Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933.

III. volební období.

8. zasedání.

Tisk 1010.

zo dňa.....................................................................1933,

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Čl. I.

§ 152, odst. 3 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. sa mení a bude znieť:

Pri tom môžu byť zriaďované pre určité živnosti, po prípade skupiny živností odborné spoločenstvá za podmienok § 155. Vládnym nariadením vydaným po vypočutí Zemskej živnostenskej rady pre Slovensko, obchodných a živnostenských komôr a štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností stanovené budú živnosti, po prípade skupiny živností, pre ktoré môžu byť zriaďované odborné spoločenstvá. Pri rozhodovaní v smysle § 155, odst. 2 určí živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, ako aj príslušného spoločenstevného sväzu obvod, na ktorý sa má vzťahovať odborné spoločenstvo. Vyjadrenia nech sú predostreté do 8 týždňov úradu, ktorý o určení obvodu odborného spoločenstva rozhoduje.

Čl. II.

§ 155, odst. 1, prvá veta zák. č. 259/1924 Sb. z. a n., sa mení a bude znieť:

O odborných spoločenstvách, uvedených v § 152, odst. 3, platí toto:

§ 155, odst. 2 sa mení a bude znieť:

K rozhodovaniu v smysle písm. a), b), c), d) predcházajúceho odstavca príslušný je živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, príslušného spoločenstevného sväzu, zúčastnených spoločenství, ich hromad pomocníckych a živnostníkov, ktorí by sa stali podľa svojho živnostenského oprávnenia členmi nového odborného spoločenstva. Vyjadrenia nech sú predostreté do 8 týždňov úradu, ktorý o zriadení odborných spoločenství rozhoduje. Na vyjadrenia neskoršie podané nebude vzatý zreteľ. Zároveň s príslušným rozhodnutím má previesť živnostenský úrad II. stolice z úradnej moci aj zmeny stanov príslušného spoločenstva, ktoré sa staly potrebnými týmto pridelením.

Čl. III.

Za § 155 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. vsunujú sa ako nové paragrafy:

§ 155 a.

(1) O usporiadaní majetkových pomerov medzi spoločenstvami navzájom a rozdelení majetku pri vylúčení niektorých kategorií živnostenských z doterajšieho spoločenstva, keď neučinia účastníci v medziach platných právnych predpisov riadnej úmluvy, rozhoduje živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, príslušného spoločenstevného sväzu, príslušných spoločenství a ich hromad pomocníckých berúc ohľad na ustanovenia § 155 b) a § 155 c). Vyjadrenia nech sú predostreté do 8 týždňov úradu, ktorý o usporiadaní majetkových pomerov rozhoduje.

(2) Pri tomto rozhodovaní nech sa vychádza z toho, že novoriadované, alebo rozširované spoločenstvo môže sa domáhať podielu na majetku pôvodného spoločenstva, aký pripadá na počet členov, ktorí sa vylučujú z tohoto spoločenstva a zaraďujú sa k onému.

§ 155 b.

(1) Pri usporiadaní majetkových pomerov, ku ktorému došlo následkom vylúčenia niektorých živnostenských kategorií z doterajšieho spoločenstva, alebo slúčenia niekoľko spoločenství, treba brať ohľad na tieto zásady:

a) práva tretích osôb nesmú tým utrpeť žiadnej újmy a preto musí byť zaistené predovšetkým zaplatenie prípadných spoločenstevných dlhov a splnenie iných záväzkov,

b) základiny a venovania spoločenstevné nech nie sú odcudzené svojmu účelu.

(2) Pokiaľ neučinia zúčastnené spoločenstvá riadné úmluvy o zaistení spoločenstevných záväzkov, preberá spoločenstvo, ku ktorému sú prideľované určité živnostenské kategorie vylúčením z doterajšieho spoločenstva, aj primeranú čast záväzkov tohoto spoločenstva, ktorú treba stanoviť podľa toho istého merítka, ako podiel nového spoločenstva na majetku spoločenstva póvodného (§ 155 a), odst. 2).

§ 155 c.

(1) Rovnako trvajú ďalej aj bremená., ktoré spočívajú z titulov súkromoprávnych a zo základín na majetku spoločenstevnom. O ich zaistení platí to isté, čo bolo povedané v § 155 b), odst. 2.

(2) Nároky vylúčených členov a príslušníkov spoločenstevných na prospechy z majetku spoločenstva, alebo na jeho zariadenia a ústavy trvajú ďalej, pokiaľ pochádzajú z titulov súkromoprávnych alebo zo základín alebo založené boly zvláštnymi predpismi živnostenského zákona (§§ 166, 182).

§ 155 d.

Podrobnosti o usporiadaní majetkových pomerov môžu byť upravené vládnym nariadením.

Čl. IV.

§ 212 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. doplňuje sa novým odstavcom tohoto znenia:

(10) Živnostenský úrad II. stolice preskúma smluvy živnostenských spoločenstiev uzavreté do dňa vyhlásenia tohoto zákona s ich zamestnancami a upraví ich vzhľadom k majetkovému stavu živnostenských spoločenství a so zreteľom k ustanoveniam § 212, odst. 1 zákona zo dňa 24. júna 1926, č. 103 Sb. z. a n., o úprave platových a niektorých služobných pomerov štátných zamestnancov. Smluvy uzavreté po dni vyhlásenia tohoto zákona podliehajú schvaleniu živnostenského úradu II. stolice.

Čl. V.

Zákon tento nabýva účinnosti dňom vyhlásenia; prevede ho minister priemyslu, obchodu a živností.

Živnostenský zákon pre Slovensko a Podkarpatskú Rus zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n., prevzal ustanovenia o živnostenských spoločenstvách pokiaľ možno doslovne podľa textu živnostenského poriadku platného v zemi Českej a Moravsko-slezskej, aby docielené bolo pokiaľ možno jednotnosti na území celej republiky. Len zriaďovanie odborných spoločenství bolo ponechané ďaľšiemu vývoju, predbežne volený bol typ smiešaných povinných spoločenství, pri ktorých môžu byť zriaďované odbory, ktoré by po ďaľšom vývoji mohly byť základom pre vznik odborných spoločenství.

Avšak hneď po vydaní živnostenského zákona zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n. domáhaly sa živnostenské a menovite obchodnícke kruhy toho, aby im bolo dovolené zriadiť na Slovensku a Podkarpatskej Rusi odborné spoločenstvá. Svoj požiadavok odôvodňovaly, že nie je možné v miešanom spoločenstve, v ktorom zastúpené sú často protichôdné záujmy, odborne pracovať a starať sa o odbornú výchovu dorastu. Z núteného členstva obchodníkov a remeselníkov v jednom spoločenstve vznikaly potom rôzne neshody, ktoré viedly k tomu, že akékoľvek práce v spoločenstve boly znemožnené.

Tieto pomery viedly k tomu, že v r. 1930 vydané bolo na základe § 152, odst. 3 ž. z. vládne nariadenie (č. 81/1930 Sb. z. a n.), ktorým povolené bolo tvorenie odborných spoločenství v siedmych ďaľších okresoch.

Týmto ustanovením nebolo však pomožené celému radu živností vyskytujúcich sa len vo väčších miestach (zubní technici, stavitelia, elektrotechnici a pod.) a preto domáhaly sa tieto kruhy toho, aby im bolo povolené utvorenie odborných živnostenských spoločenství pre väčšie obvody, menovite pre celú zem. Vo svojich žiadostiach poukazovaly na to, že miešané spoločenstvo nemôže hájiť ich odborné záujmy tou mierou, ako to vyžadujú dnešné pomery a že v dôsledku toho boly nútené utvoriť na základe predpisov o spolkoch dobrovoľnú organizáciu zemskú, ktorá háji ich záujmy. Tým ovšem vznikajú im dvojaké vydania - príspevky do povinných spoločenství, ktoré pre ne podľa ich tvrdenia nemajú ceny a príspevky k dobrovoľným stavovským organizáciám. Odborné spoločenstvo pre jeden okres nemôžu utvoriť vzhľadom na nepatrný počet svojich príslušníkov.

Ministerstvo obchodu uvážilo všetky dôvody, ktoré boly uvedené pre zriaďovanie odborných spoločenství na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a rozhodlo sa navrhnúť vláde novelizáciu príslušných predpisov živnostenského zákona, čo bude ďaľším krokom k úplnej unifikácii živnostenského práva a síce podľa týchto zásad:

1. Miešané spoločenstvá majú byť zriaďované aj naďalej pre okres (§ 152, odst. 1) alebo pre niekoľko okresov (§ 152, odst. 2).

2. Odborné spoločenstvá zriaďované budú pre obvody, ktorých rozsah určí zemský úrad. (§ 152, odst. 2). Pretože zákon nič bližšieho o rozlohe obvodov neustanovuje, bude možné zemskému úradu určiť za obvod odborného spoločenstva okres, prípadne niekoľko okresov, ba i celú zem, pri čom bude brať ohľad aj na počet živnostníkov patričného oboru.

3. Živnosti, po prípade skupiny živností, pre ktoré bude dovolené zriaďovať odborné spoločenstvá, vypočítané budú vládnym nariadením (§ 152, odst. 3). Dôvodom tohoto ustanovenia je snaha zamedziť prekotnému zriaďovaniu odborných spoločenství z dôvodov iných, ako vecných a možnosť ľahšieho doplňovania alebo preskupovania týchto živností vzhľadom na hospodárske pomery.

Pretože bude asi potrebné rozhodovať aj o rozdelení spoločenstevného majetku, bolo treba doplniť živnostenský zákon príslušnými ustanoveniami, ktoré sú recepciou §§ 129, 130 a 130a) živnostenského poriadku platného v zemi Českej a Moravskosliezskej.

Tieto ustanovenia obsahujú §§ 155 a), b), c).

K čl. IV. V poslednej dobe bolo pozorovať, že tajomníci živnostenských spoločenstiev snažia sa docieliť so živnostenskými spoločenstvami uzavretie dlhodobých služobných smlúv, ba zaistiť si aj vyplatenie značných obnosov ako odškodného pre prípad, že utvorením odborných spoločenstiev bude finančná situácia smiešaných spoločenstiev zhoršená. Preto bolo treba dať živnostenskému úradu II. stolice pravomoc proskúmavať tieto smluvy čo do účelnosti a finančného zaťaženia spoločenstiev, a to všetky, uzavreté i pred účinnosťou tohoto zákona.

Ustanovenie čl. V poveruje ministra obchodu prevedením zákona.

Navrhovaným zákonom nevzniknú štátnej správe žiadne výdavky.

V Prahe, dňa 25. marca 1933.

Predseda vlády:
Malypetr v. r.

Minister priemyslu, obchodu a živností:
Dr Matoušek v. r.