807.900 Kč. Sníženie vecných výdavkov znamená bohužiaľ zmenšenie pečlivosti o zemedelský pokrok, pečlivosti o zemedelské výzkumníctvo, ďalej sníženie položky na vodohospodárske meliorácie so 40,000.000 Kč na 32,500.000 Kč. Príjmy sú preliminované sumou 11,969.300 Kč, t. j. o 1,803.500 Kč menej. Už v skorších dobách poukazoval som na škodlivosť sníženia položiek určených na pečlivosť o zemedelstvo. Dnešná kritická doba si vyžaduje, aby nášmu zemedalstvu bol venovaný všemožný zreteľ, lebo stáva sa rozhodujúcim činiteľom v dobe konzumu, kedy boly podviazané tepny nášho zahraničného obchodu.
Nutnosť rozšírenia zemedelského školstva,, menovite na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, povedie k organizačnému slúčeniu zemedelského školstva a zemedelského výzkumníctva. Tým snáď bude umožnené, aby zemedelstvo nezostávalo stranou technického pokroku, lež aby využívalo ho čo najviac i vo smere zlepšenia organizácie odbytu zemedelských výrobkov. Kvitujeme s povďakom, že v posledných rokoch i na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi rozvinul sa melioračný ruch. Ľutujeme, že pre bežný rok bola snížená ročná dotácia štátnemu fondu pre vodohospodárske meliorácie. Snaha po hospodárskej sebestačnosti v zemedelstve vynúti si iste doplnenie fondu pre vodohospodárske meliorácie na pôvodnú výšku z pôžičky investičnej. V činnosti legislatívnej pracuje ministerstvo zemedelstva na príprave zákona o zemedelskom úvere a o ochrane zamedelských árendátorov.
Tažká situácia podniku Štátné lesy a statky bola zavinená jednak poklesom cien zemedelských výrobkov, hlavne však nebývalým poklesom cien dreva a odbytu drevárskych výrobkov vôbec. Na tomto lesnom a drevárskom hospodárstve je závislá existencia takmer pol milionu osôb, prevažne v hornatých krajoch Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Aby bolo odpomožené odbytovým nesnádzam, bola utvorená ústredná čsl. predajňa dreva, na ktorej štát participuje 51%. Jej účelom je prispievať k ozdraveniu obchodu drevom v prospech všetkých složiek drevárskeho hospodárstva.
Žiadam opätovne, aby pri usmerňovaní hospodárskeho života bol braný zretel na špeciálne pomery Slovenska a Podkarpatskej Rusi ako v zemedelskej prvovýrobe tak i nakoľko ide o otázky lesného hospodárstva.
Kapitola 12. Štátny pozemkový úrad.
Preliminár výdavkov kapitoly 12 činí 20,070.100 Kč, t. j. o 2,951.000 Kč menej ako v r. 1932. Výdavky sú kryté sníženými príjmami z Náhradového fondu štátneho pozemkového úradu. Veľkorysé revolučné dielo pozemkovej reformy bolo už mnohokráť zhodnotené. Zmienim sa preto len o ďalšej činnosti štátneho pozemkového úradu.
Vo východných krajinách zbýva prideliť asi 70.000 ha pôdy drobným zemedelcom. Pre lesnú reformu je k dišpozícii ešte 270.000 ha, určených hlavne pre samosprávu. I keď je táto dnes vo finančnej tiesni, musí sa jej umožniť získanie prídelu lesného majetku. Vedľa toho zbýva premeniť cca 10.000 ha prídelov pachtových na prídel vlastnícky.
Kapitola 13. Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.
Rozpočet výdavkov ministerstva priemyslu, obchodu a živností, ktorý činil v r. 1932 44,280.500 Kč, bol snížený pre bežný rok na 32,936.500 Kč, t. j. o 25,6 %. Osobné výdavky sú snížené o 1,573.300 Kč, vecné výdavky o 9,770.700 Kč. V tejto položke činí najväčšie sníženie obmedzenie všetkých podporných a zveľaďovacích akcií. Naproti tomu príjmy sú preliminované tohoto roku sumou 18,675.400 Kč, t. j. o 6,792.400 Kč viac ako lanského roku. Zvýšenie rezultuje z výnosu poplatku za dovozné a vývozné povolenia. Nízke ceny zemedelských výrobkov si vyžadujú, aby bola tuná rázne riešená aj otázka cien výrobkov priemyselných. Vedľa riešenia kartelového zákona bude iste najdôležitejšie postarať sa o vytvorenie podmienok súkromému podnikaniu k rentabilite.
Otázka lacného úveru pre všetky výrobné vrstvy musí byť bedlive sledovaná, aby snáď ukvapený zásah štátnej správy nemal nepriaznivé výsledky na peňažnom trhu vôbec.
Novo menovaný Poradný sbor pre otázky hospodárske musí byť pribraný pri riešení všetkých ďalekosiahlych otázok hospodárskej politiky.
Kvitujem s povďakom, že bola predľžená tak zv. slovenská výhoda pri štátnych dodávkach. Otázka zriadenia jednotného zadávkového úradu zasluhuje stálej pozornosti v záujme úspor štátu a tiež v záujme regulácie nezamestnanosti. Slovensko a Podkarpatská Rus žiadajú evidenciu dodávok a väčšie uplatnenie v ních. Ťažkosti, ktoré sa stavajú v cestu nášmu vývozu, spôsobily zavedením devízového a povoľovacieho pokračovania na ochranu valuty. Boly sme nútení pristúpiť k najprimitívnejšiemu spôsobu obchodu, t. j. k obchodu výmennému. V obore obchodno politických dohôd je na programe jednanie s Rakúskom, Maďarskom, s Poľskom a prípadne i s Nemeckom. Pri vypracovaní smerníc pre celoštátny hospodársky plán bude treba vyslyšať dobré zdanie Colného poradného sboru, menovanie ktorého bolo navrhnuté komitétu hospodárskych ministrov. Svoju laňajšiu výzvu, aby ministerstvo obchodu podporovalo slovenské drobné priemyselné a živnostenské podnikanie, doplňujem výzvou počiatkom tohoto roku tlmočenou, aby tunajšie podnikateľské kruhy venovaly väčší zreteľ Slovensku a Podkarpatskej Rusi, keď vyhliadky na znovo otvorenie hraníc nášmu obchodu sú tak pramalé.
Kapitola 14. Ministerstvo verejných prác.
Proti rozpočtu na r. 1932 boly snížené výdavky o 195,021.900 Kč na 567,468.900 Kč. Z toho činia riadné výdavky 247,066.000 Kč, výdavky mimoriadné 320,402.900 Kč. Osobné výdavky sú nižšie o 8,999.000 Kč, vecné výdavky sú nižšie o 186,022.900 Kč. Činí tedy celkový pokles výdavkov viac ako 25 % oproti roku 1932.
Úsporná tendencia pri sostavovaní rozpočtu prejavila sa naozaj veľkou mierou i v kapitole 14. Bohužiaľ boly značnou mierou škrtané položky investičné, a síce fondu vodohospodárskemu 27,500.000 Kč, úver u na elektrizáciu vonkova 10,000.000 Kč. Investičné výdavky na stavby budov a na kúpu realít pre potreby civilnej štátnej správy boly snížené s 239,200.000 Kč v r. 1932 na 164,490.000 Kč.
Ačkoľvek hrozivá nezamestnanosť, ktorá koncom januára t. r. dosiahla nebývalej výšky 865.000 osôb, vyžadovala by zvýšenie investičnej činnosti štátu a verejných sväzkov vôbec, bolo treba z dôvodu vyrovnania rozpočtu snížiť investičné položky. Prihováram sa, aby z chystanej investičnej pôžičky bolo pamätované hojnou mierou na východnú časť republiky ako vo stavbách pozemných, vodohospodárskych, silničných, tak i pri elektrizácii, pri budovaní leteckej dopravy a iných.
Pri finančnej kríze samosprávnych sväzkov bude treba zmeniť prax silničného fondu jednak zvýšením subvenčného procenta pre chudobné okresy, jednak bude treba zákonom umožniť týmto okresom, aby používaly prostriedkov silničného fondu k úpravám okresných silníc.
Bude treba i naďalej sa starať o veľkorysú úpravu našich vodných tokov, ako aj o úpravu prístavov na Dunaji.
Skupina II. § 9. Štátné banské a hutnícke závody.
Rozpočet podniku Štátné banské a hutnícke závody vykazuje hrubé príjmy v sume 598.440.400 Kč, hrubé výdavky v sume 532, 886.700 Kč. Preliminovaný provozný zisk 65,553.700 Kč sníži sa o splátky investičných dlhov o nové investičné výdavky, takže konečný prebytok bude činiť len 38,237.300 Kč. Podnik Štátné banské a hutnícke závody je nútený udržovať niektoré passivné podniky z dôvodov sociálnych. Prihováram sa, aby bolo použité všetkých námetov, smerujúcich k reorganizácii passivných podnikov, i keby snáď malo ísť o ich pretvorenie na podniky s účasťou súkromého kapitálu.
Kapitola 15. Ministerstvo pošt a telegrafov.
Rozpočet ministerstva pošt vykazuje potrebu 11,797.700 Kč, ktorá je o 1,650.000 Kč nižšia proti r. 1932, a je krytá podnikom Československá pošta. Provozný zisk Československej pošty je preliminovaný sumou 54,655.050 Kč. Investičný rozpočet vykazujúci potrebu 110,411.000 Kč bude krytý vlastnými prostriedkami. Rozpočet Poštovej sporiteľne vykazuje preliminovaný zisk 11,656.000 Kč, t. j. o 3,456.000 Kč viac ako laňajšieho roku. Investičný rozpočet per 4,200.000 Kč bude hradený z prostriedkov rezervného fondu Poštovej sporiteľne.
Správa automobilného poštového provozu prešla 1. januárom t. r. do pôsobnosti ministerstva železníc.
Hospodárska kríza má prirodzene vliv i na provozné výsledky československej pošty.
Ku hospodárskej pohotovosti by bolo treba venovať čo najviac pozornosti kabelovému telefonickému spojeniu Čiech a Moravy so Slovenskom tým väčšmi, ked'že kabelové zariadenia sú rentabilné.