Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1933.

III. volební období.

8. zasedání.

Tisk 1015.

zo dňa........................................................................1933

Národné Shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Obchodné miestnosti zákazníkom prístupné (krámy) i s pisárňami a sklady k ním náležiacimi v živnostiach obchodných, pri predaji tovaru v živnostiach výrobných, pri predaji tovaru v konzumných spolkoch a vo všelijakých iných zárobkových a hospodárskych družstvách, ako aj obchodné miestnosti živností, poskytujúce zákazníkom služby alebo práce, smú byť otvárané najskôr o 8. hodine rannej a musia byť zatvárané najneskôr o 7. hodine večernej. Pri predaji potravín smú tieto obchodné miestnosti a sklady byť otvorené od 6. hodiny rannej do 8. hodiny večernej, pri predaji tovaru cukrárskeho a cukroviniek do 9. hodiny večernej; pisárne obchodov potravinárskych však od 8. hodiny rannej do 7. hodiny večernej. V dobe poludnia musia všetky tieto miestnosti byť zatvorené od 12. hodiny do 2. hodiny odpoludnia.

(2) Zákazníci, ktorí pri zatvorení obchodnej miestnosti sú už dnuka miestnosti, smú byť ešte obslúžení.

(3) Zemský úrad po vypočutí obchodných a živnostenských komôr, ako aj predstavenství a pomocnických výborov, príslušných spoločenství so zreteľom na potreby konzumujúceho obecenstva môže povoliť jednotlivým druhom živností potravinárskych predaj tovaru i v dobe poludňajšej prestávky.

(4) Povolenia podľa odstavca 3 vydané buďte oznámené zemskými úrady ministrovi sociálnej pečlivosti, ktorý v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živností môže ich zrušiť alebo nariadiť ich zmenu.

§2.

(1) Okresný úrad po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, okresného zastupiteľstva (ak sa jedná o úpravu pre jednotlivé obce, po vypočutí týchto), ako aj predstavenství a pomocnických výborov príslušných živnostenských spoločenství môže pre obchodné miestnosti, zmienené v § 1, odst. 1:

a) nariadiť, že v okrese, obciach či v určitých ich dieloch musia po celý rok alebo v určitej dobe či v určitých dňoch byť otvárané neskôr či zavierané skôr než stanoví § 1;

b) nariadiť odchylne od ustanovení § 1, odst. 1, kedy musí začať a končiť poludňajšia prestávka trvajúca 2 hodiny;

c) stanoviť dobu, do kedy po zatvorení obchodných miestností smú byť zákazníci ešte obslúžení (§ 1, odst. 2);

d) povoliť predaj školských potrieb od 7¹/₂ hodiny rannej; obchodné miestnosti tých, ktorým toto povolenie bolo udelené, musia byť zatvárané najneskôr o 6¹/₂ hodine večernej.

(2) Rovnakú úpravu môže po vypočutí obchodných a živnostenských komôr, zemského zastupiteľstva ako aj predstavenství a pomocníckych výborov príslušných živnostenských spoločenství nariadiť zemský úrad pre obvod niekoľko okresov či celej zeme.

(3) Úprava zmienená v odstavcoch 1 a 2 môže byť nariadená pre všetky živnosti vôbec alebo pre jednotlivé ich druhy.

§ 3.

Ustanovenia §§ 1 a 2 platia primerane tiež pre predaj tovaru vo verejných tržniciach, neplatia však pre predaj tovaru na trhoch vo smysle živnostenského zákona, pre predaj potravín v pouličných stánkoch a pre obchodné miestnosti tých živností, ktoré slúžia potrebám cestujúceho obecenstva a sú umiestené v obvode železničných staníc. Pre tieto obchodné miestnosti bude otváracia a zatváracia hodina ustanovená ministrom železníc v dohodě s ministrom sociálnej pečlivosti a ministrom priemyslu, obchodu a živností.

§ 4.

Priestupky tohoto zákona trestajú sa pokutami podľa § 228 živnostenského zákona zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n., pri čom možno použiť predpisov § 231, § 232, odst. 2, § § 234, 237, 238, 239, 244, 246, 247 a § 249, odst. 1 živnostenského zákona.

§ 5.

Predpisy zákona zo dňa 19. decembra 1918, č. 91 Sb. z. a n., o osmihodinovej dobe pracovnej, ďalej zákona zo dňa 17. decembra 1931, č. 204 Sb. z. a n., o zatváraní krámov dňa 24. decembra každého roku (na Štedrý deň) o 17. hodine, ako aj predpisy o nedeľnom kľude nie sú týmto zákonom dotknuté.

§ 6.

(1) Tento zákon platí v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej a prevedie ho minister sociálnej pečlivosti v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živností a so zúčastnenými ministrami.

(2) Dňom účinností tohoto zákona pozbýva platnosti zák. čl. XXXVI/1913, o zatváracej hodine v obchodoch, a všetky predpisy tomuto zákonu odporujúce.

Otváracie a zatváracie hodiny v obchodoch na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi upravuje dosiaľ zák. čl. XXXVI/1913 a nariadenie býv. uh. ministra obchodu zo dňa 7. augusta 1913, č. 6550/pres.

Zmienený zákonný článok podľa výslovného ustanovenia § 1 rieši otázku otváracích a zavieracích hodín v obchodných miestnostiach len pre Budapešť a najbližšie jeho okolie.

§ 8 cit. zákonného článku poskytoval ďalej možnosť upraviť túto otázku v mestách a obciach štatutom, ktorý schvaľoval minister obchodu. Štatut musel byť vypracovaný v rámci nariadenia býv. uh. ministra obchodu č. 6550/pres.

V Bratislave otázka zatváracej hodiny na základe zák. čl. XXXVI/1913 dosiaľ nikdy nebola upravená, keďže návrh štatutu, vypracovaný pred vojnou v r. 1913, býv. uhorské ministerstvo obchodu mestu do prevratu nevrátilo.

Nový štatut vypracovaný v r. 1921 pre mesto Bratislavu a schválený býv. ministrom pre správu Slovenska bol zrušený pre formálnu vadu v r. 1927 a dva pokusy mesta Bratislavy dodať štatut na podklade zák. čl. XXXVI/1913 vždy ztroskotaly, keďže v ňom boly ustanovenia odporujúce zmienenému zákonnému článku a nariadeniu č. 6550/pres. Úrady dospely k soznaniu, že nemožno na zmienenom podklade vypracovať štatut, ktorý by bol kompromisom medzi záujmami zamestnancov a zamestnávateľov, keďže do rámca stanoveného § 8 cit. zákonného článku nelzä dať ustanovenia rázu sociálneho, ktoré by neodporovaly predpisom tohoto zák. článku a boly v súlade s našimi novými sociálnymi zákony. Patrí tiež poznamenať, že zák. čl. XXXVI z r. 1913 bol medzitým v roku 1921 zrušený i v Maďarsku.

Mestský notársky úrad v Bratislave a niektoré okresné úrady vydaly preto na základe čl. 2 a 3 zákona č. 125/1927 Sb. z. a n. so schválením zemského úradu vyhlášky, ktorými na spokojnosť ako zamestnancov tak i zamestnávateľov upravovaly otváraciu a zatváraciu hodinu. Teraz však boly tieto vyhlášky nálezmi najvyššieho správneho súdu zrušené, keďže podľa jeho názoru vyhlášky podľa čl. 2 a 3 zákona o organizácii politickej správy majú len subsidiérnu platnosť a nemôžu byť používané tam, kde existujú špeciálne predpisy. Za takýto špeciálny predpis považuje najvyšší správny súd zák. čl. XXXVI/1913, dľa ktorého jedine možno upraviť na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi otváraciu a zatváraciu hodinu obchodných miestností.

Vzhľadom na túto situáciu bolo treba vypracovať osnovu zákona, ktorý by obsahoval ustanovenia rámcové a vyhradil okresnému, po prípade zemskému úradu bližšiu úpravu, ktorá by bola prevádzaná po vypočutí všetkých záujemcov.

K vypracovaniu zákona s obmedzenou územnou platnosťou bolo prikročené vzhľadom na naliehavosť rýchleho riešenia tejto otázky, keďže vypracovanie celoštátného zákona bude vyžadovať dlhšiu dobu vzhľadom na rôzne pomery v jednotlivých častiach republiky.

K jednotlivým paragrafom sa poznamenáva:

K §1. Keďže predpis tohoto zákona má sa vzťahovať nielen na predajné miestnosti obchodných a výrobných živností podliehajúcich predpisom živnostenského zákona, ale aj na predajné miestnosti konzumov a rôznych iných družstiev zárobkových a hospodárskych a na také živnosti, ktoré poskytujú zákazníkom službu alebo prácu, na pr. živnosť holičskú, kancelárie pre sprostredkovanie miest a pod., bolo treba túto okolnosť výslovne uviesť v zákone. Predaj tovaru v živnostiach výrobných bolo treba výslovne uviesť preto, aby tieto živnosti, ktoré pri predaji sa ničím nerozlišujú od obchodných živností, boly posudzované rovnako tak ako prevodzovanie obchodu.

Výnimka stanovená pre obchod potravinami je odôvodnená ohľadmi zásobovacími. Rovnako tak bolo treba stanoviť výnimku pre predaj tovaru cukrárskeho a cukroviniek posunutím zatváracej hodiny na 9. hodinu večernú, keďže práve hodiny tesne pred začiatkom divadelných, koncertných a biografických predstavení znamenajú pre tieto živnosti zvýšenú odbytovú možnosť.

Povinná poludňajšia prestávka nemôže vyhovovať všetkým živnostiam vzhľadom na ich rôznu povahu, bolo treba v § 1 zmocniť zemský úrad, aby povoľoval pre jednotlivé druhy živností predaj potravín i v dobe poľudnajšej prestávky, pri čom musí byť braný zreteľ na potreby konzumujúceho obecenstva a zákon má tu na mysli predovšetkým predaj cukrárskeho tovaru a cukroviniek, predaj tovaru udzenárskeho, pekarského, ovocia, mlieka a pod. Nemožno zatvárať oči pred skutočnosťou, že celý rad ľudí doplňuje svoj obed výrobkami cukrárskymi, ktoré však nekupuje do zásoby, ďalej menovite chudobnejšie vrstvy obyvateľstva odbývajú svoj obed u udzenárov, v mliekarniach a pod.

Tieto vydané povolenia (odstavec 4.) musia byť hlásené ministrovi sociálnej pečlivosti a ministrovi obchodu, aby po prípade mohli regulovať tieto povolenia.

O tom, že predpisy tohoto zákona neplatia pre živnosť hostinskú a výčapnú, nie je sporu, nie je preto treba výslovne to zdôrazňovať v zákone.

K § 2. Tu zmocňuje sa okresný, po prípade zemský úrad, aby v medziach tohoto zákona mohol stanoviť bližšiu úpravu otváracích a zatváracích hodín vzhľadom na miestne pomery, pri čom je povinný vypočuť korporácie záujemcov, za ktoré sú považované obec, okresné zastupiteľstvo, zemské zastupiteľstvo, obchodná a živnostenská komora a živnostenské spoločenstvo s pomocníckym valným shromaždením.

Ustanovenie písm. b) odstavca 1 dáva úradom možnosť nariadiť odlišne od § 1 zatváranie krámov a ustanovenie písm. c) zmocňuje úrad stanoviť dobu, behom ktorej možno obslúžiť zákazníkov po zatvorení krámu, ďalej podľa písm. d) možno povoliť výnimky pre predaj školských potrieb a síce v tom smere, že možno povoliť otváranie týchto obchodov o ¹/₂ hodiny prv, nutno pravda o túto ¹/₂ hodinu obchody prv zatvárať.

K § 3. Predpisy tohoto zákona nemajú platiť pre predaj tovaru na trhoch, ktorý je upravený trhovými poriadky, ani pre predaj potravin v pouličných stánkoch, ani pre predaj v obchodných miestnostiach živností, slúžiacich potrebám cestujúceho obecenstva a umiestených v obvode železničných staníc.

K § 4. Tento paragraf obsahuje trestnú sankciu podľa § 228 živnostenského zákona, t. j. priestupky môžu byť trestané peňažitou pokutou od 20 do 1000 Kč.

K § 5. Zásada táto je samozrejmá, vsunutá bola do textu na výslovné prianie zamestnaneckých organizácií.

K § 6. Tento paragraf obsahuje záverečné ustanovenia, stanoví územnú platnosť zákona a ustanovenie o tom, že doterajší zák. čl. XXXVI/1913 a všetky predpisy na jeho základe vydané sa zrušujú.

Až doteraz kompetentné k úprave otváracích a zatváracích hodín obchodných miestností na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi bolo podľa zák. čl. XXXVI/1913 ministerstvo obchodu. Avšak z dôvodov unifikačných bola kompetencia teraz daná ministrovi sociálnej pečlivosti a ministrovi obchodu vyhradzuje sa spoluprevádzanie zákona.

Navrhovaným zákonom nevzniknú štátnej správe žiadné výdavky.

V Prahe, dňa 25. marca 1933.

Predseda vlády:
Malypetr v. r.

Minister priemyslu, obchodu a živností:
Dr. Matoušek v. r.